Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radoslav Svitana, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/61/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220642
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3113220642.4
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej, v spore žalobcu P. X. Y., Y.., so sídlom U., R. 5, Z.
XX XXX XXX, zastúpeného N. S., Y., so sídlom R. 5, U., Z. XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ R. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. U. XX, W., 2/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., do 30.06.2016 za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných M., so sídlom Q. S. 5, R., Z. XX XXX XXX, zastúpeného H..
G.J.,advokátom,sosídlomQ..Y.7,Y.,ozaplatenie8186,85eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/248/2013-246 zo dňa 15. decembra 2020 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že M., so sídlom R., Q. S. X, Z. XX XXX XXX, m á proti
žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
M., so sídlom R., Q. S. X, Z. XX XXX XXX, m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že J., so sídlom R., Q. S. X, Z. XX XXX XXX,
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok I.) a že M., so sídlom R., Q. S. X,.
Z. XX XXX XXX, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V
odôvodnení uviedol, že o trovách konania tohto subjektu, ktorý bol do 30.6.2016 vedľajším účastníkom
na strane žalovaných, rozhodol podľa § 257 a § 259 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Nakoľko žalovaní, na strane ktorých vystupoval, mali v konaní úspech, súd vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho účastníka
dôsledne hájil záujmy žalovaných. Po oboznámení sa s doručeným návrhom (žalobou) a jeho prílohami
v písomnom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť, poukázal na príslušné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s
tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola
spôsobilá na postúpenie žalobcovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/18/2018-222 zo
dňa 27.3.2019, z ktorého vyplýva, že dôvodom zrušenia výroku III. rozhodnutia Okresného súdu Trenčín
č. k. 11C/248/2013-167 zo dňa 30.3.2017 bolo najmä to, že ako oprávnený subjekt vo vzťahu k trovám
konania bol označený iný subjekt, pričom zo záhlavia predmetného rozhodnutia vyplývalo, že vedľajším
účastníkom konania bolo M., so sídlom R., Q. S. X. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie
za to, že M., so sídlom R., Q. S. X,. bolo v tejto časti konania ohľadne nároku na náhradu trov konania
úspešné,pretomupriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Taktiežpoukázal
na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že od 1.7.2016 toto občianske združenie prestalo byť
vedľajším účastníkom a jeho postavenie nebolo automaticky transformované do postavenia osobitného
subjektu, nemôže sa teda vyjadrovať k veci samej, iba vo vzťahu k výroku o trovách občianskehozdruženia a v tejto časti je občianske združenie naďalej stranou konania, keďže sa rozhoduje o jeho
právach a povinnostiach.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 356 CSP a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, resp.
aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v rozpore s § 255 ods. 1 CSP priznal združeniu
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodoval za účinnosti CSP, preto bol v zmysle
prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP jednoznačne vymedzuje, že súd
prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám
sporu. Ustanovenie § 60 CSP zároveň vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a
žalovaný. Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, aplikoval iný režim než ten,
ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 - § 264 CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou
sporu (a to ani ako vedľajší účastník, ani ako osobitný subjekt), preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu (t. j. žalovanému a
žalobcovi), a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Zákonodarca v § 255 ods. 1
CSP presne a nezameniteľne vymedzil subjekty konania, ktorým možno v civilnom sporovom konaní
voči sebe priznať nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci - strany sporu.
V § 60 CSP zároveň zákonodarca presne špecifikoval, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. V
zmysle uvedeného je zrejmé, že keďže združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu, súd nebol
oprávnený priznať takémuto subjektu (odlišnému od strán sporu) nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi. Žalobca zastáva názor, že prihliadnuc k exaktnému vymedzeniu subjektov, ktorým možno
priznaťnároknanáhradutrovkonania(v§255ods.1CSP)niejemožnépriznaťnárok nanáhradu
trov konania iným subjektom. Súd by takýmto postupom protiústavne menil vôľu zákonodarcu, ktorý v
§ 255 ods. 1 CSP nezameniteľne špecifikoval subjekty, ktorým môže súd priznať nárok na náhradu trov
konania voči iným subjektom. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017 sp. zn. II.
ÚS 796/2016-65 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.10.2017 č. k. 23Co/35/2017-259. Žalobca
zároveň uviedol, že ustanovenie § 258 CSP upravuje, komu inému môže súd priznať náhradu účelne
vynaložených výdavkov, pričom osobitný subjekt tu uvedený nie je. Ako napokon uviedol i nadriadený
súd, od 1.7.2016 občianske združenie prestalo byť vedľajším účastníkom a jeho postavenie
nebolo automaticky transformované do postavenia osobitného subjektu. Z toho podľa žalobcu vyplýva,
žedoterazvystupujúcivedľajšíúčastníknepodalnávrhnapribratiedokonaniapodľa§95CSP.Pokiaľho
súd pribral ex offo, opomenul súhlas strany, v mene ktorej mal doterajší vedľajší účastník vystupovať, čo
zakladávtomtoštádiukonanianezhojiteľnúprocesnúvadu.Zároveňpoukázalakonavšeobecneznámu
notorietu na to, že toto občianske združenie paušálne vstupuje do spotrebiteľských konaní, navyšuje
trovy týchto konaní a zastúpenie advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia (k tomu citoval uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2012 sp.
zn. 17Co/91/2012). V tejto súvislosti sa podľa žalobcu nemožno stotožniť s odôvodnením súdu prvej
inštancie,podľaktoréhozdruženieposkytloúčinnébránenieprávažalovanýmspoukazomnarelevantné
právne normy z dôvodu, že aplikáciu práva (v zmysle zásady iura novit curia) ako aj aktívnu legitimáciu
ako esenciálnu podmienku vedenia sporového konania skúma súd ex offo - teda aj bez návrhu strany či
združenia.Garantomochranyprávspotrebiteľajepráveavýlučnesúd,ktorýbykskúmaniupredmetných
skutočností (aktívna vecná legitimácia) musel dospieť vlastnou činnosťou (ex offo), bez ohľadu na
nadbytočné tvrdenia, ktoré produkovalo združenie. Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť ani len
s účelnosťou takto vzniknutých trov, z ktorého dôvodu nie je daný žiaden zákonný (ani iný) dôvod pre
ich priznanie združeniu.
3. M. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že vystupovalo v predmetnom konaní ako vedľajší
účastník konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a z tejto pozície vykonávalo
jednotlivé procesné úkony až do účinnosti Civilného sporového poriadku. Všetky úkony združenia
vykonané v konaní boli náležité, vecné a v súvislosti s ochranou práv ním podporovaných spotrebiteľov
aj účelné, pretože vo svojom komplexe viedli k úspechu žalovaných v konaní. Združenie poukázalo
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015, v ktorom okrem iného
uviedol, že „na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako
vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdnehoporiadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého
subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž
procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods.
2 veta prvá CSP zachované.“ Argumentácia žalobcu o nemožnosti priznať združeniu náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že združenie nie je stranou sporu, je nesprávna. Napriek
úplne ojedinelému názoru vyslovenému v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2017 č.
k. 23Co/35/2017-259 (na ktorý žalobca v odvolaní poukázal) sa prax súdov prikláňa k opačnému
názorovému smerovaniu, ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí, napr. rozhodnutí Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 8.8.2018 č. k. 5Co/71/2018-241, z 31.8.2016 č. k. 4Co/316/2016-185, z 13.12.2016 č. k.
5Co/385/2016-123, z 9.2.2017 č. k. 19Co/290/2016-167, rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26.10.2016
sp. zn. 7Co/270/2016, uznesenia Krajského súdu v Prešove z 8.11.2016 sp. zn. 9Co/69/2016, uznesenia
Krajského súdu v B. Bystrici z 29.11.2016 sp. zn. 13Co/649/2015, uznesenia Krajského súdu v Košiciach
z 29.3.2019 sp. zn. 1Co/336/2020, uznesenia Krajského súdu v Nitre z 23.7.2020 č. k. 7Co/57/2020-120.
S poukazom na uvedené navrhlo občianske združenie napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako
vecne správne potvrdiť.
4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení iba uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom
odvolaní a navrhuje, aby mu odvolací súd vyhovel.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je podľa § 387 ods. 1 CSP vecne správne, avšak z dôvodu právnej precíznosti považoval za potrebné
doplniť do výroku označenie subjektu, voči ktorému má občianske združenie nárok na náhradu trov
konania. Preto má rozhodnutie odvolacieho súdu formálne povahu zmeňujúceho uznesenia.
6. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že M. (do 30.6.2016 v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných) vznikli trovy konania v príčinnej súvislosti s predmetom
konania. Zástupca združenia presadzoval procesnú obranu proti tvrdenému nároku žalobcu a hájil
záujmy žalovaných. Subjekt, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania,
po 1.7.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako
vedľajšieho účastníka konania k 30.6.2016 zaniklo. Predmetné trovy konania mu však vznikli pred
účinnosťou CSP, teda za účinnosti O.s.p. ako vedľajšiemu účastníkovi konania, preto náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli za obdobie účinnosti O.s.p., mu treba priznať v súlade so zásadou ochrany
legitímnych očakávaní účastníkov konania. Pri vstupe do konania v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka totiž občianske združenie v súlade s vtedajšími procesnými predpismi mohlo dôvodne
predpokladať, že ak bude účastník, na ktorého strane občianske združenie vystupuje, v konaní
úspešný, bude nárok na náhradu trov konania priznaný nielen tomuto účastníkovi, ale aj občianskemu
združeniu vystupujúcemu ako vedľajší účastník na jeho podporu. Z toho istého predpokladu musel v
tom čase vychádzať aj žalobca. Ako odvolací súd už uviedol v tomto konaní v skoršom rozhodnutí (č.
k. 19Co/18/2018-222), aj keď občianske združenie prestalo byť k 1.7.2016 vedľajším účastníkom a vo
veci samej už nie je stranou sporu (ani osobitným subjektom), v časti konania o trovách, vzniknutých
počas jeho účasti v konaní v postavení vedľajšieho účastníka, je naďalej účastníkom konania, keďže sa
rozhoduje o jeho právach a povinnostiach.
7. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Súčasťou práva na právnu pomoc je pritom aj nárok na náhradu trov konania
v prípade úspechu v konaní. Len výnimočne (v prípadoch hodných osobitného zreteľa, čo nie je
posudzovaná vec - a žalobca to ani netvrdil) je možné nepriznať úspešnej strane (účastníkovi konania)
náhradu trov, ktoré účelne vynaložil.
8. K námietke žalobcu, že trovy občianskeho združenia neboli vynaložené účelne, odvolací súd uvádza,
že súčasťou procesnej obrany žalovaných (rovnako ako súčasťou procesného útoku žalobcu) môžu byť
aj otázky právneho posúdenia veci, a to napriek zásade iura novit curia. Napokon v predmetnom spore
neboli sporné skutkové okolnosti, ale iba otázky právne (najmä platnosť postúpenia pohľadávky). Preto
uvádzanie (výlučne) právnej argumentácie nemožno považovať za neúčelnú obranu. Pokiaľ žalobca
namietal, že predmetné občianske združenie notoricky vstupovalo do konaní ako vedľajší účastník,
odvolací súd poznamenáva, že občianske združenie len vstupovalo na podporu žalovaných do konaní,ktoré inicioval podaním žaloby práve žalobca. Žalobcovi nič nebránilo v ktoromkoľvek štádiu konania
spor ukončiť mimosúdnou dohodou alebo späťvzatím žaloby. Ak tak neurobil, sám sa vystavil riziku, že
bude ako neúspešná strana znášať trovy úspešných žalovaných a vedľajšieho účastníka, vystupujúceho
na ich podporu.
9. Odvolací súd záverom dodáva, že ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., účinné do 30.6.2016, výslovne
upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno
vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania. Tieto práva mu musia zostať zachované aj po zmene
právnej úpravy aj napriek tomu, že vo veci samej už nie je účastníkom (stranou) konania. Samozrejme,
vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania len v prípade, ak právo na náhradu
trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Na základe uvedeného
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď M. priznal nárok na náhradu trov konania.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne
správne, iba - ako bolo uvedené vyššie v bode 5 tohto odôvodnenia - doplnil do jeho výroku označenie
subjektu, proti ktorému má občianske združenie nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že
občianske združenie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných, je zrejmé, že povinným
na náhradu trov konania tak žalovaných (ak by im trovy vznikli) ako aj vedľajšieho účastníka je vo veci
neúspešný žalobca.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu priznal nárok
na ich náhradu voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi). O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.