Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200880
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820200880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a

sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci navrhovateľa - manžela J., nar.
XX.XX.XXXX., bytom J., Y. č. XXX/XX/X proti odporkyni - manželke Y.j, rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., ul. S. č. XXX/XX, t.č. bytom J., E. XX/X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
na čas po rozvode k mal. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. januára 2021, č. k.
15P/10/2020-248, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., III. a IV. m e n í takto:

- Na čas po rozvode mal. J., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky dieťaťa
- odporkyne Y. B.. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja
rodičia.
- Navrhovateľ - otec dieťaťa J. B. je povinný platiť na výživu mal. J. sumu 200,- eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám odporkyne - matky dieťaťa vždy vopred, najneskôr do posledného dňa
predchádzajúceho mesiaca, s účinnosťou od 17.03.2021.
-Nedoplatoknavýživnomzaobdobieod17.03.2021do30.09.2021vovýške650,-eursaotcovipovoľuje

zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku
do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.
- Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s mal. J. v každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod. s tým, že otec maloletého vyzdvihne a odovzdá v bydlisku matky. Matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Výrokom II. mal.
J. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky dieťaťa - odporkyne Y. B., ktorá je oprávnená
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Výrokom III. navrhovateľa - otca
dieťaťa zaviazal platiť na výživu mal. J. mesačne sumou 450,- eur, ktoré výživné je povinný platiť k
rukám odporkyne - matky dieťaťa v sume 350,- eur, mesačne vždy vopred, počnúc právoplatnosťou
rozsudku, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca a sumu 100,- eur na tvorbu úspor
na účet v peňažnom ústave, ktorý na tento účel zriadi v prospech maloletého dieťaťa matka do troch

pracovnýchdníodprávoplatnostirozsudkustým,žedispozíciasfinančnýmiprostriedkaminatomtoúčte
podlieha schváleniu súdom, mesačne vždy vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, najneskôr do
posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Matku dieťaťa - odporkyňu zaviazal povinnosťou oznámiťotcovi dieťaťa - navrhovateľovi číslo účtu zriadeného na tvorbu úspor, v lehote päť pracovných dní. Styk
navrhovateľa s mal. J. neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodoval na základe návrhu otca, ktorý sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Odporkyňa s rozvodom
manželstva súhlasila. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
existuje hlboký a trvalý rozvrat vzťahov, ktorý odôvodňuje jeho rozvod. Účastníci ako manželia nežijú po
dlhší čas v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne sa nepodieľajú na výchove svojho

dieťaťa, každý z manželov si vedie vlastný život so svojimi aktuálnymi partnermi, navrhovateľovi podľa
jeho tvrdenia sa dokonca narodila dcéra z partnerského vzťahu vo Y.. Ani jeden z manželov nie je
ochotný urobiť nič pre nápravu tohto stavu, nemienia obnoviť spolužitie, preto súd hodnotil tento stav
v manželstve ako trvalý a nezvrátiteľný, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň, v
súlade s ust. § 24 ods. Zákona o rodine, upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva. Vychádzal z toho, že od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa

matka, poskytuje mu všestrannú opateru, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd
aj za súhlasu navrhovateľa a kolízneho opatrovníka zveril mal. J. do osobnej starostlivosti odporkyne.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach navrhovateľa platiť na výživu syna mesačne sumu 450,- eur. Uviedol, že v priebehu
celého rozvodového konania bol navrhovateľ vo Y. nezamestnaný, od začiatku r. 2019 poberal na území

Y. podporu v nezamestnanosti v sumách od 3.000,- CHF do 3.500 CHF, pričom túto podporu poberal do
septembra 2020 a poslednú dávku mal vyplatenú v októbri 2020. V tejto sume je zahrnutý aj prídavok na
mal. J. v sumách od 200,- do 222,- CHF, ktorý prídavok navrhovateľ odporkyni v minulosti neposkytoval,
i keď išlo o dávku určenú pre dieťa. Aktuálne, konštatoval súd prvej inštancie, navrhovateľ žije vo
Švajčiarsku so svojou terajšou partnerkou, v septembri 2020 sa mu narodilo dieťa, je nezamestnaný a

hľadá si prácu, pretože koncom decembra 2020 mu končí pobyt cudzinca vo Y.. Vychádzajúc zo stavu
v čase rozhodovania súd potom vychádzal zo zásady potencionality príjmov na strane navrhovateľa,
pričom pre účely určenia výživného na čas po rozvode nebral do úvahy jeho posledné tvrdenie, že
je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, ale vychádzal z predpokladaného príjmu najmenej v sume
3.500,- CHF (približne 3.236,- eur), ktorý by navrhovateľ dosahoval, keby sa riadne zamestnal, ktorá

suma sa rovná sume podpory v nezamestnanosti v niektorých mesiacoch. U navrhovateľa sa pritom
vychádzalo pri výške podpory z 80 % jeho zárobku t.j. 4.612,- CHF. V tejto súvislosti súd poukázal
aj na zavádzanie navrhovateľa o výške jeho podpory s tým, že navrhovateľ evidentne vyčerpal celú
podpornú dobu bez toho, aby sa zamestnal, preto jeho ďalšiu nezamestnanosť pre účely vyživovacej
povinnostinemožnoakceptovať.Poukázaltiežnato,ženavrhovateľnapojednávaníuviedol,žeodmietol

prácu za približne 5.000,- CHF mesačne, pretože by sa musel znovu sťahovať a mal by s tým spojené
zvýšené výdavky. I uvedená skutočnosť napovedá tomu, že pracovné príležitosti u navrhovateľa sú
dostupné, tieto však prispôsobuje bývaniu a svojej terajšej partnerke, ktoré skutočnosti však nemôžu
ísť na ťarchu vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Po zohľadnení odôvodnených výdavkov na strane
navrhovateľa a následne vychádzajúc zo sumy najmenej 3.500,- CHF, ktorú by navrhovateľ pri riadnom

zamestnaní minimálne dosiahol, zostáva navrhovateľovi k dispozícii suma najmenej 2.500,- CHF, z
ktorej i po zohľadnení jeho výdavkov mu zostáva dostatok prostriedkov na výživné v sume 450,- eur,
t.j. približne 486,- CHF (ani 1/7 predpokladaného príjmu). K námietke otca, ktorý poukazoval na výšku
výdavkov na syna, súd konštatoval, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a
miera vyživovacej povinnosti preto nemusí byť daná len faktickými výdavkami, ale pokrývaním potrieb

v takej výške a kvalite, ktorú dovoľuje úroveň rodiča k výžive povinného. Pri určení výšky výživného
bral zreteľ aj na celkové majetkové pomery navrhovateľa, ktorý je výlučným vlastníkom pozemku v
intraviláne v Z., je vlastníkom bytu v J., v ktorom býva jeho matka a spolu s odporkyňou majú ďalší byt
v BSM. Bol toho názoru, že ak nie je v schopnostiach otca platiť určené výživné, môže zlepšiť svoju
finančnú situáciu napríklad predajom predmetného pozemku. Styk otca s mal. J. neupravoval. Uviedol,

že odporkyňa v priebehu konania žiadala upraviť styk otca s maloletým raz mesačne, následne však
na tomto netrvala, keď v závere konania uviedla, že nesúhlasí s úpravou styku. Za tohto stavu, keď ani
situácia u navrhovateľa nie je vyriešená a navrhovateľ nechodí na Slovensko v pravidelných intervaloch
a nie je preukázané, že rodičia by sa celkom nevedeli dohodnúť na styku otca s dieťaťom súd rozhodol
tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje. Zároveň však vyzval oboch rodičov, aby komunikovali

ohľadom stretávania sa otca so synom tak, aby sa ich vzájomný vzťah obnovil a aby z tohto dôvodu
nedochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti rozsudku v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu podal v zákonnej lehote
odvolanie otec dieťaťa, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že maloletého J. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné k

maloletému neupraví. V odvolaní uviedol, že jeho pracovné aktivity v mieste výkonu práce sa skončili,
vrátil sa natrvalo žiť na územie Slovenskej republiky, preto už nevidí dôvod, prečo by sa nemal podieľať
na výchove a starostlivosti o maloletého a nevidí žiadnu prekážku, ktorá by ho z tejto starostlivosti
vylučovala. Netrpí žiadnou duševnou ani inou chorobou, ktorá by mu prekážala v riadnej starostlivosti
o maloletého syna. Vyslovil presvedčenie, že tvrdenia odporkyne a kolíznej opatrovníčky o negatívnom

vzťahu k maloletému a aj o sporadickom styku s maloletým sa nezakladajú na pravde. Uviedol,
že v čase pobytu na území Slovenskej republiky vždy vyhľadával styk s maloletým, čo mu však v
priebehu konania nebolo ani raz umožnené zo strany odporkyne, ktorá neustále vytvárala prieťahy, aby
k uvedeným stretnutiam nedošlo. Doposiaľ nemá ani vedomosť, kde maloletý s odporkyňou žije a aj
napriek opakovaným telefonickým a sms-kovým výzvam mu nebola predmetná informácia poskytnutá.
Nesúhlasil ani s tvrdením, že sa s maloletým v čase pobytu na území Slovenskej republiky stretával

sporadicky. Dokazuje to skutočnosť, že v r. 2019 v mesiacoch apríl až september sa nachádzal v
mieste spoločnej domácnosti s odporkyňou a trávil všetok voľný čas s maloletým. Nie sú pravdivé
ani tvrdenia odporkyne, že nemal záujem o stretnutia s maloletým, keďže od augusta 2020 sa o to
viackrát pokúšal. Nebolo mu ani umožnené v mesiaci december 2020 odovzdať maloletému darčeky. Na
základe uvedeného mal za to, že odporkyňa zámerne zamedzuje fyzickému aj telefonickému kontaktu

s maloletým, ktorého výsledkom má byť vytvorenie umocnenia pocitu maloletého, že ho otec nemá
rád, že je zlý otec a nechce sa s ním stretávať, z čoho vyplynul dôsledok, že maloletý si vytvoril mylný
úsudok voči nemu. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o výške vyživovacej povinnosti. Uviedol, že dňa
26.12.2020 mu bolo doručené potvrdenie o skončení povolenia k pobytu na území výkonu pracovnej
činnosti vo Y., 31.01.2021 mu bolo doručené potvrdenie o odhlásení z ubytovania vo Y.. Na základe

týchto skutočností bol povinný opustiť územie Y. a natrvalo sa vrátiť na územie Slovenskej republiky. Dňa
03.02.2021 požiadal o zaradenie do evidencie nezamestnaných na príslušnom Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Prievidzi. V súčasnosti sa nachádza v zlej finančnej situácii v dôsledku dlhotrvajúceho
zlého zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej nemožnosti sa zaradenia do pracovného prostredia, v
dôsledku čoho je pri splácaní povinných mesačných platieb nútený prijímať opakovanú pomoc od svojich

rodičov, čo preukazoval pripojenými čestnými prehláseniami.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázala predovšetkým na to, že otec v návrhu na rozvod
manželstva sám navrhol, aby súd zveril maloletého J. na čas po rozvode manželstva do starostlivosti

matky, pričom v priebehu celého konania navrhovateľ v tomto smere svoj postoj nijakým spôsobom
nezmenil, nepožadoval dieťa zveriť do jeho osobnej starostlivosti a nepožadoval ani zverenie do
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Navrhovateľ pritom ani v odvolaní vôbec neuvádza, akým
spôsobom žiada upraviť osobnú starostlivosť o maloletého. K tomu ďalej uviedla, že zverenie syna do
jej osobnej starostlivosti nijakým spôsobom nevylučuje možnosť navrhovateľa zúčastniť sa na výchove

a starostlivosti o syna v prípade, že o to bude mať skutočný záujem. Zároveň bola toho názoru, že
navrhovateľ nemá skutočný záujem o starostlivosť o syna, jeho pohnútkou je len snaha o dosiahnutie
zníženia súdom uloženej vyživovacej povinnosti, pričom navrhovateľ sa prakticky celý doterajší život
ich syna zdržiaval v zahraničí, kde má aj trvalý partnerský vzťah, z ktorého sa mu narodila maloletá
dcéra. Záujem o syna začal prejavovať až po doručení rozsudku, resp. po podaní návrhu na rozvod.

Od júla 2020 syna nevidel do januára 2021.Počas prvostupňového konania sa trikrát pokúsil o to, aby
sa stretol so synom, pričom prvýkrát volal deň pred odchodom do Y. vo večerných hodinách, kedy už
syn spal, druhýkrát 27.11.2020 sa dožadoval okamžitého stretnutia so synom, kedy ona bola v práci
a povedala mu, aby sa so synom dohodol, pričom otec však už syna na mobil ďalej nekontaktoval a
tretíkrát kontaktoval syna pred Vianocami 2020, keď mu volal počas online hodiny (dištančná výučba)

s tým, že mu chce ísť kúpiť darčeky, pričom syn mu povedal, že sú všetci v karanténe kvôli Covidu a
preto s ním ísť nemôže. Po podaní odvolania prišiel navrhovateľ na adresu, kde bývajú, v X. dvakrát
s tým, že má záujem sa so synom stretnúť, avšak vopred sa neohlásil. V mesiaci marec 2021 bol
syn u kolíznej opatrovníčky, kde sa vyjadril, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, chce zostať u
matky, s otcom sa chce stretávať raz za mesiac na jeden deň. V tejto súvislosti úplne vylúčila, že by ich

syna akýmkoľvek spôsobom v jeho názore na styk s navrhovateľom negatívne ovplyvňovala, pretože
sa jedná o dospievajúceho a rozumného chlapca, ktorý si už mnohé skutočnosti dokáže vyhodnotiť
sám a teda len občasný záujem navrhovateľa o neho je len prirodzeným dôsledkom uvedomenia si
reality zo strany ich syna. Na tomto mieste opätovne zdôraznila, že nespochybňuje právo navrhovateľazúčastňovať sa na výchove a starostlivosti o syna, avšak je presvedčená, že súd všetky skutočnosti
týkajúce sa rozhodovania o zverení syna do jej osobnej starostlivosti riadne a vyčerpávajúco zistil a
vyhodnotil. K výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý styk otca s maloletým neupravil, uviedla, že

sám navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, v ktorom zároveň navrhol, aby súd o jeho styku
s maloletým nerozhodol a úpravu styku ponechal na dohode rodičov. Ona napriek tomu ako matka v
konaní navrhovala, aby súd upravil styk otca so synom v rozsahu aspoň jedenkrát mesačne, pretože
mala záujem o to, aby sa ako otec na výchove syna podieľal, aby na vzťahu so synom pracoval,
pretože považuje za správne, aby dieťa, pokiaľ je to možné, malo kontakt s oboma rodičmi. Nakoľko

však navrhovateľ v priebehu konania nevedel uviesť presné termíny, v ktorých by sa chcel so synom
stretávať, pretože sa zdržiava vo Y., na úprave styku napokon netrvala. Zároveň však dodala, že
nepovažuje za potrebné, aby súd styk medzi navrhovateľom a synom upravil, pretože je presvedčená,
že sú schopní sa v tomto smere dohodnúť a pokiaľ navrhovateľ bude rešpektovať pravidlá, styk so
synom mu rada umožní. K tvrdeniam navrhovateľa, že po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie ukončil
pobyt vo Y., je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce v Prievidzi a nachádza sa v zlej finančnej

situácii, má zlý zdravotný stav a nemá možnosť zapojiť sa do pracovného prostredia uviedla, že všetky
uvedené tvrdenia považuje za nepreukázané a účelové, v snahe sa vyhnúť vyživovacej povinnosti vo
výške, ktorá bola stanovená súdom. Bola toho názoru, že tvrdenie navrhovateľa, že sa vrátil trvalo na
Slovensko je nepravdivé, myslí si, že toto nie je trvalé, ale je to len na nejaký čas, pričom podotkla,
že vo Švajčiarsku má navrhovateľ partnerku a svoju maloletú dcéru. K tvrdeniu navrhovateľa o zlej

finančnej situácii poukázala na skutočnosť, že sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 06.10.2020 vo veci
sp. zn. 9P/19/2020 uviedol, že dobrovoľne odmietol prácu, ktorú mu vo Švajčiarsku ponúkol tzv. „úrad
práce“, pričom uvedená ponuka na vykonávanie práce mala navrhovateľovi garantovať príjem vo výške
cca 5 000,- CHF mesačne. Dôvod, pre ktorý navrhovateľ túto prácu odmietol, nemožno akceptovať.
Ďalšou paradoxnou skutočnosťou je, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 21.12.2020 (t.j. v čase,

keď už nepoberal podporu v nezamestnanosti vo Y.) uviedol, že finančne vypomáha svojej matke,
ktorá je starobná dôchodkyňa, uhrádza jej platby spojené s inkasom, pretože má nízky dôchodok,
pričom však už v podanom odvolaní (15.02.2021), t.j. ani nie s dvojmesačným časovým odstupom
už tvrdí, že mu na úhrady jeho životných nákladov prispieva jeho matka, o čom doložil jej čestné
prehlásenie. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a jeho účelom

je snaha o zníženie určenej vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti vzniesla aj otázku, akým spôsobom
navrhovateľ uhrádza náklady na výživu svojej maloletej dcéry. Zároveň poukázala na majetkové pomery
navrhovateľa, skutočnosť, že na prekonanie dočasného výpadku príjmu môže navrhovateľ pristúpiť k
speňaženiuuvedenéhomajetkuazabezpečiťsitakdostatokfinančnýchprostriedkovnielennaplneniesi
určenej vyživovacej povinnosti, ale aj na úhradu ostatných nákladov navrhovateľa bez potreby finančnej

pomoci od svojich rodičov. Na záver vyslovila presvedčenie, že navrhovateľ nepochybne disponuje
vyšším finančným pokrytím ako sa snaží prezentovať.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že matka počas osobného kontaktu

na úrade dňa 01.03.2021 uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, ani jej syn to
tak nechce, podľa jej názoru otec dieťaťa navrhuje striedavú osobnú starostlivosť iba z toho dôvodu,
aby sa vyhol plateniu výživného. Maloletý J. v neprítomnosti iných osôb uviedol, že striedavá osobná
starostlivosť by mu nevyhovovala. Nechce byť teraz s otcom, po roku. Za rok 2020 bol s otcom päť či
šesťkrát, otec mu písal keď bol na Slovensku, inak mu otec písal iba na narodeniny, počas roka mu

otec nepísal. Ďalej uviedol, že s otcom bol naposledy pred týždňom alebo dvoma, prišiel neohlásene
do X., trochu sa spolu rozprávali pred domom, otec ho aj zavolal von, ale on ísť nechcel. Maloletý J.
verbalizoval, že striedavú starostlivosť si nechce ani vyskúšať, chce naďalej žiť s mamou v X.. S otcom
chce udržiavať kontakt, ale nechce, aby to bolo súdom upravené, ale aby to bolo na ich dohode. Prekáža
mu však, že otec mu priveľmi často vypisuje správy, že ako sa má a kedy sa stretnú, takto mu to píše

každý týždeň a on otcovi vždy odpíše, že s ním nechce ísť. Stretávanie s otcom si predstavoval tak,
že by bol s otcom na jeden deň raz do mesiaca. Na otca je tiež nahnevaný, že si „urobil“ ďalšie dieťa,
popri tom bol stále ženatý.

6. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne znova poukázal na skutočnosť, že sa

natrvalo vrátil žiť na územie Slovenskej republiky, preto nevidí dôvod, prečo by sa nemal podieľať na
výchove a starostlivosti o maloletého. Uviedol, že od návratu na územie Slovenskej republiky v januári
2021 sa snaží neustále vyhľadávať styk s maloletým, čomu však zo strany odporkyne je neustále
zamedzované.Absolútnenesúhlasístvrdeniamiodporkyne,žebysajehosnahyostretnutiesmaloletýmsústredili v časoch neskoro večer alebo v čase školského vyučovania a ani okamžite, bez riadneho
upovedomenia odporkyne vopred. Odporkyňa vytvára prieťahy, aby k uvedeným stretnutiam nedošlo,
pričom on má za to, že odporkyňa zámerne zamedzuje fyzickému aj telefonickému kontaktu so synom;

on je presvedčený, že maloletý by sa s ním rád stretol a trávil s ním čas, ale kvôli odporkyni a
rešpektu k nej tak neurobí. Na základe týchto skutočností si dovolil požiadať pracovníčku ÚPSVaR,
odbor sociálnych vecí a rodiny o vyhotovenie psychologického posudku maloletého, vo veci zistenia
a potvrdenia uvedených skutočností a tvrdení. Naďalej zotrval aj na svojich tvrdeniach uvedených v
odvolaní proti stanovenej vyživovacej povinnosti. Absolútne sa nestotožňuje s tvrdeniami odporkyne

uvedenými vo vyjadrení, že by jeho tvrdenia boli účelové a nepreukázané v snahe vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti na maloletého. Počas manželstva, tak ako aj po odsťahovaní odporkyne zo spoločnej
domácnosti, sa vždy snažil o zabezpečenie rodiny a hlavne potrieb maloletého, pričom počas trvania
manželstva bol jediná zárobkovo činná osoba a odporkyňa počas celého obdobia nevynaložila žiadnu
snahu o zlepšenie životnej situácie a potrieb rodiny. Preto bol nútený vycestovať a nájsť si prácu v
zahraničí, čo bolo aj príčinou naštrbenia vzťahu s maloletým. Manželstvo s odporkyňou trvalo 13 rokov,

čo bol dostatočný čas na zabezpečenie si práce a zlepšenia životnej úrovne rodiny, pričom odporkyňa
absolútne nepreukázala, čím sa zapríčinila o zlepšenie stavu a statusu rodiny a len využívala dobrotu a
schopnosti navrhovateľa. Pokiaľ odporkyňa opakovane poukazuje na skutočnosť, že „odmietol“ prácu vo
Švajčiarskej konfederácii, kde mal garantovaný príjem, túto skutočnosť už ozrejmil vo svojom odvolaní.
Mal za to, že počas poberania podpory v nezamestnanosti vynaložil snahu a taktiež vôľu robiť, o čom

priložil dokument o vykonávaní brigádnickej činnosti z 24.01.2020, ktorý preukazuje skutočnosť, že aj
napriek zlému zdravotnému stavu sa snažil o zamestnanie a následné zlepšenie životnej situácie rodiny.
Na pravú mieru chce uviesť aj tvrdenia odporkyne uvedené vo vyjadrení, v tom smere, že finančná
výpomoc jeho matke, ktorá je starobná dôchodkyňa, bola poskytnutá len vo veľmi obmedzenom režime
v rozsahu max. do výšky 150,- eur a bola opakovaná len v čase, keď bol zamestnaný alebo poberal

podporu v nezamestnanosti, teda za čas minulý, keďže aktuálna finančná a zdravotná situácia mu to
absolútne neumožňuje, v aktuálnej dobe je odkázaný na pomoc od svojho otca H. B. a od svojej matky
C. M., čo doložil aj čestnými prehláseniami vo svojom odvolaní. Taktiež predkladá čestné vyhlásenie p.
H. o poskytnutí finančnej pôžičky vo výške 5 000,- eur zo dňa 23.03.2021 a čestné vyhlásenie partnerky
otca p. F. z 01.02.2021. K príspevku na výživu svojej maloletej dcéry T. uviedol, že

vyživovacia povinnosť na maloletú je vo výške 407,50 CHF (350,- eur), pričom túto sumu uspokojil vo
výške 2 500,- CHF, ktorá predstavovala sumu zálohy za byt, v ktorom býval spoločne s priateľkou a
maloletou dcérou, ktorý opustili v čase návratu navrhovateľa na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide
o jeho majetkový status a vlastníctvo, ide o nehnuteľnosti, ktoré sú síce v jeho výlučnom vlastníctve, ale
ide o nepredajné nehnuteľnosti, teda nie je možné, aby došlo k speňaženiu uvedených nehnuteľností.

Vo veci nepreukázania jeho zlého zdravotného stavu a neustále pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí
predložil písomné potvrdenia o opakovaných zdravotných vyšetreniach vykonaných na území Y. v čase
od decembra 2019 do septembra 2020. Absolútne nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že by disponoval
vyšším finančným pokrytím a že klamlivo uviedol výšku svojej podpory v nezamestnanosti. Na záver
uviedol, že odo dňa návratu na územie Slovenskej republiky posiela na výživu maloletého syna sumu

vo výške 100,- eur každý mesiac.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení zo dňa 24.05.2021 k vyjadreniu otca uviedol, že od
podania svojej správy dňa 10.05.2021 sprostredkoval rodičom a maloletému poradenstvo na referáte
poradensko-psychologických služieb, ktoré bude zamerané na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi

rodičmi a na zlepšenie vzťahu medzi otcom a maloletým J..

8. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP), po zopakovaní a doplnení dokazovania pred odvolacom súdom v zmysle ust.
§ 384 a § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov II., III. a IV. podľa § 388 CSP zmeniť.

9. V preskúmavanej veci na navrhovateľ podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou
a úpravy práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode manželstva tak, že súd manželstvo
účastníkov rozvedie, maloletý J. bude na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec

bude zaviazaný platiť na výživu maloletého J. sumu 100,- eur mesačne k rukám matky. O úpravu styku
s maloletým J. navrhovateľ nežiadal, s tým, že úprava styku sa ponechá na dohode rodičov.10. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, proti výroku o rozvode manželstva žiaden
z účastníkov odvolanie nepodal, preto je rozsudok v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP). Navrhovateľ v odvolaní žiadal, aby maloletý J. bol zverený

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné voči maloletému J. nebude určené.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom,
príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby

a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné
zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi
spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené
najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej

starostlivosti.

13. Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej
starostlivosti, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. § 24 ods.
2 Zákona o rodine ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Súd musí vo všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen
pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj
na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať

o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom platí, že predpokladom
na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti
dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa.

15. V preskúmavanej veci, keďže otec na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie, v podanom
odvolaní žiadal, aby súd zveril maloletého J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bol
odvolací súd v zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať, či striedavá osobná starostlivosť
oboch rodičov bude v záujme maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie o tejto otázke odvolací súd nariadil

vo veci pojednávanie pred odvolacím súdom, na ktorom vypočul oboch rodičov maloletého a kolízneho
opatrovníka, zastupujúceho v konaní záujmy maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník pri výsluchu
uviedol, že rodičom bolo poskytnuté psychologické poradenstvo zamerané na zlepšenie komunikácie
medzi rodičmi a zlepšenie vzťahu medzi otcom a synom. Na Referáte poradensko-psychologických
služieb v Prievidzi sa uskutočnila jedna individuálna intervencia s matkou, jedna individuálna intervencia

s otcom, dve spoločné párové intervencie s obidvoma rodičmi, štyri individuálne intervencie s J. a
dve spoločné intervencie otca s J., pričom matka sa počas intervencií vyjadrila, že synovi nebráni v
styku s otcom. Uviedla, že syna vedie k tomu, aby sa s otcom na stretnutiach dohadoval on sám.
Otec počas intervencií uviedol, že má záujem stretávať sa so synom, nevie, prečo sa styk nerealizuje,
ale myslí si, že matka bráni synovi v kontakte s ním. Maloletý J. sa počas intervencií vyjadril, že sa

s otcom stretne, ale tak raz za mesiac, pretože voľný čas trávi väčšinou s kamarátmi. S otcom je
v kontakte len sporadicky. Vyjadril sa, že otec na neho niekedy príliš tlačí a chcel by mať skôr viac
priestoru. Na spoločnej intervencii otca s maloletým, ktorá sa uskutočnila dňa 01.07.2021 sa dohodli
na spoločnom výlete. Obidvaja sa vyjadrili, že stretnutie sa zrealizovalo, boli spolu na výlete a všetkodopadlo dobre. Následne sa dohodli, že maloletý J. sa otcovi ozve a dohodnú si ďalšie stretnutie, avšak
ďalšie stretnutie sa už nerealizovalo. Počas intervencie dňa 19.08.2021 sa maloletý J. vyjadril, že sa
otcovi ozve a do konca mesiaca sa uskutoční stretnutie, avšak žiadne sa už nerealizovalo s tým, že

maloletý sa vyjadril, že nemal čas. Na spoločnej intervencii dňa 22.09.2021 sa s rodičmi aj s maloletým
J. dohodli na pokračujúcom poradensko-psychologickom procese zameranom na zlepšenie vzťahu otca
so synom, pričom maloletý J. sa vyjadril opäť, že sa chce s otcom stretávať raz za mesiac, na čo
otec reagoval, že sa chce so synom stretávať častejšie, aspoň 3x, alebo 2x za týždeň, aj na nejakú
polhodinu. S otcom aj s maloletým bola dohodnutá spoločná intervencia na deň 06.10.2021, pričom

otec mal záujem sa so synom stretnúť mimo úradu aj skôr, na čo syn reagoval, že sa uvidí a napíšu si.
Kolízny opatrovník na záver uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, nedokážu spolu
konštruktívne komunikovať. Matka verbalizovala, že synovi nebráni a ani nebude brániť v styku s otcom,
avšak stretnutia si majú dohodnúť oni dvaja medzi sebou.

16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že za súčasnej situácie nie je vhodné zveriť

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko z vykonaného dokazovania,
najmä z výsluchov účastníkov konania a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že komunikácia
medzi rodičmi nie je dobrá, pričom vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej
komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa je jedným zo základných predpokladov pre zverenie
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd pritom prihliadol tiež na názor

mal. J., ktorý je vo veku XX rokov, a tak dokáže už vyjadriť svoj názor, na ktorý súd musí prihliadať,
pričommal.J.savyjadriltak,žesostriedavouosobnoustarostlivosťouobochrodičovnesúhlasí.Zároveň
odvolací súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať
obaja rodičia.

17. Vzhľadom ku skutočnosti, že mal. J. bude na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky,
odvolací súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým J. súdnym rozhodnutím, nakoľko z
výsluchu rodičov je zrejmé, že rodičia sa v tejto otázke nedokážu dohodnúť. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k podstatnej zmene pomerov v tom
smere, že navrhovateľ sa v januári 2021 vrátil so Švajčiarska späť na územie Slovenskej republiky, kde

od svojho návratu nepretržite žije, preto dôvody, pre ktoré v predchádzajúcom rozhodnutí nebol styk
otca s maloletým upravený, odpadli. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec prejavuje záujem
o stretávanie sa so synom a o podieľanie sa na jeho výchove v čo najväčšom rozsahu, pričom otcovi
rodičovské práva neboli obmedzené, ani jeho styk s maloletým J. nebol zakázaný. Matka maloletého
sa už v priebehu prvoinštančného konania, ako aj vo svojich vyjadreniach k odvolaniu vyslovila, že

nebráni synovi v kontakte s otcom, frekvenciu ich stretávania však navrhovala ponechať na úvahe
syna, neuviedla pritom žiadne vážne dôvody, ktoré by bránili tomu, aby sa otec s maloletým pravidelne
stretával. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva z článku
7 Dohovoru o právach dieťaťa. Odvolací súd bol preto toho názoru, že pokiaľ maloletý nebol zverený
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nemožno otcovi uprieť právo na stretávanie sa

dieťaťom v čo najväčšom rozsahu , teda častejšie, ako bolo navrhované v priebehu odvolacieho konania,
kedy maloletý prostredníctvom kolízneho opatrovníka navrhol stretávanie sa s otcom iba jedenkrát do
mesiaca. Odvolací súd je toho názoru, že styk otca s dieťaťom jedenkrát v mesiaci je nepostačujúci,
pričom aj dôvody, pre ktoré sa maloletý chce s otcom stretávať iba v tomto časovom intervale (z dôvodu,
že maloletý chce tráviť svoj čas radšej s kamarátmi), nie je podstatným dôvodom, pre ktorý by mal byť

styk otca s dieťaťom obmedzený. Napokon, aj v čase, kedy maloletý bude v starostlivosti otca, vzhľadom
ku skutočnosti, že otcove bydlisko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti k bydlisku matky, nie je
vylúčené, aby sa maloletý J. aj počas tohto obdobia stretával so svojimi kamarátmi, nakoľko skutočnosť,
ževtomtoobdobíbudemaloletývstarostlivostiotcaneznamená,žeotecmusíbyťsdieťaťomnepretržite
po celú dobu súdom určeného styku. Keďže odvolací súd nezistil žiadne vážne dôvody pre obmedzenie

styku otca s maloletým, preto rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každý párny
víkend v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že zároveň v priebehu odvolacieho
konania apeloval na otca, aby vzhľadom k tomu, že styk s maloletým doposiaľ prebiehal iba v malom
rozsahu, otec k realizácii styku pristupoval citlivo.

18. Pokiaľ ide o výživné, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie
sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

20. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je

ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane
oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

21. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,

zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to, či má
vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu
alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

22. V preskúmavanej veci odvolací súd po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom zistil, že po

rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľa, že bolo potrebné
rozhodnutiesúduprvejinštancievovýrokuostanovenívýškyvyživovacejpovinnostizmeniť.Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané výsluchom navrhovateľa, že navrhovateľ sa v januári 2021 vrátil so Y.
späť na územie Slovenskej republiky, kde odvtedy žije. Navrhovateľ je od februára 2021 nezamestnaný,
nepoberá podporu v nezamestnanosti, ani žiadne dávky, nemá žiaden príjem. V konaní pred odvolacím

súdom navrhovateľ uviedol výšku úspor 2 000,- eur a 50,- CHF na účte vo Y., deklaroval, že iné úspory
nemá, podľa vlastného vyjadrenia si hľadá prácu. Navrhovateľove výdavky predstavujú splátku úveru
v sume 190,- eur mesačne, poplatky za byt v sume 160,- eur mesačne, poplatok za poistenie v sume
80,- eur mesačne, telefón + internet v sume 80,- eur mesačne, náklady na stravu, ktorú navrhovateľ
vyčíslilvsume150,-eurmesačne.Podľajehovyjadreniasavsúčasnostistravujeumatky.Zvykonaného

dokazovania taktiež vyplynulo, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej T., ktorá sa v
súčasnosti nachádza so svojou matku vo Y. a navrhovateľ mal zanechať na jej výživu sumu vo výške
2 600,- CHF. Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že odporkyňa je zamestnaná, jej čistý mesačný príjem
predstavuje sumu 600,- eur. Maloletý J. má XX rokov, nemá výraznejšie zdravotné problémy a zvýšené
náklady. Otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že je schopný platiť výživné na maloletého vo

výške150,-eurmesačne.Zataktozistenéhoskutkovéhostavubolodvolacísúdtohonázoru,žesúčasné
majetkové a zárobkové pomery otca odôvodňujú platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne, s
poukazom na to, že otec deklaroval úspory na účtoch, takže podľa názoru odvolacieho súdu je otec
schopný takto určené výživné na maloletého platiť.

23. Odvolací súd zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za čas od rozvodu manželstva do rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý za dané obdobie predstavuje sumu 650 eur, s prihliadnutím k nerozporovanému
zisteniu, že otec doposiaľ uhrádzal na výživu maloletého sumu 100,- eur mesačne. Nedoplatok na
výživnom za polovicu mesiaca marec 2021 tak predstavuje sumu 50,- eur a za mesiace apríl až
september 2021 sumu 6 x 100,- eur, spolu 650 eur, ktorú sumu súd v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP

povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď odvolací súd nezistil žiadne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.