Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8812209542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu C.. G. U., nar. X.XX.XXXX, bytom X.,
U. F., okres D. - U., I. republika, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so
sídlom Bratislava, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o zaplatenie 63.271,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 398/2012-402 zo dňa
5.3.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca v konečnej verzii domáhal náhrady
majetkovej ujmy vo výške 62.270 eur z titulu násilnej likvidácie exekučného titulu 18Rob 1357/96 a to
za obdobie od 1.1.2012 do 30.9.2012. Uplatnil si aj 12 % úrok z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia.

Žalobca v žalobe uviedol, že v danom prípade bol Krajským súdom v Košiciach vydaný platobný rozkaz
v konaní sp. zn. 18Rob 1357/1996, ktorý následne sa stal aj exekučným titulom. V priebehu realizácie
exekúcie na Krajskom súde v Košiciach došlo k nezákonnému excesu, k prekročeniu právomoci
Krajského súdu Košice. Proti právoplatnému platobnému rozkazu došlo k doručeniu odporu žalovanou
Obec B., čím platobný rozkaz bol zrušený. V konaní sp. zn. 18Rob 1357/1996 došlo k zlikvidovaniu
právoplatného platobného rozkazu, vo veci sa znova koná.
Žalobca naviac namietal aj prieťahy v konaní.

Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že o nároku žalobcu sa koná vo viacerých
konaniach.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 40C/23/2012 zistil, že skutočne dňa
25.11.1996 žalobca C.. G. U. podal na Krajskom súde v Košiciach proti Obci B. návrh na začatie konania
o zaplatenie sumy 86.513 Sk. Vec bola evidovaná pod sp. zn. 18Rob/1357/1996. Dňa 1. júla 1997
krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 18Rob/1357/1996-22, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
1.8.1997.

Obec B. požiadala o obnovu konania, avšak obnova konania povolená nebola, odvolacím Najvyšším
súdom SR bola obnova zamietnutá.
Následne 1.3.2007 Obec B. podala voči platobnému rozkazu odpor, pričom Krajský súd v Košiciach
tento odpor považoval za podaný včas, platobný rozkaz bol zrušený 11.10.2007 uznesením č.k.18Rob/1357/1996-52 a vo veci sa koná. Vec je evidovaná na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
4Cb/1/2008.
V čase, kedy bol platobný rozkaz vo veci 18Rob/1357/1996 právoplatný, začalo sa exekučné konanie

na návrh C.. G. U. proti Obci B. pod sp. zn. evidovanou na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou
3Er/3157/1999. S odstupom času pre zánik exekučného titulu bolo konanie zastavené.
Žalobca adresoval otvorené listy L.. X. B., U.. K. M. a L.. X. B..
Listom zo dňa 6.3.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi oznámilo výsledok predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody v prejednávanej veci, kde bolo konštatované, že predbežné

prejednanie nároku došlo na Ministerstvo spravodlivosti zo strany žalobcu dňa 11.9.2012, pričom škoda
mala byť spôsobená konaním Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 18Rob/1357/96 a 4Cb/1/2008.
Boli uplatnené aj ďalšie nároky, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Ministerstvo spravodlivosti
SR dospelo pri predbežnom prerokovaní nároku k zisteniu, že neboli preukázané splnené zákonné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, a to predovšetkým
existencia nesprávneho úradného postupu a existencia škody. Ministerstvo považovalo predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené.
Prvoinštančný súd vec posúdil vo všeobecnosti podľa čl. 46 ods. 3, 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa
§ 442 Občianskeho zákonníka a vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to konkrétne z ust. § 3, § 4 ods. 1, § 6, § 9, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1 a § 17 uvedeného zákona.

Prvoinštančný súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Zistil, že žalobca si uplatnil nárok podľa
zákona č. 514/2004 Z.z. aj pred Okresným súdom Košice I s tým však, že nárok na zaplatenie
majetkovej ujmy ohraničil iným časovým obdobím, než v prejednávanej veci. V inom konaní uplatnil
rozsah majetkovej škody do konca roku 2011. Preto prvoinštančný súd nezistil dôvod na zastavenie
konania pre prekážku litispendencie.

Prvoinštančnýsúdnáslednevosvojomodôvodnenízrekapitulovalpodmienkyuplatnenianárokužalobcu
voči žalovanému, vyplývajúce zo zákona č. 514/2003 Z.z. Skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie uplatneného nároku. Konanie vedené pod sp. zn. 4Cb/1/2008 (pôvodné
konanie 18Rob/1357/1996) a konanie 3Cb/4/2008 (17Rob/1361/1996) o zaplatenie 63.271 eur s prísl.
nebolo doposiaľ právoplatne skončené, nie je možný postup Krajského súdu v Košiciach vyhodnotiť ako

nesprávny úradný postup a jednotlivé rozhodnutia ako protiprávne. Nie je možné konštatovať, že súd
v konaní prekročil svoju právomoc.
Žalobca nepreukázal ani vznik škody do takej miery, aby súd mohol určiť výšku vzniknutej škody podľa
spravodlivého uváženia jednotlivých okolností prípadu. Žalobcom vyčíslená škoda predstavuje, podľa
jeho vyjadrenia, výšku pohľadávky, ktorá by mu prislúchala z platobného rozkazu sp. zn. 18Rob/1357/96

za ním ohraničené obdobie. Pohľadávku vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nie je možné zamieňať
so škodou definovanou v § 442 OZ. Ak nastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že
medzi účastníkmi právneho vzťahu existujú určité právne povinnosti, ktoré nie sú splnené, potom ujma
odškodniteľná podľa zákona vznikne až vtedy, pokiaľ v primárnom právnom vzťahu účastníkov nie je
možné dosiahnuť plnenie. V takom prípade by bolo možné uvažovať o škode, ktorá by zodpovedala

vymožiteľnej pohľadávke.
Z nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. II.ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 je zistené, že Krajský
súd v Košiciach v konaniach 4Cb/1/2008 (a 3Cb/4/2008) porušil základné právo žalobcu, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že k porušeniu
daného práva došlo aj v období žalobcom ohraničujúcom vznik škody, čím žalobca preukázal jeden zo

základných predpokladov na uplatnenie nároku, a to nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch
v konaní. Za toto porušenie práva mu bolo Ústavným súdom priznané finančné zadosťučinenie. Pretože
žalobcanepreukázalvznikškodyanipríčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodou,
žalobcovi z uvedeného titulu nárok neprislúcha.
Žalobca si uplatnil nárok predbežným prerokovaním na Ministerstve spravodlivosti SR. V rozsahu

rozšírenia žaloby tento nárok však predbežne prerokovaný nebol, a preto tento nárok prvoinštančný súd
zastavil a považoval za nedôvodný.
Včastiachuplatnenýchnárokovvovzťahukexekučnýmkonaniam,ktorévminulostiprebiehaliaktoréuž
nie sú predmetom prejednávanej veci, prvoinštančný súd dospel k záveru, že v týchto konaniach žalobca
nepreukázal ani v jednom podmienky uplatneného nároku zo zodpovednosti za škodu spôsobenej pri

výkone verejnej moci.
Z dôvodu hospodárnosti prvoinštančný súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
vypočutím sudcov, ktorí rozhodovali v základnom sporovom konaní, ďalších svedkov, ktorí mali
manipulovať v priebehu sporových a exekučných konaní s prejednávanou vecou. Taktiež neboldôvod oboznamovať sa so spôsobom doručovania písomnosti Obci B. a zisťovať ďalšie okolnosti
prejednávanej veci. Uvedený postup by bol nehospodárny.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 CSP. Úspešnej strane sporu

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne prvoinštančný súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal, že
prvoinštančný súd sa dopustil vád konania, ktoré sú uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/,

f/, g/ a h/ CSP.
Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný, založený na nesprávne a celkom
neúplne zistenom skutkovom stave, pričom skutkový stav predložený žalobcom súd vôbec nebral do
úvahy. Vec bola nesprávne právne vyhodnotená. Rozsudok je nesprávnym, ale aj nepreskúmateľný,
súd rozhodoval celkom mimo skutkových a právnych okolností veci. Súd rozhodol arbitrárne a formálne.
Súd opomenul žalobcom navrhované dôkazy a bez toho, aby uviedol, prečo sa vyhýba vykonaniu týchto

dôkazov. Tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, nemohol súd vyvodiť ani správne právne závery.
Prvoinštančný súd vypočúval žalobcu na pojednávaní dňa 5.3.2020 dve hodiny, kedy žalobca popisoval
skutkovú a právnu stránku veci, vrátane zločinov verejných činiteľov, ktorí dostali od B.lohu exekučný
titul zlikvidovať a odstrániť zo sveta a potom prehlásil, že svedkov nezavolá a ďalšie dôkazy nevykoná
a po krátkej pauze zamietol žalobu, tvrdeniami žalobcu sa nezaoberal.

Prvoinštančný súd neuviedol, ktoré okolnosti považuje za nesporné a čo je sporné. Sudca neuviedol ani
svoje právne posúdenie veci, čím odňal žalobcovi právo reagovať na predbežné právne posúdenie veci
a doplniť tvrdenia a dôkazy, teda reagovať na názor súdu.
Žalobca poukázal na svoje predchádzajúce úkony v prejednávanej veci, pričom žalovaný sa k
prostriedkom procesného útoku nevyjadroval, alebo len všeobecne a okrajovo, preto mal súd považovať

uvedené tvrdenia za preukázané a na nich založiť odôvodnenie svojho rozhodnutia. Prvoinštančný
súd sa nezaoberal, že v identických veciach na základe analogických skutkových zistení rozhodol
diametrálne odlišne. Prvoinštančný súd opomenul dať odpovede na kľúčové otázky pre spravodlivé
riešenie prejednávanej veci. Žalobca tieto kľúčové otázky v odvolaní zoradil v poradí od 1 po 33 a
žiadal, aby mu bolo odpovedané na tieto otázky, ktoré podľa neho majú zásadný význam a odôvodňujú

jeho skutkové tvrdenia. Prvoinštančný súd tiež opomenul riešiť otázku premlčania nároku žalovaného,
Krajský súd v Košiciach konal mimo zákona, nikdy nemal právo rozhodovať o tom, či je nárok premlčaný
alebo nie. Žalobca poukázal na nezákonný postup Krajského súdu v Košiciach v konaní pod sp.
zn. 18Rob/1357/96, aktuálne pod 4Cb/1/2008 s tým, že cieľom sudcov bolo zabezpečiť likvidáciu
exekučného titulu. Žalobca v odvolaní bližšie uviedol okolnosti v súvislosti s výpočtom náhrady škody

a poukázal na to, že rozsudok prvoinštančného súdu je nesprávny, neúplný, nepreskúmateľný z
procesného aj hmotnoprávneho pohľadu a vec je potrebné ihneď zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Prípadne žiadal, aby odvolací súd doplnil dokazovanie, sám vykonal dokazovanie, riadne zistil skutkový
a právny stav veci a sám vyhovel rozsudku v celom rozsahu.

4. V lehote na podanie odvolania žalobca doplnil svoje predchádzajúce podanie, označené ako
odvolanie o okolnosti, ktoré podľa jeho názoru majú priamy a bližší vplyv na rozhodnutie odvolacieho
súdu a ktoré bližšie popísal oproti odvolaniu. Obsahovo však s rozhodnutím prvoinštančného súdu
nesúhlasil, uviedol, že postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci 18Rob/1357/96, aktuálne pod sp.
zn. 4Cb/1/2008 došlo k likvidácii exekučného titulu, pričom v tejto súvislosti mu vznikla škoda. Uviedol,

že došlo tak na základe zásahu sudcu Krajského súdu v Košiciach.

5. K odvolaniu žalobca sa žalovaný písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nemal splnené procesné podmienky a explicitne
v odvolaní uvádzal ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Bližšie v odvolaní sa k tomuto odvolaciemu dôvodu

nevyjadril.
Procesné podmienky konania sú podmienky, ktoré je povinný súd skúmať počas celého konania.
Preto aj odvolací súd skúmal, či prvoinštančné konanie, resp. aj odvolacie konanie trpí nedostatkom
splnenia procesných podmienok.Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok ako podmienky, za ktorých môže
súd konať a rozhodnúť. Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky,
podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, negatívne procesné podmienky.

Nedostatokniektorýchprocesnýchpodmienok,ktoréniejemožnéodstrániťsúdomznamená,žekonanie
musí byť zastavené. Niektoré nedostatky v procesných podmienkach sú odstrániteľné, a preto súd je
povinný tieto nedostatky odstrániť. Vadou predpokladanou podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí
konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek nedostatku procesných podmienok. Pre
účely odvolacieho konania základnými procesnými podmienkami, ktorými môže trpieť prvoinštančné

konanie, je 1) nedostatok žaloby, 2) nedostatok právomocí súdu, 3) nedostatok príslušnosti súdu,
4) nedostatok procesnej subjektivity na strane účastníka konania, resp. strany sporu, 5) nedostatok
procesnej spôsobilosti osoby samostatne konať pred súdom, 6) prekážka litispendencie, teda začatého
konania, alebo 7) prekážka res iudicata, teda rozsúdenej veci.
Žalobca v odvolaní nenamieta ani jednu uvedenú procesnú podmienku, ktorú nemal prvoinštančný
súd splnenú. Ani odvolací súd, ktorý skúmal podmienky ex offo, za ktorých mohol prvoinštančný

a odvolací súd konať, nezistil nedostatok procesných podmienok, a preto považoval túto námietku
žalobcu, uvedenú v odvolaní, za nedôvodnú.

8. Žalobca ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že prvoinštančný súd podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a obsahuje také zložky ako právo na prístup
k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva zo strany súdu predstavuje pochybenie súdu. Nie každé
porušenie práva na spravodlivý proces znemožňuje strane sporu realizáciu jej procesných práv v spore

v dôsledku postupu súdu. Ide len o také porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré dosahuje
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Celé pochybenie
súdu a porušenie čiastkového práva na spravodlivý proces musí byť vyhodnotené v kontexte celého
konania, teda či a akým rozsahom toto pochybenie malo vplyv na postup súdu a nesprávne rozhodnutie
vo veci. Nie je možné však niektoré pochybenia prehliadať a v takom prípade zákon v ust. § 365 ods. 2

CSP ustanovuje čiastkové porušenie práva na spravodlivý proces ako explicitne dôvody, ktoré porušujú
právo na spravodlivý súdny proces a nie je možné ich odstrániť ani v odvolacom konaní.
Žalobca v svojom odvolaní namieta, že rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný, arbitrárny
a formálny.
O tom, akým spôsobom má byť odôvodnené rozhodnutie súdu, hovorí ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na odôvodnenie rozsudku, aby bolo
odôvodnenie rozsudku presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí k čiastkovým právam strán sporu na
spravodlivé súdne konanie. Každé rozhodnutie jasne a zrozumiteľne musí dať odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Nevyžaduje sa však,

aby každý argument strany sporu, aj taký, ktorý je pre konanie bezvýznamný, bol v rozsudku riadne
odôvodnený. Argumenty rozhodujúce pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu si vyžadujú
špecifickú odpoveď a práve tieto argumenty musia byť z rozsudku prvoinštančného súdu zreteľné a
jasne pochopiteľné.
Obdobným spôsobom sa k dôvodom rozhodnutia stavia aj doterajšia prax Ústavného súdu a prax

Európskeho súdu.
Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku sa týmto zákonným ustanovením a existujúcou súdnou
praxou riadil, v svojom rozhodnutí uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol dostatočný pre to, aby
vec mohol právne posúdiť, opísal procesný útok aj procesnú obranu strán sporu, z rozhodnutia jejednoznačne zistiteľné, ako uplatnený nárok z hmotnoprávneho hľadiska prvoinštančný súd posúdil,
či boli splnené všetky predpoklady pre to, aby bolo možné o žalobe žalobcu zákonným spôsobom
rozhodnúť. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, prvoinštančný

súd náležitým spôsobom zdôvodnil, z ktorých dôkazov vychádzal, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré
boli v spore navrhované stranami sporu. Právne normy, z ktorých vychádzal, sú náležitým spôsobom
citované.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu netrpí vytýkanými nedostatkami, je v rozsahu odôvodnené tak, aby
každá osoba, ktorá toto rozhodnutie číta, pochopila dôvody rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu.

Z ďalších porušených čiastkových práv žalobca namietal, že prvoinštančný súd v priebehu konania
nezaujal stanovisko skutkovým tvrdeniam strán sporu k navrhovaným dôkazom a ďalej nepodal
predbežné právne posúdenie veci.
V ust. § 181 ods. 2 CSP platí, že po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením je povinný obligatórne určiť sporné a nesporné
skutkové tvrdenia a vymedzenie predmetu dokazovania. Táto okolnosť má zásadný význam pre ďalší
procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je potom v takom prípade
pre strany sporu, prípadne aj pre ich zástupcov, na základe uvedených úkonov súdu predvídateľný

a transparentný. Pre súd majú tieto závery iba predbežný charakter, avšak umožňujú stranám sporu
adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na prípadné uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany. Taktiež aj predbežné právne
posúdenie veci súdom znamená, že sudca zrozumiteľne a určite vec v nevyhnutnom rozsahu právne
posúdi vec na prvom pojednávaní. Aj táto povinnosť súdu má umožniť objektívne na strane strán sporu

vytvoriť priestor na prehodnotenie procesnej pozície a zvolenia a prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany. Uvedená povinnosť súdu vyplývajúca z ust. § 181 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu,
ktorá umožňuje stranám sporu transparentnejšie vnímať priebeh konania a vlastné procesné postavenie
v spore a predvídať svoj úspech či neúspech v konaní. Tým, že súd takýto procesný úkon, ako to vyplýva
z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu, nevykonal, svedčia zápisnice z pojednávania zo

dňa 30.10.2019 a zo dňa 5.3.2020. Tento procesný nedostatok, ktorým bolo porušené právo strán sporu,
a teda aj odvolateľa na spravodlivý proces, však vo vzťahu k priebehu celého konania a vo vzťahu
k následkom, ktoré malo rozhodnutie vo veci samej na žalobcu a už jeho prvotná obrana svedčili o
tom, že toto porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemalo zásadný vplyv na úspech žalobcu
v konaní, pretože žalobca podstatné náležitosti uplatneného nároku, vyplývajúce priamo zo zákona o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nepreukázal už ani pri podaní žaloby a
nepreukázal ani v priebehu konania. Uvedená okolnosť priamo vyplývala z písomností, ktoré predkladal
súdu a ktoré nesvedčili o zvládnutí procesného útoku. Preto nedodržanie postupu súdu podľa § 181
ods. 2 CSP neznamenalo pre žalobcu také porušenie práv na spravodlivý proces, ktoré by podstatným
spôsobom zhoršilo jeho postavenie v spore a malo zásadný vplyv na jeho úspech v spore.

Odvolací súd udáva, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v prejednávanej veci nakoniec konvalidovalo
toto pochybenie prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd v rozsudku jasne vysvetlil nielen
uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany strán sporu, ale aj právne posúdenie prejednávanej
veci.
Preto odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

9. Žalobca ďalej namietal, že konanie vo veci má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Žalobca túto vadu bližšie nešpecifikoval. Odvolací súd v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP nezistil
žiadnu inú vadu v konaní prvoinštančného súdu, nezistil akékoľvek iné pochybenie v procesnom postupe

súdu, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančný súd správne strany
sporu poučil, vykonal dôkazy zákonným spôsobom, rozhodol v súlade s existujúcou judikatúrou pre
prejednávanú vec. Zásadným spôsobom nemenil právny názor na riešenie uplatneného nároku žalobcu
od iných rozhodnutí.
Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe

analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným
spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd nezistil, že by tohto pochybenia sa prvoinštančný súd dopustil.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v súlade s existujúcou judikatúrou nárokov uplatňovaných zozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Aj túto odvolaciu námietku považoval
odvolací súd za nedôvodnú.

10. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci s tým, že prvoinštančný súd
ignoroval tvrdenia žalobcu.
Odvolací súd zistil, že v danom prípade ide o odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. g/
CSP, v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, ktoré majú zásadný vplyv na skutkové zistenia
prvoinštančného súdu.

Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Nesprávnosť môže byť spôsobená buď tým, že prvoinštančný súd chybne vyhodnotil návrhy na
vykonanie dôkazov, alebo nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, alebo je tu predpoklad dotvorenia
skutkového stavu ďalším prípustným prostriedkom procesnej obrany či procesného útoku.
Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy, než tie, z ktorých
skutkovo v prejednávanej veci vychádzal, je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potreby vykonať z

navrhovaných dôkazov dokazovanie, je v kompetencii súdu. Súd sám môže rozhodnúť, ktoré dôkazy v
prejednávanej veci vykoná a ktoré nie. Strany sporu, teda aj žalobca, je povinný na preukázanie svojich
tvrdení,navrhnúťdôkazy.Tým,žesúdvpriebehukonaniasivytváraprávnynázornavec,môženásledne
vyhodnotiť, ktoré z ponúkaných dôkazov skutkovo dotvoria zistenia súdu a dotvoria tvrdenia žalobcu.
Súd pochybí, pokiaľ zamietne vykonať dôkazy, ktoré dotvárajú skutkové zistenia súdu. Súd nepochybí,

pokiaľ takýto dôkaz zamietne, pokiaľ tak, ako sa to ukázalo aj v prejednávanej veci, nie sú splnené
základné zákonné podmienky uplatnenia nároku vyplývajúce priamo zo zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, hoci by mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci, avšak za
predpokladu, že budú preukázané a splnené zákonné predpoklady uplatnenia nároku. Je preto správny
postup prvoinštančného súdu, ak dôkazy, ktoré majú síce relevanciu, avšak nie v prejednávanom

procese, v dôsledku hospodárnosti súd nevykonal a ich návrh na vykonanie zamietol, ako sa to stalo
v prejednávanej veci.
Prvoinštančný súd dôkazy, ktoré vykonal a ktoré postačovali na rozhodnutie o veci náležitým spôsobom
vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd nezistil,
že pri tomto hodnotení dôkazov boli porušené pravidlá formálnej logiky.

V odvolacom konaní už neexistuje priestor na dotvorenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie
o veci s poukazom na ust. § 366 CSP, kedy v odvolacom konaní okrem zákonných výnimiek, nie
je možné použiť žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany a poskytovať
odvolaciemusúdutzv.novoty.Skutkovýstavzistenýprvoinštančnýmsúdomjepreodvolacísúdzáväzný.
Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nesprávnym spôsobom pristupoval ku posudzovaniu

kontradiktórnosti konania, keď žalovaný podstatné tvrdené okolnosti žalobcom nerozporoval. V takom
prípade, podľa žalobcu, uvedené tvrdenia je povinný súd považovať za preukázané.
V súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil pochybenie prvoinštančného súdu pri postupe o zisťovaní
zhodnýchtvrdenístránsporu.Jepravdou,žežalovanývosvojichvyjadreniachsabližšiekvýškenáhrady
škody, ako aj k okolnostiam jej vzniku nevyjadril, zásadne však popieral svoju zodpovednosť a popieral
predpoklady existencie zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci. V
tomto prípade existuje vzájomný rozpor strán sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku, keď žalobca tvrdí,

že na jeho strane daný nárok, žalovaný tento nárok popiera. Námietka o tom, že ďalšie uplatňované
nároky v súvislosti so spornou existenciou či neexistenciou zodpovednosti žalovaného za škodu sú
„zhodné tvrdenia strán“, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril je nedôvodná. Takýto výklad kontradiktórnosti
konania nemá oporu v procesnom predpise.

11. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod vyplývajúci z ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia.
Tento odvolací dôvod je naplnený, keď na zistený skutkový stav súd 1) neaplikoval príslušnú právnu
normu, 2) aplikoval nesprávnu právnu normu, 3) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo 4) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu skúmal, či skutočne prvoinštančný súd
pochybil, keď vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti svedčiace o danej
vade konania prvoinštančného súdu. Prvoinštančný súd správne aplikoval právny predpis, správne
právny predpis aplikoval na zistené skutkové okolnosti prípadu a správne vo veci aj rozhodol. Právnunormu správne interpretoval aj aplikoval a niet dôvodu, pre ktorý by odvolací súd dospel k opačnému
názoru.

12. Žalobca v prejednávanej veci si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tak, ako to žalobca uviedol v žalobe, išlo o majetkovú
ujmu v súvislosti s konaním 18Rob/1357/96 vo výške 63.271 eur za obdobie od 1.1.2012 do
30.9.2012 s 12 % úrokom z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia. Tento nárok je nárokom, ktorý
sa posudzuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zákon špecifikuje vo svojich ustanoveniach, že môže

ísť o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Keďže žalobca nepreukázal v čase
rozhodovania prvoinštančného súdu ukončenie sporového konania, ktoré pôvodne bolo vedené pod sp.
zn. 18Rob/1357/1996, aktuálne pod sp. zn. 4Cb/1/2018 na Krajskom súde v Košiciach, naviac, žalobca
nepreukázal ani vzniknutú uplatnenú škodu v rozsahu 63.271 eur za časové obdobie od 1.1.2012 do
30.9.2012, nepreukázal ani prieťahy v súdnom konaní, pretože konštatované prieťahy boli odškodnené
finančným zadosťučinením na základe rozhodnutia Ústavného súdu pod sp. zn. II.ÚS 593/2012-161 zo

dňa 10.12.2013, preto nárok žalobcu nebol dôvodný.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že prvoinštančný súd mu nedal odpovede na základné skutkové
tvrdenia o forme a spôsobe pochybenia prvoinštančného Krajského súdu v Košiciach v konaní
18Rob/1357/96, následne evidované pod sp. zn. 1Cb/1/2008 a nezaoberal sa konaním osôb - sudcov a
úradníkov štátu, ktorí podľa žalobcu do procesu konania a rozhodovania zasahovali a nezaoberal sa aj

argumentami, ktoré vzniesli žalovaní v konaní 1Cb/1/2008. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný
súd sa podrobne týmito okolnosťami, majúcimi vplyv na uplatnený nárok žalobcu, nezaoberal, pretože
preukazovanie a hodnotenie týchto okolností by predstavovalo nehospodárny postup prvoinštančného
súdu s poukazom na to, že neboli preukázané základné predpoklady uplatneného nároku žalobcu.
Pokiaľ by boli splnené všetky predpoklady uplatnenia nároku, vrátane jednoznačne preukázanej škody,

v rámci objektívnej zodpovednosti by tieto okolnosti boli prvoinštančným súdom vyhodnocované.

13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca v konaní bol neúspešnou stranou sporu a zodpovedá za trovy konania úspešného
žalovaného. Keďže žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd v súlade s čl.
17 základných princípov CSP mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.