Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206537
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817206537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: N. Q., Y.. X.X.XXXX,

E. N. XX, proti žalovaným: X/ N. Q., Y.. X.X.XXXX, E. G. XXXX/XX, I. - Y. Š., X/ A. F., B.. Q., Y.. X.X.XXXX,
E.L.XXX/X,S.,X/K.Q.,Y..XX.X.XXXX,E.X.XXXX/XXX,I.-Y.Š.,ourčenienehnuteľnostidodedičstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a voči všetkým žalovaným.

II. Žalovaní v 1/ - 3/ raden e m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2017 žalobca voči trom označeným žalovaným navrhol súdu, aby
určil, že nehnuteľnosti, a to pozemky zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX pre k. ú. N., v podieloch, v

ktorých podľa katastrálnej evidencie patria žalovaným, patria do dedičstva po neb. N. Q., Y.. XX.X.XXXX
a zomrelom dňa 22.11.2005.

2 Žalobu odôvodnil tým, že notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní č.Nz XXXXX/XXXX, Č.. C.. P.
XXXX/XX-XX/XX Y. Ú.B. K.. G. Č., Prešov, na základe ktorej mali vydržaním žalovaní 1/ - 3/ podiely na
predmetných pozemkoch získať, je neplatná pre nesplnenie podmienok zákona pre vydržanie (neužívali
ich nepretržite najmenej 10 rokov, nehospodárili na nich oni, ani ich právni predchodcovia - ich rodičia).

Naopak, Ján Q., ktorému tieto pozemky pôvodne patrili, odišiel v roku 1948 do Kanady. Pred odchodom
sa dohodol s otcom žalobcu, N. Q., Y.. XX.X.XXXX a zomrelom dňa 22.11.2005, že mu tieto pozemky
zanecháva formou daru. Tieto nehnuteľnosti užíval otec žalobcu od roku 1948 až do založenia JRD v
roku 1974. Nerušene na nich hospodáril, platil za ne vtedy určenú poľnohospodársku daň a odvádzal
stanovené kontingenty. Založením JRD prešlo užívanie uvedených nehnuteľnosti na JRD a po jeho
likvidácií v roku 2003 ich užíva súkromný podnikateľ na základe nájomných zmlúv. Na základe
uvedeného navrhol súdu, aby predmetné pozemky určil do dedičstva po jeho otcovi N. Q., Y.. XXXX a

zomrelom 2005.

3. Súd podotýka, že žaloba nebola formulovaná celkom zreteľne a zrozumiteľne, ale na pojednávaní
žalobca vysvetlil, čo žaluje tak, ako je to popísané.

4. K žalobe sa svojimi podaniami s identickým obsahom vyjadrili všetci traja žalovaní: popreli nárok
žalobcu. Uviedli, že v roku 1948 daroval Y.. K. Q., Y.. X.XX.XXXX, ornú pôdu svojmu bratovi K. Q., Y..

XX.X.XXXX. Nakoľko toto darovanie neprebehlo cez notára, vlastníkom naďalej zostal K. Q., ktorý pôdu
už neobrábal, pretože vycestoval do zahraničia - Kanady, kde zostal bývať natrvalo. Túto pôdu obrábal
otec Jána - čiže A. Q., kde pracovali oni všetci. V roku 1967 dedo - čiže otec K. A. K. Q. umrel, dedičské
konanie opäť neprebehlo a pôda zostala stále na mene K. Q.. Tieto pozemky sa už neobrábali, zostalipasienkami. Nie je pravda, ako uvádza žalobca, že ich žalobca obrábal a jeho rodina za výnosy z nich
platila kontingenty. On bol v tom čase maloletý, čiže ani nepracoval, ani si nemôže nič pamätať. Asi v
roku 1970 prešla táto pôda do JRD - Remeniny. Žalobca uvádza svedkov, ktorí môžu potvrdiť, že oni

na tejto pôde pracovali, čo sa nezakladá na pravde, pretože niektorí ani z obce Matiaška nepochádzajú,
nebývajú tam, niektorí boli maloletí, niektorí ešte neboli ani narodení, takže ich písomné prehlásenie je
zavádzajúce. Texty sú písané jedným písmom, čiže písal ich sám žalobca. V žalobe je uvedené, že
tieto pozemky mali byť predmetom dedenia. Keďže neprebehlo dedičské konanie po K. Q. odídenom
do Kanady (1918), spomínané pozemky zdedili po smrti otca Jána jeho deti A. C. B.. Q., N. A. K. Q.,

žijúci v tom čase v Kanade. V roku 2014 sa títo súrodenci dohodli a spomínané pozemky darovali N.
Q. s tým, že sa majú podeliť oni, súrodenci N., K. A. A. Z. K. Q.. Na základe doložených dokladov -
prehlásení z Kanady, overených Veľvyslanectvom Slovenskej republiky, prebehlo osvedčenie u notára
o nadobudnutom majetku pre žalovaných. Kanadskí súrodenci darovali zeme im, preto žalobca nemá
právo toto rozhodnutie spochybňovať. Namietli aj oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov z dôvodu,
že vlastní majetok, ktorý by mu postačoval na zaplatenie súdneho poplatku.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa dostavili žalobca i všetci žalovaní.

6. Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá. Strýko K. Q. napísal jeho otcovi N. list z Kanady, že tieto
pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na nich prevedie na jeho otca, keď jeho otec prehlási, že na nich

zostane hospodáriť. K. Q. utiekol z domu, otec ho odviezol, dal mu peniaze na lietadlo do Kanady. Otec
žalobcu N. Q. sa o všetky tie pozemky staral, K. Q.W. mu ich chcel darovať na základe toho, že sa o
nich staral. Robili na nich, aj platili za ne dane. Dane platili cca od roku 1947, keď strýko odišiel do
Kanady, asi do roku 2002. Po uvedenom roku žalobca, resp. jeho rodina potom začali tieto pozemky
prenajímať. Na otázku súdu žalobcovi, aby sa vyjadril, kto každý patrí do okruhu dedičov po N. Q., po

jeho neb. otcovi, nar. 28.1.1923 a zomrelom 22.11.2005, uviedol, že sú to jeho súrodenci - J. F., B.. Q.,
G. Q., N. J., B.. Q., A. R., B.. Q., Ľ. Š., B.. Q. A. Z. I. K. Y.. C. N. Z., B.. Q., t.j. jej manžel H. Z. a ich
4 deti. Všetci títo súrodenci, alebo niektorí z nich dali čestné vyhlásenia, že chodili na toto gazdovstvo
robiť, aj cudzí. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.7.2019 žalobca uviedol, že je žalobcom
zastupujúcim svojich 6-tich súrodencov. Na pojednávaní na otázku súdu ale uviedol, že splnomocnenia

na toto súdne konanie od nich nemá. Jeho súrodenci sa toho vzdávajú a chce to iba jeho brat G. Q..

7. Žalovaný v 1/ rade, N. Q. na pojednávaní uviedol, že nevie, z akého dôvodu je žalovaný. Žalobca s
tým začal u notára, že údajne po strýkovi Jánovi sú nejaké pozemky a že sa nejako podelia. Žalovaný
v 1/ rade preto hľadal na internete a dostal som sa k sesternici A. C., B.. Q.. Je to dcéra K. Q., ktorý

mal viac detí - ešte syna K. A. N. Q.. Ten mal údajne previesť sporné pozemky na otca žalobcu N. Q., o
ktoré sa teraz súdi. Táto dcéra pôvodného vlastníka K. Q. - A. C., B.. Q., mu povedala, aby konal v tejto
veci a vybavoval. Ona sa tých pozemkov vzdala v jeho prospech. Potom dodatočne napísala, že nech
sa rozdelí s bratom a sestrou. Žalovaný vyhľadal notára. Z Kanady mu poslal K.Y. Q. (syn pôvodného
vlastníka) papiere, plnú moc na sestru. Rovnako tak N., A. A. C.Á.. Všetky tieto 3 deti strýka Jána mu

poslali plné moci. Participovali na tom všetci 3 potomkovia po neb. K. Q., strýkovi v Kanade. Všetci mu
poslali papiere na to, aby tieto pozemky previedol na seba, resp. na neho a jeho súrodencov, prítomných
žalovaných v 2/, 3/ rade. Trvali na tom, že tieto pozemky v žiadnom prípade neprevedú na žalobcu,
pretože ich otec - pôvodný vlastník pozemkov K. Q. v Kanade sa s otcom žalobcu, s N., neznášali. Nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu, žeby jeho otec mal odviesť pôvodného vlastníka K. Q. na lietadlo do Kanady

a dať mu peniaze na letenku, lebo otec žalobcu mal vtedy 17 rokov. Najprv išiel do Čiech a až potom
do Kanady. Ešte kým bol na Slovensku a žili v spoločnej domácnosti, tak sa s otcom žalobcu, Michalom,
neznášali, lebo jeho otec bol taká povaha, ako žalobca. Dcéra pôvodného vlastníka K. Q., A. C. mu
povedala, že vie o tom, že jej otec K. Q., keď odchádzal do Kanady, chcel darovať otcovi žalovaného
v 1/ rade zeme. Všetci menovaní potomkovia pôvodného vlastníka pozemkov K. Q. - L..K.. K. Q. N..,

A. C. A. N. Q. - ešte žijú. Žalovaný v 1/ rade je zo súrodencov najstarší. Na otázku súdu uviedol, že na
týchto pozemkoch robili do 70-teho roku, potom to išlo do družstva. On tam oral, kosil. Prapôvodným
vlastníkom týchto pozemkov bol ich dedo, A. Q., ktorý zomrel v roku 1967. Po jeho smrti sa riadne
na týchto pozemkoch gazdovalo, robil na nich žalovaný v 1/ rade a jeho súrodenci. Nie je pravdou, že
žalobca na týchto pozemkoch gazdoval, lebo v dobe smrti ich deda A. Q. bol ešte malý chlapec, mal

vtedy len 9 rokov. Tieto „kanadské zeme“ po strýkovi Jánovi, kým sa dostali do družstva, tak ich obrábali
žalovaní. Potom, čo družstvo zaniklo, tak sa tieto pozemky neobrábali, ani o nich nikto nevedel. Ide o
ornú pôdu a doteraz od zániku družstva sa o nich nikto nestará. Až po prepise notárskym osvedčením o
vydržaní ich zobral do užívania. Od roku 2014 ich má v užívaní súkromník, ktorému to žalovaný v 1/ radeprenajal. Asi pred 3 rokmi sesternica z Kanady, A. C., robila na Slovensku svadbu. Na svadbu pozvala
žalovaného v 1/ rade aj so súrodencami, ale žalobcu nie. Aj jej súrodenci N. A. K. z Kanady tu boli na
Slovensku. Boli s nimi v Matiaške, pred domom žalobcu, ale so žalobcom sa stretnúť nechceli.

8. Žalovaná v 2/ rade sa stotožnila so slovami svojho brata, žalovaného v 1/ rade. Potvrdila vedomosť
o tom, že jej bratranci - K. A. N. Q., C. Y.. C. K. z Kanady sa so žalobcom stretnúť nechceli.

9. Žalovaný v 3/ rade rovnako potvrdil slová svojho brata, žalovaného v 1/ rade. Spolu sa narodili v

jednom dome, a to v dedovom. Po smrti deda mal 10 rokov, chodil tam orať aj on.

10. Podľa Článku 17. Základných princípov Zákona č. 160/2015 (CSP), Súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Podľa §185 ods. 1 CSP, (1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12. Z dôvodu absencie okruhu žalobcov, ktorí žalobcami v takomto druhu konania o určenie
nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi byť majú, súd podrobne skutkový stav veci nezisťoval,
nakoľko by to bolo s poukazom na zásadu procesnej hospodárnosti neúčelné. Z rovnakého dôvodu, s

poukazom na zásadu zbytočného nezaťažovania strán v civilnom sporovom konaní (čl. 17 CSP), súd
nevykonal stranami predložené a navrhované listinné dôkazy.

13. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, i bez ich procesného vykonania na
pojednávaní, sa súdu skutkový stav javí tak, že by nebolo namieste žalobe vyhovieť. Všetci doposiaľ

žijúci potomkovia po pôvodom vlastníkovi sporných pozemkov - Y.. K. Q., od ktorého vlastníctva žalobca
odvíja svoj nárok, a to A. C., B.. Q., K. Q. N.., N. Q., zhodne deklarovali vôľu svoju, i vôľu svojho neb. otca
previesť sporné pozemky na žalovaných, a nie žalobcu. Z Kanady žalovaným zaslali potrebné listiny na
to, aby konajúci notár v ich prospech vydal osvedčenie o vydržaní predmetných pozemkov.

14. Podľa § 77 ods. 1 CSP, Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie

sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

16. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi
ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním
vzťahov.

17. Podľa §78 ods. 1 CSP, Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

18. Podľa ods. 2 cti. ustanovenia, Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých

subjektov podľa odseku 1.

19. Žalobca v konaní vystupoval sám. Na pojednávaní ale deklaroval, že do okruhu dedičov po Y.. N.
Q., Y.. XX.X.XXXX a zomrelom dňa 22.11.2005, do dedičstva po ktorom navrhuje sporné nehnuteľnosti
určiť, patria aj jeho súrodenci, a to J. F., B.. Q., G. Q., N. J., B.. Q., A. R., B.. Q., Ľ. Š., B.. Q. A. Z. I. K.

Y.. C. N. Z., B.. Q. - K. N. H. Z. a ich 4 deti. Toto potvrdili i žalovaní, ktorí sú so žalobcom i uvedenými
osobami v príbuzenskom vzťahu.

20. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotno-právna vecná legitimácia svedčí v spore
viacerým subjektom, a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu

uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero
subjektov.21. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.3.2009, sp.zn. 2Cdo/45/2008: ak zanechal poručiteľ
viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva

ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za ich vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto
veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto
vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§91 ods. 2 OSP). Konania o takejto žalobe sa
musia zúčastniť (ako navrhovatelia alebo ako odporcovia) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie.

22. Obdobne súd poukazuje na ďalšiu ustálenú rozhodovaciu prax súdov (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.2.2008, sp.zn. 5MCdo/15/2007, R 12/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR
zodňa27.10.2010,sp.zn.4Cdo/120/2009atď.),odktorejustálenejrozhodovacejpraxesúdnevidídôvod
sa odkloniť.

23. Pre úplnosť súd dodáva, že citovaná rozhodovacia prax súdu pochádza ešte z doby účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, a to §91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý
bol s účinnosťou od 1.7.2016 nahradený CSP. OSP v §91 ods. 2 pojednáva síce len o nerozlučnom
spoločenstve, ale aj v zmysle citovanej doktrinálnej a rozhodovacej praxe súdov došlo k rozšíreniu
tohto pojmu aj o pojem „nútené nerozlučné spoločenstvo“. V citovanom paragrafe 78 ods. 1 CSP,

po nadobudnutí účinnosti CSP tak bolo nútené spoločenstvo samostatne normatívne definované
vychádzajúcej z citovanej predošlej rozhodovacej praxe súdov.

24. V tomto spore tak mal celý okruh dedičov po neb. N. Q., Y.. XX.X.XXXX A. P. Z. XX.XX.XXXX
predstavovať nútené spoločenstvo aktívne legitimovaných osôb v tomto spore ako žalobcov. Žalobca

potvrdil, že do okruhu dedičov po uvedenej osobe, jeho otcovi N. Q., patria aj jeho súrodenci, resp. po
jeho zomrelej sestre N. Z., B.. Q., K. N. H. Z. a ich 4 deti. Žiadna z týchto osôb, s výnimkou žalobcu,
ale svoj nárok spolu so žalobcom voči žalovaným neuplatnila.

25. Z dôvodu neúplného okruhu žalobcov, ako nútených spoločníkov, podľa §78 ods. 1 CSP tak bol súd

nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

26. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Vo vzťahu k trovám konania možno konštatovať, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, preto by mali

nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, súvisiacich s týmto súdnym sporom. Žiadnemu z nich ale
žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto v súlade so zásadou procesnej hospodárnosti
súd rozhodol o nepriznaní trov voči neúspešnému žalobcovi žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).