Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224079
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4113224079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: C.. W.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., C. XXXX/XX, proti žalovanej: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.,
G. D. XX, zastúpená JUDr. Ľudovítom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Bratislava, Šafárikovo
námestie 2, IČO: 31 782 809, o zaplatenie 91 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. októbra 2020 č. k. 15C/225/2013-286 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 63 odsek 2 CSP p o k r a č u j e v konaní so žalovanou J.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. D. XX ako právnou nástupkyňou po pôvodne žalovanom v 1. rade.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne na prerušenie konania do skončenia
dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8Cdo 246/2019 zamietol (I.). Žalobu
o zaplatenie sumy 91 800 eur s príslušenstvom zamietol (výrok II.) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal
nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.).

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, §
458 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 162 ods. 1, 3 a § 164 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorú v priebehu konania rozširovala, domáhala zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia sumy 91 800 eur s príslušenstvom spočívajúceho v užívaní nehnuteľností,
ktoré považovala za svoje vlastníctvo a ku ktorým nadobudla vlastnícke právo na základe príklepu na

dobrovoľnej dražbe konanej dňa 19. 07. 2011.

1.3. V konaní nebolo sporným, že žalovaní boli v čase podania žaloby zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci L. k. ú. Q., zapísanými v LV č.
XXX, a to parcely reg. „C“ parc. č. 249/5 o výmere 353 m2 - záhrady, parc. č. 254/2 o výmere 146
m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby (dom) na parcele č. 254/2. V časti C: ťarchy tohto LV bola
zapísaná poznámka o predbežnom opatrení - zákaz Debt Collector s. r. o., IČO: 36 748 919 nakladať s

nehnuteľnosťami parc. č. 254/2 spolu s domom s. č. 782, parc. č. 249/5 a to formou výkonu záložného
práva, t. j. aby ich nepredal spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 24. 09. 1992
aabyichnepredalnadražbeatodoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhoOkresnýmsúdomNitra
pod sp. zn. 9C/133/2011. Ďalej tu bola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vedenomOkresným súdom Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby N 613/2011,
Nz 26485/2011, NCRIs 27136/2011 a poznámka o predbežnom opatrení, ktorým sa žalobkyni zakázalo
nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 19C/155/2011 na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/27/2011-96.

1.4. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. 19C/155/2011 konanie o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 19. 07. 2011 dražobníkom auctio s. r. o. na návrh Debt Collector s. r.
o., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obci L., k. ú. Q., zapísané v LV

č. XXX, ako parcely reg. „C“ parc. č. 249/5 o výmere 353 m2 - záhrady, parc. č. 254/2 o výmere 146
m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby (dom) na parcele č. 254/2, na základe ktorej bol udelený
príklep žalobkyni. Rozsudkom č. k. 19C/155/2011-639 zo dňa 12. 11. 2014 bola žaloba zamietnutá. Voči
tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní (v predmetnom konaní žalobcovia), o ktorom Krajský súd
v Nitre rozhodol rozsudkom č. k. 25Co/300/2015-721 zo dňa 11. 11. 2015 tak, že rozsudok potvrdil.
Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/130/2016 zo dňa 22. 02. 2017 bolo dovolanie žalovaných

(v uvedenom konaní žalobcov) voči rozsudku krajského súdu odmietnuté ako procesne neprípustné
bez toho, aby sa najvyšší súd zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku. Žalovaní sa
preskúmania rozhodnutia krajského súdu domáhali aj ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 60/2018 zo dňa 14. 06. 2018 konštatoval porušenie práv sťažovateľov
(žalovaní v 1. a 2. rade) a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/300/2015-721 zo dňa 11. 11. 2015

zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Podľa záveru ústavného súdu ustanovenie
§ 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, ako to urobil odvolací súd. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že na základe právnych predpisov účinných do 31. 12. 2002 sa posudzuje nielen
platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 01. 01. 2003
vznikli. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp.

z výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý nepochybne vznikol pred 1. januárom 2003, sa
nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z dôvodu času jeho vzniku. Je v súlade s princípom
právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia záložného veriteľa zo zálohu riadil počas celého trvania
práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku
záložného práva. Po vydaní nálezu bola vec následne vrátená odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre o

odvolaní voči rozsudku č. k. 19C/155/2011-639 opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 25Co/172/2018-896
zo dňa 28. 11. 2018 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností
je neplatná. Odvolací súd uvedené konštatoval v nadväznosti na spomínaný nález ústavného súdu, v
ktorom bol vyslovený záväzný právny názor, že na daný právny vzťah strán sporu sa nevzťahuje zákon
o dobrovoľných dražbách a dražba nehnuteľností sa nemohla uskutočniť podľa tohto zákona, preto je

dražba neplatná. Inými dôvodmi sa odvolací súd nezaoberal, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe vyhovel. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/172/2018-896 zo dňa 28. 11.
2018 podala spoločnosť Debt Collector s. r. o. ako žalovaný v 1. rade v uvedenom konaní dovolanie, o
ktorom dovolací súd koná pod sp. zn. 8Cdo/246/2019. Dovolacie konanie nebolo v čase rozhodovania
súdu v tomto spore skončené.

1.5. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa nikdy platne nenadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých sa od žalovaných domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. Uvedené skutočnosti boli jednoznačne preukázané v súdnom konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 19C/155/2011, ktoré je v súčasnosti právoplatne skončené. V

tomto konaní bola definitívne a s konečnou platnosťou dobrovoľná dražba nehnuteľností vyhlásená
za neplatnú. Pretože žalobkyňa svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odvodzovala práve od
príklepu udeleného na dobrovoľnej dražbe, ktorá bola vyhlásená za neplatnú a následne titulom tohto
vlastníckeho práva sa od žalovaných domáhala žalovaných nárokov, vyhlásením dobrovoľnej dražby
za neplatnú, jej nárok uplatňovaný v tomto konaní stratil právny základ. Žalobkyňa nikdy vlastníčkou

nehnuteľností nebola, nie je preto dôvodné, aby sa voči žalovaným domáhala náhrady za ich užívanie.

1.6. Možno tiež konštatovať, že žalobkyni k uplatneniu uvedeného nároku chýba aktívna vecná
legitimácia. K tomu, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby

bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
žalobcavyvodzuježalobouuplatnenýnárok.Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,kedy
je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnomprocesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých

sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR
sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu), alebo
pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR
sp.zn.2Cdo205/2009).Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobkyňavlastníckeprávoksporným

nehnuteľnostiam nikdy platne nenadobudla, a preto, pokiaľ svoj nárok voči žalovaným odvodzovala
práve od vlastníctva vyššie uvádzaných nehnuteľností, k uplatneniu uvedeného nároku jej chýba aktívna
vecná legitimácia. Súd preto žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol.

1.7. Súd sa zaoberal i návrhom žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia

dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019. Ide o konanie vo
veci dovolania voči rozsudku KS v Nitre č. k. 25Co/172/2018-896 zo dňa 28. 11. 2018. Súd tento návrh
vyhodnotil ako nedôvodný, keď konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo právoplatne skončené.
OdvolacísúdvecposúdilvkontextesprávnymnázoromÚSSRvyjadrenýmvnálezezodňa14.06.2018
č. k. II. ÚS 60/2018-77, ktorým bol viazaný. Otázka neplatnosti dražby bola právoplatným rozsudkom

odvolacieho súdu vyriešená a z tohto dôvodu nemožno bez ďalšieho konštatovať, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Vyčkávanie na rozhodnutie
dovolaciehosúdusúdnepovažovalanizadôvodnéabolobyajvrozporesprávomstránnaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol.

1.8. O trovách konania rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách, žalobkyňa neuvádzala a tieto súd ani nezistil. Žalobkyňa na
svojom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným zotrvala počas celého súdneho
konania. Predmetný nárok opakovane rozširovala a to aj v čase, keď mala vedomosť, že konanie vo

veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby už je právoplatne skončené tak, že dobrovoľná dražba
nehnuteľností, od vlastníctva ktorých si odvodzovala svoj nárok, bola vyhlásená za neplatnú.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch napadla v zákonnej lehote odvolaním
žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp.

zmeny napadnutého rozhodnutia o prerušení odvolacieho konania do skončenia dovolacieho konania
vedeného na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019.

2.1. Dôvodila tým, že žalovanú sumu si uplatnila z titulu vydania bezdôvodného obohatenia od
žalovaných užívaním nehnuteľností, ktoré vydražila v dražbe zo dňa 19. 07. 2011 udelením príklepu.

V čase podania žaloby, ako aj v čase jej postupného rozširovania z dôvodu plynutia premlčacej doby
a nepretržitého užívania nehnuteľností žalovanými jej nasvedčovalo vlastnícke právo titulom príklepu z
dobrovoľnej dražby zo dňa 19. 07. 2011.

2.2. Medzičasom v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 nadobudol právoplatnosť

rozsudok KS v Nitre zo dňa 28. 11. 2018 č. k. 25Co/172/2018-896, ktorým bolo určené, že dobrovoľná
dražbanehnuteľnostízodňa19.07.2011jeneplatná.Tentorozsudokbolnapadnutýdovolanímsporovej
strany Debt Collector, s. r. o. dňa 22. 02. 2019, pričom konanie o dovolaní je vedené na NS SR pod
sp. zn. 8 Cdo 246/2019 a doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu sa domáhala
prerušenia konania do skončenia dovolacieho konania a v prípade vyhovenia dovolaniu by sa navrátila

jej aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, avšak by mohlo dôjsť aj k premlčaniu jej nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatňovaného počnúc 20. 07. 2011.2.3. Pokiaľ súd jej návrh na prerušenie konania zamietol, porušil tým jej procesné právo na spravodlivý
súdny proces, najmä, keď v inej veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 12C/57/2016 (o vypratanie
totožných nehnuteľností žalovanými na jej návrh) KS v Nitre v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

9Co/151/2018 uznesením zo dňa 23. 06. 2020 odvolacie konanie prerušil do skončenia dovolacieho
konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019 s poukazom na to, že v dovolacom konaní sa
rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu. Bolo nesporné, že v danom prípade
súd otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže v tomto konaní posudzovať ako otázku prejudiciálnu,
ale musí starostlivo zvážiť dopad prerušenia konania. V tejto súvislosti poukázala na nález ÚS SR I. ÚS

21/2000 zo dňa 20. 09. 2000, ako aj na nález ÚS SR II. ÚS 199/2019 zo dňa 26. 07. 2019.

2.4. V dôsledku zamietnutia jej návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie žalobu o uplatnenom
nároku potom zamietol. Opätovne poukázala na to, že v prípade vyhovenia dovolaniu vo veci vedenej
Najvyšším súdom SR 8 Cdo 246/2019 by bolo potrebné vychádzať z odlišného skutkového stavu pri
posudzovaní jej aktívnej legitimácie a vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Ak by nepodala

odvolanie do výroku II., došlo by k nezvratnému stavu a nemožnosti uplatnenia jej nárokov z dôvodu
prípadného premlčania. Preto má za to, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia dôvodov na prerušenie konania, a preto bola nútená napadnúť odvolaním aj výrok
rozsudku súdu prvej inštancie - II.

2.5.Vprípade,žebynebolojejodvolaniuvyhovené,navrhujevčastináhradytrovkonaniarozsudoksúdu
prvej inštancie zmeniť tak, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a žalovaným
náhradu trov konania nepriznať. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa vidí skutočnosť, že nemala
žiaden vplyv na postup dražiteľa a dražobnej spoločnosti v konaní o dobrovoľnej dražbe a nijako sa
na prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby nepodieľala. Od roku 2011 nemôže disponovať finančnými

prostriedkami, ktoré ako dražobnú zábezpeku a dražobnú cenu zaplatila. Je podstatne poškodenejšia v
dôsledku reálne existujúceho záväzku žalovaných ako samotní žalovaní.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozsudok

súdu prvej inštancie považujú za správny, spravodlivý, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a je vydaný na základe správneho právneho posúdenia.

3.1. Pokiaľ žalobkyňa namietala v podanom odvolaní zamietnutie návrhu na prerušenie konania do
skončenia dovolacieho konania, považujú práve túto skutočnosť - neprerušenie tohto konania do

skončenia dovolacieho konania vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby za nosnú myšlienku
podaného odvolania.

3.2. Žalobkyňa nikdy platne nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých
sa od nich domáha vydania bezdôvodného obohatenia, čo bolo jednoznačne preukázané v súdnom

konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011, ktoré je v súčasnosti právoplatne skončené. Z
tohto dôvodu žalobkyni chýba aj aktívna vecná legitimácia k uplatneniu uvedeného nároku. Dobrovoľná
dražba ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam bola vyhlásená za
neplatnú, pričom rozhodnutie KS v Nitre zo dňa 28. 11. 2018 č. k. 25Co/172/2018-896 má svoj právny
základ v náleze ÚS SR zo dňa 14. 06. 2018 č. k. II. ÚS 60/2018-77. Samotná skutočnosť, že spoločnosť

Debt Collector, s. r. o. so sídlom Nitra, Mostná 72 ako strana sporu o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, nezakladá žiaden dôvod na prerušenie tohto
konania. Keďže otázka neplatnosti dobrovoľnej dražby bola právoplatným rozhodnutím odvolacieho
súdu vyriešená, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. S prihliadnutím aj na záväznosť rozhodnutí

ústavného súdu je krajne nepravdepodobné, že by NS SR ako dovolací súd v konaní 8 Cdo 246/2019
rozhodol v rozpore so záväzným právnym názorom vysloveným Ústavným súdom SR. Z uvedeného
dôvodu považujú, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, rozhodnutie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania za vecne správne aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania,
ktorej obsahom je zákaz zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.

3.3. Nevideli dôvodnosť nároku žalobkyne titulom ušlého nájomného aj z dôvodu, že súdmi boli vydané
predbežné opatrenia, v zmysle ktorých bol žalobkyni uložený zákaz nehnuteľnosti prenajímať, a preto
žalobkyňa nemá a nikdy nemala právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu ušlého ziskuz prenájmu nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu nemá konanie o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby význam pre toto konanie, nakoľko sa v ňom nerieši otázka, ktorá by mohla mať pre toto konanie
význam.

3.4. Žalobkyňa podala odvolanie aj voči výroku III., ktorým im súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100%, pričom dôvodila dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, ktoré videla v tom, že nemala žiaden vplyv na postup dražiteľa dražobnej spoločnosti a na
prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby sa nepodieľala a od roku 2019 nemôže disponovať finančnými

prostriedkami a nemôže brať ani úžitky z vydražených nehnuteľností.

3.5. V tejto súvislosti poukázali na dátum podania žaloby v roku 2013, kedy si žalobkyňa bola vedomá
spornosti samotnej dobrovoľnej dražby, o ktorej v tom čase prebiehali súdne konania a v neposlednom
rade si bola vedomá aj skutočnosti, že predbežným opatrením jej bol uložený zákaz tieto nehnuteľnosti
prenajať a príkaz umožniť žalovaným nerušene užívať tieto nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak niesla v plnej

miere procesnú mieru zodpovednosti za svoj neúspech v spore, ktorý sama dobrovoľne iniciovala,
vedomá si možnosti, že prebieha konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré môže skončiť určením
neplatnosti dobrovoľnej dražby.

3.6. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na akési dôvody hodné osobitného zreteľa, poukazujú práve na jej

správanie v tom smere, že svoj návrh neustále rozširovala a to aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR a
Krajského súdu v Nitre o neplatnosti dobrovoľnej dražby, keď jej muselo byť zrejmé, že súdy rozhodli
tak, že sa nikdy nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a jej nárok je absolútne nedôvodný.
Pokiaľ zvolila takúto taktiku, musí niesť aj zodpovednosť vrátane znášania nákladov, ktoré im vznikli
na tom, aby tomuto konaniu žalobkyni úspešne čelili. Pokiaľ sa žalobkyňa cíti byť poškodenou stranou,

zdôrazňujú, že zdrojom jej pocitu poškodenia nie sú v žiadnom prípade oni, a preto akékoľvek svoje
nároky na náhradu škody by mala smerovať voči záložnému veriteľovi a dražobníkovi. Rovnako ani oni
nijakým spôsobom nezapríčinili neplatnosť dobrovoľnej dražby, naopak, sú poškodenou stranou, keď
nepretržite boli nútení domáhať sa ochrany svojich práv na súdoch a iných štátnych orgánoch. Vyslovili
aj úvahu, či žalobkyňa nie je alebo nebola v nejakom vzťahu so záložným veriteľom Debt Collector, s.

r. o., nakoľko je podľa nich neobvyklé a neštandardné, aby záujemca zakúpil nehnuteľnosť za nemalé
finančné prostriedky bez toho, aby navštívil a prehliadol si kupovaný rodinný dom spolu s pozemkami,
nehľadiac na to, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa bránia proti dražbe všetkými dostupnými
právnymi prostriedkami. Za takejto situácie sa javilo zakúpenie nehnuteľností ako riskantné a hazardné
konanie zo strany žalobkyne.

4. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila samotná žalobkyňa, keďže došlo k ukončeniu jej právneho
zastupovania zo strany dovtedajšieho právneho zástupcu. Opätovne poukázala na to, že súd sa v
rámci svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že ten istý súd v inej veci vedenej
na OS Nitra pod sp. zn. 12C/57/2016 (o vypratanie totožných nehnuteľností žalovanými na jej návrh)

odvolacie konanie prerušil a to až do skončenia dovolacieho konania vedeného na NS SR pod sp.
zn. 8 Cdo 246/2019 a to s poukazom na to, že v dovolacom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať
zásadný význam pre toto rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti poukázala na princíp právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako aj uznesenie ÚS SR z 09. 02. 2018 sp. zn. IV. ÚS 99/2018.

4.1. V rámci celého konania došlo k mimoriadnej zmene právneho postavenia na jej strane ako
účastníčky konania, a preto sú na jej strane dôvody hodné osobitného zreteľa na oslobodenie od
trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania bol ex offo povinný skúmať
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a na jednej strane hodnotil prítomnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu v osobitnom konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré zásadným

spôsobom zmenilo jej postavenie v konaní, a na druhej strane sa však vo svojom odôvodnení nijako
nevysporiadal s inou závažnou skutočnosťou týkajúcou sa tohto konania. Poukázala na to, že v
rámci konania boli prvotné rozhodnutia úplne iné, ktoré podporovali jej procesné postavenie aktívne
legitimovaného subjektu. Poukázala na prvé rozhodnutie okresného, aj krajského súdu, ktorými bola
žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietnutá, čo len potvrdzovalo právny stav a jej vedomie

o jej práve k nehnuteľnostiam, ktorú v dobrej viere nadobudla príklepom v dražbe dňa 19. 07. 2011.
Pripomenula, že to bol práve právny zástupca protistrany, ktorý jej po potvrdzujúcom rozhodnutí KS v
Nitre ponúkol dohodu na odpustení nájmu v prospech žalovaných za roky užívania nehnuteľností, a
to výmenou za „bezproblémové vypratanie nehnuteľností“, u ktorej bola evidovaná na LV č. XXX prekat. úz. Q. ako výlučný vlastník. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je zrejmé, že predmetné konanie o
vydanie bezdôvodného obohatenia neviedla účelovo, tak ako sa to snaží prezentovať právny zástupca
žalovaných, ale vzhľadom na rozsudok zo dňa 11. 11. 2015 bola presvedčená o svojom práve. Práve

zásadná zmena právneho posúdenia tohto prípadu v konaní o určení dobrovoľnej dražby pod sp. zn.
9C/155/2011 je podľa jej názoru prípadom hodným osobitného zreteľa, ktorý v danom prípade umožňuje
aplikáciu ust. § 257 CSP (poukázala na nález ÚS SR III. ÚS 98/2018, I. ÚS 153/2018).

5. V priebehu odvolacieho konania dňa 16. 08. 2021 právny zástupca žalovaných oznámil odvolaciemu

súdu, že žalovaný v 1. rade O.. P. P. dňa XX. XX. XXXX zomrel. V zmysle uznesenia OS Nitra vydaného
prostredníctvom notárskeho kandidáta Ing. Mgr. Andrea Rábeka, povereného notárkou JUDr. Jarmilou
Kováčovou so sídlom v Nitre zo dňa 08. 07. 2021 sp. zn. 10D 57/2021-20, Dnot 75/2021 v dedičskej veci
po poručiteľovi O.. P. P., súd schválil dohodu dedičov, podľa ktorej sa jedinou dedičkou po poručiteľovi
stala J. P., teda žalovaná v 2. rade. Zároveň pripojil uznesenie NS SR zo dňa 29. 06. 2021 sp. zn. 8 Cdo
246/2019, ktorým NS SR vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby odmietol dovolanie spoločnosti Debt

Collector, s. r. o. proti rozsudku KS v Nitre zo dňa 28. 11. 2018 sp. zn. 25Co/300/2015. Odpadnutím
akéhokoľvek opodstatnenia návrhu žalobkyne na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania
je možné konštatovať, že odvolanie žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné a napadnutý rozsudok je
vo všetkých výrokoch vecne správny a založený na správnom právnom posúdení. Žalovaná k podanému
vyjadreniu pripojila úmrtný list žalovaného v 1. rade, ako aj uznesenie OS Nitra 10D 57/2021-20, Dnot

75/2021 zo dňa 08. 07. 2021, ako aj uznesenie NS SR zo dňa 29. 06. 2021 sp. zn. 8 Cdo 246/2019.

6. Listiny predložené žalovanou boli doručené v rámci odvolacieho konania priamo žalobkyni.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej

len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalobkyňou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti podľa § 127 a § 363 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo všetkých jeho výrokoch ako vecne
správne podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdiť.

8. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 odsek 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 470 odsek 1 CSP platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu
vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

V priebehu odvolacieho konania zomrel dňa 21. 01. 2021 pôvodne žalovaný v 1. rade (RNDr. Ľudovít
Tóda), preto odvolací súd v zmysle § 63 odsek 2 CSP pokračoval v konaní s dedičkou J. P., nar. XX.
XX. XXXX ako stranou sporu na strane žalovaného.

11. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.11.2.Podľa§387odsek3CSPodvolacísúdsavodôvodnenímusízaoberaťajpodstatnýmivyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v
zmysle § 191 ods. 2 CSP, svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil a vec správne právne posúdil podľa
zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vec. Odvolací súd nezistil žiadne vady v konaní, ktoré by sa
týkali procesných podmienok konania. Súd prvej inštancie preto dospel z hľadiska posúdenia žaloby k
správnemu záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, dospel tak k správnym skutkovým a právnym
záverom, preto jeho rozhodnutie bolo potrebné ako vecne správne v zmysle § 387 odsek 1 CSP

potvrdiť, pričom v podrobnostiach sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí, a preto sa v zmysle § 387 odsek 2 CSP obmedzuje len na skonštatovaní
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

13. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v

užívaní nehnuteľností, ktoré považovala za svoje vlastníctvo a to za obdobie od 20. 07. 2011 do 20. 07.
2020 spolu vo výške 91 800 eur spolu s príslušenstvom (po poslednom pripustení zmeny žalobného
petitu). Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v kat. úz. Q., obec L., okres L., zapísaným Správou katastra Nitra na LV č. XXX a to k pozemkom
parc. č. 249/5 o výmere 353 m2 - záhrady, parc. č. 254/2 o výmere 146 m2 - zastavané plochy a nádvoria

a stavby dom so súp. č. 782 na parc. č. 254/2 nadobudla na základe udelenia príklepu na dobrovoľnej
dražbe konanej dňa 19. 07. 2011. Napriek tomu, že v čase podania žaloby boli ako vlastníci v katastri
nehnuteľností zapísaní žalovaní, je presvedčená, že je vlastníčkou uvedených nehnuteľností a žalovaní
tieto nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu a bezodplatne, pričom ona sama nehnuteľnosti užívať
nemôže.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na OS Nitra prebiehalo pod sp. zn. 19C/155/2011
konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 19. 07. 2011, dražobníkom Auctio, s.
r. o. na návrh Debt Collector, s. r. o., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
Nitra, obec L., zapísané na LV č. XXX v kat. úz. Q., na základe ktorej bol príklep udelený žalobkyni.

Vo veci rozhodoval tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd, a napokon, aj dovolací súd, pričom žaloba
o neplatnosť dražby bola zamietnutá. Až v zmysle nálezu ÚS SR II. ÚS 60/2018 zo dňa 14. 06. 2018,
ktorým bol odvolací súd viazaný, Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní voči rozsudku OS Nitra
č. k. 19C/155/2011-639 rozhodol opätovne rozsudkom zo dňa 28. 11. 2018 č. k. 25Co/172/2018-896
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností je

neplatná. Voči uvedenému rozsudku KS v Nitre podala spoločnosť Debt Collector, s. r. o. dovolanie, o
ktorom dovolací súd koná pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019, pričom dovolacie konanie v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie nebolo skončené.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie návrh žalobkyne na prerušenie

konania do skončenia dovolacieho konania (na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019) zamietol a zamietol
aj žalobu vo veci samej a zároveň žalovaným v 1. a 2. rade ako úspešným stranám sporu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 odsek 1 a § 380 odsek 1

CSP) preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, pričom
nosný dôvod podaného odvolania smeroval do výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrh žalobkyne
na prerušenie konania zamietol.

17. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.18. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a § 163 CSP)
a fakultatívnym prerušením konania (§ 164 CSP). Aj Občiansky súdny poriadok vymedzoval dôvody

na prerušenie konania v § 109 ods. 1 ako obligatórne a v § 109 ods. 2 ako fakultatívne. Ako jediný
fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje CSP dôvod, že prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný
dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré
nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými

procesnými prostriedkami, čo priamo vyplýva z dikcie ust. § 164 CSP, a až tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti
prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu
a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí, aj
súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania. Súd o

prerušení konania rozhoduje uznesením, a pokiaľ preruší konanie, vo výroku stanoví, dokedy bude
konanie prerušené.

19. Ústavný súd SR vyjadril v uznesení č. k. II. ÚS 220/09-15 zo dňa 02. 06. 2009 názor, že dovolacie
konanie nie je zákonnou preukážkou postupu konania taxatívne vymedzenom v § 107 až § 111 OSP,

a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore
je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ust. § 109 ods. 2 písm. c/ CSP, pod ktoré nemožno
subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého sa začína dovolacie konanie.

20. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho

konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019 podala z dôvodu, že v prípade vyhovenia
dovolaniu by sa navrátila jej aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, pričom rozhodnutím súdu,
ktorý jej návrh na prerušenie konania zamietol, videla porušenia jej procesného práva a práva na
spravodlivý súdny proces, pričom poukazovala na odvolacie konanie vedené na KS v Nitre pod sp. zn.
9Co/151/2018, kde odvolací súd prerušil vec do skončenia dovolacieho konania vedeného na NS SR

pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019.

Vzmysleustálenejsúdnejpraxe,akoajnázoruÚstavnéhosúduSR,ktorýsícebolvyslovenýzaúčinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, avšak je ho možné analogicky uplatniť aj za účinnosti Civilného
sporového poriadku, platí, že dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne

vymedzenou v § 162 ods. 1 CSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len
z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ust. § 164 CSP, pod
ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého sa začína dovolacie
konanie.

21. Súd prvej inštancie svoj záver, pre ktorý zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania vo veci
vedenej na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019, riadne odôvodnil, pričom zobral do úvahy už vyslovený
právny názor ÚS SR v náleze zo dňa 14. 06. 2018 č. k. II. ÚS 60/2018-77, ktorým bol odvolací súd
viazaný. Ďalej správne zobral do úvahy aj dĺžku konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, ako aj zohľadnil skutočnosť, že mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým je dovolanie, nemá suspenzívne účinky a zároveň vyčkávanie až na rozhodnutie
dovolacieho súdu by bolo aj v rozpore strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania do
právoplatného skončenia veci na dovolacom súde, považoval za správny, ako aj súladný s ust. § 164
CSP, ako aj s ustálenou judikatúrou. Navyše, je potrebné uviesť, že v priebehu odvolacieho konania vo

veci neplatnosti dražby vedenej na NS SR pod sp. zn. 8 Cdo 246/2019 bolo rozhodnuté uznesením zo
dňa 29. júna 2021 tak, že dovolanie žalovaného v 1. rade (Debt Collector, s. r. o. Nitra) bolo odmietnuté.
Aj z uvedeného dôvodu odvolanie žalobkyne do výroku o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania
bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu bezpredmetné.

22. Žalobkyňa podala odvolanie aj do výroku II., ktorým súd žalobu zamietol, pričom poukázala na to, že
v prípade vyhovenia jej dovolaniu vo veci NS SR 8Cdo 246/2019 by bolo potrebné následne vychádzať
z odlišného skutkového stavu pri posudzovaní jej aktívnej legitimácie a jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam.23. Vecnou legitimáciou (či už aktívna, alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v
rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451 ods. 1 OZ.

Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo, u koho došlo k zmenšeniu
majetku, ak k tomu malo prísť v súlade s právom. Je tomu tak preto, že predpokladom zodpovednosti
za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani
jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo
spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 OZ) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané (rozsudok NS ČR z 31. 01. 2006 sp. zn. 33 Odo 1253/2005).

23.1. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na
úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; povinnosťou žalobcu je preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

(rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

24. Žalobkyňa si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a teda aktívnu legitimáciu, odvodzovala
od príklepu udeleného na dobrovoľnej dražbe dňa 19. 07. 2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
v okrese Nitra, obec L., kat. úz. Q., zapísané na LV č. XXX. Ešte pred podaním žaloby žalobkyňou o

vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaní podali na OS Nitra žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby konanej dňa 19. 07. 2011 pod sp. zn. 19C/155/2011. Vo veci rozhodol KS v Nitre v poradí
už druhým rozsudkom, a to dňa 28. 11. 2018 sp. zn. 25Co/172/2018, ktorý rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 12. 11. 2014 č. k. 19C/155/2011-639 zmenil a určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností
konaná dňa 19. 07. 2011 dražobník Auctio, s. r. o., so sídlom Nitra, Kmeťova 30 na návrh Debt

Collector, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v kat. úz. Q., zapísané na LV č. XXX spolu s pozemkami a rodinným domom so súp. č. XXX, je
neplatná. O podanom dovolaní spoločnosti Debt Collector, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 72 proti
rozsudku odvolacieho súdu rozhodoval dovolací súd, ktorý uznesením zo dňa 29. 06. 2021 č. k. 8
Cdo 246/2019 dovolanie odmietol. Vychádzajúc z uvedeného preto bolo bezpochyby preukázané, že

žalobkyňa nikdy platne nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých sa od
žalovaných domáha vydania bezdôvodného obohatenia a na uplatnenie svojho nároku jej chýba aktívna
legitimácia, keďže nie je účastníčkou hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyplýva vyvodzovaný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pre
nedostatok aktívnej legitimácie na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je jeho

rozhodnutie vecne správne, a preto ho bolo potrebné podľa § 387 odsek 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

25. Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok o priznaní náhrady trov konania žalovaným (III.), ktorý sa
domáhalazmeniťažalovanýmzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa(§257CSP)náhradutrovkonania

nepriznať.

25.1. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

25.2. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Nevytvára však priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (nález II. ÚS 261/2018-43 zo dňa 10. 01. 2019).

25.3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1, ako aj z § 257

CSP, ktoré vo svojom rozhodnutí aj citoval a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné úspešným
žalovaným priznať v súlade s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej
žalobkyni. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešným žalovaným nárok na náhradu trov
konania nepriznal, nevzhliadol. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa prípadnou aplikáciou ust. §257 CSP vo svojom rozhodnutí zaoberal a k podanému odvolaniu žalobkyne, ktorá navrhla v danej veci
aplikovať § 257 CSP, sa vytvoril priestor aj na vyjadrenie sa druhej strany, ktorá sa k prípadnej aplikácii
§ 257 CSP vyjadrila, odvolací súd mal za to, že obidvom stranám bol vytvorený priestor „pre a proti“

uplatnenie, resp. neuplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa na danú vec.

25.4. Žalobkyňa dôvody osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania videla v
tom, že nemala žiaden vplyv na postup dražiteľa a dražobnej spoločnosti v konaní o dobrovoľnej dražbe
a nijako sa na neplatnosti dražby nepodieľala. Nemôže disponovať uhradenou dražobnou zábezpekou

a dražobnou cenou a prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu i odvolacieho súdu ju utvrdzovali v dobrej
miere, že nehnuteľnosti platne v dražbe nadobúda.

25.5. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia 18. 07.
2013, teda v čase, keď už bola podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby (rok 2011). Musela si
byť vedomá, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže byť vyslovená, čím by stratila postavenie aktívne

legitimovanej strany v tomto spore. Žalobný návrh rozširovala aj po náleze ÚS SR (zo dňa 14. 06. 2018)
podaním zo dňa 16. 07. 2020, napriek vyslovenému právnemu názoru Ústavného súdu SR, ktorým bol
odvolací súd viazaný. Žalovaní sa v konaní bránili, na svoje zastupovanie si zvolili právneho zástupcu,
ktorý ich zastupoval aj v ďalších konaniach súvisiacich s uvedenou dražbou nehnuteľností. Za danej
situácie odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali úspešným žalovaným nepriznať nárok na náhradu trov konania, ako sa žalobkyňa
v odvolaní domáhala. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v
zmysle§255ods.1CSPaúspešnýmžalovanýmpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,
je jeho rozhodnutie aj v tomto výroku správne a bolo ho potrebné v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).