Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného K. N.,
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa
28. septembra 2021 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/11/2018
zo dňa 29.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/11/2018 zo dňa 29.06.2020 bol obžalovaný K. N. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.03.2017 v čase o 17.00 h v meste U., okres U. na Ul. N. A. XX, pred zimným štadiónom H. U.
zozadu od chrbta fyzicky napadol X.. W. U., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že k nemu pristúpil a keď
sa nachádzal pred zaparkovaným autobusom najprv naňho verbálne útočil, vulgárne sa vyjadroval na
jeho adresu s tým, že mu prijebe, že je pojebaný luterán, v dôsledku čoho X.. W. U. vyzval K. N., aby
problém neriešili pred deťmi, aby išli za roh, kde začal K. N. do neho zozadu kopať a následne na neho
odzadu skočil, chytil ho prstami zozadu za krk a súčasne ho udieral do hlavy na pravej strane tvárovej

časti do oblasti oka, úst a pravého ucha, pričom útočil pokiaľ X.. W. U. nespadol na zem, kde v dôsledku
útoku mu tiekla krv z úst, ucha aj nosa a pri páde počas útoku K. N. došlo k zlomenine kosti v lakti
ľavej ruky, čím X.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C. X spôsobil zranenia a to otras mozgu,
pomliaždenie očnej gule, tkanív očnice, spojkové krvácanie a zlomeninu korunového výbežku lakťovej
kosti, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia najmenej 41 dní.

Za to okresný súd podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1
Tr. zák. obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom výkon trestu
mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným

spôsobenú škodu, a to:
- X.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. 1 škodu vo výške 1.943,- eur,
- I. poisťovňa, pobočka Zvolen, Š. K. 52, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 760,40 eur,
- U. A. E. cirkvi augsburského vyznania na I., IČO: 31 933 475, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 5 škodu
vo výške 72,76 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný K. N., a to prostredníctvom svojho
obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný požiadal krajský súd, abyzrušilnapadnutýrozsudokavecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednala
rozhodol, alternatívne navrhol, aby krajský súd po zrušení veci rozhodol sám tak, že obžalovaného spod
obžaloby oslobodí s poukazom na ustanovenie § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným

činom, s poukazom na § 25 Tr. zák., keďže podľa obhajoby ide o konanie v nutnej obrane.

Súduprvéhostupňavytýka,žetentonevykonalvšetkynímnavrhovanédôkazyarozhodolpredčasne,že
tento nezistil riadnym spôsobom skutkový stav a z takto nesprávne zisteného skutkového stavu potom
nemohol vyvodiť správne právne závery. Vykonané dôkazy prvostupňový súd evidentne vyhodnotil v

neprospech obžalovaného.

Obžalovaný žalovaný skutok popieral už v prípravnom konaní a na tomto stanovisku zotrval aj na
hlavnom pojednávaní. Poškodeného neudrel, len jedenkrát, a to z toho dôvodu, že tento ho škrtil a udrel
ho iba preto, aby od tohto škrtenia upustil. Rozhodne poprel, že by poškodeného do tváre resp. hlavy
udrel rukami viackrát a taktiež nedošlo z jeho strany k žiadnemu kopaniu do poškodeného. Poškodený

bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a ku konfliktu došlo z dôvodu, že tento sa počas hokejového
zájazdu správal nevhodne voči jeho synovi. Poškodený po incidente odišiel z hokejového štadióna na
vlastnom vozidle.

Ďalej obžalovaný poukázal na pracovné zaradenie poškodeného, ktorý nemá stanovenú žiadnu

pracovnú dobu, pričom súd sa v odôvodnení rozsudku nedostatočne vysporiadal s obmedzeniami
poškodeného v pracovnom i osobnom živote. Tak isto súd nedostatočne vyhodnotil porušovanie
liečebného režimu poškodeným, ktorý počas práceneschopnosti bol s mladistvým synom na hokejovom
turnaji v Detve, čo je svedecky preukázané. Ďalej v závere odvolania obžalovaný poukázal na
znalecký posudok MUDr. S., z ktorého vyplynulo podľa názoru obžalovaného, že u poškodeného

nebol preukázaný otras mozgu, jeho stav si nevyžadoval hospitalizáciu, pacient porušoval liečebný
režim a dominantné zranenie, teda zranenie lakťa poškodeného nebolo v prepúšťacej správe. Výpoveď
poškodeného obžalovaný považuje za nevierohodnú, s poukazom na jeho podnapitosť. Vo veci v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní navrhol vykonať rekonštrukciu resp. previerku
výpovedí na mieste svedkov Z., keďže podľa obhajoby títo svedkovia z reštaurácie zimného štadióna

nemohli sledovať priebeh skutku tak, ako to popísali. V závere odvolania obhajoba hodnotila svedecké
výpovedesvedkovF.,svedkyneD.,manželkyobžalovanéhoK..K.N.,svedkaK.C.asvedkaS.F.. Vtejto
súvislosti vzhľadom na ich hodnotenie dôkazov dospela obhajoba k záveru, že okresný súd rozhodol
predčasne, keď nevykonal všetky obhajobou navrhnuté dôkazy. Z uvedeného potom navrhla, keďže vo
veci sú dôvodné pochybnosti, aplikáciu zásady „in dubio pro reo“ a na základe nej aby súd rozhodol tak,

ako je uvedené v petite odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody nemal žiadne námietky.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú písomných dôvodoch ich
odvolania, výhrada obhajoby je vo vzťahu ku konaniu prvostupňového súdu, že nevykonal dôkazy, ktoré
navrhovala, najmä previerku výpovede svedkov na mieste. Preto obhajca požiadal odvolací súd, aby
rozhodol tak, ako je uvedené v petite ich odvolania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle §317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného K. N. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj dostatočne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu
to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
usvedčovalpoškodenýX..W.U.,ktorýopísalpriebehskutku,ajokolnosti,zaktorýchnanehoobžalovaný
K. N. zaútočil. Po tom, čo vystúpil z autobusu, pristúpil k nemu obžalovaný a povedal mu, že mu „prijebe“,že je „prijebaný luterán“, pričom sa na neho zahnal. Preto odišli za roh, aby to vyriešili, poškodený
nechcel, aby to videli deti. Jednoznačne uviedol, že obžalovaný ho udieral viackrát päsťami, prevažnú
časť zranení mal na pravej strane tváre. Nevedel, ako sa dostal na zem, až na zemi sa prebral,

obžalovaný pritom nebol. Po útoku bol od krvi, preto sa vo vnútri štadióna poumýval. Doma ho bolela
hlava, preto odišiel na ošetrenie na pohotovosť, kde ho aj hneď hospitalizovali.

Obžalovaný naproti tomu dňa 24.09.2018 na hlavnom pojednávaní uviedol svoju verziu priebehu skutku,
s tým, že pri múriku a tujách sa začali vzájomne škrtiť. Následne ho udrel pravou rukou do oblasti tváre,

asi to bolo päsťou do ľavej oblasti tváre, nevedel to už bližšie špecifikovať. Potom poškodeného videl
vo vnútri štadióna, všimol si na ňom, že mal červené oko, krv na ňom nevidel. Z poškodeného v čase
konfliktu cítil alkohol a povedali mu to aj viacerí rodičia.

Výpovedi poškodeného zodpovedala aj výpoveď svedka N. Z., ktorý videl, ako sa obžalovaný a
poškodený strkajú, pričom poškodeného obžalovaný strkal smerom k múru pri tujách a poškodený sa

tomuto snažil zabrániť. Pri múre sa poškodený zvalil na zem, následne už len cez diery videl, ako
obžalovaný je nad ležiacim poškodeným a udieral ho päsťami a aj ho kopal. V šatni svedok videl, že
poškodený mal výrazne spuchnuté okolie pravého oka a mal ho červené. Z nosa mu tiekla krv a nejakou
servítkou si nos utieral. Svedok zotrval na svojom tvrdení, že videl obžalovaného minimálne jedenkrát
kopnúť, a to vtedy, keď bol poškodený na zemi. Svedok vtedy stál pri okne, v múriku boli diery, preto

bol dobrý výhľad.

V prospech poškodeného svedčila aj výpoveď svedka K. F., ktorý potvrdil, že za poškodeným prišiel k
autobusu obžalovaný, začali sa rozprávať. Nevenoval im pozornosť, až keď na neho zakričal svedok C. a
ukázal smerom k múriku. Videl odtiaľ vyjsť poškodeného a obžalovaného, poškodený si držal vreckovku

na tvári a videl na jeho tvári aj krv.

Skutočnosť, že poškodený mal oko hneď podliate potvrdila aj svedkyňa S. D., ktorá dodala, že prvý útok
na poškodeného sa odohral pri autobuse a potom obaja odišli od nich ešte ďalej. Vedela, že pán U.
(poškodený) bol následne na ošetrení.

Svedok K. C. tiež potvrdil, že videl, ako pán N. (obžalovaný) držal pána U. (poškodeného) oboma rukami
za vrchnú časť tela, iné medzi nimi nevidel. Keď vyšli obaja odtiaľ, na pánovi N. si nevšimol žiadne
zranenia a pán Žilinčík si držal tvár. Už si nepamätal, či videl krv, ale žiadny z nich sa mu vtedy nezdal
vážne zranený.

V konečnom dôsledku z výpovede svedka S. F. vyplynulo, že samotný incident nevidel, ale na
poškodenom si všimol, že držal vreckovku na tvári a nevie, či mal nejaké zranenie na oku. Poškodeného
sa pýtal, čo sa stalo, ten mu však odpovedal, že nič. Pokiaľ ide o alkohol, svedok uviedol, že vie, že
na obede si objednal pivo, lebo sedel vedľa neho. Zdá sa mu, že tam vypil jedno pivo. Práve po vypití

tohto piva sa odohral predmetný incident.

Výpovedi poškodeného korešpondovali aj závery súdnych znalcov, a to MUDr. K. S. a MUDr. K. D.,
ktorí vypracovali znalecké posudky ohľadne zranení poškodeného a vzniku mechanizmu týchto zranení.
Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, ktoré utrpel poškodený, obaja znalci sa zhodli v tom, že tento

s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedá opisu skutkového deja podľa poškodeného. Dobu liečby
stanovil súdny znalec MUDr. K. D. do 41 dní, túto považoval za primeranú vzhľadom k zlomenine kostí
v lakti ľavej ruky.

Hospitalizáciu poškodeného v Nemocnici Zvolen, a.s. od 11.03.2017 do 14.03.2017 a liečebný postup

mal súd preukázaný aj z lekárskych správ zadovážených v spisovom materiály.

Vzhľadom na zistený skutkový stav potom správne prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., keďže inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti

najmä tým, že napadol iného.

V tejto súvislosti ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na obhajobu obžalovaného, že v jeho konaní ide
o konanie v nutnej obrane, keďže ten, kto incident vyprovokuje a fyzicky útočí na inú osobu, nemôže sazároveň odvolávať na to, že koná v nutnej obrane. Z výpovedí samotného poškodeného, ako aj svedkov
Q. F. a K. F. jednoznačne vyplynulo, že ako prvý prišiel za poškodeným obžalovaný, ktorý vyprovokoval
celý incident s odôvodnením, že poškodený sa mal nevhodne správať voči jeho synovi. Krajský súd

neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že poškodeného mal udrieť len jedenkrát, a to iba kvôli tomu, že
ho škrtil. Toto tvrdenie obžalovaného nie je v súlade s vykonanými dôkazmi. Kopanie obžalovaného do
poškodeného totiž potvrdil svedok N. Z., ktorý jednoznačne uviedol, že videl minimálne jeden kop, a to
vtedy, keď bol poškodený na zemi. Svedok stál pri okne a mal dobré výhľadové podmienky.

Odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako relevantnú ani námietku obhajoby, že sa súd nedostatočne
vysporiadal s obmedzeniami v pracovnom i osobnom živote a nedostatočne vyhodnotil tiež
liečebný režim poškodeného. V tomto prípade je nutné konštatovať, že konanie obžalovaného bolo
prekvalifikované z ustanovenia § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., teda že týmto konaním mal obžalovaný
spôsobiť obžalovanému ťažkú ujmu, na konanie podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., teda že obžalovaný
ublížil poškodenému na zdraví. Z uvedeného dôvodu bolo irelevantné bližšie skúmať podmienky, za

akých sa liečil poškodený. Tak isto pokiaľ ide o námietku obžalovaného vo vzťahu k znaleckému
posudku MUDr. S., že u poškodeného nebol preukázaný otras mozgu a jeho stav si nevyžadoval
hospitalizáciu, je z hľadiska aplikovanej právnej kvalifikácie irelevantné. V konečnom dôsledku ani
námietka obžalovaného vo vzťahu k nevierohodnosti svedka poškodeného z dôvodu jeho podnapitosti
je tak isto nepodstatná vzhľadom k množstvu alkoholu, ktoré poškodený požil. V konečnom dôsledku ani

krajský súd nevidel dôvod na použitie zásady „in dubio pro reo“, keďže v tomto prípade nevidel dôvodné
pochybnosti, ktoré by mohli byť pričítané v prospech obžalovaného, keďže jeho zavinenie bolo bez
pochyby preukázané zadováženými dôkazmi. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na doplnenie dokazovania,
predovšetkým rekonštrukciu resp. previerku výpovede na mieste svedkov Z., ani odvolací súd túto
požiadavku nevyhodnotil ako opodstatnenú, keďže svedok N. Z. riadne vysvetlil, za akých podmienok

sa pozeral na konflikt obžalovaného s poškodeným a jednoznačne zotrval na tom, čo videl. Vzhľadom
na tieto skutočnosti potom odvolací súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú, ktorá ho mala
zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pri jeho ukladaní prihliadol na všetky

skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného,
ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, naproti tomu zistil aj jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., a to spáchanie viacerých trestných činov. Z uvedeného
dôvodu pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložil obžalovanému primeraný úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Takto uložený trest prvostupňový súd uložil aj s prihliadnutím na
následok, ktorý obžalovaný spôsobil. Uložený trest odvolací súd považuje za primeraný a zákonný, ktorý
zodpovedá podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu a súčasne splní účel trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák.

V neposlednej rade krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o náhrade
škody, ktorý v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil, keďže uplatnené nároky na náhradu škody prvostupňový súd mal riadne preukázané
a tieto boli aj riadne uplatnené v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd mohol

rozhodnúť o ich priznaní v plnom rozsahu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.