Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208339
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115208339.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcu F.. M. H., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom J. G. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef
Kováčik, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 6434/2 proti žalovanému Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o zaplatenie náhrady mzdy,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.393,84 € a úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 34,34 € od 16.02.2012, zo sumy 755,50 € od 16.03.2012, zo sumy
755,50 € od 16.04.2012, zo sumy 755,50 € od 16.05.2012, zo sumy 755,50 € od 16.06.2012, zo sumy
755,50 € od 16.07.2012 a zo sumy 755,50 € od 16.08.2012, vždy do zaplatenia, a vo výške 8,75 %
zo sumy 762,50 € od 16.09.2012, zo sumy 762,50 € od 16.10.2012, zo sumy 762,50 € od 16.11.2012,

zo sumy 762,50 € od 16.12.2012, zo sumy 762,50 € od 16.01.2013, zo sumy 762,50 € od 16.02.2013,
zo sumy 762,50 € od 16.03.2013 a zo sumy 762,50 € od 16.04.2013, vždy do zaplatenia. Žiadal,
aby mu žalovaný uhradil náhradu mzdy za obdobie od 31.01.2012 do 31.03.2013 spolu vo výške
8.393,84 €. Od žalovaného nepoberá mzdu od 01.02.2011 doposiaľ. Od 01.02.2011 do 30.01.2012 bol
práceneschopný, teda za toto obdobie náhradu mzdy nepožadoval. Žalovaný mu vyplatil odstupné v
sume 2.266,50 €, ktorú sumu odpočítal od celkovej výšky náhrady mzdy za uplatnené obdobie. Podľa
potvrdenia žalovaného zo dňa 11.03.2013 mal priznaný funkčný plat do 31.07.2011 v sume 748,50 € a

od 01.08.2011 do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v sume 755,50 €. Z uvedeného vyplýva,
že za obdobie od 31.01.2012 do 31.07.2012 predstavuje náhrada mzdy čiastku 7 x 755,50 € + 34,34 €
za deň 31.01.2012. Január 2012 mal 22 platených dní (755,50 : 22 = 34,34 €). Za toto obdobie preto
uplatnil náhradu mzdy vo výške 5.322,84 €. Od 01.08.2012 došlo k zvýšeniu platovej triedy podľa § 84
ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. o 1 % na celkom 5%, ktorá skutočnosť znamená, že od 01.08.2012
jeho funkčný plat predstavoval sumu 762,50 €. Za obdobie od 01.08.2012 do 31.03.2013 preto uplatnil
náhradu mzdy vo výške 5.337,50 € (7 x 762,50 €). Výplatný termín podľa kolektívnej zmluvy je stanovený

na 15. deň v mesiaci, a preto uplatnil aj úrok z omeškania za mesačne nevyplatenú mzdu vždy od 16.
dňa nasledujúceho mesiaca. Úroková sadzba ECB bola v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške
1 % a od 01.07.2012 doposiaľ je vo výške 0,75 %.2. Podaním zo dňa 19.11.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 21.084,58 € a úroku z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 25,04 od 16.02.2012, zo sumy 551,08 € od 16.03.2012, zo sumy
551,08 € od 16.04.2012, zo sumy 551,08 € od 16.05.2012, zo sumy 551,08 € od 16.06.2012, úrok z

omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 551,08 € od 16.07.2012, zo sumy 551,08 € od 16.08.2012, zo
sumy 556,18 € od 16.09.2012, zo sumy 556,18 € od 16.10.2012, zo sumy 556,18 € od 16.11.2012, zo
sumy 556,18 € od 16.12.2012, zo sumy 556,18 € od 16.01.2013, zo sumy 556,18 € od 16.02.2013, zo
sumy 556,18 € od 16.03.2013, zo sumy 556,18 € od 16.04.2013, úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo
sumy 556,18 € od 16.05.2013, zo sumy 556,18 € od 16.06.2013, zo sumy 556,18 € od 16.07.2013, zo

sumy 556,18 € od 16.08.2013, zo sumy 561,65 € od 16.09.2013 zo sumy 561,65 € od 16.10.2013, zo
sumy 560,64 € od 11.11.2013, úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 560,64 € od 11.12.2013, zo
sumy 560,64 € od 11.01.2014, zo sumy 573,13 € od 11.02.2014, zo sumy 573,13 € od 11.03.2014, zo
sumy 573,13 € od 11.04.2014, zo sumy 573,13 € od 11.05.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % zo
sumy 573,13 € od 11.06.2014, zo sumy 573,13 € od 11.07.2014, zo sumy 573,13 € od 11.08.2014, úrok
z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 578,26 € od 11.09.2014, zo sumy 286,92 € od 11.10.2014, úrok

z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 696,00 € od 01.01.2013, úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo
sumy 722,58 € od 01.01.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 473,85 € od 11.10.2014,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 509,83 € od 16.01.2013, úrok z omeškania
vo výške 8,25 % zo sumy 560,64 € od 11.01.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo
sumy 433,69 € od 11.10.2014 vždy do zaplatenia. Náhradu mzdy uplatnil za obdobie od 31.01.2012 do

15.09.2014 celkove vo výške 17.687,99 € s prísl. úrokom z omeškania podľa nasledovnej špecifikácie.
Podľa ustanovenia § 114 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, u štátneho zamestnanca sa
na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov z priemerného
čistého zárobku zamestnanca - čistý funkčný plat so započítaním doplnkového dôchodkového sporenia.
Za deň 31.01.2012 uplatnil náhradu mzdy 25,04 €. Mesiac január 2012 mal platených 22 dní, to zn., že

z čistej mzdy 551,08 € predstavuje jeden deň sumu 25,04 €. Od 01.02.2012 do 31.07.2012 požadoval
náhradu mzdy za šesť mesiacov á 551,08 € vo výške 3.306,48 €. Jeho čistý funkčný plat od 01.08.2011
predstavoval sumu 551,08 €. Od 01.08.2012 do 31.07.2013 požadoval náhradu mzdy za dvanásť
mesiacov á 556,18 € vo výške 6.674,16 €. Od 01.08.2012 došlo k zvýšeniu platovej tarify podľa § 84 ods.
1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o 1 % na celkom 5 %, ktorá skutočnosť znamená, že od 01.08.2012 jeho

čistý funkčný plat predstavoval sumu 556,18 €. Od 01.08.2013 do 30.09.2013 požadoval náhradu mzdy
za dva mesiace á 561,65 € vo výške 1.123,30 €. Od 01.08.2013 došlo k zvýšeniu platovej tarify
podľa § 84 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o 1 % na celkom 6 %, ktorá skutočnosť znamená, že
od 01.08.2013 jeho čistý funkčný plat predstavoval sumu 561,65 €. Od 01.10.2013 do 31.12.2013 jeho
čistý funkčný plat predstavoval sumu 560,64 €, čo predstavuje čiastku vo výške 1.681,92 € (3 x 560,64

€). Od 01.10.2013 odmeňovanie v štátnozamestnaneckom pomere sa riadilo
predpismi platnými v rezorte Ministerstva vnútra SR, kým dovtedy to bol rezort Ministerstva životného
prostredia SR. Z uvedeného dôvodu sa zmenil výpočet čistej mzdy. Od 01.01.2014 do 31.07.2014
požadoval náhradu mzdy za sedem mesiacov á 573,13 € vo výške 4.011,91 €. Nariadením vlády SR zák.
č. 440/2013 Z. z. sa s účinnosťou od 01.01.2014 zvýšili platové tarify o čistú pevnú sumu 12,47 €. Po

tejto úprave čistý funkčný plat predstavoval čiastku 573,13 €. Od 01.08.2014 do 14.09.2014 požadoval
náhradu mzdy za dva mesiace á 578,26 €. Za august 2014 požadoval náhradu mzdy vo výške 578,26
€. Za september 2014 požadoval náhradu mzdy od 01.09. do 14.09. vo výške 286,92 €. Celkom za
toto obdobie požadoval náhradu mzdy vo výške 865,18 €. Od 01.08.2014 predstavuje zvýšenie platovej
tarify podľa § 84 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z. z. o 1 %, t.j. na 7 %, ktorá skutočnosť znamená, že

od 01.08.2014 jeho čistý funkčný plat predstavoval sumu 578,26 €. Výplatný termín bol do 30.
septembra 2013 určený do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a od 01.10.2013 je určený do 10. dňa
nasledujúceho mesiaca. Sadzba zákonných úrokov z omeškania v žalovanom období postupne klesala
z9%na8,05%tak,akojebližšiešpecifikovanávupravenomžalobnomnávrhu.Žiadal,abymužalovaný
zaplatil aj náhradu za neposkytnuté stravné lístky v období od 31.01.2012 do 14.09.2014, celkove vo

výške 1.892,43 € podľa nasledovnej špecifikácie. Prispievať na stravu zamestnanca v predpísanej výške
je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. Uplatnil si aj úrok z omeškania, a to za každý kalendárny
rok úhrnom s tým, že splatnosť v tomto prípade neuplatnil osobitne za každý mesiac, ale u každej
ročnej sumy s úrokovou sadzbou platnou k 1. dňu nasledujúceho kalendárneho roka. Rok 2012 - od
31.01.2012 - 31.12.2012 fond pracovného času vrátane platených sviatkov 240 dní (hodnota stravného

lístka 3,60 € - príspevok zamestnávateľa 0,70 € = 2,90 € x 240) to predstavuje čiastku 696,- €. Rok 2013
- od 01.01.2013 do 30.09.2013 fond pracovného času vrátane platených sviatkov 195 dní x 2,90 € -
predstavuje čiastku 565,50 €, - od 01.10.2013 do 31.12.2013 fond pracovného času vrátane platených
sviatkov 66 dní (hodnota stravného lístka 3,15 € - príspevok zamestnávateľa 0,77 € = 2,38 € x 66) topredstavuje čiastku 157,08 €. Rok 2014 - od 01.01.2014 do 30.09.2014 fond pracovného času vrátane
platených sviatkov 195 dní (hodnota stravného lístka 3,20 € - príspevok zamestnávateľa 0,77 € = 2,43
€ x 195) to predstavuje čiastku 473,85 €. K náhrade dovolenky uviedol, že si uplatňuje aj nárok na

preplatenie dovolenky vrátane úroku z omeškania ku dňu splatnosti doplatku za ten ktorý rok, a to za
roky 2012, 2013 a 2014 spolu vo výške 1.504,16 €, nakoľko sa nejedná o nárok z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ale mzdový nárok za trvania štátnozamestnaneckého pomeru; a to
podľa nasledovnej špecifikácie. Rok 2012 odpracované od 31.01.2012 do 31.12.2012, t.j. 11 mesiacov
= 27,5 dňa, výpočet nároku: čistý funkčný plat 556,18 € : 12 x 11 = 509,83 €, splatnosť doplatku za rok

2012 je 15.01.2013, rok 2013 odpracované 01.01.2013 do 31.12.2013, výpočet nároku: čistý funkčný
plat 560,64 €, splatnosť doplatku za rok 2013 je 11.01.2014, rok 2014 odpracované 01.01.2014 do
30.09.2014, výpočet nároku: čistý funkčný plat 578,26 : 12 x 9 = 433,69 €, splatnosť doplatku za rok
2014 je 11.09.2014.

3. Tunajší súd vydal dňa 30.03.2016 platobný rozkaz pod č.k. 26C/45/2015-55, ktorým zaviazal

žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 21.084,58 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

4. Proti citovanému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.04.2016 odpor, v ktorom uviedol, že
medzi účastníkmi konania nie je sporné, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo
dňa 25.01.2011, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 25.01.2011, je neplatné. Uvedená skutočnosť bola

konštatovaná aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
26C/166/2011-412 zo dňa 04.07.2013, pričom tento rozsudok bol následne potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014. Žalovaný
nepopiera, že došlo k naplneniu skutočností zakladajúcich nárok žalobcu vyplatenie náhrady
funkčného platu, avšak nesúhlasí s výškou nárokov tak, ako boli žalobcom uplatnené. Podľa §

79 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný
zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní; až do času, keď
mu' zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov. Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je jednou, ale nie jedinou podmienkou
pre vznik nároku štátneho zamestnanca na poskytnutie náhrady funkčného platu. Nároky štátneho

zamestnanca vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru podrobne upravujú § 56 a §
120 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ako aj § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. V zmysle týchto
ustanovení sa môže štátny zamestnanec, s ktorým bol neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer,
domáhať iba náhrady funkčného platu, a to vo výške stanovenej v súlade s § 114 ods. 2 zákona č.
400/2009 Z.z.. Z ustanovenia § 114 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva,

že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na
ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo
o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol
dôvod na jeho použitie. To znamená, že žalobca nemá právo domáhať sa inej náhrady, ako náhrady
funkčného platu vo výške určenej podľa funkčného platu, ktorý mu patril ku dňu neplatného skončenia

pracovného pomeru, a to za celý čas, za ktorý sa náhrada priznáva. V prípade neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné vychádzať z potenciality
príjmov za predpokladov ich zvyšovania. Nárok na náhradu funkčného platu nie je možné v priebehu
času akokoľvek zvyšovať, nakoľko takýto postup je priamo vylúčený ustanovením § 114 ods. 2 Zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. V súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce navrhol náhradu funkčného

platu znížiť, a to tak, že súd neprizná žalobcovi nárok na náhradu funkčného platu za čas presahujúci
obdobie 12 mesiacov. Zo žalobcovej žaloby nie je zrejmé, či v období, za ktoré sa náhrady funkčného
platu domáha, nepoberal príjmy v zmysle § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z., o ktoré musí byť jeho
nárok na náhradu funkčného platu ďalej znížený. V súčasnej dobe sa nevie vyjadriť k celkovej výškežalobcových nárokov a považuje za potrebné, aby bolo dopytmi na príslušný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny a Sociálnu poisťovňu zistené, či žalobca v rozhodnom období poberal
mzdu alebo iné príjmy (napr. dôchodky), v akej výške tieto poberal, resp. či bol evidovaný v evidencii

uchádzačov o zamestnanie. Až po zistení uvedených skutočností bude možné posúdiť
oprávnenosť žalobcových nárokov na náhradu funkčného platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov.
Aj túto náhradu je navyše potrebné znížiť o odstupné vyplatené zamestnancovi v štátnej službe podľa
§ 53 zákona č. 400/2009 Z.z. pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Zamestnanec
v štátnej službe, ktorý nevykonával štátnu službu v dôsledku toho, že s ním bol ukončený neplatne

štátnozamestnanecký pomer, nemá za túto dobu nárok na mzdu, dovolenku a ani príspevok na
stravovanie. Žalobcovi z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie akýchkoľvek iných nárokov ako tých, ktoré mu vyplývajú z § 56 zákona č. 400/2009
Z.z. a § 79 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.. Uvedené
nároky vznikajú iba tým zamestnancom, ktorí prácu (resp. štátnu službu) skutočne a reálne vykonávajú.
Žalobcovi v tomto prípade nevzniká nárok na príspevok stravovanie v celkovej sume 1.892,43 €, nakoľko

tento príspevok patrí v zmysle § 152 Zákonníka práce tomu zamestnancovi, ktorý skutočne a reálne
vykonával v daný deň najmenej 'štyri hodiny prácu na svojom pracovisku. Ak zamestnanec štátnu
službu nevykonával (bez ohľadu na dôvod), nárok na príspevok na stravovanie mu nevzniká. Nárok
na preplatenie príspevku na stravovanie nevzniká ani tomu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu
službu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rovnako tak zamestnancovi

v štátnej službe nemôže vzniknúť nárok preplatenie dovolenky, pokiaľ mu nevznikol nárok na samotnú
dovolenku. Žalovaný preto nemôže považovať za oprávnený ani nárok, ktorý si z tohto dôvodu žalobca
v sume 1.504,16 € uplatnil voči žalovanému. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 16.05.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17.384,06 € a úroku z omeškania

vo výške 9 % zo sumy 25,04 € od 16.02.2012, zo sumy 551,08 € od 16.03.2012, zo sumy 551,08 € od
16.04.2012, zo sumy 551,08 € od 16.05.2012, zo sumy 551,08 € od 16.06.2012, úroku z omeškania vo
výške 8,75 % zo sumy 551,08 € od 16.07.2012, zo sumy 551,08 € od 16.08.2012, zo sumy 551,08 € od
16.09.2012, zo sumy 551,08 € od 16.10.2012, zo sumy 551,08 € od 16.11.2012, zo sumy 551,08 € od
16.12.2012, zo sumy 551,08 € od 16.01.2013, zo sumy 551,08 € od 16.02.2013, zo sumy 551,08 € od

16.03.2013, zo sumy 551,08 € od 16.04.2013, úroku z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 551,08
€ od 16.05.2013, zo sumy 551,08 € od 16.06.2013, zo sumy 551,08 € od 16.07.2013, zo sumy 551,08 €
od16.08.2013,zosumy551,08€od16.06.2013,zosumy551,08€od16.10.2013,zosumy 551,08
€ od 16.11.2013, úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 551,08 € od 11.12.2013, zo sumy 551,08
€ od 11.01.2014, zo sumy 551,08 € od 11.02.2014, zo sumy 551,08 € od 11.03.2014, zo sumy 551,08 €

od11.04.2014,zosumy551,08€od11.05.2014,úrokzomeškaniavovýške8,15%zosumy551,08€od
11.06.2014, zo sumy 551,08 € od 11.07.2014, zo sumy 503,16 € od 11.08.2014. Náhradu mzdy uplatnil
za obdobie od 31.01.2012 do 29.07.2014 a od 30.07.2014 do 15.09.2014 náhradu mzdy z titulu prekážky
v práci na strane zamestnávateľa, spolu 17.384,06 € s prísl. úrokom z omeškania podľa nasledovnej
špecifikácie. O nároku na náhradu mzdy žiadal rozhodnúť v súlade s ustanovením § 120, § 114 ods. 3

zákonačíslo400/2009Z.z.oštátnejslužbe,vnadväznostinaustanovenie§79a§134,§142Zákonníka
práce v časovej verzii oboch zákonov. U štátneho zamestnanca sa na účely výpočtu peňažných plnení
postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca - čistý
funkčný plat so započítaním doplnkového dôchodkového sporenia. Určite je nepochybné, že zákon
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe sa zaraďuje v právnom systéme SR medzi tzv. verejné právo, ale na

druhej strane samotný inštitút štátnozamestnaneckého pomeru sa ničím nelíši od pracovného pomeru
upraveného Zákonníkom práce. Z tohto dôvodu vychádzal zo skutočnosti, že v čase vzniku nároku mu
bol priznaný funkčný plat 755,50 € mesačne. Po odpočítaní zákonných zrážok čistý, funkčný plat bol
v sume 551,08 €, ku ktorému dospel v čase od 31.01.2012 do 14.09.2014. V súvislosti s ustanovením
§ 114 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe pre výpočet náhrady sa postupovalo v spojení s

§ 134 a § 142 Zákonníka práce. Za deň 31.01.2012 si uplatnil náhradu mzdy 25,04 €. Mesiac január
2012 mal platených 22 dní, to zn., že z čistej mzdy 551,08 € predstavuje jeden deň sumu 25,04 €. Od
01.02.2012 do 30.06.2014 požadoval náhradu mzdy za dvadsaťdeväť mesiacov á 551,08 € vo výške
15.981,32 €. Jeho čistý funkčný plat v čase vzniku dôvodu na jeho použitie predstavoval sumu
551,08 €. Od 01.07.2014 do 29.07.2014 požadoval náhradu mzdy za 21 dní (júl 2014 mal 23 pracovných

dní, tzn. 21 dní x 23,96 €) v sume 503,16 €. Za dni 30.07.2014 do 31.07.2014 si uplatnil náhradu
mzdy titulom prekážky na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce,
čo predstavuje za dva dni sumu 47,92 €. Od 01.08.2014 do 31.08.2014 uplatnil náhradu mzdy titulom
prekážky na strane zamestnávateľa v sume 551,08 €. Za obdobie od 01.09.2014 do 15.09.2014, t.j. 11pracovných dní požadoval náhradu mzdy titulom prekážky na strane zamestnávateľa v sume 275,54 €,
(mesiac september 2014 mal platených 22 dní). Výplatný termín bol do 30.'septembra 2013 určený do
15. dňa nasledujúceho mesiaca a od 01.10.2013 je určený do 10. dňa nasledujúceho mesiaca. Sadzba

zákonných úrokov z omeškania v žalovanom období postupne klesala z 9 % na 8,05 % tak, ako je bližšie
špecifikovanávupravenomžalobnomnávrhu.Vychádzazprehľadusadziebúrokov zomeškania
v občianskoprávnych vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013. Podľa Kolektívnej zmluvy pre štátnu službu
(KÚŽP, následne OÚŽP) v rámci transformácie štátnej správy v rámci programu ESO platnej na rok
2012 a do 30.09.2014, čl. 18, je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie štátnemu

zamestnancovi vo výške 2 % z hrubej mesačnej mzdy. Od žalovaného nepoberá mzdu od 01.02.2011
do 15.09.2014. V uvedenom období bol od 01.02.2011 do 30.01.2012 práceneschopný, teda za toto
obdobie náhradu mzdy nepožaduje. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava - ústredie zo dňa
24.02.2014 priznaný spätne starobný dôchodok od 28.06.2010. V súlade s ustanovením §
19 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení požiadal Sociálnu poisťovňu o vrátenie
zaplatenej úhrady za poistenie v nezamestnanosti za obdobie od priznania starobného dôchodku, t.j.

od 28.06.2010. Podľa toho istého zákona § 128 ods. 4 poistenec neplatí invalidné poistenie, ak je
dôchodkovo poistený. Poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie
uhradil bez právneho dôvodu. Sociálna poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa príslušné finančné
prostriedky vrátila späť v mesiaci júl 2014. Vyplatené odstupné pri ukončení štátnozamestnaneckého
pomeru na základe výpovedi z 25.01.2011 bolo zúčtované v mesiaci september 2014. Odchodné po

ukončení služobného pomeru dňom 30.09.2014 podľa Dohody o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru spísanej dňa 16.09.2014, ods. 4 vyplatené nebolo. V období od 31.01.2012 - 05.08.2014 nebol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. M. zo dňa 31.01.2012 bol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 31.01.2012. Dňa 23.03.2015 bolo Sociálnej

poisťovni, pobočka Trenčín, doručené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. k. Y.
zo dňa 17.10.2014, právoplatné dňom 14.11.2014, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
rozhodol tak, že ho spätne nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň zrušil pôvodné
rozhodnutieč.k.M.zodňa31.01.2012ojehozaradenídoevidencieuchádzačov ozamestnanie.
Voči Sociálnej poisťovni nemá žiadne pohľadávky - podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka

Topoľčany č. XXXXX-XX/XXXX-Y. zo dňa 21.01.2019 o úhrade preplatku na dávke v nezamestnanosti
vzniknutý dodatočným spätným priznaním starobného dôchodku. Pre výpočet mzdových náhrad je
rozhodujúce obdobie od 31.01.2012 do 15.09.2014. Žiadnu prácu nevykonával, teda nepoberal mzdu,
ani mzdové náhrady. Z tohto dôvodu nie je možné uplatniť krátenie náhrady mzdy podľa § 55 a § 56
zák. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom časovom období, lebo takýto postup je priamo vylúčený

§ 55 zákona č. 400/2009 Z. z.. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku mu bolo doručené dňa
24.02.2014 s účinnosťou od 28.06.2010. Priznanie starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou - je
vzťah medzi ním a Sociálnou poisťovňou. To nie je vzťah žalobcu a žalovaného, a preto nie je dôvod na
krátenie priznanej náhrady mzdy (touto otázkou by sa súd nemal zapodievať).

6. Citovaná zmena žaloby bola pripustená na pojednávaní dňa 22.05.2019.

7. V podaní zo dňa 10.06.2019 žalovaný uviedol, že žalobca podaním zo dňa 16.05.2019 vyčíslil výšku
náhrady mzdy spolu s úrokom z omeškania a príspevkom na doplnkové dôchodkové sporenie. V zmysle
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platí, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi

neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V zmysle § 79 ods. 2
Zákonníka práce platí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov

zamestnancovi vôbec nepriznať. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí, že ak osobitné predpisy,
ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento
zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona. Podľa § 114 ods. 2zákona o štátnej službe platí, že ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo
na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom
zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu

zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Podľa § 114 ods. 3 zákona o štátnej službe
platí, že ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný
plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské
poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a preddavku na

daň zpríjmovzozávislejčinnostivypočítanýchpodľapodmienokasadziebplatnýchpreštátneho
zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje. Podľa § 55 zákona o štátnej službe platí,
že ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je
služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu
funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného

úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za
uvedenú činnosť. V prípade, že žalobca bol počas tohto obdobia zamestnaný alebo poberal iný príjem,
navrhol, aby súd túto skutočnosť zohľadnil a náhradu mzdy patriacu žalobcovi znížil o všetky prípadné
vyplatené príjmy a dávky. Mal za to, že ako zamestnávateľovi pri neplatnom skončení pracovného
pomeru mu žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť dodatočne doplatiť príspevok na doplnkové

dôchodkové sporenie za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru. Žalovaný má za to, že
príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie žalobcovi nepatrí vzhľadom na skutočnosť, že tento
príspevok sa v súlade s príslušnou kolektívnou zmluvou poskytuje zamestnancom zo mzdy za vykonanú
prácu. Mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zamestnancom už vykonaná, pričom je rozhodujúca
skutočne vykonaná práca. Keďže žalobca v zmysle § 79 Zákonníka práce požaduje náhradu mzdy,

mal za to, že príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie mu nepatrí, nakoľko z legálnej definície
pojmu mzda, ktorá je definovaná v § 118 ods. 2 Zákonníka práce, vyplýva, že za mzdu sa nepovažuje
náhrada mzdy. Náhrada mzdy má sekundárnu povahu, kompenzuje skutočnosť, že zamestnanec počas
obdobia neplatného skončenia pracovného pomeru nevykonával prácu, a teda zamestnávateľ mu
nemôže poskytnúť za toto obdobie plnenia, ktoré sú viazané na výkon práce. Vzhľadom k uvedenému

považoval nárok na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie za nedôvodný. K žalobcovmu
uplatnenému úroku z omeškania z uplatnenej náhrady funkčného platu a príslušenstva uviedol, že
Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania, a preto je potrebné skúmať, či je možné použiť
právnu úpravu Občianskeho zákonníka. Zákonník práce zakotvuje vo svojom ustanovení § 1 ods. 4
subsidiárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka

práce. Na základe takto zakotvenej subsidiárnej pôsobnosti je ale zrejmé, že na pracovnoprávne vzťahy
sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce úroky z omeškania, keďže tieto sú
upravené v jeho ôsmej časti. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že žalobca požaduje úroky z
omeškania v rozpore so zákonom, pretože nemajú oporu v právnom systéme Slovenskej republiky.
Právo na náhradu mzdy nemá povahu opakujúcej sa dávky. Priznanie úrokov z

omeškania sa viaže na právoplatné rozhodnutie súdu. Do právoplatnosti rozhodnutia súdu o
priznaní náhrady mzdy nie je totiž možné jednoznačne určiť, či súd o priznaní tejto náhrady rozhodne,
alebo budú dané dôvody na nepriznanie tejto náhrady, a teda nie je možné určiť, že zamestnávateľ je
v omeškaní skôr. Mal za to, že ak by súd aj nepriznal úrok z omeškania, mohol by tak urobiť z dôvodu,
že priznaná výška náhrady mzdy je dostatočne vysoká, a je tak v súlade so satisfakčnou funkciou (pre

zamestnanca, ktorého pracovný pomer bol skončený neplatne), so sankčnou funkciou (vo vzťahu k
zamestnávateľovi, ktorý nepostupoval pri skončení pracovného pomeru v súlade so zákonnou úpravou)
a sociálnou funkciou, ktorú má plniť náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného
pomeru. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 11Cpr/7/2013 zo dňa
10.10.2016, ktorým súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania pre jej nedôvodnosť. Náhrada

funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru sa platí ako celok
po rozhodnutí o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nie osobitne za jednotlivé
mesiace do prijatia rozhodnutia o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 160/2011 zo dňa 10.10.2012). Podľa názoru súdu sa žalovaný
ešte nedostal do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu žalobcovi v súvislosti s neplatným

skončením štátnozamestnaneckého pomeru a nie je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania. Do omeškania sa žalovaný dostane až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v
rozsudku. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 494/2013, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že všeobecné súdy, ktoré posúdili okolnosti pre určenie výšky náhrady mzdy anepriznali úroky z omeškania, svojím postupom neporušili základné práva zamestnanca na súdnu a inú
právnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby
súd žalobu zamietol a priznal mu 100 % náhradu trov konania.

8. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 žalovaný nesúhlasil so žalobou, aj z toho dôvodu, že žalobca sa
domáha aj náhrady doplnkového dôchodkového sporenia. Za rozhodné obdobie, od kedy by mohol súd
žalobcovi priznať náhradu mzdy, považoval dátum 25.01.2011, kedy mu žalobca oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní. Žiadal, aby súd žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania, pretože podľa

jeho názoru, žalobca na priznanie úrokov z omeškania nemá zákonný nárok. Žiadal, aby súd priznal
žalobcovi, ak dospeje k záveru, že jeho nárok je dôvodný, náhradu mzdy brutto. V prípade, ak súd
vyhovie žalobe, žiadal dlhšiu lehotu na plnenie, minimálne 30 dní, vzhľadom na výšku žalovanej sumy
a aj na to, aby si žalovaný mohol splniť svoje odvodové povinnosti ako zamestnávateľ. Nenamietal
výšku hrubej mzdy 755,50 €, za spornú považoval čistú mzdu tak, ako ju špecifikoval žalobca vo výške
551,08 €. Žalobcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 2.266,50 €, ale toto bolo započítané s iným

nárokom žalobcu, netýka sa teda tohto konania. Toto odstupné bolo navyše žalobcovi vyplatené v r.
2014 v septembrovej výplate, lebo tam došlo k skončeniu ďalšieho pracovného pomeru so žalobcom.
Odstupné, ktoré bolo žalobcovi vyplatené vo výške 2.266,50 €, bolo započítané do odstupného žalobcu
pri skončení jeho pracovného pomeru v 9/2014.

9. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 žalobca uviedol, že žiada náhradu mzdy až od 31.01.2012, pretože
do 30.01.2012 bol PN.

10. Na pojednávaní dňa 18.09.2019 žalovaný namietal, že žalobca uplatňuje náhradu mzdy až do
15.09.2014. Zároveň poukázal na § 79 ods. 1 Zák. práce, v zmysle ktorého náhrada mzdy patrí

zamestnancovi najdlhšie, ak súd rozhodne o neplatnom skončení pracovného pomeru a k takémuto
došlo 30.07.2014. Ďalej uviedol, že v zmysle § 79 ods. 2 Zák. práce platí, ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi priznať náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadne vôbec nepriznať. Keďže žalobca za prvých 12 mesiacov nežiada náhradu mzdy, žiadal, aby za

čas, ktorý presahuje 12 mesiacov odo dňa oznámenia, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, nepriznal, prípadne, ak sa s týmto nestotožní, aby súd primerane znížil
túto náhradu o vyplatené príjmy a dávky v rozhodnom období, za ktoré žalobca žiada náhradu mzdy.
Poukázal na to, že žalobca vyčíslil náhradu mzdy v čistom a vzhľadom na odvodové povinnosti, ktoré
zaťažujú zamestnávateľa, petit, ktorý by znel na náhradu mzdy v čistom, nie je vykonateľný, nakoľko,

podľa jeho názoru, sa nenahrádzajú mzda v čistom, ale nahrádza sa mzda ako celok a ak by bol povinný
zaplatiť žalobcovi určitú náhradu, nedá sa vopred stanoviť suma, ktorá by bola v čistom. Ak by súd určitú
náhradu mzdy žalobcovi priznal, navrhol, aby mu takúto náhradu mzdy priznal v hrubom. Čo sa týka
úrokov z omeškania, odkázal na vyjadrenie zo dňa 10.06.2019 a uviedol, že žalobca si uplatnil sadzbu
zákonných úrokov z omeškania, ktorá nie je v súlade s Občianskym zákonníkom.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby o zaplatenie náhrady mzdy, doplnení žaloby,
odporu žalovaného, písomného vyjadrenia žalovaného, rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
26C/166/2011-12 zo dňa 04.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014, oznámenie žalobcu o zotrvanie v štátnozamestnaneckom

pomere - oznámenie, oznámenia o výške a zložení funkčného platu, potvrdenie o funkčnom plate, návrh
na zaradenie štátneho zamestnanca a návrh na určenie funkčného platu podľa zákona č. 400/2009 Z.
z. o štátnej službe, oznámenie Sociálnej poisťovne, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských
dávkach, vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2010 do 29.05.2019, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, potvrdenie Sociálnej

poisťovne zo dňa 21.01.2019, rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, potvrdenie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2014,
potvrdenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok, lustráciu žalobcu v Sociálnej poisťovni
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

12. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26C/166/2011-12 zo dňa 04.07.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014 súd určil, že
výpoveď odporcu zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.01.2011 podľa § 47 písm. b) zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 25.01.2011, je neplatná.Štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na
samostatné konanie a o trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

13. Listom zo dňa 25.01.2011 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní.

14. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 20.07.2010 je zrejmý funkčný plat žalobcu
spolu 1.396,- € s účinnosťou od 01.08.2010.

15. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.11.2010 je zrejmý funkčný plat žalobcu
spolu 748,50 € s účinnosťou od 03.11.2010.

16. Z potvrdenia o funkčnom plate zo dňa 11.03.2013 je zrejmé, že žalobca mal priznaný funkčný plat
od 03.11.2010 do 31.07.2011 v sume 748,50 € a od 01.08.2011 do skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru v sume 755,50 €.

17. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach, vyplatených Sociálnou poisťovňou za
obdobie od 01.01.2010 do 29.05.2019, je zrejmé, že žalobcovi boli od 02/2011 do 01/2012 vyplatené
nemocenské dávky vo výške 6.684,80 €.

18. Rozhodnutím č. k. Y zo dňa 17.10.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín nezaradil
žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň zrušil pôvodné rozhodnutie č. k. M. zo
dňa 31.01.2012 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie účastníka konania, nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.02.2012.

19. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.06.2010 je zrejmé, že
výsluhový dôchodok žalobcu od 01.07.2010 bol zvýšený zo sumy 657,95 € na sumu 702,25 €.

20. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.02.2012 vyplýva, že žalobca

poberá výsluhový dôchodok od 01.05.1995 od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

21. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2014 je zrejmé, že žalobcovi bol od 31.01.2012
zvýšený starobný dôchodok na sumu 244,70 € mesačne, od 01.01.2013 na sumu 255,90 € mesačne a
od 01.01.2014 na sumu 264,70 € mesačne.

22. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok je zrejmé, že žalobca poberá
starobný dôchodok od 28.06.2010.

23. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni je zrejmé, že žalobca bol od 24.10.2006 do 30.09.2013

zamestnancom Q., u ktorého v období od 02/2011 do 12/2011 dosahoval vymeriavací základ a aj
úhrn poistného 0,- €, s výnimkou 10/2011, kedy dosiahol vymeriavací základ 66,50 € a v 01/2012,
kedy dosiahol vymeriavací základ 2.815,96 €. Od 01.10.2013 do 30.09.2014 bol zamestnancom S., U.,
kde dosiahol vymeriavací základ v 09/2014 - 4.367,- € a úhrn poistného 108,66 €. Od 19.05.2015 do
07.07.2015 bol zamestnancom J., spol. s r. o..

24. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady mzdy z dôvodu neplatne
skončeného jeho štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil, že žalovaný neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, čo je zrejmé z
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26C/166/2011-12 zo dňa 04.07.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/196/2013-449 zo dňa 25.06.2014, ktorým súd určil, že výpoveď

žalovaného zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.01.2011 podľa § 47 písm. b) zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 25.01.2011, je neplatná. V
danej veci súd zastával názor, že náhradu mzdy je možné zamestnancovi priznať až potom, čo je
právoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým bol pracovný pomer skončený, je
neplatný. Uvedené bolo v danej veci splnené a žalobca má teda v dôsledku jeho neplatne skončeného
štátnozamestnaneckého pomeru nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného

v čase skončenia pracovného pomeru.

27. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou priznania náhrady mzdy je oznámenie zamestnanca
zamestnávateľovi o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške
priemerného mesačného zárobku, a to odo dňa oznámenia až do času, keď mu' zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.

28. Žalobca dňa 25.01.2011 písomne oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával,
lebo nesúhlasí s jeho výpoveďou. Súd v danej veci zastáva názor, že žalobca by mal nárok na náhradu
mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce od 25.01.2011, avšak len za predpokladu, že je schopný prácu
aj riadne vykonávať. Ak je zamestnanec práceneschopný, nemôže prácu vykonávať a náhrada mzdy mu
za toto obdobie nepatrí. Žalobca sa náhrady mzdy v období od 25.01.2011 do 30.01.2012 nedomáhal

s odôvodnením, že v tomto období bol PN. Náhrady mzdy sa domáhal od 31.01.2012 do 15.09.2014.
Súd však žalobcom takto uplatnenú náhradu mzdy považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Pri
svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že sa jedná o obdobie presahujúce 12 mesiacov, za ktoré
obdobie môže súd náhradu mzdy na žiadosť zamestnávateľa primerane znížiť, alebo vôbec nepriznať.
Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žežalobcapoberalvýsluhovýdôchodok,ktorýmubolod01.07.2010

zvýšený zo sumy 657,95 € na sumu 702,25 €. Okrem toho poberal od 28.06.2010 starobný dôchodok, a
to od 31.01.2012 vo výške 244,70 € mesačne, od 01.01.2013 v sume 255,90 € mesačne a od 01.01.2014
vo výške 264,70 € mesačne. Vzhľadom na uvedené, súd žalobcom uplatnenú náhradu mzdy za obdobie
prevyšujúce 12 mesiacov, t. j. po 25.01.2012, považoval za nedôvodnú s poukazom na to, že žalobca
v tomto období poberal jednak výsluhový dôchodok a jednak starobný dôchodok a aj z dôvodu, že

žalovaný žiadal, aby súd žalobcovi za toto obdobie náhradu mzdy primerane znížil, prípadne vôbec
nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

31. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 odsek 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.34. V prejednávanej veci bol žalovaný v konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 odsek 1 CSP súd
náhradu trov priznal v plnej výške 100 %, pričom presná výška týchto trov bude vyčíslená samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom
súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.