Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221927
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114221927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobkyne: O. S., nar. XX.X.XXXX,
V. XX, N., zastúpenej M.. R. S., nar. XX.X.XXXX, A. R. XX, N., proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 26.301,07 eura s prísl.,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 23C/52/2014-293, zo dňa
20.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 29.7.2014 domáhala
voči žalovanému zaplatenia 26.301,07 eura titulom poistného plnenia na tom skutkovom základe, že dňa
29.12.2011 uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu na havarijné poistenie vozidla - KASKO poistenie,
zaplatila polročné poistné v celkovej výške 871,93 eura, a dňa 19.2.2012 došlo k poistnej udalosti, ktorú
nahlásila dňa 20.2.2012, avšak žalovaný poistné plnenie odmietol.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa dňa 20.2.2012 nahlásila žalovanému škodovú udalosť zo dňa 19.2.2012 na úseku N. -
M. - F., ku ktorej malo dôjsť tak, že išla po zľadovatenej vozovke a šuchlo ju z vozovky, bol tam peň,
ktorý jej zobral celý spodok a následne narazila do plota; poškodené mali byť oba airbagy - vystrelené,
pravé predné svetlo, pravý predný blatník, pravé predné dvere, pravý predný nárazník, spodok auta -
vytečený olej, iný majetok bol nepoškodený. Z Hlásenia škodovej udalosti poisteného zo dňa 28.5.2012

vyplynulo, že žalobkyňa nahlásila žalovanému škodovú udalosť zo dňa 20.2.2012, ku ktorej malo dôjsť
tak, že pri ťahaní vozidla vozidlo skĺzlo pri vyhýbaní sa oproti idúcemu vozidlu a poškodila sa spodná
časť vozidla - vaňa. Žalovaný oznámil žalobkyni listom, že škodu bude likvidovať ako totálnu škodu,
a listom zo dňa 18.5.2012 jej oznámil, že z dôvodu naplnenia článku XI bod 6 písm. a) Všeobecných
poistných podmienok (ďalej ako „VPP“) jej odmietol poskytnúť poistné plnenie.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v dôsledku škodovej udalosti

zo dňa 19.2.2012 nahlásenej žalobkyňou nemohlo dôjsť k takému poškodeniu jej vozidla, ktoré by
spôsobilo jeho nepojazdnosť, napriek tomu nepojazdnosť vozidla bola zistená počas ohliadky konanej
dňa 21.2.2012, a nepojazdnosť bola skonštatovaná aj v znaleckých posudkoch. Dodal, že nepojazdnosť
bola uvádzaná opakovane aj samotnou žalobkyňou v priebehu šetrenia škodovej udalosti. Mal za to,že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ako malo dôjsť k poškodeniam na vozidle, ktoré by
spôsobili túto nepojazdnosť. K argumentácii žalobkyne, že niektoré z poškodení úmyselne spôsobil
žalovaný s cieľom ukrátiť ju o poskytnutie poistného plnenia, súd prvej inštancie podčiarkol, že tieto

tvrdenia neboli nijakým spôsobom preukázané a v kontexte jej skorších výpovedí uskutočnených ešte v
priebehu šetrenia škodovej udalosti sa takáto argumentácia javí účelovou, nakoľko samotná žalobkyňa
opakovane zdôrazňovala, že vozidlo bolo nepojazdné po dopravnej nehode zo dňa 19.2.2012.

4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že znalec Ing. Peter Kováč jednoznačne uviedol, že poškodenia, ktoré

mohli vzniknúť pri žalobkyňou popisovanom nehodovom deji nepojazdnosť vozidla nespôsobili; znalec
zároveň vylúčil, že by pri žalobkyňou popísanom nehodovom deji mohlo dôjsť k poškodeniu olejovej
vane na vozidle a rovnako vylúčil, že by na mieste dopravnej nehody vytiekol olej z vozidla. Znalec vo
vzťahu k poškodeniu spodnej časti motorového vozidla uviedol, že na vozidle bola poškodená olejová
vaňa z pohľadu smeru jazdy zozadu; ak by žalobkyňa narazila jazdou spredu do pňa, vylomila by sa
olejová vaňa spredu a nie zozadu, čiže je možné konštatovať, že by vzniklo iné poškodenie olejovej

vane ako to, čo bolo na vozidle. Zo znaleckého posudku č. 14/2012, zo dňa 5.7.2012, vypracovaného
Ing. Jánom Borlokom a znaleckého posudku č. 116/2013, zo dňa 14.8.2013, vypracovaného Ing. Petrom
Kováčom (vypracovaných v trestnom konaní), ako aj z výsluchu L.. A. G. v trestnom konaní, mal súd
prvej inštancie za preukázané, že škodová udalosť hlásená ako zo dňa 20.2.2012 neprebehla, nakoľko
sa nenašli žiadne stopy, ktoré by takýto nehodový dej musel zanechať; a pri žalobkyňou uvádzanom

nehodovom deji zo dňa 20.2.2012 nemohlo dôjsť k vzniku poškodení rozhodných pre nepojazdnosť
vozidla, a rovnako bolo možné konštatovať, že uvedená hlásená škodová udalosť (ktorá mala nastať
20.2.2012) vôbec nenastala. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa vyjadrenia znalca Ing. Petra Kováča
na pojednávaní konanom 19.1.2017, technicky žiadne dôkazy o skutočnosti, že sa dopravná nehoda
stala na mieste, ktoré dokumentovali fotograficky policajné orgány, neexistujú.

5. Súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na rozpory vo výpovediach žalobkyne v priebehu
sporu, ako aj vo výpovediach v rámci trestného konania; konštatujúc, že žalobkyňa nepredložila žiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení v tomto spore alebo na objasnenie rozporov v jej výpovediach.
Dal do pozornosti, že žalobkyňa spočiatku opakovane uvádzala, že k poškodeniu olejovej vane došlo

pri dopravnej nehode zo dňa 19.2.2012, opakovane v priebehu šetrenia škodovej udalosti tvrdila, že
vozidlo bolo nepojazdné už v dôsledku nehody zo dňa 19.2.2012, čo vyplýva aj z jej odpovede č.
13 dotazníka zo dňa 7.6.2012. Podotkol, že skutočnosť, že k poškodeniu olejovej vane nedošlo pri
nehode zo dňa 19.2.2012 žalobkyňa prvýkrát tvrdila až v duplicitnom hlásení škodovej udalosti zo dňa
19.2.2012 podanom 28.5.2012, ktoré doručila žalovanému po tom, ako jej bolo zamietnuté poistné

plnenie. Poznamenal, že dňa 28.5.2012, t. j. po prvotnom zamietnutí poistného plnenia, žalobkyňa
nahlásila druhú nehodu zo dňa 20.2.2012, kedy malo dôjsť k poškodeniu spodku vozidla a k poškodeniu
olejovej vane, avšak táto nehoda bola znalecky vylúčená.

6. Súd prvej inštancie ustálil, že vozidlo žalobkyne malo viacero množín poškodení, ktoré nemohli

vzniknúť pri škodovej udalosti, ktorá je predmetom tohto sporu (napr. vypadnuté sklo v ľavom spätnom
zrkadle, zachytené na fotografiách polície z miesta škodovej udalosti), napriek tomu žalobkyňa na
pojednávaní konanom 29.6.2015 uviedla, že nemá vedomosť o žiadnom poškodení poisteného vozidla
pred škodovou udalosťou. Mal za to, že v kontexte celého sporu nie je možné nevziať do úvahy
správanie žalobkyne, keď kľúče od vozidla ponechala pohodené v neuzamknutom vozidle na mieste

škodovej udalosti a odišla z tohto miesta pred príchodom jej brata, pričom aj v uvedenej skutočnosti si
žalobkyňaopakovaneprotirečila,keďpočasjejvýsluchunajednompojednávanívypovedala,žezavolala
odťahovku, ktorá auto naložila a odtiahla, ale následne tvrdila, že odťah zabezpečoval jej brat a ona
pri odťahu prítomná nebola. S poukazom na rozpory vo výpovediach žalobkyne súd prvej inštancie
skonštatoval, že skutková argumentácia žalobkyne si protirečí, logicky je nesúvislá a z uvedeného

dôvodu je možné ju vyhodnotiť ako účelovú a neobjektívnu, uskutočnenú v snahe uniesť dôkazné
bremeno.

7. Námietku žalobkyne, že žalovaný ju nezavolal k obhliadke poškodeného vozidla, mal súd prvej
inštancie za rozpornú s jej výpoveďou v trestnom konaní, kde pri výsluchu dňa 22.11.2012 poukázala

na svoju komunikáciu s obhliadajúcim technikom. Okrem toho z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie vyvodil, že obhliadky vozidla žalobkyne sa zúčastnila osoba, ktorá mala prístup k vozidlu,
pretože z fotodokumentácie je zrejmé, že bol sprístupnený vnútrajšok vozidla; zároveň musela byť
prítomná aj osoba, ktorá mala prístup k zariadeniu autoservisu, v ktorom sa obhliadka uskutočnila,nakoľko bola sprístupnená zdvíhacia plošina. K súkromnému znaleckému posudku Ing. Ľubomíra
Antonína súd prvej inštancie uviedol, že tento neobsahuje prehlásenie znalca podľa § 209 ods. 2 C.s.p.
a navyše tento znalecký posudok je v jeho záveroch len všeobecným konštatovaním o tom, že vozidlo

žalobkyne mohlo naraziť do prekážky tak ako je zachytené na fotodokumentácii polície, že vozidlo mohlo
dostať šmyk, že pri dopravnej nehode sa aktivácia airbagov nedá vylúčiť; z posudku vyplynulo, že počas
jazdy na zľadovatenej vozovke mohla vodička dostať šmyk a zísť z vozovky a následne nabúrať do
plotu; znalec sa však nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli v danej veci sporné ohľadom technickej
prípustnosti poškodení nachádzajúcich sa na vozidle žalobkyne, ktoré mali vzniknúť pri žalobkyňou

popisovanom nehodovom deji. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že znalecký posudok
vypracovanýIng.ĽubomíromAntonínomjenepreskúmateľný,nedávaodpoveďnavšetkyspornéotázky,
a ani nezohľadňuje všetky zistené skutočnosti. Pokiaľ sa jedná o námietky žalobkyne, že podpis na
zázname z obhliadky vozidla je sfalšovaný, že nie je jej a ani nikoho zo servisu; súd prvej inštancie tieto
posúdil ako nedôvodné a ničím nepreukázané. Poznamenal, že vyhlásenie O. S. o tom, že podpis nie je
jeho,aaninikohokohopozná,bolo predloženélenvneoverenejfotokópii,anavyšeznehoniejezrejmé,

ktojepánO.S.anevyplývaznehoanižalobkyňoutvrdenáskutočnosť,žeideomajiteľaservisu,vktorom
došlo k obhliadke vozidla. Dodal, že námietka žalobkyne ohľadom úrovne dosiahnutého vzdelania
zamestnanca žalovaného, ktorý vykonal obhliadku vozidla a vyhotovil Zápis o poškodení vozidla zo
dňa 21.2.2012, nemá vplyv na zistený rozsah poškodenia, nakoľko ten bol posúdený odborne v rámci
znaleckého dokazovania.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že
k vzniku škodovej udalosti zo dňa 19.2.2012 došlo tak, ako ju nahlásila žalovanému počas jej šetrenia,
a preto bol žalovaný oprávnený postupovať v zmysle čl. XI ods. 6 písm. a) VPP a poistné plnenie v
celom rozsahu zamietnuť. Ozrejmil, že návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov F. R., O..

L.. F. S.Č., L.. Ľ. Z. a pripojením spisu: Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/327/2005 zamietol
z dôvodu, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie mal za to, že žalobkyňou požadované
doplnenie dokazovania by bolo nehospodárne a neúčelné a nemalo by vplyv na rozhodnutie vo veci;
výsluch uvedených svedkov by bol bezpredmetný, nakoľko účelom svedeckej výpovede je to, že svedok
má na výzvu súdu súvisle opísať všetko, čo o predmete výsluchu z vlastnej skúsenosti vie, t. j. čo

podľa vlastného zmyslového vnímania videl alebo počul; a navrhovaní svedkovia motorové vozidlo
žalobkyne nikdy nevideli, neboli prítomní pri jeho obhliadke, a preto neexistuje predmet výsluchu, ku
ktorému sa majú vyjadriť. Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúrou ustálený záver, že svedkovi
navyše neprislúcha, aby vnímané skutočnosti hodnotil a aby tak z nich robil o veci skutkové alebo
právne závery; z uvedeného dôvodu preto osoba v procesnom postavení svedka nemôže byť o svojich

skutkových alebo právnych záveroch na vec vypočúvaná (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo/1908/2006). Na uvedenom základe za použitia § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 799 ods. 2 a § 806 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, ktorá vo veci úspech

nemala. O nároku na náhradu trov štátu rozhodol súd prvej inštancie za použitia Čl. 4 ods. 2 C.s.p., resp.
Čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán v spore, a štátu priznal nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodnil
súd prvej inštancie spravodlivou úpravou vzťahov medzi žalovaným a štátom, ktorý v predmetnom
konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné trovy a súčasne neexistenciou procesného

ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady trov konania štátu. Uzavrel, že štát má nárok
na náhradu trov, ktoré platil, a to v závislosti na výsledku sporového konania.

9. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej

odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a
z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, na základe ktorých rozhodol. Žalobkyňa
mala z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III (str. 8) za preukázané, že k škodovej udalosti dňa
19.2.2012 došlo. Poukázala na znalecký posudok č. 9/2016 (str. 3, Záver bod 6), podľa ktorého počas
jazdy na zľadovatenej vozovke mohla dostať šmyk, zísť z vozovky a následne nabúrať do plotu. Dala

do pozornosti aj znalecký posudok č. 137/2016 (str. 7 - 8, Záver bod 1) a uviedla, že z neho vyplynulo,
že nie je možné technicky vznik a priebeh kolízie spôsobom, ako ju popisuje poškodená, vo vyššie
uvedenom rozsahu vylúčiť. Zdôraznila, že vo verbálnom prednese znalec Ing. Ján Borlok potvrdil, že
k vzniku škodovej udalosti mohlo dôjsť tak ako uvádzala. Na uvedenom základe mala za to, že všetkyzávery kedy odznelo, že nemohlo dôjsť k škodovej udalosti tak ako ju popisuje, sú vyvodené výlučne zo
Zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 21.2.2012.

10. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že jej námietka ohľadne sfalšovania podpisu
na Zápise o poškodení vozidla je nedôvodná. Ozrejmila, že podpis na str. 2 predmetného zápisu nie je
jej,čopotvrdilajsamotnýpracovníkžalovanéhonavýsluchudňa19.10.2014,keďuviedol,žetojepodpis
konateľa servisu. Poznamenala, že svedok ďalej vypovedal, že nie je automechanik a nemá patričné
vzdelanie, avšak vyhodnotenie poškodených dielov a ich zápis bol výlučne v jeho kompetencii, pričom to

s nikým nekonzultoval. Súdu prvej inštancie vytýkala, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že majiteľ
priestoru kde bola vykonaná obhliadka podal písomné potvrdenie, že podpis na zápise o poškodení
vozidla nie je jeho a ani nikoho koho pozná. Mala za preukázané, že v časti podpis poisteného na Zápise
o poškodení je podpis, ktorý vykonal alebo zaobstaral pracovník žalovaného.

11. Žalobkyňa sa domnievala, že súd prvej inštancie pochybil, keď jej v postavení spotrebiteľa

zamietol vykonať dôkazy výsluchom F.N. R. - konateľa autoservisu, ktorý mal potvrdiť, že rozhodujúce
poškodenia, na základe ktorých je možné konštatovať, že k nehode nedošlo, nemohli byť zapísané
bez odborného vykonania skúšky, t. j. nie je ich možné zapísať bez výstupu z počítača (geometria);
výsluchom pracovníka žalovaného L.. O.. F. S., ktorý mal potvrdiť, že nie je možné vyhotoviť zápis o
poškodení tak, ako ho doložil žalovaný; a výsluchom Ľ. Z., pracovníka žalovaného, ktorý mal potvrdiť, že

ak sa zistia poškodenia, ktoré nesúvisia so škodovou udalosťou, tak sa nezahrnú do poistného plnenia
a inak sa poistné plnenie riadne vyplatí.

12. Žalobkyňa zdôraznila, že žalobou si uplatnila len náhradu za poškodenia, ktoré boli riadne
preukázané Znaleckým posudkom č. 137/2016 vypracovaným Ing. Petrom Kováčom, ktorý sa zúčastnil

šetrenia už priamo pre políciu. Zastávala názor, že treba vziať do úvahy aj to, že nahlásenie ako k
škodovej udalosti došlo je výlučne subjektívny pocit vodiča, t. j. ako to v danom prípade vnímal, čo
môže byť v rozpore so skutočnosťou. Poukázala na to, že v spore predložila rozsudok v obdobnej veci,
kde bolo skonštatované, že si treba uvedomiť, že moment nehody spravidla znamená časový okamih
(zlomok sekundy), kedy vodičove subjektívne vnímanie momentu pred nehodou, v priebehu nehody,

a momentu bezprostredne po nehode nemusí zodpovedať objektívnym okolnostiam sprevádzajúcim
nehodový dej. Dodala, že žiadala vykonať odborné posúdenie škody priamo na vozidle znalcom, na čo
žalovaný účelovo nereagoval, čo však nemôže byť na jej ťarchu.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podotkol, že záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby je založený najmä na skutkovom
základe, že motorové vozidlo patriace žalobkyni muselo byť nepojazdné už pred samotnou dopravnou
nehodou, z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje nárok, a preto nemohlo dôjsť k škodovej
udalosti (ohlásenej ako zo dňa 19.2.2012) tak, ako žalobkyňa uviedla žalovanému počas jej šetrenia
(t. j. jazdou vozidla); a preto bol oprávnený postupovať v zmysle čl. XI ods. 6 písm. a) VPP a poistné

plnenie v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že nepojazdnosť vozidla už pred samotnou
dopravnou nehodou ohlásenou ako zo dňa 19.2.2012 vyplýva z troch skutkových zistení a to, že
vozidlo bolo dva dni po škodovej udalosti v stave, ktorý technicky nedovoľoval jeho prevádzkovanie
(bolo nepojazdné); táto nepojazdnosť nemohla byť dôsledkom nehodového deja škodovej udalosti,
ktorá je predmetom tohto sporu; a žalobkyňa žiadnym dôveryhodným spôsobom ani len nevysvetlila,

kde a ako malo k znepojazdneniu vozidla dôjsť. Zdôraznil, že skutočnosť, že vozidlo sa nemohlo
znepojazdniť pri nehodovom deji zo dňa 19.2.2012 bola v konaní preukázaná odbornou znaleckou
činnosťou Ing. Petra Kováča ako aj Ing. Jána Borloka, ale zároveň nebola ani počas celého konania
na súde prvej inštancie namietaná žalobkyňou, a preto ju treba považovať za nespornú. Na uvedenom
základe žalovaný oponoval tvrdeniam žalobkyne uvedeným v odvolaní a podčiarkol, že nepojazdnosť

vozidla teda nevyplýva len zo Zápisu o poškodení vozidla zo dňa 21.2.2012, ale aj z ostatných
dôkazov, najmä z fotodokumentácie poškodení vozidla vyhotovenej počas obhliadky dňa 21.2.2012, zo
znaleckého skúmania, výpovedí svedkov (H. B. - následný nadobúdateľ vozidla), okolností tohto prípadu
(odtiahnutie vozidla z miesta dopravnej nehody), ako aj z niektorých vyjadrení samotnej žalobkyne
(dotazník vyplnený žalobkyňou dňa 7.6.2012). V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalobkyňa

výslovne nerozporovala nepojazdnosť vozidla a ani rozsah poškodenia olejovej vane zachytenej na
fotodokumentácii poškodení vozidla (ods. 4 strana 4 zápisnice z pojednávania konanom dňa 20.3.2017);
v zmysle výpovede znalca Ing. Jána Borloka, pritom takéto poškodenie olejovej vane už samo o sebe
spôsobuje nepojazdnosť vozidla (odsek 5 na strane 8 zápisnice z pojednávania zo dňa 29.6.2015),pričom v zmysle vyjadrení a záverov znalca Ing. Petra Kováča, nemohlo takéto poškodenie vzniknúť v
dôsledku škodovej udalosti (ohlásenej ako zo dňa 19.2.2012).

14. Žalovaný poukázal na to, že k znepojazdneniu vozidla poskytla žalobkyňa len jediné vysvetlenie,
keď nahlásila vznik druhej dopravnej nehody vozidla, ku ktorej malo dôjsť dňa 20.2.2012, t. j. deň po
prvej škodovej udalosti, a deň pred vykonaním obhliadky vozidla. Žalovaný pripomenul, že žalobkyňa
nahlásila vznik druhej nehody až po zamietnutí vyplatenia poistného plnenia za prvú škodovú udalosť, i
keď bola už počas jej šetrenia konfrontovaná zo strany žalovaného s nezrovnalosťami medzi zisteným

rozsahom poškodenia na vozidle a hláseným nehodovým dejom. Dodal, že znaleckým dokazovaním
vykonaným Ing. Petrom Kováčom a Ing. Jánom Borlokom však bolo nielen jednoznačne vylúčené, že by
rozsahspornéhopoškodenianavozidlemoholvzniknúťvdôsledkudruhejnahlásenejdopravnejnehody,
ale bolo vylúčené aj to, že takýto nehodový dej prebehol.

15. Žalovaný namietal voči argumentácii žalobkyne o sfalšovaní podpisu na Zápise o poškodení vozidla,

a upriamil pozornosť na to, že jeho pracovník neuviedol na pojednávaní konanom dňa 19.10.2015, že na
zápise o poškodení vozidla je podpis konateľa servisu ako tvrdí žalobkyňa, ale vypovedal, že štandardne
vo väčšine prípadov podpisuje zápis o poškodení vozidla zástupca servisu, pokiaľ nie je prítomný majiteľ
vozidla. Ďalej dôvodil, že poškodenie vozidla bolo fotograficky zdokumentované a znalecky preverené
bez rozporných zistení, pričom žalobkyňa mala v spore možnosť bližšie sa dopytovať znalcov, a za týmto

účelom im klásť konkrétne otázky; výsledky znaleckej činnosti však nie je možné prekonať pochybnými
prehláseniami bežných autoservisov. K žalobkyňou navrhovanému doplneniu dokazovania výsluchom
ďalších svedkov žalovaný poznamenal, že F. R. je spoločníkom a konateľom spoločnosti Auto a pneu
servis, s.r.o., ktorá sa už písomne vyjadrila formou písomného potvrdenia doloženého žalobkyňou;
samotné písomné potvrdenia ako od spoločnosti Auto a pneu servis, s.r.o., tak aj od FELUPI Autoservis,

s.r.o., obe zo dňa 17.3.2017, sú však len veľmi všeobecného a vágneho obsahu, a nemožno nimi
rozporovať výsledky znaleckého dokazovania; okrem toho, aj keď majú obe potvrdenia pochádzať od
dvoch rozdielnych subjektov, obsah oboch písomnosti je absolútne totožný, čo prehlbuje nedôveru voči
objektívnosti týchto dôkazov.

16. Žalobkyňa v podaní označenom ako „odvolanie - doplnenie dôkazov“ skonštatovala, že vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie zamietol výsluch vedúceho likvidácie Ľ. Z., dokladá listinný dôkaz
vyhotovený týmto navrhovaným svedkom, (vo vzťahu k inej poistnej udalosti), kde je jednoznačne
uvedené vyradenie poškodených dielov, ktoré nesúvisia s poistnou udalosťou (nelikvidné položky), a
kde je priznané poskytnutie riadneho poistného plnenia len za poškodenia súvisiace s danou poistnou

udalosťou. Žalobkyňa zdôraznila, že v predmetnej veci k žiadnemu zamietnutiu poistného plnenia z
dôvodu zadokumentovania iných poškodení nedošlo. Zopakovala, že podpis na Zápise o poškodení
vozidla je sfalšovaný a nepatrí jej a ani pracovníkovi servisu, pričom výlučne na základe tohto dokumentu
znalci mohli skonštatovať, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť (zapísaný väčší rozsah poškodení).
Uzavrela, že sa v spore domáhala náhrady len za poškodenia vzniknuté pri poistnej udalosti zo dňa

19.2.2012,ktorésúspracovanévznaleckomposudkuč.137/2016vypracovanomIng.PetromKováčom,
ktorý skúmal prípad od samého začiatku aj pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré trestné konanie
zastavili a skonštatovali, že je nepochybné, že k vzniku škodovej udalosti došlo.

17. Žalobkyňa v odvolacej replike zastávala názor, že znalec Ing. Peter Kováč dospel k svojim záverom

na základe toho, že niektoré poškodenia, ktoré sú zapísané v Zápise o poškodení vozidla vylučujú, že
došlo k nehode tak ako popisuje. V tejto súvislosti však zdôraznila, že na obhliadku privolaná nebola,
teda nevedela čo je v zápise, a jej podpis na dokumente bol sfalšovaný. Dala do pozornosti, že aj
pracovník servisu čestným vyhlásením potvrdil, že podpis nie je jeho. Namietala, že znalec Ing. Ľubomír
Antonín vo svojom znaleckom posudku č. 9/2016 dospel k záveru, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť

tak, ako uviedla, čo potvrdil aj v doplnení č. 33 k znaleckému posudku č. 9/2016. Bola názoru, že
vyjadreniežalovanéhokodvolaniujescestnéaneodborné;podčiarkla,žesamotnáprokuratúrazastavila
trestné stíhanie pre poistný podvod s odôvodnením, že k dopravnej nehode nepochybne došlo. Zhrnula,
že sa žalobou domáhala poistného plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy výlučne vo vzťahu
k poškodeniam vozidla, ktoré vznikli pri jednej poistnej udalosti na jej vozidle, a ktoré sú uvedené v

znaleckom posudku č. 137/2016 vypracovanom Ing. Petrom Kováčom.

18. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobkyne označenom ako „odvolanie - doplnenie dôkazov“
dal do pozornosti § 365 ods. 3 C.s.p. s tým, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázaniemožno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a keďže žalobkyňa tvrdenia a
dokumenty uvádzané a pripojené k jej podaniu zo dňa 10.7.2017 (označenom ako „odvolanie - doplnenie
dôkazov“), predložila po uplynutí odvolacej lehoty, nemožno na ne prihliadať. Podotkol, že okrem

toho, dokumenty uvedené v predmetnom podaní sa týkajú odlišných škodových udalostí s odlišnými
okolnosťami a priebehom; avšak ku každej nahlásenej škodovej udalosti je potrebné pristupovať
individuálne a vyhodnocovať ju v intenciách individuálnych okolností a preto nie je možné takýmto
spôsobom generalizovať jeho (žalovaného) postup. Zotrval na tom, že motorové vozidlo žalobkyne
muselobyťnepojazdnéužpredsamotnoudopravnounehodouapretonemohlodôjsťkškodovejudalosti

ohlásenej ako zo dňa 19.2.2012 tak, ako žalobkyňa tvrdí, tzn. jazdou predmetného vozidla. Objasnil,
že vznik škodovej udalosti neznamená automaticky vznik poistnej udalosti, pretože vznikom škodovej
udalosti sa rozumie vznik samotného poškodenia, čo však nemusí znamenať aj vznik povinnosti vyplatiť
poistné plnenie (napr. pre výluku z poistenia).

19. Žalovaný v odvolacej duplike považoval za potrebné namietnuť, že príloha odvolacej repliky

žalobkyne, t. j. potvrdenie zo dňa 17.3.2017 s úradne overeným podpisom O. S., nespĺňa podmienky
stanovené v § 366 C.s.p., a bol názoru, že odvolací súd by nemal na tento dokument prihliadať.
Domnieval sa, že overením podpisu O. S. notárom neboli odstránené ostatné nedostatky, na ktoré súd
prvej inštancie poukázal v odseku 32 napadnutého rozsudku.

20. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení poukázala na to, že pri uplatňovaní škody u žalovaného
neporušila žiadne ustanovenia poistnej zmluvy. Zopakovala, že všetky závery, v ktorých je možné
konštatovať, že k poškodeniu určitého náhradného dielu nemohlo dôjsť, resp. že vozidlo by s takýmto
dielom bolo nepojazdné, sa zakladajú výlučne na Zápise o poškodení vozidla, kde je sfalšovaný podpis,
ktorý nepatrí ani jej a ani nikomu zo servisu, čo preukázala notársky overeným čestným vyhlásením.

Pripomenula, že žalobou si uplatnila iba poistné plnenie za poškodené diely na vozidle, ktoré vznikli pri
jednej dopravnej nehode, a ktoré boli potvrdené aj v znaleckom posudku č. 137/2016 vypracovanom
Ing. Petrom Kováčom, pričom znalec Ing. Ľubomír Antonín vo svojom znaleckom posudku č. 9/2016
a doplnku č. 33 k tomuto posudku potvrdil vznik dopravnej nehody tak, ako ho popisuje. Vyjadrila
presvedčenie, že bez Zápisu o poškodení motorového vozidla so sfalšovanými podpismi, ktoré vyhotovil

žalovaný, neexistuje žiadny iný dôkaz o tom, že by k dopravnej nehode nemohlo dôjsť tak, ako uviedla.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne

správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.8.2021 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na dostatočné
skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal

so všetkými právne relevantnými aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci
skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj
výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad; v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil, logicky a presvedčivo odôvodnil ako
vec právne posúdil.

23. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal
už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí
úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobkyňou prezentované podstatné tvrdenia v odvolaní boli vo

všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

24. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe, neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobkyne spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný vyplýva,
že žalobkyňa mala so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu číslo 700405649 pre prípad poškodeniaalebo zničenia v dôsledku havárie, živelnej udalosti a pre prípad odcudzenia vozidla (modul poistného
krytia Moje auto - KASKO OPTIMAL), v rozsahu uvedenom vo Všeobecných a Osobitných poistných
podmienkach ku Kasko poisteniu vozidiel - Moje auto, pričom dňa 20.2.2012 telefonicky žalovanému

nahlásila vznik poistnej udalosti spôsobom „išla som po zľadovatenej vozovke a šuchlo ma z vozovky,
bol tam peň, ktorý mi zobral celý spodok a následne narazila do plota, poškodené: vystrelené obidva
predne airbagy, pravé predne svetlo, pravý predný blatník, pp dvere, pravý predný nárazník, spodok
auta - vytiekol olej, iný majetok nepoškodený, výška škody nevie“.

26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené

alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

28. Podľa Článku X bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre KASKO poistenie vozidiel - Moje auto,
ak vznikla povinnosť plniť, je poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie určené podľa týchto VPP, OPP
a podmienok dojednaných v poistnej zmluve poistníkovi, ak nie je týmito VPP stanovené inak alebo nie je

dojednanéinak.Napoistnéplneniesapoužijúplatnéprávnepredpisyupravujúcedaňzpridanejhodnoty.

29. Podľa Článku XI bod 6 písmeno a) Všeobecných poistných podmienok pre KASKO poistenie vozidiel
- Moje auto, poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený alebo
oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu

poistnej udalosti.

30. Žalovaný ako poisťovateľ listom zo dňa 18.5.2012 žalobkyni oznámil, že šetrením sa preukázalo,
že ku vzniku škodovej udalosti na vozidle Cadillac BLS, evidenčné číslo N. nedošlo tak, ako to bolo
deklarované, a preto s odkazom na Článku XI bod 6 písmeno a) poisťovateľovi nevzniká povinnosť

plniť; vychádzal pritom z odborného vyjadrenia č. CPU 1240007951 vypracovaného Ing. Jánom
Borlokom, ktorý konštatoval, že na základe dostupných informácií a zhotovenej fotodokumentácie
poškodeného vozidla je možné z technického hľadiska konštatovať, že poškodenie motorového vozidla
nevzniklo podľa deklarovaného priebehu dopravnej nehody, pretože (i) poškodenie spodku vozidla
nekorešponduje s terénom na mieste dopravnej nehody (napr. výška pňa, výška spodku vozidla nad

terénom),(ii)postavenievozidlavkonečnejpolohepodopravnejnehode(absentujúbrzdové,resp.trecie
stopy pneumatík po šmýkaní vozidla).

31. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom inštancie k otázke sporného odmietnutia
poistného plnenia titulom poistnej udalosti zo dňa 19.2.2012 považuje odvolací súd, viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 C.s.p.), za potrebné uviesť, že prejednávaná vec
vyžadovala vykonanie dokazovania za účelom poznania skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné
odborné znalosti a skúsenosti; odbornými znalosťami sa rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné
znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť.

32. Súd prvej inštancie preto správne pri zisťovaní skutkového stavu postupoval, keď vykonal dôkazy,
na ktoré boli potrebné odborné znalosti a skúsenosti. V súvislosti so znaleckým dokazovaním je žiaduce
ozrejmiť, že aj takýto dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 191 C.s.p., avšak oproti iným
dôkazom je tu pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov,
okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou

skúsenosťou a znalosťou logického myslenia.

33. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré súdu podáva;
pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale zo znaleckého posudku
súd hodnotí dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými

skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo
naposúdeniepredostrené.Nemôžetedahodnotiťobsahznaleckéhoposudkupostránkejehosprávnosti
z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú potrebné
a náležité preukázané odborné znalosti.34. Súčasne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že hľadiska dokazovania v sporovom konaní
je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty

pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v
zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním
minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého
skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho
dokazovania prítomná. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca

žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v zásade ako miera dôkazu
požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne
neprekonateľných dôkazných problémov.

35. Súd prvej inštancie riadiac sa uvedenými zásadami hodnotenia znaleckých dôkazov vyvodil z
nich správny skutkový záver, že k vzniku škodovej udalosti dňa 19.2.2012 nedošlo tak, ako to

žalobkyňa nahlásila žalovanému. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne poukazujúcej na
záver znaleckého posudku č. 9/2016 (str. 3, bod 6) a posudku č. 137/2016 (str. 7 - 8, záver bod 1),
že počas jazdy na zľadovatenej ceste mohla dostať šmyk a následne nabúrať, či záver, že nie je
možné technicky vznik a priebeh kolízie spôsobom ako ho opisuje vylúčiť (výlučne v medziach ktorej
odvolací súd preskúmava správnosť napadnutého rozhodnutia), považuje odvolací súd za potrebné

zdôrazniť, že súd prvej inštancie komplexne hodnotil všetky v konaní vykonané dôkazy, pričom svoje
úvahy v logických súvislostiach podrobne v odôvodnení rozhodnutia opísal; predovšetkým odvolacie
námietky nekonfrontujú tie podstatné skutkové zistenia súdu prvej inštancie vychádzajúce z hodnotenia
znaleckých úkonov Ing. Petra Kováča, ktorý konštatoval, že poškodenia, ktoré mohli vzniknúť pri
žalobkyňou popisovanom nehodovom deji nepojazdnosť vozidla nespôsobili, pričom tento znalec vylúčil,

že by pri žalobkyňou opísanom deji dopravnej nehody mohlo dôjsť k poškodeniu olejovej vane na
vozidle a rovnako vylúčil, že by na mieste dopravnej nehody vytiekol olej z vozidla. Tieto zistenia sú
zhodné so závermi znalca Ing. Jána Borloka, že poškodenie spodku vozidla nekorešponduje s terénom
na mieste dopravnej nehody, pričom absentujú brzdové a trecie stopy pneumatík po šmýkaní vozidla.
A teda, že poistná udalosť tak ako bola hlásená žalovanému telefonicky dňa 20.2.2012 neprebehla,

nakoľko sa nenašli žiadne stopy, ktoré by takýto nehodový dej musel zanechať a pri takto deklarovanom
nehodovom deji nemohlo dôjsť k vzniku poškodení rozhodných pre nepojazdnosť vozidla, a rovnako
bolo možné konštatovať, že uvedená hlásená škodová udalosť, ktorá mala nastať 20.2.2012, vôbec
nenastala; navyše podľa vyjadrenia znalca Ing. Petra Kováča technicky žiadne dôkazy o skutočnosti, že
sa dopravná nehoda stala na mieste, ktoré dokumentovali fotograficky policajné orgány, neexistujú.

36. V nadväznosti na uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje, je aj námietka žalobkyne v odvolaní o sfalšovaní jej podpisu na Zápise o poškodení
vozidla zo dňa 21.2.2012 irelevantná, pretože po vecnej stránke nespochybňuje vyššie citované závery
znalcov,pričomvtejtosúvislostiponechávažalobkyňastranoubezzmienkyzmenupresporpodstatných

tvrdení vo vzťahu k hláseniu poškodenia olejovej vane (primárne spôsobujúcej nepojazdnosť vozidla)
dňa 19.2.2012, keď prvýkrát tvrdila opak až v duplicitnom hlásení škodovej udalosti zo dňa 19.2.2012
podanom 28.5.2012, ktoré doručila žalovanému po zamietnutí poistného plnenia, kedy až žalobkyňa
nahlásila druhú poistnú udalosť zo dňa 20.2.2012, keď malo dôjsť k poškodeniu spodku vozidla a k
poškodeniu olejovej vane, avšak táto nehoda bola tiež znalecky vylúčená.

37. V súvislosti s podaním žalobkyne doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.7.2017, v ktorom okrem
iného predkladá listy žalovanej zo dňa 5.11.2009 a 26.6.2017, fotodokumentáciu (všetko týkajúce sa
inej poistnej udalosti), odvolací súd uvádza, že ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní (prostriedku
procesného útoku).

38. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom

pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku (§ 149 C.s.p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s
ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov jeprípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude
podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak

tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

39. Žalobkyňa v podaní však vôbec nekonkretizuje dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa
§ 366 C.s.p. a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesného útoku nemohla

použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností
neprihliadol.

40. A keďže žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto
odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).