Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Varga
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/139/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208741
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119208741.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Ing. D. Z.,
nar. X.XX.XXXX, bytom S. XX, W., proti žalovanému: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, W., právne
zastúpenému spoločnosťou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina,
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 32C/61/2019-101 zo dňa 28.5.2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zastavil konanie pri
aplikácii § 29 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP (ustanovenia citované v napadnutom uznesení), t.j. na základe
dispozitívneho úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby, súčasne s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný
so späťvzatím súhlasil.
2.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom (jednak) na § 52 CMP, ako i § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a to tak, že (podľa výrokovej časti) žalovaný má voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania, nakoľko žalobca tým, že vzal svoju žalobu späť bez bližšieho odôvodnenia,
procesne zavinil zastavenie konania.
3.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia. Namietal, že na
pojednávaní konanom pred Okresným súdom Žilina dňa 28.05.2020 konal pod vplyvom akútnej
životnejsituácievyvolanejzdravotnýmstavommanželky,vdôsledkučohobolindisponovaný,neschopný
racionálneho uvažovania a vnímania prejavu účastníkov konania, ako aj samotného súdu a preto aj
vzal žalobu v celom rozsahu späť. O tom, v akom stave sa daný deň nachádzal, ako aj o objektívnom
dôvode, informoval súd pred pojednávaním. Jeho manželka totiž trpí ťažkým štádiom Alzheimerovej
choroby. Noc pred pojednávaním sa u nej prejavili ťažké záchvaty, halucinácie a prejavy zúrivosti, ktorá
skutočnosť si vyžadovala jeho neustály aktívny dohľad nad manželkou po celú noc, aby si neublížilu,
nakoľko v minulosti si pri obdobnej situácii pri chvíľke bez dozoru zlomila stehennú kosť a amputovala
malíček. Manželkin stav bol natoľko vážny, že odmietala ísť do postele, „lebo pod ňou je ukrytá žena
s dlhým nožom, ktorá čaká až zaspi aby ju mohla zavraždiť, v spálni sú ľudia, ktorý by jej ublížili v
prípade ak sa od nej vzdialim" a podobne. Manželkin stav sa zlepšil až s príchodom denného svetla, keď
v dôsledku celkovej vyčerpanosti dochádza k ukľudneniu. Po takto prebdenej noci a vzhľadom k jeho
veku (85 rokov) a zhoršenému zdravotnému stavu, na pojednávaní skutočne nebol schopný vnímať, čo
sa okolo neho deje.
4.Okrem toho, aj priamo na predmetnom pojednávaní upozornil súd, že slová cez rúško nepočuje a
pre rýchlosť hovoreného slova nestíha chápať súvislosti. Následkom toho si osvojil návrh žalovanejstrany, aby žalobu stiahol. Uvedené by však za „normálnych“ okolností nespravil. Záverom vyslovil
presvedčenie, že bol s ohľadom na okolnosti a zdravotný stav uvedený do omylu a došlo k porušeniu
článku 6 CSP.
5.V rámci doplnenia odvolania žalobca predložil znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára o
spôsobilosti svojej manželky na právne úkony.
6.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že odvolacie tvrdenia nie sú pravdivé
a nevyplývajú z obsahu zápisnice o pojednávaní. Súd pred otvorením dotknutého pojednávania
komunikoval so žalobcom a zisťoval či nie je možná mimosúdna dohoda, pričom nie je pravdou tvrdenie
žalobcu, že informoval súd pred pojednávaním v akom stave sa v uvedený deň nachádzal. Žalobca je
vysokoškolsky vzdelaný človek a z jeho vystupovania na súde nič nenasvedčovalo, že by nebol schopný
racionálneho uvažovania, resp. vnímania prejavu súdu. Pojednávanie trvalo od 9.30 hod do 10.18 hod,
pričom po predbežnom právnom posúdení sudkyne žalobca po racionálnom uvažovaní položil súdu
otázku ,,Rozumiem, účastníkom mala byť manželka, správne?", na čo sudkyňa reagovala „Pochopili sta
to správne“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca chápal obsah pojednávania, keďže na predbežne právne
posúdenie súdu reagoval maximálne racionálne. Žalobca sám uviedol a pochopil, že vzhľadom na to,
že žaloba je nekvalifikovaná, je nútený ju stiahnuť. Sudkyňa mu následne položila otázku „mám z toho
chápať, že beriete ju späť, z toho čo ste povedali?" a žalobca konštatoval „ Beriem ju späť".
7.Pokiaľ žalobca uvádza, že slová cez rúšku nepočul a nechápal stíhať súvislosti, žalovaný poznamenal,
že všetci, ktorí boli v pojednávacej sieni mali rúška a žalobca nemal rúško na ušiach, takže tak ako
ostatní, musel aj on všetkému rozumieť. O tom, že stíhal chápať súvislostí svedčí obsah zápisnice
z pojednávania dňa 28.5.2020. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušenie článku VI. CSP,
nakoľko nič žalobcovi nebránilo uplatňovať prostriedky procesného útoku a povaha prejednávanej veci
nevyžadovala zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.
8.V následnom stanovisku žalobca nesúhlasil s tvrdením, že nemá rúško na ušiach, takže musel aj on
všetkému rozumieť. Nemusel a nerozumel, preto následne upozornil súdu, ktorý reagoval čiastočným
odstránením rúška. Následne, napriek nesmiernej námahe zle vnímal hovorené slovo. Uvedená
komplikácia nebola spôsobená rúškom na ušiach, ale vzhľadom k jeho veku, zhoršenému zdravotnému
stavu, na ktorý nemá vysokoškolské vzdelanie žiaden vplyv. Zopakoval, že vzhľadom na svoj zdravotný
stav po prebdenej noci v následku manželkinej nepríčetnosti a veľmi vážnemu zdravotnému stavu v čase
pojednávania nebol schopný racionálne súdu odôvodniť opodstatnenosť určovacej žaloby, prípadne
požiadať o odročenie pojednávania a tým sa vyhnúť opätovnému podaniu žaloby.
9.Napokon, v poslednom stanovisku žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach a doplnil, že žalobca
na otázky súdu normálne a logicky reagoval, uviedol, že sa pokúšal so žalovaným dohodnúť, ale
údajne žalovaný nechcel s ním o tom debatovať, preto považoval za potrebné ďalej postupovať v
tomto smere. Sudkyňa v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedla, že nie je daná vecná
legitimácia žalobcu, že žalobca nebol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy, na čo žalobca uviedol,
že predbežnému právnemu posúdeniu rozumie a spýtal sa, že účastníkom konania mala byť jeho
manželka. Z uvedeného (a z obsahu zápisnice z pojednávania) jednoznačne vyplýva, že žalobca riadne
reagovalnaotázkysúdu,logickyodpovedalauviedol,ževzhľadomnato,žežalobajenekvalifikovaná,je
nútený ju stiahnuť. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu teda došlo po jeho logickom zvážení a poučení
zo strany súdu, že žaloba má vážne chyby a nedostatky, hlavne pokiaľ sa týka vecnej legitimácie.
10.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ § 359 CSP) preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
11.Primárnejezostranyodvolacieho súdupotrebnézdôrazniť,žeanivnajmenšejmierenespochybňuje/
nebagatelizuje náročnú životnú situáciu žalobcu, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o osobu/manželku
s tak závažnou diagnózou ako je Alzhaimerova choroba. Naopak, jeho zodpovedný prístup k životnému
partnerovi vyžaduje pozitívne hodnotenie/ocenenie.12.Na druhej strane však, krajský po podrobnom oboznámení sa so zvukovým záznamom pojednávania
konaného dňa 28.5.2020 pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že odvolacia argumentácia
nezodpovedá reálnemu priebehu dotknutého pojednávania. Počnúc úvodom pojednávania, keď sa
okresný súd dopytoval na možnosť mimosúdneho riešenia sporu, je totiž z obsahu nahrávky
jednoznačne evidentné, že žalobca reagoval na otázky a úvahy konajúcej sudkyne okamžite (bez
potreby napr. opakovať otázky), dokonca vo viacerých prípadoch nebolo ani potrebné zo strany súdu
dokončiť otázku (žalobca už zjavne „anticipoval“, kam sudkyňa smeruje, prerušil ju slovami „rozumiem“
a odpovedal) a predovšetkým vecne/zmysluplne, t.j. plne v súlade s tým, čo bolo (práve) predmetom
pojednávania. Uvedené skutočnosti neumožňujú stotožniť sa s úvahou, že by žalobca nerozumel tomu,
čo sa dialo na predmetnom pojednávaní.
13. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hoci bezchybný a kultivovaný slovný/myšlienkový prejav žalobcu
(v plnej miere obstojí konštatovanie/zmienka okresného súdu, že prejav žalobcu je, s ohľadom na
jeho vek, obdivuhodný - 22,43 min. záznamu) „na prvý pohľad“ nevyžadoval zo strany okresného
súdu osobitný prístup (opakovanie, prípadne pomalšie vysvetľovanie, resp. jednoduchšie podanie/
formulovanie), zákonná sudkyňa, adekvátne veku žalobcu (čl. 6 ods. 2 CSP) zrozumiteľne a (ukážkovo)
trpezlivým spôsobom komunikovala so žalobcom, vysvetľovala mu procesne relevantné skutočnosti
(predovšetkým, že manželka žalobcu bola zmluvnou stranou darovacej zmluvy a preto mala byť
označená v žalobe, na čo žalobca, okrem iného reagoval tak, že chce manželku v konaní zastupovať,
čo opäť len indikuje chápanie preberaných súvislostí zo strany žalobcu), priebežne overovala, či
žalobca chápe vysvetľované súvislosti, a až po jeho výslovnom potvrdení, že rozumie, prípadne
opätovnom vysvetlení, pokračovala v prednese predbežného posúdenia veci, pričom v priebehu celého
pojednávania (nahrávka o celkovej dĺžke 27,5 min.) nie je možné nájsť moment, kedy by bolo možné
konštatovať, že žalobcovi nie je zrejmé, čo sa prejednáva (nahrávka v takmer celom rozsahu predstavuje
v podstate podrobné vysvetľovanie procesných súvislostí žalobcovi). Takým (momentom) nie je ani
záverečný prejav žalobcu, ktorý po prerušení pojednávania (kedy súd vytvoril žalobcovi priestor na
premyslenie/zváženie postoja) oznámil (a po otázke súdu zopakoval), že s ohľadom na to, že „žaloba
je nekvalifikovaná“ je „nútený ju zobrať späť“. Citovaná formulácia opäť nasvedčuje (predchádzajúcej)
logickej úvahe žalobcu. Napokon, možno zhrnúť, že celý zaznamenaný priebeh pojednávania vylučuje
konštrukciu o „uvedení do omylu“, prípadne akomsi „nátlaku“ na žalobcu a z toho vyplývajúceho
porušenia článku 6 CSP.
14. Opísané úplne vyvracia odvolaciu námietku založenú na tvrdení o rúšku ako prekážke v náležitom
pochopeníobsahu/priebehupojednávania.Možnovdanejspojitostidodať,ženezrozumiteľným-atopre
všetkých - bol len prvý vstup/prejav právnej zástupkyne žalovaného, počas ktorého (prejavu) ju zákonná
sudkyňa upozornila, aby (s ohľadom na rúška) hovorila hlasnejšie. Následne je potrebné konštatovať,
že všetky ďalšie prejavy obsiahnuté na nahrávky sú zrozumiteľné tak z objektívneho hľadiska, ako aj - s
ohľadomna(vyššieopísanébezprostredné)reakcie/prejavyžalobcu-zpohľadusubjektívnychdispozícií
(vek) žalobcu. Inými slovami, absolútne nič zo záznamu pojednávania nekorešponduje tvrdeniu o
„nesmiernej námahe“ vynaloženej na porozumenie hovoreného slova.
15.Čo sa týka námietky o vyčerpanosti žalobcu po predchádzajúcej noci, počas ktorej mala manželka
záchvat spojený s jej zdravotným stavom, odhliadnuc od skutočnosti, že vyššie rozoberané zistenia
nepreukazujú indispozíciu žalobcu, je potrebné doplniť, že aktuálne (v čase súdneho pojednávania
existujúce) vnútorné rozpoloženie strany sporu, pokiaľ nedosahuje intenzitu kvalifikovanej (v zmysle
lekárskej indikácie) okolnosti, bez ďalšieho nie je (nemôže byť) dôvodom/právnym základom pre
relevantné spochybnenie vykonaného dispozitívneho úkonu.
16.Na základe konštatovaného krajský súd napadnuté uznesenie, čo do zastavenia konania pre
späťvzatie žaloby, potvrdil.
17.Rovnako postupoval aj ohľadne výroku o trovách prvoinštančného konania ako (výroku) závislom
od rozhodnutia o zastavení konania. Okresný súd síce (bod 6 jeho odôvodnenia) primárne nesprávne/
omylom poukázal na § 52 CMP (ustanovenie týkajúce sa trov mimosporového konania a teda
neaplikovateľné v tomto/predmetnom konaní), následne však (bod 7 jeho odôvodnenia) už náležite
aplikoval relevantné procesné normy ((§ 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP) upravujúce zásadu
zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení sporového súdneho konania. Opísaná čiastková
nejasnosť/nepresnosť nič nemení na vecnej správnosti výroku o úprave trov prvoinštančného konania
a je odstránená týmto odôvodnením odvolacieho súdu.18.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalobca - odvolateľ nebola v tomto štádiu konania úspešný, preto žalovanému vznikol (voči nemu)
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej výške týchto trov rozhodne,
po ich posúdení podľa § 251 CSP, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP
19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.