Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202245
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318202245.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. L. Č..
XXX/XX, XXX XX H. J. U., právne zastúpená: JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie
Slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: Z. P., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č. M. Č.. XXXX/X, XXX XX
N., právne zastúpená: JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné,
o vrátenie daru, o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.7C/22/2018 - 277
zo dňa 10.05.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni voči žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni predmet daru, a to parcelu registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, okres E., obec H. J. U., katastrálne
územie H. J. U., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 628 ods. 1, § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“).

3.Rozhodnutie okrem iného odôvodnil zistením, že Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej
zápisnice pred Notárskym úradom notára Z.. X. I. dňa 20.06.2006 žalobkyňa darovalo svojej dcére -

žalovanej nehnuteľnosti, a to dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX, pozemok parc. reg. ,,C“ č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. J. U.,
okres E.. Žalovaná darované nehnuteľnosti s vďakou prijala a zaviazal sa vyhovieť všetkým zákonným
podmienkam. Zároveň sa žalovaná zaviazala, že v prípade odpredaja predmetných nehnuteľností má
predkupné právo jej brat Z. P.. Podľa aktuálneho LV č. XXXX, okres E., obec H. J. U., kat. úz. H. J. U.,
ako vlastník domu so súp. č. XXX stojaceho na pozemku, parc. č. XXXX a pozemku, parc. reg. ,,C“ č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, je uvedená žalovaná a ako titul nadobudnutia

vlastníctva je uvedená kúpna zmluva č. V-XXX//XXXX zo dňa 17.04.2018, lebo darované nehnuteľnosti
žalovaná najprv odpredala a následne ich späť kúpnou zmluvou nadobudla do vlastníctva. Teda kúpnou
zmluvou zo dňa 15.03.2018 žalovaná ako predávajúca nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, najprv
previedla na kupujúcich N. I. a S. I. za kúpnu cenu 2.500 eur a následne kúpnou zmluvou zo dňa17.04.2018 predávajúci N. I. a S. I. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, previedli späť na žalovanú
zakúpnucenu2.500eur.Zpripojenéhospisusp.zn.5C/29/2018súdzistil,ževoveciboldňa23.10.2018
vydanýplatobnýrozkaz,ktorýbolžalovanejdoručovanýnaadresuK.XXX/XX,XXXXXH.J.U..Zásielka

bola súdu vrátená z dôvodu, že adresát bol neznámy. Následne bola zásielka doručovaná na adresu
trvalého bydliska žalovanej P. M. XXXX/X, XXX XX N. a žalovaná zásielku prevzala dňa 30.11.2018.
Medzi žalovanou, žalobkyňou, manželom žalovanej a bratom žalovanej bola dňa 24.10.2016 uzatvorená
dohoda o urovnaní, kde v záhlaví tejto zmluvy je uvedená adresa trvalého bydliska žalovanej: P. XXXX/
X, XXX XX N.. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobkyne (matky), aby sa na osobu svojej matky

vyjadrovala vulgárne, nemá žiadnu vedomosť o tom, že by jej mala robiť schválnosti. Dňa 10.07.2018
bolo žalovanej okrem žaloby o vrátenie daru doručené v prílohe i podanie právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa 24.01.2017, označené ako Výzva na vrátenie daru. Preto súd skonštatoval, že právne účinky
odstúpenia od Darovacej zmluvy vo vzťahu k žalovanej spojené s predmetnou výzvou nastali dňom
doručenia žaloby, t.j. dňa 10.07.2018, kedy sa žalovaná prvýkrát mala možnosť s ňou oboznámiť.

4. Na pojednávaní nariadenom na deň 10.05.2021 žalobkyňa uviedla, že pred darovaním sa k nej dcéra -
žalovanásprávalaslušne.Vzťahysazačalimeniťažvtedy,keďzaúčelompodnikaniajejdcérasosynom
chceli spustiť prevádzku v O., na ktorú potrebovali finančné prostriedky. Obrátili sa preto na žalobkyňu,
aby pre nich zobrala úver a tieto finančné prostriedky vložila do podnikania. Žalobkyňa si myslela, že
bude podporovať obidve deti, preto úver zobrala, ale následne jej bola z katastra doručená písomnosť,

kedy zistila, že ako vlastník celej prevádzky na O. je uvedená iba žalovaná, čo bolo v rozpore s dohodou.
Situácia sa vyriešila tak, že podiel na syna žalobkyne žalovaná síce previedla formou darovacej zmluvy,
ale došlo k zmene správania sa žalovanej, ktorá bola výbušná a voči žalobkyni sa začala správať
agresívne. Neskôr chcela žalovaná nehnuteľnosť z podnikania predať, preto žiadala od svojho brata,
aby na ňu nehnuteľnosť previedol. Brat s týmto nesúhlasil, žalovaná reagovala agresívne, dokonca ho

kopla,pričommurozbilamobilnýtelefón.Vzhľadomnanesúhlasžalobkynespočínanímžalovanejsaich
vzťah zmenil a žalovaná bola voči žalobkyni čím ďalej tým agresívnejšia. Vzťahy sa výrazne zhoršili po
tom, ako sa žalovaná vrátila z Y. aj vzhľadom na vedené trestné konanie voči synovi žalobkyne, v ktorom
bola aj žalobkyňa vypočúvaná. Celá situácia bola pre žalobkyňu veľmi stresujúca, žalovaná sa na adresu
žalobkynevyjadrovalavulgárne,osočovalajunevhodnýminadávkami.Ďalšíspormedziňouažalovanou

bol ohľadom auta, ktoré bolo registrované na meno žalobkyne a žalovaná od nej toto auto požadovala,
vyhrážala sa jej, pričom na ňu zdvihla ruku. Poukázala tiež na to, že vzťah medzi ňou a žalovanou sa
ešte zhoršil, keďže žalovaná jej bráni, aby mohla vídať vnúčatá. So svojou dcérou dlhodobo nebola v
kontakte, nestretáva sa s ňou, nevídava ju, dcéra ju vôbec nekontaktuje. Žalovaná sa bránila tým, že
nebola splnená prvá základná podmienka, a to doručenie jednostranného právneho úkonu označeného

ako odstúpenie od zmluvy. Zároveň neboli splnené ďalšie podmienky, a to, že žalovaná sa správa vo
vzťahu k darcovi - žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej
zápisnice dňa 20.06.2006 žalobkyňa žalovanej darovala predmetný dom a pozemok a žalovaná dar

prijala. Následne žalovaná darované nehnuteľnosti odpredala tretiemu subjektu a spätne ich odkúpila,
v katastri nehnuteľností je aktuálne žalovaná zapísaná ako vlastník týchto nehnuteľností titulom kúpnej
zmluvy zo dňa 17.04.2018, pričom dom postavený na pozemku parc. č. XXXX je už len ruinou, nakoľko
došlo k jeho zbúraniu. Výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.11.2016 a 24.01.2017 sa do dispozičnej sféry
žalovanej nedostali pred podaním žaloby, a preto za deň doručenia kvalifikovanej výzvy na vrátenie

daru súd považoval deň doručenia žaloby žalovanej, t.j. deň 10.07.2018. Súd vzhľadom na vykonané
dokazovanie dospel k záveru, že správanie sa žalovanej ako obdarovanej k žalobkyni ako darkyni
možno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odo dňa prijatia daru v roku 2006 až do augusta
2016 boli vzťahy medzi stranami sporu dobré. Potom došlo k incidentu najprv medzi žalovanou a jej
bratom, následne aj medzi stranami sporu. Zo strany žalovanej opakovane došlo k vulgárnym atakom

na adresu žalobkyne, žalovaná bráni žalobkyni, aby sa stretávala s vnúčatami, o matku sa nezaujíma
a osočuje ju. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie
dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou
a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Súd dospel k záveru, že správanie sa žalovanej
ako dcéry voči žalobkyni ako matke nezodpovedalo a ani nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho

všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke. Vyjadrovanie sa žalovanej, vulgárne nadávky
na adresu matky, osočovanie žalobkyne žalovanou, a to aj pred svedkami (Z. P., L. I., D. G., S. L.,
P. I., I. G.) mal za následok, že došlo na strane žalobkyne k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Preto
takéto správanie žalovanej nie je možné kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie dobrých mravov. Naviaczo strany žalovanej pritom nešlo o ojedinelé konanie. Výsluchom svedkov, žalobkyne a aj samotnej
žalovanej súd nemal za preukázané, žeby žalobkyňa svojím správaním zavinila konanie žalovanej, ktorá
voči nej používala hrubé vulgarizmy, osočovala ju. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa snažila vzhľadom

na výbušné správanie dcéry, zmierlivo riešiť rozpory, predchádzať konfliktom a bola za to, aby sa pomery
v rodine ukľudnili a pokojne usporiadali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie
preto súd dospel k záveru, že žaloba v časti nároku na vrátenie darovanej parcely je dôvodná, a preto v
tejto časti žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods.1 a § 256 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, že nie je rozhodujúca
skutočnosť, že žalovaná je v súčasnej dobe vlastníčkou predmetu daru už na základe kúpnej zmluvy,
a nie darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania bolo nespochybniteľne preukázané, že žalovaná
je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2018. Pre úspešnosť
konania je potrebné, aby obdarovaný bol vlastníkom predmetu daru na základe právneho titulu, a to

darovacej zmluvy. Darca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná odplatným
prevodom nehnuteľnosti získala. V ďalšom žalovaná popiera, že by sa k žalobkyni správala spôsobom,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako má za to, že aj žalobkyňa svojím správaním zavinila
prípadné jej nevhodné reakcie. Zdôraznila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na
vrátenie daru je také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie
sústavné, prípadne neposkytnutie pomoci darcovi. V prípade nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu domáhať
sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 81/97, Rc 31/99). Žalovaná je toho
názoru, že jej správanie sa nemožno posudzovať ako porušenie dobrých mravov značnej intenzity, ale

porušovanie sústavné s dôrazom aj na samotné správanie sa žalobkyne. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach a
ústnych prednesoch. S procesnou obranou žalovanej nesúhlasí a považuje ju za účelovú a tendenčnú.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Svedkovia vypočutí
v konaní potvrdili, že hádky negatívne vplývali na jej zdravotný stav. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že správanie sa obdarovanej k darkyni nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho
všeobecneuznávanýmpravidlámvzťahudcérykmatke.Vzhľadomnazistenýstavbolovdanomprípade
preukázané splnenie podmienok podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a teda nárok na vrátenie daru

in natura. Taktiež má za to, že stav opísaný v bode 1 výzvy nezavinila žiadnym spôsobom žalobkyňa a
žiadne výsledky dokazovania nesvedčia proti žalobkyni, ale naopak proti žalovanej. Súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí nespochybniteľne vyhodnotil všetky dôkazy, zdôvodnil, na ktoré prihliadol pri
svojom rozhodovaní. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou
uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo
veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd udáva ešte nasledovné.

12. Podstata odvolacích argumentov žalovaných bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom právnom
posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke

a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Za podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci odvolací súd tak, ako naznačil už vo
svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, považuje predovšetkým tú skutočnosť, že používanie
vulgárnych a dehonestujúcich urážok žalovanou na adresu darkyne (žalobkyne), ktorá je jej matkou,
nemožno vyhodnotiť inak, ako konanie takej intenzity, ktoré má povahu hrubého porušovania dobrých
mravov. Správanie sa žalovanej vo vzťahu k matke nezodpovedá z etického ani morálneho hľadiska

všeobecne uznávaným pravidlám správania sa dcéry k matke, ktorá ju porodila, vychovala a darovala jej
svojenehnuteľnosti.Išloorodičovskýdomapriľahlýpozemok,naktoromboldompostavený(rodičovský
dom je v súčasnosti už zbúraný, a preto nie je predmetom vrátenia).

16.Súduneprislúchahodnotiťdôvodaopodstatnenosťjednotlivýchpotýčiek,ktorémedzistranamisporu

vznikli (fyzické napadnutie syna žalobkyne žalovanou, nevpustenie žalovanej na pozemok žalobkyne
atď.), najmä z dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu. Musel však prihliadať na skutočnosť, že samotní v konaní
vypočutí svedkovia poukázali na nevhodnosť správania sa žalovanej vo vzťahu k žalobkyni ako matke,
v súvislosti s čím došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, na hrubé a vulgárne vyjadrovanie
sa žalovanej na adresu matky, ktoré nemožno nijako ospravedlňovať. Zároveň z výpovedí svedkov

nevyplynulo, že by príčinou správania sa žalovanej bolo správanie sa žalobkyne, ktoré by bolo rovnako
možné považovať za v hrubom rozpore s dobrými mravmi alebo neprimerané vo vzťahu k tomu, ako
sa k žalobkyni správala žalovaná.

17. K odvolacej námietke týkajúcej sa skutočnosti, že v čase doručenia výzvy na vrátenie daru, teda

doručením žaloby žalovanej bola táto vlastníčkou darovaných nehnuteľností nie na základe darovacej,
ale na základe kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že s touto odvolacou námietkou sa vysporiadal
odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušovacom uznesení. Preto zdôrazňuje, že podmienka, že
darovaná nehnuteľnosť musí byť v katastri nehnuteľností aktuálne zapísaná titulom darovacej zmluvy,
z Občianskeho zákonníka nevyplýva. Je potrebné vziať do úvahy aj zmysel zákona, ktorého je ochrana

darcu pred správaní sa obdarovaného, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že
by zákonodarca chcel takú podmienku zakotviť v zákone, bola by nepochybne výslovne uvedená v
ustanoveniach Občianskeho zákonníka týkajúcich sa možnosti domáhať sa vrátenia daru. Naviac
taká podmienky by mohla v praxi spôsobiť praktickú nemožnosť domáhania sa vrátenia daru, čo sistotou nemožno považovať za úmysel, ktorý zákonodarca inštitútom vrátenia daru sledoval. Tu odvolací
súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalovaná po predaji predmetu daru (dňa
15.03.2018) tento v krátkom časovom slede opätovne nadobudla kúpou (dňa 17.04.2018), čo nie je

možné považovať za štandardné. Otázne je, čo žalovanú viedlo k predaju a spätnej kúpe predmetu daru,
keďže v tom čase sa už vzťahy medzi stranami sporu výrazne zhoršili (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. januára 1998, sp.zn. 2Cdo 81/1997).

18. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS 209/04).

19. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu

považoval za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na postup podľa
§630OZ.Zdôvodnil,napodkladeakýchskutkovýchzistenídospelkzáveruoodôvodnenostižalobkyňou
podanej žaloby. Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 2 CSP aj s osvojením si dôvodov
napadnutého rozhodnutia potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane správneho výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná, preto jej ako procesne úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).