Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204421
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817204421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
V. XXX, XXX XX M. V., právne zastúpená AK Mgr. Ivan Chvostek, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o
zaplatenie 1.136,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 4Csp/142/2017-220 zo dňa 26.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44,82
eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 44,82 eur od 02.08.2017 do zaplatenia,
a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 3 ods.

3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a podľa ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, ods. 5, § 54
ods. 1, 2, § 39, § 41, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozsudkom č. k. 4Csp/142/2017
- 95 zo dňa 30.11.2017 vo veci rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 19,21 € s prísl. zastavil,
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.117,11 €, úrok 54,69 €, úrok z omeškania vo výške
2,02 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.140,81 € od 21.3.2013 do
22.3.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.136,32 € od 23.7.2017
až do dňa zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 87,52 €, splatných vždy každého 30-teho

dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Vozvyšnejčastisúdžalobužalobcuzamietolaurčil,že žalobcamánárokvočižalovanejnanáhradutrov
konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd na základe odvolania vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie okrem výroku o čiastočnom zastavení konania. Súd prvej inštancie vec opätovne preskúmal a
zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 06.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výška 3.000,- eur, s úrokovou sadzbou 17,9 % ročne, za poplatok za
poskytnutie úveru 150,- eur, pričom bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 87,52 eur, splatnosť 1.

splátky 17.03.2014, počet splátok 48, deň splatnosti 15. deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť
15.02.2018, RPMN 23,36 %, priemerná RPMN 20,54 % a celková čiastka na zaplatenie 4.350,96 eur.
Žalovaná uhradila pred podaním žaloby sumu 2.935,97 eur (na istinu 1.859,19 eur pred zosplatnením,
4,49 eur po zosplatnení, 1.072,29 eur na úrok) a po podaní žaloby sumu 19,21 eur. Ďalej zistil, žepredmetná formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o splatnosti splátok, iných
poplatkov ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmluve je nesprávne
v neprospech spotrebiteľa uvedená RPMN vo výške vo výške 23,36 %, keďže podľa prepočtu má byť

správne uvedená sadzba 22,57 %. Z týchto dôvodov sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže žalobca má nárok iba na istinu úveru, priznal mu nesplatenú istinu v sume 44,82 eur (3.000 eur
- 2.935,97 eur - 19,21 eur) spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne, pretože žalovaná sa dostala do
meškania s plnením svojho záväzku, a to od 02.08.2017, nakoľko posledná úhrada zo strany žalovanej
bola vykonaná 01.08.2019. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262

ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že výška, počet a termíny
splátok istiny a úrokov sú uvedené priamo v texte zmluvy a tie sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky. Banka poskytuje klientovi amortizačnú tabuľku v rámci poskytovania informácií pred

uzatvorením zmluvy. Aj poplatky sú uvedené priamo v zmluve a ostatné poplatky viazané ad hoc
poplatkovým úkonom sú predmetom a výškou uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP,
a teda aj zmluvy. Rozhodné znenie zákona č. 129/2010 z. z. v ust. § 9 ods. 2 nevyžaduje rozčlenenie
mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu s osobitne prislúchajúcimi dátumami
splatnosti. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch,

dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom
konaní k smernici 2008/48/ES - VEC C-42/2015 v zmysle ktorého, čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa
má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ohľadne toho poukázal aj na aktuálnu judikatúru súdov.

Hoci nie je vylúčený odlišný právny názor nižšieho stupňa vo vzťahu k rozhodnutiam dovolacieho
súdu, v danej veci je neprijateľný a pretrvávajúca protichodná súdna prax porušuje zásadu procesnej
ekonómie, zásadu právnej istoty, právo na súdnu ochranu, princíp prednosti záväzných aktov EÚ pred
vnútroštátnymi zákonmi a záväznosť výkladu Súdneho dvora EÚ v oblasti úplnej harmonizácie. Ďalej
bol toho názoru, že výpočet RPMN uvedený v zmluve je správny a v súlade so zákonom a v tejto časti

považoval rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku odkazom na kalkulačku
zverejnenú na internete považoval za nepresvedčivé. Výpočet RPMN bankou vychádza z presného
dátumu čerpania prostriedkov. Nie je zrejmé, či kalkulačka uvádzaná súdom zohľadňuje dni pracovného
pokoja bez čoho súd nemôže RPMN vypočítať správne. Aj v tejto súvislosti poukázal na judikatúru
odvolacíchsúdov.Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutievnapadnutomrozsahuzmenilavyhovelžalobe

v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP vzhľadom na včas podané
odvolanie,osobouoprávnenou(§362ods.1,§359CSP),preskúmalrozhodnutievnapadnutomrozsahu
a v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, s prihliadnutím na to, že v
odôvodnenírozhodnutianemusíbyťdanáodpoveďnakaždúnámietkualeboargumentstrany,uplatnený
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

7. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva

v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX a z predmetnej zmluvy vyplýva, že výška úveru je 3.000,- eur, mesačná anuitná
splátka 87,52 eur, počet splátok 48, výška úrokovej sadzby 17,9 % p.a. a RPMN 23,36 %, priemerná

RPMN 20,54 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 4.350,96 eur. Pri uzatváraní tejto zmluvy
žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

11. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je dôležitý ukazovateľ
ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky lebo zohľadňuje nielen úrok, ale
aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávne uvedenej

výške RPMN v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, a to v neprospech spotrebiteľa, v
dôsledku čoho vyhodnotil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru s odkazom na znenie § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. So zreteľom na túto situáciu
opodstatnene uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru po zohľadnení
jeho čiastočného plnenia a pokiaľ v zmysle uvádzaných dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,

postupoval správnym spôsobom.

15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam.AkovyplývaajzjudikatúryÚstavnéhosúdu,ibaskutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS

188/06). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako
aj správne právne vec posúdil, pričom nemožno prijať záver o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia (v
zmysle odvolacích námietok žalovaného), pretože toto rozhodnutie ako celok spĺňa všetky požiadavky
stanovené zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Súd prvej inštancie
uviedol, že pri výške reálne poskytnutého úveru 3.000 eur, výške splátky 87,52 a počte splátok 48 a

poplatku za poskytnutie úveru 150,- eur je skutočná výška RPMN pre predmetný spotrebiteľský úver
22,57 % a nie 23,36 % ako je uvedené v zmluve, v dôsledku čoho platí, že zmluva neobsahuje náležitosti
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Nesprávne uvedená výška RPMN má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z).16. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci nezaoberal všetkými námietkami žalovanej, pretože neskúmal
povinnosť žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydaného
súdom prvej inštancie č. k. 4Csp/142/2017-31 zo dňa 03.05.2017 uviedla, že žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že by overil jej bonitu.

17. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 06.03.2014, veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 06.03.2014, ak veriteľ nekonal s

odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na

účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené
vyžadovaťvsúdnomkonanípreukázanieskúmaniabonityklientovžalobcom.Pokiaľsižalobcauplatňuje
právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné

vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal,
že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z.

21. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými

(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

22. Z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 04.09.2019 je zrejmé, že žalobca overoval bonitu
žalovanej iba na podklade informácií poskytnutých žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru, z reportu

zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI (R. P. - Q.). Žalobca síce zhromaždil o žalovanom isté
množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si na základe získaných informácií
nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, nakoľko vôbec nemal preukázaný
príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Postup žalobcu bol iba
formálnyanezodpovedalodbornejstarostlivosti.Zákonúčinnývčaseuzatvoreniazmluvysícevyslovene

neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi,
a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z

ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať
ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a
jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvoreniezdaniaväčšejschopnostispotrebiteľasplácaťúver,akotomuvskutočnostije,čospôsobujebezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Za tohto stavu je nutné konštatovať,
že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odvolací súd sa
nemôžestotožniťsnázoromžalobcu,žeskúmalbonitužalovanejsodbornoustarostlivosťou,akposkytol
žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, za ktorý mala celkovo zaplatiť 4.350,96 eura pri mesačnej výške

jej príjmu 300,- eur, navyše ak ani nezisťoval jej mesačné výdavky. Je evidentné, že pri príjme 300,-
eur je mesačná splátka vo výške 87,52 eur neadekvátna. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s
odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť.

23. Za danej situácie je odvolací súd toho názoru, že žalobca si náležite neplnil povinnosti preňho
plynúce z citovaného ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a aj z tohto dôvodu je potrebné úver
považovaťzabezúročnýabezpoplatkovýakotovyplývazust.§11ods.2druhejvetyzákonač.129/2010
Z. z.

24. Vzhľadom na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania
strán sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov, žalovanej ako
procesne úspešnej strane v tomto štádiu konania trovy nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).