Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Cbi/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116211902
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Mojžišová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116211902.4

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci
žalobcu U. L., U. U. D.. XX. H. X-XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, proti žalovanému Y.. K. P., V. XX,
XXX XX X. X., správca konkurznej podstaty úpadcu N.. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, XXX XX
X. X., v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2016 domáhal určenia pohľadávky vo
výške 718,07 Eur za pohľadávku proti podstate. V žalobe uviedol, že dňa 04.06.2015 bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 105/2015 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/37/2015

o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu N.. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, XXX XX X. X. (ďalej
len "úpadca") a do funkcie správcu bol ustanovený Y.. K. P., U. U. W. V. XX, XXX XX X. X. (ďalej len
"správca"). Prihláškou zo dňa 04.06.2016 si žalobca uplatnil u správcu konkurznej podstaty úpadcu
pohľadávky proti podstate vo výške 718,07 Eur titulom nezaplateného splatného poistného na sociálne
poistenie za mesiac máj 2015 až október 2015 podľa saldokonta odvádzateľa. Dňa 13.06.2016 bolo
žalobcovi doručené podanie správcu zo dňa 13.06.2016, ktorým poprel prihlásené pohľadávky proti

podstate z dôvodu, že neuznáva právny dôvod pohľadávky proti podstate. Správca v uviedol, že
žalobcom uplatnené pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konania (ďalej len "ZKR"),
nakoľko táto pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Uvedené skutočnosti
žalobca preukazuje priloženou kópiou uplatnenia pohľadávky proti podstate zo dňa 04.06.2016,
saldokontom odvádzateľa a popretím pohľadávky proti podstate zo dňa 13.06.2016. Žalobca uviedol, že

právnym dôvodom uplatnených pohľadávok proti podstate je poistné na sociálne poistenie, ktoré vzniklo
po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie máj 2015 až
september 2015 mesačne po 136,57 Eur a za október 2015 do 08.10.2015 v sume 35,22 Eur. Podľa
žalobcu ide o pohľadávky voči úpadcovi, ktorý bol do 08.10.2015 vedený v U. L., L. X. X. ako aktívny
odvádzateľ poistného ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vznikla odvodová povinnosť na
základe predloženého daňového priznania za rok 2014 a zanikla po zastavení podnikateľskej činnosti

ku dňu 08.10.2015. Úpadca mal za rok 2014 príjem, ktorý mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "Zákon o sociálnom poistení")
založil účasť na sociálnom poistení a spôsobil vznik jeho povinnosti platiť odvody na sociálne poistenie.
Výška odvodovej povinnosti za rok 2015 bola úpadcovi určená z čiastkového základu dane 2 881,74 Eur
na rok 2015 na sumu vo výške 136,57 Eur. Ako dôkaz žalobca označil výpis zo živnostenského registra
úpadcu. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca poukázal na ust. § 21 ods. 1 a ods. 4

Zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedol, že pohľadávky uplatnené žalobcom sú pohľadávkami
proti podstate podľa § 87 ZKR, nakoľko ust. § 87 ods. 2 ZKR upravuje len príkladný výpočet pohľadávokproti podstate a týmito môžu byť aj pohľadávky, ktoré nemusia nutne súvisieť s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním majetku. Príjem úpadcu deklarovaný v daňovom
priznanízarok2014muzaložilúčasťnasociálnompoisteníaspôsobilvznikjehopovinnostiplatiťpoistné

na nemocenské a dôchodkové poistenie. Ide o verejnoprávnu povinnosť, ktorej vznik a trvanie priamo
nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu v čase splatnosti poistného, ale vznik tejto povinnosti súvisí
s predchádzajúcim prevádzkovaním podniku úpadcu. Povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu
na zaplatenie poistného teda súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu a je
tak splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky žalobcu s prevádzkovaním podniku úpadcu. Pre

určenie ako prihlásiť pohľadávky do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú
tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. Nakoľko konkurz bol
vyhlásený 05.06.2015 a úpadca bol v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ poistného,
bol povinný aj v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie za obdobie máj 2015
až 08.10.2015 v sume 718,07 Eur ako pohľadávky proti podstate. S ohľadom na tieto skutočnosti
žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu za poistné za mesiace máj 2015 až 08.10.2015 v

sume 718,07 Eur sú pohľadávkami proti podstate a budú uspokojené z výťažku zo speňaženia majetku
konkurznej podstaty úpadcu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.10.2016 označil žalobu za nedôvodnú s
odôvodnením, že ust. § 87 ods. 2 ZKR je kogentným ustanovením a predpokladá len také skutkové

situácie, ktoré možno zahrnúť len pod prípady, ak ide o faktické prevádzkovanie podniku. Za takéto
možno považovať len skutočnú preukázanú prevádzku za účelom dosiahnutia zisku a nie situáciu, keď
podnikateľský subjekt (živnostník) je nečinný, hoci formálne by podnik prevádzkovať správca mohol
a prevádzku podniku nevyužíva z dôvodu nečinnosti. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na názor
vyslovený v komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii vydanom vydavateľstvom C.H.BECK,

ročník 2012, kde doc. JUDr. Milan Ďurica PhD. k ust. § 87 ods. 2 písm. j/ zaujal stanovisko na strane
616 ods. 3, podľa ktorého zákon pri pohľadávkach proti podstate, ktorými sú dane, poplatky, poistné
na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, a ktoré prichádzajú do úvahy len a jedine ak súvisia s
prevádzkovaním podniku. V komentári sa ďalej uvádza, že rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním
podniku (faktickým vykonávaním podnikateľskej činnosti) bude potrebné, ak pohľadávky rovnakého

druhu vznikajú aj bez prevádzkovania podniku... a nebude to napríklad pri dani z nehnuteľnosti, aj
keď v budove sa bude vykonávať podnikateľská činnosť, pretože táto daň by vznikla aj keby sa
podnik neprevádzkoval. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tieto pohľadávky musia súvisieť s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak podnik úpadcu, ktorý jediný pred vyhlásením konkurzu
podnik prevádzkoval, nevykonáva žiadnu činnosť, je nečinný, tak nemôže ísť o prevádzkovanie podniku,

a preto tieto druhy poistného nemôžu súvisieť s prevádzkovaním podniku, ak sa podnik neprevádzkuje.
Ak sa podnik neprevádzkuje, tak tieto pohľadávky nemôžu spadať do rozsahu tohto ustanovenia,
lebo toto sa týka len takých pohľadávok, ktorých vznik je naviazaný na prevádzku podniku počas
konkurzu. Správca počas konkurzu žiadny podnik úpadcu neprevádzkoval, a preto tieto pohľadávky
nemôžubyťposudzovanéakopohľadávkyprotipodstate,tedaaniuspokojovanézovšeobecnejpodstaty

prednostne, lebo by sa bez existujúceho právneho dôvodu dotkli ostatných pohľadávok, ktoré sú
dôvodne v ust. § 87 ods. 2 ZKR zahrnuté. V opačnom prípade by došlo k ukráteniu zákonných
pohľadávok. S ohľadom na tieto tvrdenia žalovaný navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dňa 08.12.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý vyslovil nesúhlasné stanovisko

k tvrdeniam žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru ust. § 87 ods. 2 ZKR uvádza len príkladme
pohľadávky proti podstate, pričom nimi môžu byť aj pohľadávky takého charakteru, z ktorých vyplýva, že
nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, ale ani prevádzkovaním podniku. Znovu
poukázal na to, že povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniklo úpadcovi
na základe príjmu vykázaného za rok 2014, pričom zdôraznil, že ide o verejnoprávnu povinnosť, ktorej

vznik a trvanie priamo nesúvisí s prevádzkovaním podniku. Prevádzkovanie podniku úpadcu v roku
2014, z ktorého vyplývali zdaniteľné príjmy, založilo povinnosť platiť poistné zo zákonom predvídaným
časovým odstupom, teda od 01.07.2015 do 31.12.2015 po 136,57 Eur mesačne. V súvislosti s tvrdením
žalovaného, že správca počas konkurzu neprevádzkoval podnik úpadcu, žalobca uviedol, že úpadca
pozastavil podnikateľskú činnosť ku dňu 09.10.2015 a ten istý deň predložil U. L., L. X. X. registračný list

fyzickej osoby, kde požiadal o prerušenie od 09.10.2015. Ako dôkaz žalobca priložil k vyjadreniu kópiu
výpisu zo živnostenského registra úpadcu, registračný list úpadcu a ročné daňové zúčtovanie úpadcu
za rok 2014. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 23S/291/2013 zo
dňa 30.01.2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, ktorýmsúdy zaujali stanovisko k pohľadávkam z titulu poistného na sociálne poistenie ako pohľadávkam proti
podstate v situácii, keď správca konkurznej podstaty neprevádzkuje podnik úpadcu. Tieto rozsudky
v kópii priložil k svojmu vyjadreniu. S ohľadom na svoje tvrdenia zotrval na podanej žalobe v celom

rozsahu.

4. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na 04.03.2019, na ktorý sa riadne a včas
dostavili obidve strany sporu. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe v plnom rozsahu. Tiež
poukázal na to, že úpadca si neprerušil živnosť po vyhlásení konkurzu, ani nepredložil žiadne doklady

preukazujúce, že živnosť nevykonáva. Podľa vyjadrenia žalobcu predmetná pohľadávka vznikla až po
vyhlásení konkurzu, nakoľko Zákon o sociálnom poistení v ust. § 143 ods. 1 stanovuje, že poistné je
splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí
poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) a poistné z
vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po
skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm.

a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúcehopomesiaci,vktorombolpríjempodľa§3ods.1písm.a)aods.2a3zúčtovanýnavýplatu
po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho
základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a

a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. Teda pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu ešte neexistovala.
V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/26/2016 zo
dňa 23.11.2016, ktoré krátkou cestou predložil na pojednávaní súdu. Ide o rozhodnutie v obdobnej veci,
kde súd posudzoval povahu pohľadávky vzniknutej titulom poistného v prípade samostatne zárobkovo

činnej osoby. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal svojich tvrdení. V
súvislosti s predloženými rozhodnutiami uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tento
jednoznačne v predloženom rozhodnutí vyslovil názor, že pohľadávkou proti podstate je pohľadávka,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. V danom prípade išlo o situáciu, keď sa riešili pracovnoprávne
vzťahy po vyhlásení konkurzu, konkrétne išlo o garančné dávky.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, prihláškou pohľadávky proti podstate do
konkurzu (č.l. 5), saldokontom (č.l. 7), oznámením správcu o popretí pohľadávky žalobcu (č.l. 8),
výpisom zo živnostenského registra k 21.06.2016 (č.l. 9), výpisom z Obchodného vestníka č. 105/2015
zo dňa 04.06.2015 (č.l. 12), vyjadrením žalovaného (č.l. 23), vyjadrením žalobcu (č.l. 27), výpisom

zo živnostenského registra úpadcu zo dňa 01.12.2016 (č.l. 30), registračným listom fyzickej osoby
úpadcu (č.l. 31), výpisom z daňového priznania úpadcu za rok 2014 (č.l. 32), rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica 23S/291/2013 (č.l. 33), rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa
27.10.2015 (č.l. 38), rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/26/2016 zo dňa 23.11.2016 (č.l.
56), výsluchom strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 04.06.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 105/2015 zverejnené uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 2K/37/2015 zo dňa 29.05.2015, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného.

7. Podľa § 206c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v aktuálnom znení, konania
začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

8.Vzhľadomnacitovanéustanoveniamomentzačatiakonkurznéhokonaniajepotrebnéaplikovaťzákon
v znení účinnom do 31.12.2015.

9. Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

10. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej

podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený,

e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,

v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah

ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú

zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

11. Podľa § 87 ods. 7 ZKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

12. Podľa § 87 ods. 8 ZKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti

podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

13. Podľa § 28 ods. 1 ZKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje

prihláškou.

14. Podľa § 28 ods. 3 ZKR, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ
však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na
pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného

do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní
v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

15. Podľa § 28 ods. 5 ZKR, prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku,

ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené
s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi
preukáže vznik podmienenej pohľadávky.16. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm.
a), ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z
ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a
medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

19. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku
1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá
túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má

prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

20. Podľa§21ods.3Zákonaosociálnompoistení,hranicapríjmuuvedenéhov§3ods.1písm.b)aods.
2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.

21. Podľa § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na
prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie
je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.

22. Podľa § 21 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3
ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného
vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe

nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej
osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od
1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného

vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3.

23. Podľa § 5 Zákon o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo

na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.24. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

25. Z predloženej prihlášky zo dňa 06.07.2016 súd zistil, že touto prihláškou si žalobca prihlásil
v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 718,07 Eur ako
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR. Pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia
bežného poistenia za obdobie od mája 2015 do 09.10.2015. Dňa 13.06.2016 bolo žalobcovi doručené

oznámenie žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým poprel pohľadávku žalobcu
tak, že neuznal právny dôvod a celú výšku pohľadávky proti podstate z dôvodu, že nejde o pohľadávku
proti podstate špecifikovanú zákonodarcom v ust. § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR nakoľko táto pohľadávka
nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Zároveň vyzval žalobcu, aby najneskôr v lehote 15
dní odo dňa doručenia výzvy podal žalobu voči správcovi na určenie právneho dôvodu tejto pohľadávky
proti podstate, v opačnom prípade správca nebude na túto pohľadávku prihliadať. Žalobca doručil žalobu

dňa 22.06.2016, teda v zákonnej lehote. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Rovnako
nebola sporná otázka vzniku povinnosti platiť poistné vo výške, v akej bolo prihlásené. Súd poukazuje
na to, že aj keď správca v popretí uviedol, že popiera právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky,
dôvody popretia nasvedčujú skôr popretiu poradia pohľadávky, teda sporná bola otázka, či pohľadávka
vzniknutápovyhláseníkonkurzuztitulunezaplatenéhopoistnéhojepohľadávkouprotipodstate.Vtomto

prípade je medzi stranami sporu sporné, či vôbec ide o pohľadávku proti podstate, teda či ide o takú
pohľadávku, ktorá sa neprihlasuje v konaní spôsobom podľa § 28 ZKR, ale sa len uplatní u správcu bez
podmienky dodržania akejkoľvek formy.

26. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti

podstate. V prípade pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR je kritériom posudzovania
pohľadávky ako pohľadávky proti podstate nielen časové hľadisko, teda ak by pohľadávka vznikla
po vyhlásení konkurzu, ale ďalšou podmienkou je podmienka prevádzkovania podniku. Pohľadávky
verejnoprávneho charakteru špecifikované v tomto ustanovení sa teda považujú za pohľadávky proti
podstate len za predpokladu, že správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť aj po vyhlásení

konkurzu na majetok úpadcu. Ako sám uviedol žalobca v priebehu konania pohľadávky vznikli po
vyhlásení konkurzu, čo v konečnom dôsledku nebolo sporné.

27. Konkurzný súd zastáva názor, že úpadca sa môže stať teda dlžníkom až potom ako mu vznikne
povinnosť zaplatiť, teda odviesť poistné na základe mesačných výkazov, resp. na základe daňového

priznania. Skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu nebola ukončená registrácia úpadcu v sociálnej
poisťovninemážiadnyvplyvnato,čisprávcaprevádzkovalaleboneprevádzkovalpodnikúpadcu,alelen
vplyv na povinnosť platiť poistné v zmysle zákona o sociálnom poistení. Sám žalobca v konaní uviedol,
že pohľadávka je nárokom viažucim sa na prevádzkovanie podniku pred vyhlásením konkurzu na
majetokúpadcu,pričomust.§87ods.2písm.i/ZKRjednoznačnepodmieňujekvalifikovaniepohľadávky

prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu. Jednoznačne v priebehu konania žalobca ničím
nepreukázal, že by správca prevádzkoval podnik úpadcu. Predloženým výpisom zo živnostenského
listu, resp. výpisom zo živnostenského oprávnenia žalobca len preukazuje, že živnostenské oprávnenie
bolo prerušené až ku dňu 09.10.2015, pričom ako sám tvrdí, prihlásená pohľadávka je pohľadávka
viažuca sa prevádzkovanie podniku pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

28. Pokiaľ ide o predložené rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v tomto prípade súd
poukazuje na to, že v predmetnom rozhodnutí je riešená otázka dávok z garančného fondu vo vzťahu k
vzniku a k zániku pracovného pomeru zamestnancov úpadcu, ktorý je právnickou osobou. V súvislosti s
argumentáciou uvedenou v rozhodnutí súd poukazuje na výslovné vyjadrenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici v rozhodnutí, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
a to, že povinnosť platiť a odvádzať poistné vzniká až na základe mesačných výkazov o vyplatených
mzdách a výkazoch poistného. Predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je rozhodnutie súdu ako
odvolaciehosúduvoveciKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.23S/291/2013,tedariešitúistúotázku
dávok garančného fondu, nie problematiku výkladu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR, výklad ktorého

je sporný v tomto konaní.

29. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, predloženého žalobcom na pojednávaní vyplýva, že
prevádzkovanie podniku úpadcu pred vyhlásením konkurzu, z ktorého rezultovali zdaniteľné príjmy,založilo povinnosť platiť poistné zo zákonom predvídaným časovým odstupom, teda od siedmeho
mesiaca nasledujúceho roku a povinnosť, ktorá trvá do polovice ďalšieho roku. Povinnosť platiť poistné a
pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu pred vyhlásením

konkurzu a je tak splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky žalobcu s prevádzkovaním podniku
úpadcu. Povinnosť platiť poistné vznikla až počas konkurzu, keďže konkurz bol vyhlásený pred dňom
stanoveným na podanie daňového priznania, pričom až po podaní daňového priznania mohlo byť
ustálené, či vôbec a ak áno v akej výške vznikla úpadcovi povinnosť platiť poistné. Primárne súd
považuje za potrebné uviesť, že nie je viazaný týmto rozhodnutím a zároveň považuje za potrebné

poukázať na to, že sa nestotožňuje ani s právnymi závermi v ňom vyslovenými. Skutočnosť, že
pohľadávka žalobcu vznikla až po vyhlásení konkurzu, hoci právny nárok, resp. povinnosť vznikla už
pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nasvedčuje skôr tomu, že žalobca si mal túto pohľadávku
prihlásiť do konkurzu podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR a nie ako pohľadávku proti podstate. Súd zastáva
názor, že ust. § 87 ods. 2 ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, čomu nasvedčuje
logický aj gramatický výklad ust. § 87 ods. 2 ZKR, v ktorom v písm. a) a l) sú špecifikované konkrétne

pohľadávky, ktoré možno považovať za pohľadávky proti podstate a v časti citovaného ustanovenia
pod písm. m) je rozširujúce ustanovenie, ktoré pripúšťa, že pohľadávkami proti podstate môže byť
aj iné pohľadávky okrem pohľadávok vymedzených v predzádzajúcich písmenách druhého odseku
citovaného ustanovenia § 87 ZKR, ale tými ostatnými pohľadávkami rozširujúcimi výpočet pohľadávok
konkretizovaných v tomto odseku sú ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označujú

v iných častiach ZKR ustanovenia tohto zákona, ako napr. § 20 ods. 2, § 21 ods. 3, § 32 ods. 7, § 34
ods. 5, § 44 ods. 6, § 45 ods. 6 atď.... Podstatou pohľadávok proti podstate je, že tieto sa uspokojujú
zásadne z výnosov získaných zo speňaženia majetku konkurznej podstaty v priebehu konkurzného
konania. Žalobcom uplatnená pohľadávka by jednoznačne vznikla, aj keby nebol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu a nesplnením povinnosti v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení sa majetok

konkurznej podstaty nijak neznehodnotí.

30. Súd zastáva názor, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. i) ZKR a nemožno ju subsumovať ani pod inú triedu pohľadávok špecifikovaných v ostatných
písmenách druhého odseku § 87 ZKR, ani iných ustanoveniach ZKR v spojení s ust. § 87 ods. 2 písm.

m) ZKR. Žalobcom naznačený extenzívny výklad ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, teda že pohľadávka
sa viaže na prevádzkovanie podniku pred vyhlásením konkurzu považuje súd za neprípustný, pretože
takýto výklad by odporoval podstate pohľadávok proti podstate. Zákonnú podmienku "ak súvisia s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu" zakotvenú v § 87 ods. 2 písm. i) ZKR je nevyhnutné
interpretovať systematicky vo vzťahu k ust. § 88 ZKR. Prevádzkovaním podniku sa v zmysle § 88 ZKR

nepochybne rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu v súvisiaci s jeho predmetom podnikania
po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.
Pokiaľ by súd pripustil takýto výklad, priečil by sa nielen logickému výkladu s ohľadom na zámer
zákonodarcu, ale aj gramatickému výkladu ust. § 87 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávkami
proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon v citovanom ustanovení určuje. Ide pritom o

taxatívny výpočet pohľadávok s uvedením zákonných podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné,
aby bolo možné konkrétnu pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Z hľadiska zákonnej
definície pohľadávok proti podstate účinnej od 01.01.2012, už teda nie je relevantný iba čas vzniku
pohľadávky (ako tomu bolo v prípade verejnoprávnych nárokov v predchádzajúcej právnej úprave
účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je povaha nároku a splnenie všetkých zákonom požadovaných

podmienok. Pohľadávkami proti podstate sú iba tie pohľadávky, ktoré sú ako pohľadávky proti podstate
taxatívne vymedzené v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR. Podľa právnej úpravy tak pohľadávka, ktorá síce
hmotnoprávne vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak nie je ako pohľadávka proti podstate taxatívne
uvedená v § 87 ods. 2 ZKR, nie je pohľadávkou proti podstate. Takúto pohľadávku je možné v konkurze
uplatniť iba prihláškou v súlade s § 28 ZKR. Pokiaľ ide o pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie,

ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ZKR v § 87 ods. 2 výslovne zakotvuje, že tieto pohľadávky sú
pohľadávkami proti podstate iba v prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu § 87
ods. 2 písm. i) ZKR alebo súvisia so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR).
Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie sú teda pohľadávkami proti podstate iba v prípade
splnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 87 ods. 2 písm. i) alebo k) ZKR t. j. musí ísť o

pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne musí súvisieť s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu alebo musí súvisieť so správou a speňažovaním majetku úpadcu v konkurze. Vzhľadom
na skutočnosť, že pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu,
ktoré nesúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a s prevádzkovaním podniku,ale pred vyhlásením konkurzu, nie sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne zakotvené v ustanovení
§ 87 ods. 2 ZoKR, nejde v prípade týchto pohľadávok o pohľadávky proti podstate. V prípade, že
by zákonodarca mienil medzi pohľadávky zaradiť všetky pohľadávky majúce verejnoprávny charakter,

nerozširoval by definíciu pohľadávok o podmienky správy a speňažovania, ale zostal by aj pri týchto
pohľadávkach pri časovom hľadisku tak, ako boli pohľadávky proti podstate upravené v ust. § 87 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.

31. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca ním

uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34.Súdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPazapoužitiazásadyúspechu

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.