Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204526
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220204526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
InsuranceGroup,Štefanovičova4vBratislave,IČO:00585441,zastúpenéhoadvokátomJUDr.Felixom
Neupauerom, AK Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., Q.. XX.X.XXXX, K. na K.
Č.. XXX, občan SR, o 55,32 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 06. júla 2021, č.k. 10Csp/153/2020-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie 55,32 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného za dobu do zániku
poistenia, zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vec rozhodol ako drobný spor
(spotrebiteľský spor do 1.000 €) a dňa 6.7.2021 verejne vyhlásil rozsudok v súlade s príslušnými
ustanoveniami C.s.p. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovanou bola dňa 31.7.2018 uzavretá Poistná
zmluva na dobu do 1.8.2043. Žalobca a žalovaná si v zmysle Poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia
ročného poistného mesačne, avšak žalovaná porušila túto svoju zmluvne dohodnutú povinnosť. V
zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo poistenie z dôvodu nezaplatenia poistného za

ďalšiepoistnéobdobiedňa18.11.2018.Vzmysle§803ods.1Občianskehozákonníkamážalobcaprávo
na poistné do zániku poistenia, t.j. do 18.11.2018 vo výške 55,32 €. Žalovaná sa dostala do omeškania
s platením poistného, preto si žalobca zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy
vo výške 5% ročne od 19.11.2018. Uznesením zo dňa 25.8.2020 pod č.k. 10Csp/153/2020- 25 vyzval
žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil žalobu o riadne skutkové zdôvodnenie žalovaného návrhu vrátane
výšky žalovanej pohľadávky a doručil aj Poistnú zmluvu, ktorá v spise ako dôkaz absentovala. Výzva
mu bola riadne doručená dňa 12.10.2020. Žalobca na ňu nereagoval. S poukazom na § 157 ods. 1,

§ 177 ods. 1 písm. a), § 132 ods.1, ods.2, ods.3, § 215 ods.1 , § 217 ods.1 C.s.p. a § 801 ods. 2,
§ 788 ods.1, § 803 ods.1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Žalobcasinesplnilsvojuelementárnuzákonnúpovinnosťriadneskutkovozdôvodniťžalobnýnávrh,teda
úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, zdôvodniť výšku žalovanej pohľadávky ako aj pripojiť
k žalobe rozhodujúci, ním uvedený dôkaz, ktorým je Poistná zmluva. Súdu neboli známe podstatné
náležitosti Poistnej zmluvy, najmä výška ročného poistného, výška splátok, splatnosť jednotlivých
splátok, konkretizácia dôvodu zániku poistenia ako aj výpočet poistného do zániku poistenia. Súd nie

je povinný zisťovať tieto skutočnosti z listín priložených k žalobe a pátrať tak po informáciách, ktoré
žalobný nárok podporujú, prípadne ho nepotvrdzujú. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou
bol požiadaný o zjednanie nápravy. Absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby znamená aj
zmarenie prípadného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovanej. V konečnomdôsledku však znamená stratu sporu pre neunesenie dôkazného bremena. O náhrade trov konania
bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zrušeniaavráteniavecisúduprvejinštancienaďalšiekonanie,zdôvodu,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/
C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
(ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Argumentoval, že spolu so
žalobou predložil poistku č. XXXXXXXXXX a Výzvu na zaplatenie s doručenkou a Oznámenie o zániku
poistnejzmluvy.Poistkajepritomlegálnydokumentsozákonnoudefiníciouavýznamomidentifikovaným

právnym poriadkom podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil so záverom súdu, že k
tvrdeniu o záväzkovom vzťahu nepredložil rozhodujúci dôkaz, keď predložil vydanú poistku, ktorá
spolu s ostatnými dôkazmi dokladá jeho tvrdenia v žalobe. Zánik poistenia zanikol z dôvodu neplatenia
poistného zo strany žalovaného, mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia, nemal
možnosť preukázať, že žalovaný mu nezaplatil poistné. Dôkazné bremeno v tejto časti teda malo byť

prenesené na žalovaného. Súd v rozpore s článkom 15 Civilného sporového poriadku posúdil žalobný
návrh spolu predloženými dôkazmi ako nepreukázaný naproti absolútnej nečinnosti žalovaného, ktorý
na žalobu vôbec nereagoval, neposkytol jediné tvrdenie či popretie akýchkoľvek skutočností, počas
celého konania bol nečinný a oproti nemu si nesplnil ani bremeno tvrdenia, nehovoriac o unesení
bremena dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že súd pri svojom rozhodovaní postupoval v rozpore

s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p., nakoľko hoci žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami,
spolu s výzvou, aby sa k žalobe vyjadril, žalovaný na výzvu nijakým spôsobom nereagoval, a teda
nespochybnil existenciu poistnej zmluvy ani žiadne jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Nakoľko žalovaný
nijakým spôsobom nespochybnil jeho tvrdenia o existencii nároku ani o výške nedoplatku na poistnom,
všetky tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné.

3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 55,32

eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 31.7.2018
uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu, v ktorej si dohodli spôsob platenia ročného poistného mesačne,
ktorú povinnosť žalovaná porušila. Z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie dňa
18.11.2018 poistenie zaniklo a vzniklo mu právo na poistné do zániku poistenia.
5. Konanie sa začína doručením žaloby (§ 156 C.s.p.), ktorá je procesným úkonom, ktorým si žalobca

uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 C.s.p.) a obracia sa tak
na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí podania (§
127 ods. 1 C.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 132 ods. 1 C.s.p. Existencia riadne podanej
žaloby je základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania, a preto súd v prvom rade
musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané

náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto (niektoré z nich) sú uvedené
nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať stranu na jej doplnenie
alebo opravu pod následkom odmietnutia podania (§ 129 ods. 1, 2 C.s.p.).
6. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým
aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením

žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit
curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu
mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po
právnej stránke. V civilnom sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, je súd viazaný
žalobným nárokom tak, ako ho žalobca vymedzil v podanej žalobe, a teda nesmie stranám priznať

iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím
úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 216 ods. 2 C.s.p. Z
uvedeného vyplýva, že súd je limitovaný (viazaný) nielen žalobnou žiadosťou formulovanou v žalobnom
petite, ale aj skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej pravdy.7. Podanou žalobou žalobca zároveň vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej),
ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť,
a preto sa žalobcovi ukladá uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej),

na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá
umožňujejehojednoznačnúindividualizáciu a nezameniteľnosťsinýmskutkom.Popisomrelevantných
skutkových okolností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí
logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe. Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzený žalobným návrhom a plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol

vymedzený v žalobnom návrhu. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti (relevantný skutkový
dej) vyplýva z § 150 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť uviesť v žalobe pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcovi vyplýva § 132 ods.1 C.s.p.
8. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho

len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže (nesmie) však za žalobcu vykonať
priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť
ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
9. V posudzovanej veci žalobca neuviedol v podanej žalobe všetky podstatné a rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom. Z podanej

žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia poistného do zániku poistenia pre nezaplatenie
poistného za ďalšie poistné obdobie, ale; ako na to správne poukázal súd prvej inštancie; zo žaloby
nevyplýva výška ročného poistného, výška mesačných splátok, splatnosť jednotlivých splátok, poistné
obdobie, za ktoré žalovaná poistné nezaplatila, výpočet alikvotnej časti poistného do zániku poistenia.
Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods.

2 C.s.p.), a preto sa nemôže v preskúmavanej veci odvolávať na k žalobe priložené dôkazy. V danej
veci žalobca porušil svoju procesnú povinnosť uviesť v žalobe úplný a pravdivý opis rozhodujúcich
skutočností. V danom prípade nejde o vadu žaloby, pretože v nej neabsentuje žiadna náležitosť. Žaloba
obsahuje skutkové tvrdenia do tej miery, že na jej podklade bolo možné v konaní pokračovať a súd
nemal povinnosť zo žalobcom k žalobe pripojených dôkazov zisťovať, či žalobca vyčerpávajúco uviedol

všetky relevantné skutočnosti na preukázanie v žalobnom petite uplatňovaného peňažného nároku.
Konajúci súd len mohol žalobcu za účelom ozrejmenia nejasností vyzvať na doplnenie skutkových
tvrdení; ako ho aj v danej veci náležite vyzval.

10. Vzhľadomktomu,žeišloojednoduchýspor,vktoromišloožalobu,ktorúpodávažalobcaopakovane

vo viacerých veciach (hromadná žaloba) a pre zanedbanie povinnosti v tomto prípade tak neprichádzalo
do úvahy zmiernenie prísnych formálnych následkov spojených s opomenutím uvedenia relevantných
skutočnostívžalobe.Procesnýmnásledkomporušeniaprocesnejpovinnostitvrdeniažalobcomjepotom
procesná sankcia v podobe straty sporu.
11. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď zamietol

žalobu z dôvodu neunesenia povinnosti tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností. Konajúcemu
súdu neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z listinných dôkazov; pripojených
žalobcomkžalobe;nazákladeakýchkonkrétnychskutočnostísa žalobcadomáha zaplatenia žalovanej
pohľadávky a ustaľovať (ujasňovať) si tak predmet konania po skutkovej stránke. V kontradiktórnom
procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to, čo strana v konaní

netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi preukázala to, čo
v konaní tvrdila. V posudzovanej veci správne súd prvej inštancie žalobu zamietol pre absenciu
vymedzenia podstatných rozhodujúcich skutočností.
12. Za správny možno považovať aj ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, keď rozhodol o veci
bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) C.s.p. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe skutkovo

riadne (úplne a pravdivo) nevymedzil konkrétny nárok, ktorého sa v žalobnom petite domáha, tak potom
vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým tvrdeniam žalobcu si nemohla žalovaná kvalifikovane (účinne)
splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 151 ods. 1 C.s.p. a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové
tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné. Právna domnienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu
sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový

stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať (§ 215 C.s.p.).
13. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol ako procesný následok nesplnenia si žalobcom
jeho procesnej povinnosti uviesť úplne a pravdivo rozhodujúce skutkové tvrdenia. V tomto smere súd
prvej inštancie dokazovanie nevykonával, pretože žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdeniažalobcom a nie pre neunesenie dôkazného bremena. Nesplnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu
má za následok zamietnutie jeho žaloby bez dokazovania; dokazovať nemožno skutkové tvrdenie, ktoré
neexistuje. Úlohou dokazovania nie je zisťovať to, čo žalobca v žalobe netvrdil.

14. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod

R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).