Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/333/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121203882
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121203882.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
O. I. I., nar. XX.X.XXXX a X. I. I., nar. X.X.XXXX, obidve deti štátni občania Ukrajiny, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov: matka X.. K.. V. V. I., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Ukrajiny, prechodne bytom C. XXXX/

XXB, D., zastúpená JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, IČO:
42 174 872 a otec I. I. I., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Ukrajiny, trvale bytom W. Q., app XX, J. XXXXX,
Ukrajina, zastúpený AKMV advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pluhová 17, Bratislava, IČO: 47 095
652, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I, zo dňa 1.7.2021, č.k. 3P/38/2021-93, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I, v uznesení, zo dňa 1.7.2021, č.k. 3P/38/2021-93:

- nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletého O. I. I., nar. XX.X.XXXX a X. I. I., nar.

X.X.XXXX povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletého O. v sume 200 eur mesačne a
na maloletého X. v sume 200 eur mesačne, a to vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc 1.7.2021, ktoré neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do dňa
vykonateľnosti výroku o výživnom v rozsudku vydanom v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
I pod sp.zn. 3P/38/2021 (výrok I.),

- vo zvyšku (v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa matka domáhala zverenia
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti aj zastupovať a spravovať ich
majetok, určenia výživného na každé z maloletých detí do výšky 1 000 eur mesačne a úpravy styku otca
s maloletými deťmi) návrh matky zamietol (výrok II.).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 324, § 325, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“), keď po oboznámení sa s návrhom matky a doterajším obsahom spisu dospel k
záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia je možné vyhovieť len v časti týkajúcej
sa uloženia povinnosti platiť výživné otcovi, a to iba v nevyhnutnej miere tak, aby nebola ohrozená
výživa detí a ich základné potreby, napr. bývanie. Zistil, že rodičia maloletých detí sú manželia, ktorí
žili v spoločnej domácnosti do roku 2016, keď matka spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú

domácnosť a osobnú starostlivosť o deti odvtedy zabezpečuje sama. Z vyjadrenia matky a z ňou
predložených listinných dôkazov vyplynulo, že rodičia spolu nehospodária a otec prispieva na maloletédeti nepravidelne, pričom príjem matky predstavuje sumu 500 eur mesačne. Podľa tvrdení matky mzda
dohodnutá otcom pri uzatváraní pracovnej zmluvy dňa 8.2.2019 bola 9 300 eur mesačne. S poukazom
nazistenéskutočnostisúdprvejinštancienačasdorozhodnutiavovecisamejzdôvodupotrebyochrany

práv a právom chránených záujmov maloletých detí, najmä za účelom, aby ich výživa, bývanie a ďalšie
základné potreby neboli ohrozené, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil platiť výživné v
nevyhnutnej miere, a to na každé z maloletých detí sumou 200 eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2021,
pričom na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie príjmu otca a jeho majetkových
pomerov, príjmu matky, jej majetkových pomerov a odôvodnených potrieb maloletých detí rozhodne

vo veci samej. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol,
keď pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom matkou neboli splnené zákonné
predpoklady. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti
matky, súd prvej inštancie prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov maloletých detí formou neodkladného opatrenia a ani sám nezistil žiadne potenciálne
ohrozenie, ktoré by si vyžadovalo nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania,

keď už mal v danom štádiu konania nesporne zistené, že maloleté deti sa nachádzajú v osobnej
starostlivosti matky a matka v konaní neosvedčila, že by sa otec snažil o odňatie maloletých detí z jej
osobnej starostlivosti. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný aj v
časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, keď rovnako dospel k záveru, že ani v tejto otázke nebola zo
strany matky osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou neodkladného

opatrenia. Z tvrdení uvádzaných matkou v návrhu vyplynulo, že táto styku otca s maloletými deťmi
nebráni a právo otca na pravidelný kontakt s deťmi rešpektuje, a preto nehrozí, že deťom bude kontakt s
otcom odopretý. Upozornil, že právo styku v danom prípade svedčí otcovi ako nerezidenčnému rodičovi
a je teda na otcovi, aby sa sám domáhal kontaktu s maloletými deťmi, v tomto smere komunikoval s
matkou, a aby si v prípade, že v tejto otázke nedospejú k dohode, otec sám uplatnil toto právo na súde.

Konštatoval, že stanoviskom otca k otázke jeho styku s maloletými deťmi ani nedisponoval, a teda v
danom štádiu konania nebolo zrejmé, či a v akom rozsahu chce otec svoje právo styku realizovať. Preto
nepovažoval za súladné so záujmom maloletých detí upraviť ich styk s otcom a zaviazať matku deti na
styk pripraviť (po fyzickej aj psychickej stránke), keďže táto príprava sa dotýka samotných maloletých
detí, pričom za danej situácie (keď sa úpravy styku domáha matka) nemožno predpokladať, že otec si

v určenom čase deti aj prevezme, čo môže vniesť do ich života neistotu a zbytočnú záťaž. S poukazom
na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky na úpravu styku s otcom ako nedôvodný a
predčasný. Vzhľadom na to, že matka podala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
aj návrh vo veci samej, nerozhodoval o trovách konania, o ktorých rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Podotkol, že v predmetnom konaní bude ďalej pokračovať a po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení

rozhodne vo veci samej.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.). Uviedla,

že otec prestal platiť výživné na maloleté deti po tom, ako na neho podala trestné oznámenie pripojené k
jej návrhu. Otec odvtedy maloleté deti ani osobne nenavštevuje a kontaktuje ich iba telefonicky. Vyjadrila
sa, že otcovi nebráni v styku s deťmi, avšak jeho spôsob komunikácie s ňou je značne dehonestujúci,
plný nadávok, smerujúci aj k jej židovskému, resp. ruskému pôvodu, a to aj pred maloletými deťmi.
Tvrdila, že otec bol v minulosti schopný platiť na deti po 1 000 eur mesačne z vlastnej vôle, no jeho

príjmy by umožňovali aj viac. Poukázala na náklady na maloleté deti vyčíslené v jej návrhu, pričom len
náklady na ubytovňu, cestovanie a školu maloletého O. vo C., kde v týždni počnúc týmto školským rokom
študuje, značne prevyšujú neodkladným opatrením priznané výživné. Obe deti sú podľa názoru matky
mimoriadne nadané a sú vedené k vzdelávaniu a slušnému životu, čo nedokáže zo svojich príjmov bez
prispenia známych a rodiny pokryť. Účelom jej odchodu s maloletými deťmi z Ukrajiny bol nevhodný

priestor na výchovu detí (v súčasnosti na Ukrajine dochádza k silnej diskriminácii občanov s ruským
pôvodom a tieto osoby sú aj často terčom útokov), ako aj dôvody na strane otca (trvalé negatívne
správanie, dehonestácia, konzumácia alkoholu). Upozornila, že deti má v osobnej starostlivosti len
fakticky, ale nie právne, pričom podľa ukrajinskej legislatívy by potrebovala na vycestovanie a akékoľvek
rozhodnutia týkajúce sa maloletých detí súhlas otca, ktorý je však je dlhé mesiace na mori ako námorník,

v čoho dôsledku tento ani nemá reálnu možnosť včas reagovať či dávať súhlas k postupom, ktoré v
minulosti zvolila, ako je štúdium maloletých detí, ich záujmy a pod. Aj keď maloleté deti majú prechodný
pobyt na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, matka nemá možnosť bez jeho súhlasu požiadať
pre maloleté deti o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorú prijali za svoju vlasť a kde žijú, ani snimi vycestovať za rodinou do Ruska či požiadať o nové pasy pre maloleté deti na ukrajinskej ambasáde.
Matka prejavila dôvodnú obavu o zdravie detí v prípade, že tieto budú otcom odvezené na Ukrajinu,
bez reálnej možnosti návratu, a rovnako aj v prípade, že súd v dohľadnej dobe nerozhodne o zverení

detí do jej starostlivosti a nevymedzí jasné hranice styku otca s deťmi, ktoré zabránia jeho svojvôli.
Uviedla, že pri poslednej návšteve otca vo februári 2020 mal tento so sebou aj nové pasy pre maloleté
deti, pričom jej hrozil, že si deti zoberie so sebou na Ukrajinu proti jej vôli, a existuje riziko, že by tam
deti museli aj zostať, čím by boli vytrhnuté z ich bežného života, štúdia a pod. Za účelom objektívneho
zistenia vzťahu maloletých detí k otcovi a jeho vplyvu na deti navrhla, aby kolízny opatrovník vykonal

šetrenie a osobným pohovorom s maloletými deťmi zistil ich vzťah k otcovi, jeho výchovné praktiky,
používanie nadávok na matku pri ich vzájomnom stretávaní v minulosti a pod. Vzhľadom na svoju
faktickú starostlivosť o maloleté deti pokladala matka za potrebné, aby ich aj samostatne zastupovala
vo veciach, v ktorých by bol inak nevyhnutný súhlas otca, keďže tento nie je často aj viac ako pol roka
k dispozícii a zároveň nejaví záujem, resp. koná často v rozpore so záujmami maloletých detí iba s
cieľom ponížiť ju. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné

opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom
zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok,
a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 1 000 eur mesačne, vždy
do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a
dospel k nasledujúcim záverom.

6. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Slovenská republika uznáva a
dodržiavavšeobecnépravidlámedzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvoje
ďalšie medzinárodné záväzky.

7. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

8. Podľa čl. 30 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych

socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach z 16.05.1983 (publikovanej v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných vecí č.
95/1983 Zb., ďalej len „Zmluva o právnej pomoci“), právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú
právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije.

9. Podľa čl. 30 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a
deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovenú v § 161 C.s.p. V prejednávanej veci sa
súd prvej inštancie otázkou svojej právomoci rozhodovať o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v súvislosti s posudzovaním podmienok konania, za ktorých môže súd konať vo veci ( §
161 C.s.p.) nezaoberal a neposudzoval ju. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na posúdenie otázky
svojej právomoci i napriek tomu, že zo skutkových okolností daného prípadu osvedčených doterajším

obsahom spisu je nesporné, že v posudzovanej veci sa jedná o konanie s cudzím prvkom, keďže
rodičia aj maloleté deti sú štátnymi občanmi Ukrajiny, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že maloleté deti sa od 25.11.2020 spolu s matkou zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a to na
základe povolenia na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny s poukazom na podnikanie matky naúzemí Slovenskej republiky ( čo vyplýva z vystavených povolení na pobyt matky a maloletých detí ) s
platnosťou do 22.12.2022. Uvedené skutočnosti mal k dispozícii súd prvej inštancie v čase rozhodovania
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa s

otázkou, či má právomoc konať vo veci. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že súd prvej inštancie
nezisťoval charakter pobytu matky a maloletých detí ani existenciu ich úmyslu zdržiavať sa na území
Slovenskej republiky trvale. Dané otázky je potrebné posúdiť s poukazom na § 2 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého majú v prípade právnych vzťahov
s cudzím prvkom aplikačnú prednosť medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná,

resp. zákony vydané na vykonanie medzinárodných zmlúv. Takouto medzinárodnou zmluvou je aj
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 16.5.1983,
do ktorej Slovenská republika a Ukrajina sukcedovali. Otázku rozhodného práva a právomoci na konanie
v právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi upravuje čl. 30 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého
je v uvedených konaniach daná právomoc súdov zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije.

Postupom súdu prvej inštancie, ktorý neskúmal, či má právomoc konať vo veci, došlo k procesnej vade
a porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p..
Odvolací súd poznamenáva, že takýto nedostatok postupu súdu prvej inštancie nemožno napraviť
v odvolacom konaní, keď z obsahu spisu už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli známe
skutočnosti, že maloleté deti sa nachádzajú v Slovenskej republike a sú štátnymi občanmi Ukrajiny,

pričom napadnuté rozhodnutie je, pokiaľ ide o posúdenie právomoci na konanie, nepreskúmateľné z
dôvodu nenaplnenia požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.,
čím došlo k porušeniu práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jednotlivého
čiastkového práva obsiahnutého v práve na spravodlivý proces.

13. Vzhľadom na procesnú vadu konania sa odvolací súd jednotlivými odvolacími námietkami matky,
týkajúcimi sa vecnej stránky rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, nezaoberal.

14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/
C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p.

15. Odvolací súd s poukazom na § 391 ods. 3 C.s.p. konštatuje, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu
prvej inštancie po zistení a zadovážení dôkazov vzťahujúcich sa k pobytu maloletých detí na území
Slovenskej republiky posúdiť svoju právomoc na konanie, v prípade ustálenia právomoci za splnenia
zákonných podmienok opätovne rozhodnúť o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a

dôvody svojho rozhodnutia uviesť v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220
ods. 2 C.s.p., tzn. uviesť v ňom stručný a jasný výklad toho, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a to aj pokiaľ ide o otázku jeho právomoci na konanie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).