Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Šulgan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010717
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6219010717.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10. mája 2021

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. O. E. Q. Á. Č. E. Q. Á., A.. XX. XX. XXXX Q. O., trvale bytom
Q. O., Ž.Č. XXX/X,

j e v i n n á, že

- dňa 05. 06. 2019 v čase okolo 14,30 h vo Q. O. A. J.. Ž. Č.. X vošla bez súhlasu užívateľky bytu Ľ.

O., A.. XX. XX. XXXX, do bytu č. XX na X. F. bytového domu, napriek tomu, že ju Ľ. O., ktorá sedela na
lavici v kuchyni a mala vyloženú nohu, ktorú má zlomenú v sadre, opakovane vyzývala, aby byt opustila,
tak neučinila, ale k nej pristúpila a hrozila jej zabitím, ak nestiahne oznámenie, ktoré podala na jej synov
U. a Ľ. O. a následne poškodenú chytila jednou rukou za krk a začala ju škrtiť, pričom z bytu ju vytlačil
druh poškodenej U. O.,

- dňa 06. 06. 2019 v čase okolo 16,00 h vo Q. O. A. J.. Ž. Č.. X spred vchodových dverí bytu č. XX, ktorý

užívala poškodená Ľ. O., A.. XX. XX. XXXX vykrikovala na poškodenú, aby stiahla trestné oznámenie,
lebo inak najprv zabije poškodenú a potom seba a že ona aj vonku deti poškodenej oplieska o zem,
t e d a

-iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo
konal a čin spáchala z osobitného motívu - v úmysle zakryt' iný trestný čin
- neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala,

č í m s p á c h a la

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák.
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a) § 37 písm. h) § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e), § 41 ods. 2 na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) ju zaraďuje do ústavu s m i n i m á l n y m stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18. 10. 2019 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na tunajšom súde obžalobu na
obžalovanú A. O. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140

písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaná uviedla, že poškodená si všetko vymyslela. Ona bola pod liekmi a celý deň spala. Kedysi
mali s poškodenou dobré vzťahy, zhoršilo sa to, ako raz nechala u seba prespať jej muža a poškodená
ju podozrievala, že spolu mali pomer. Jej synovia sú vo väzbe, pretože napadli poškodenú. Modriny na

krku jej mal urobiť syn preto, aby to mohla zvaliť na ňu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v prípravnom konaní nevypovedala pravdu, pravda
je to, čo vypovedá na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že vtedy vypovedala pod tlakom svojho manžela
U. O., pretože v tom čase mala zlomenú nohu a bola odkázaná na jeho starostlivosť.

Svedok U. O. vypovedal, že nevie o tom, že by obžalovaná poškodenú vydierala, alebo ju škrtila.
Poškodená je jeho družkou, tá si všetko vymyslela. On v prípravnom konaní tiež nevypovedal pravdu,
pretože sa chcel obžalovanej pomstiť za to, že ho v minulosti udala na polícii.

Svedkyňa X. W., ktorá je susedou tak obžalovanej ako aj poškodenej, uviedla, že nevie o tom, že by ku
skutku došlo. S obžalovanou nie sú žiadne problémy, to skôr poškodená je konfliktnou osobou, s ktorou
majú v baraku problémy a v minulosti skôr ona škodila obžalovanej ako naopak.

Taktiež svedok D. O., otec poškodenej, uviedol, že jeho dcéra je nedôveryhodná osoba, ktorá rada

požíva alkoholické nápoje a nemajú spolu dobré vzťahy.

Dcéra obžalovanej T. O. uviedla, že jej matka užíva silné lieky a väčšinu času prespí. V minulosti sa
obžalovaná s poškodenou aj stýkali, sú rodina. Vie, že jej brat mal pomer s poškodenou, jej sa to
nepáčilo.

Svedkyňa U. O., dcéra poškodenej, ktorá mala vidieť incident uviedla, že o tom počula len od maloletej
sedemročnej S. E., ktorá povedala, že teta A. jej škrtila matku. Či to tá videla, alebo len od niekoho
počula, už nevedela.

Po vykonanom dokazovaní súd dňa 15. 07. 2020 rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Po odvolaní prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5To/100/2020 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Ďalšie dokazovanie súd vykonal v súlade s
pokynmi odvolacieho súdu.

V rámci doplneného dokazovania poškodená uviedla, že sa vyhrážala tým, čo ona urobila jej synom a
deti skončia v base. Povedala aj, že jej deti oplieska o zem. Chcela aby stiahla oznámenie. Škrtiť ju
nestihla, druh ju vyhodil. Ako má vypovedať ju nútil druh, ktorého sa bála a bola naň odkázaná. Trestné
oznámenie ju donútil podať on. Chcel pomstiť celej rodine obžalovanej, lebo zistil, že mala pomer so
synom obžalovanej. Druh rozhodol, že pôjdu k otcovi do X..

Svedok U. O. uviedol, že obžalovaná vtrhla dnu bez klopania, čo nie je zvykom a núkala družke 100
Eur ak stiahne oznámenie, inak dostane, povedala, že im deti oplieska o zem. Ublížiť jej nestihla, lebo
ju vyhodil. Obžalovaná bola v ich byte len raz. Rodina obžalovanej sa im vyhrážala, preto odišli do X..
Nikoho na výpoveď nenavádzal, to poškodená mu povedala ako má vypovedať.

Súd ďalej vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisniciach o hlavných pojednávaniach.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.. Po vykonaní doplneného dokazovania súd konštatuje, že dôkazná situácia

sa zmenila a dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila skutku tak ako je uvedené v obžalobe.Súd z obsahu priloženého spisu č.k. 3T 82/2019 považuje za preukázané, že konanie obžalovanej je v
príčinnej súvislosti s konaním odsúdených v cit. spise a zakladá motív konania obžalovanej. Odsúdení

sú synmi obžalovanej a protiprávneho konania sa dopustili voči poškodenej, ktorá podávala trestné
oznámenie.
Z výpovedi poškodenej a svedka O. má súd preukázané bez najmenších pochybností, že obžalovaná
vošla („vtrhla“ ako uviedol svedok) do bytu poškodenej bez klopania, pozvania alebo inej výzvy a začali
sa hádať, čo súd považuje za neoprávnené vniknutie. Z výpovede maloletej svedkyne DE. vyplynulo,

že poškodená vyzvala obžalovanú na odchod, tá však neodišla a z bytu bolo počuť krik. To, že bola
vyzvaná na odchod a neodišla je podľa záveru súdu neoprávneným zotrvaním v byte. Súd tak považuje
za preukázané, že obžalovaná sa dopustila prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr. zák., pretože neoprávnene vnikla do obydlia iného (O.) a neoprávnene tam zotrvala.

Obžalovaná popiera, že by poškodenej ublížila. Súd však podotýka, že prípadné ublíženie na zdraví nie

je predmetom konania. Z lekárskej správy je zrejmé, že poškodená mala na krku modriny. Žiaden zo
svedkov a ani poškodená vyslovene nepotvrdili škrtenie. Na druhej strane, ale považuje súd za málo
pravdepodobné, že by modriny na krku spôsobil úmyselne syn za účelom krivého obvinenia (tvrdenie
obžalovanej) a za vylúčené považuje súd tvrdenie poškodenej o tom, že ide o „cucfleky“ Súd má ale
z výpovedí poškodenej a svedkov preukázané, že obžalovanej v ďalšom konaní zabránil U. O., keď

obžalovanú od poškodenej odtiahol a vyhodil z bytu. Súd považuje bez akýchkoľvek pochybností za
preukázané, že obžalovaná sa vyhrážala poškodenej oplieskaním detí a bitkou, ak nestiahne trestné
oznámenie. Súd si nevie predstaviť závažnejšiu hrozbu ujmou ako je hrozba ublíženia deťom, ktorou
sa vyhrážala obžalovaná. Či obžalovaná povedala poškodenej, že ju zabije alebo zdochne, nie je v
konečnom dôsledku podstatné, pretože obe vyhrážky sú spôsobilé spôsobiť dôvodnú obavu o život a

zdravie. Taktiež je preukázané, že poškodená aj so svedkom Kováčom mali strach, pretože odišli do
X.. Poškodená často menila výpoveď, raz uviedla, že sa bála, potom, že z rodiny obžalovanej strach
nemala a všetko vymyslel jej druh. Jej výpoveď k tejto skutočnosti však súd považuje za tendenčnú so
snahoupomôcťobžalovanej,sktorousamedzitýmpomerili.Zjejposlednejvýpovede(„Niktomanemôže
nútiť, aby som povedala, že ma škrtila, nechcem, aby ma zabili, mňa nemá kto brániť, nevyhrážala

sa mi, neškrtila ma a nič nepoviem“) nadobudol súd presvedčenie, že poškodená má stále strach z
rodiny obžalovanej, pričom existuje podozrenie, že vyhrážanie stále trvá, hoci navonok je deklarovaný
dobrý vzťah. Obava poškodenej je umocnená skutočnosťou, že jej druh je vo väzbe a nemá reálnu
ochranu. Aj tým možno vysvetliť jej lavírovanie pri výpovediach. Hoci z výpovedi svedkov, dokonca
aj vlastného otca poškodenej vyplynulo, že poškodená je málo dôveryhodná, konfliktná a často pod

vplyvom alkoholu, jej výpoveď v podstatných častiach je v súlade s ostatnými usvedčujúcimi dôkazmi.
Napriek vykonanej konfrontácií sa nepodarilo súdu zistiť, kto koho (O.-O.) navádzal na krivú výpoveď.
Súd má tak preukázané, že obžalovaná pod hrozbou násilia nútila poškodenú aby stiahla trestné
oznámenie na jej synov. Súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako vydieranie z osobitného motívu s
úmyslom zakryť trestný čin spáchaný synmi obžalovanej na poškodenej.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady
generálnej a individuálnej prevencie pri aplikácií poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil, že
z miesta bydliska je hodnotená všeobecne. Má 2 záznamy v registri trestov, pričom u jedného (OS VK
2T/135/1992) platí fikcia neodsúdenia a druhý trest (OS VK 1T/102/2001) má zahladené uznesením č.k.

10Nt/3/2020 zo dňa 12.02.2021. Z evidencie priestupkov vyplýva, že spáchala dva priestupky staršieho
dáta. Obžalovaná sa k činu nepriznala a skutok neoľutovala. Súd je priznal jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. a) Tr. zák. (spáchala skutok v ospravedlniteľnom citovom rozrušení). Súd chápe
obavy, strach a žiaľ matky, ktorej zadržali dvoch synov a z toho vyplývajúce obavy o ich budúcnosť. Túto
skutočnosť považuje súd za tak závažnú, že môže vyvolať silné citové rozrušenie. Je preukázané, že

obžalovaná konala v príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou a preto súd priznal poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm a) Tr. zák. Súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchala
viac trestných činov). Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd postupoval podľa §
38 ods.2 Tr. zák. a spáchaní dvoch trestných činov (vydieranie a porušovanie domovej slobody) uložil
úhrný trest odňatia slobody podľa ustanovenia s prísnejšou trestnou sadzbou, čo je konkrétnom prípade

zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.. Trestná sadzba podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. je od 4
do 10 rokov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedochádza k modifikácií trestnej
sadzby. Súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa považuje použitie
uvedenej trestnej sadzby ustanovenej zákonom za neprimerane prísnu a na zabezpečenie spoločnostipostačuje uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Súd predovšetkým prihliadol na motív
konania, za ktorým treba vidieť obavu matky o synov. Prihliadol taktiež na zdravotný stav obžalovanej,
keď ako vyplynulo v priebehu konania, býva pod liekmi a taktiež na jej zníženú úroveň intelektových

schopností ako konštatoval znalec MUDr. Zelman. Hoci trest v uvedenej výmere umožňuje podmienečne
odloženie trestu, súd je presvedčený, že podmienečný trest by v prípade obžalovanej vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu nemal výchovný a prevenčný charakter. Súd dospel k záveru, že uložený trest
je dostatočný, spravodlivý a v súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a spĺňa účel
ustanovený zákonom. Keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku

vo výkone trestu súd ju zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.