Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/442/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200758
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116200758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : Ing. P. T., bytom G. XXX/XX, J., zastúpeného
JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom Hroznová 2318, Trenčín proti žalovanému MUDr. B. P.,
bytom I. 360, Trenčín, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 3. júna 2016, č. k. 23C/20/2016 - 96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať pozemok parcelu reg. „C“ parc. č. XXXX/X nachádzajúcu sa v k.ú. Omšenie, a to
odstránením drevenej budovy bez súpisného čísla a pevných základov, ktorá sa čiastočne nachádza aj
na pozemku parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/X. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Z listu vlastníctva č. 2789 a kúpnej zmluvy je preukázané, že žalovaný je vlastníkom pozemku parc.
č. XXXX/X v k.ú. Omšenie, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.1985, ktorá bola
registrovaná na Štátnom notárstve v Trenčíne dňa 25.09.1985. Z listu vlastníctva č. 2791 a z osvedčenia
o dedičstve je preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č.XXXX/X v k.ú. Omšenie, ktorý
nadobudol dedením po poručiteľovi - otcovi žalobcu, ktorý zomrel dňa 14.03.1999. Medzi účastníkmi
konania sa stalo nesporným a zároveň zo zamerania drevenej stavby z čl. 46 je preukázané, že na
pozemku parc. č. XXXX/X je postavená drevená stavba -sklad, ktorá svojou menšou časťou zasahuje

aj na pozemok parc. č. XXXX/X, teda pozemok parc. č. XXXX/X, ktorého južný okraj má po dĺžke
najmenej 30 metrov a severný okraj 25 metrov, presahuje o nie viac ako 1,5 metra, čo je zrejmé zo
zamerania skutočného vyhotovenia drevenej stavby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vlastníkom
drevenej budovy - skladu je žalovaný, ktorý ako vyplýva z jeho výpovede budovu aj užíval ako sklad
náradia a dreva a zároveň ju obhospodaroval tak, že v nej vymenil prehnité dosky a dal na strechu
novú krytinu. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.1985 je preukázané, že žalovaný spolu so svojou vtedajšou
manželkou nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva chatu s príslušenstvom a pozemok parc.

č. XXXX/X za cenu 44 212,- Kčs, pričom je tam výslovne uvedené, že cena je určená znaleckým
posudkom. Zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená cena predmetu kúpy 44 212,- Kčs vyplýva,
že v tejto cene bol zahrnutý aj predmetný drevený sklad obitý drevenými doskami, ktorý sa teda už vtedy
nachádzal na pozemku parc. č. XXXX/X, a to v jeho záhradnej časti, pričom mal byť postavený už vroku 1960. Obitie skladu drevenými doskami potvrdila ohliadka a vyhotovené fotografie. Z uvedeného
tak vyplýva, že žalovaný kúpil predmetný pozemok parc. č. XXXX/X aj s týmto dreveným skladom.
Uvedené je zároveň aj odpoveďou na argument žalobcu, ktorý uviedol na pojednávaní dňa 13.04.2016,

že žalovanému nikto nikdy nedal súhlas k umiestneniu tejto stavby, pretože mu ho ani dať nemohol,
nakoľko žalovaný už takto drevenú budovu - sklad kúpil, keď už bola dávno postavená. Zo Záveru zo
štátneho stavebného dohľadu je zrejmé, že drevený sklad je bez pevných základov, čo dokladajú aj
vyhotovené fotografie a zápis z ohliadky, z ktorých vyplýva, že budova je len podložená kamenným a
tehlovým materiálom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal vedomosť o tom, že drevený

sklad zasahuje čiastočne do pozemku žalobcu v dobe 10 rokov od registrácie kúpnej zmluvy, teda do
25.09.1995. Sám žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaného na to upozornil pred dvoma rokmi.
Zároveň uviedol, že mu to bolo oznámené až po smrti otca po roku 1999. Ďalej uviedol, že to muselo
byť zrejmé z vytyčovacích náčrtov a geometrických plánov z roku 1999 a 2000, pričom pri vymeraní
v roku 2000 mal byť prítomný aj žalovaný. Tieto oznámenia nie sú relevantné, nakoľko sa týkajú až
obdobia po roku 1996 a zároveň nebolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté k nahliadnutiu. Na

otázku súdu danú žalobcovi na pojednávaní dňa 13.04.2016, či bol žalovaný upozornený na hranice
pozemkov aj pred rokom 1999, žalobca iba uviedol, že sa domnieva, že zrejme upozornený bol, nakoľko
katastrálny a právny stav nepustí, avšak vôbec na otázku súdu neuviedol, kým ani akým spôsobom
k takémuto upozorneniu malo dôjsť, teda vôbec neoznačil predmetnú skutočnosť, ktorou malo dôjsť k
upozorneniužalovanéhonaskutočnéhranicepozemku.Žalovanýtietotvrdeniažalobcupoprelauviedol,

že nikdy nebol upozornený s tým, že mu práveže ešte bolo povedané, že hranice pozemku siahajú ešte
2 metre do vnútra pozemku žalobcu, ktoré mali byť aj vytýčené kamenným stĺpom. Zároveň uviedol,
že na mieste hranice, tak ako mu ju ukázal otec žalobcu, zasadil kríky. Tvrdenia žalobcu podporila aj
ohliadka a vyhotovené fotografie, keď z týchto dôkazov je zrejmé, že severovýchodne od oporného múru
na severnom oplotení parcely č. 1893/4 sa nachádza spomínaný kamenný stĺp odlíšiteľný od ostatných

stĺpov, nakoľko sú kovové, takisto sa za oporným múrom nachádza aj zlatý dážď. To, že žalovaný
minimálne do roku 25.09.1995 nemal vedomosť o skutočnej hranici pozemkov nepriamo preukazuje
aj list žalobcu zo dňa 16.09.2009. V tomto liste žalobca upozorňuje žalovaného na rôzne nezhody
týkajúce sa ich spolunažívania na predmetných pozemkoch, no nevytýka mu zásah drevenou stavbou
do jeho vlastníckeho práva. Súd mal za to, že ak by žalobca mal aj v tomto období vedomosť o zásahu

do jeho vlastníckeho práva, určite by to žalovanému nielen bezodkladne oznámil, ale by ani podľa
bodu III. 3/ tohto listu nestaval plot oddeľujúci pozemok žalobcu parc. č. XXXX/X a žalovaného parc.
č. 1893/1 mimo skutočnej hranice vo vnútri svojho pozemku. Uvedené vyplýva zo zamerania z čl.
46, z ohliadky a vykonaných fotografií. Rozumné by bolo postaviť plot na skutočnej hranici. Výpoveď
žalobcu je naviac aj v rozpore s jeho tvrdením v návrhu vo veci samej, v ktorom uvádza, že skutočnosť,

že budova zasahuje od jeho pozemku bola zistená a preukázaná po zameraní dňa 12.12.2014. Z
predložených geometrických plánov a zameraní (geometrický plán na zameranie stavby na parc. č.
XXXX/XX zo dňa 12.12.2014, geometrický plán na zameranie prístavby a stavieb na parc. č. XXXX/X,
č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X zo dňa 19.06.2014, geometrický plán na zameranie chaty na parc. č.
XXXX/X zo dňa 14.07.2000, geometrický plán č. zákazky 762-205-14, záznam podrobného zamerania

zmien z roku 1989, geometrický plán zo dňa 12.10.1989, geometrický plán zo dňa 29.11.1999) iba plán
vyhotovený dňa 19.06.2014, tvoriaci prílohu záznamu katastra Z5142/14 bol spôsobilý dať žalovanému
vedomosťoskutočnýchhraniciachpozemkov.Tentoplánslúžilnazameraniestavbynaparceleč.XXXX/
XX, a podľa jej zamerania a porovnania umiestnenia tejto stavby a dreveného skladu už muselo byť
zrejmé, že hranice idú cez drevenú stavbu, nakoľko pri pohľade, keď sa udiareň (štvorec umiestnený

pri severozápadnom rohu stavby na parc. č XXXX/XX) prekryje s východnou stenou dreveného skladu
neostáva už priestor tak, aby hranica išla poza budovu. V zmysle tohto geometrického plánu ešte musí
západným smerom od udiarne existovať voľný pozemok patriaci žalobcovi, čo bez toho, aby hranice
prechádzali cez drevenú stavbu nie je možné. Avšak predmetný plán, nakoľko bol zhotovený až v roku
2014, teda po roku 1996 nie je relevantný. To obdobne platí aj pre plán zo dňa 12.12.2014, ktorým

bola zameraná stavba na parc. č. XXXX/XX, nakoľko tu už je zachytená stavba na parc. č. XXXX/XX
s udiarňou zameranou predtým vyhotoveným plánom. Čo sa týka ostatných geometrických plánov a
zameraní, tak tie sú spôsobilé dať účastníkom predstavu o približnom tvare pozemku, avšak to či je
hranica pozemku posunutá o nejakú časť napr. o 1,5 m, z nich pri bežnom skúmaní nie je možné určiť,
a to vzhľadom nato, že na nich nie je zaznačený nijaký objekt, podľa ktorého polohy by šlo konkrétnu

polohu hraníc v teréne z bežného nazretia do plánu či zamerania zistiť. Napríklad stavba na parc. č.
XXXX/X sa nachádza vo východnej časti parc. č XXXX/X a preto na približné určenie hranice medzi
parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X nie je vhodná, na rozdiel od geometrické plánu pre stavbu na par. č.
XXXX/XX, nakoľko stavba na par. č. XXXX/XX sa nachádza už dostatočne blízko spornej hranice atak predstavuje vhodný referenčný bod a postupom uvedenom v predchádzajúcom odseku už možno
zistiť, že hranice cez drevenú budovu prechádzajú. To, že na ostatných starších geometrických plánoch
a zameraniach sa drevená stavba nenachádza preukazuje len to, že budova nebola zakreslená, ale nie

to, že sa tam v čase vyhotovenia týchto plánov nenachádzala, a to rovnako ako tam nie je zaznačená ani
terazvzmyslekópiekatastrálnejmapyzodňa10.11.2014,pričomevidentnesanapozemkunachádzala.
Navyše v súčasnosti sa evidujú v katastri iba stavby pevne spojené so zemou, rovnako to tak bolo
aj za účinnosti dnes už neplatného zákona o evidencii nehnuteľností. Neevidovali sa stavby, ktoré nie
sú spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ, § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995

Z.z., § 2 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb.). Takisto ako ani po dobu šiestich rokov nebol evidovaný ani
altánok žalobcu na parc. č. XXXX/XX, ktorý ho podľa svojho tvrdenia postavil pred 8 rokmi, avšak v
katastri bol zaevidovaný v roku 2014 záznamom č. 231/14 na základe geometrického plánu. Z týchto
dôvodov mal súd za preukázanú skutočnosť, že žalovaný nebol upozornený do 25.09.1995 a ani do
tohto dátumu nemal vedomosť o tom, že skutočné hranice idú cez drevenú stavbu. Navyše jeho výpoveď
je dôveryhodná, nakoľko svoje tvrdenia o tom, že nebol upozornený, a že si myslel, že hranice idú ešte

dovnútra pozemku žalovaného podporil aj tvrdeniami o betónovom stĺpe ako i o vysadených kríkoch,
ktorých existencia a umiestnenie sa aj preukázalo. Zatiaľ čo žalobca svoje tvrdenia o tom, že priebeh
hraníc bol žalovanému známi nijak nekonkretizoval, a ním predložené dôkazy vedomosť žalovaného o
tom, že budova zasahuje do pozemku žalobcu nepreukazujú.

4. Návrh teda nebol dôvodný. Právo domáhať sa vypratania pozemku má v zásade ten, kto je jeho
vlastníkom proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene, teda aj proti vôli vlastníka zasahuje (§ 126
ods. 1 OZ), pričom samotný vlastník je oprávnený užívať predmet svojho vlastníctva aj tak, že na
ňom bude mať drevený sklad. V uvedenom prípade je vlastníkom pozemku, na ktorom drevený sklad
stojí, žalovaný, ktorý tak nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko ten vlastníkom daného

pozemku nie je. Naopak umiestnením skladu na svojom pozemku využíva žalovaný a svoje vlastnícke
oprávnenie, teda týmto spôsobom užíva svoj pozemok (§ 123 OZ). Vlastnícke právo k tomuto pozemku
nadobudol žalovaný vydržaním, nakoľko v konaní bolo preukázané, že u žalovaného boli splnené všetky
podmienky vydržania. Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ide
o nadobudnutie tohto práva na základe tzv. iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods.

1 OZ). Podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby k vydržaniu došlo sú k vydržaniu spôsobilá vec,
subjekt vydržania, existencia oprávnenej držby a splnenie vydržacej doby (§ 134 ods. 1 OZ, § 130
ods. 1 OZ). K vydržaniu spôsobilá vec je každá vec, ktorá môže byť vo vlastníctve, v danom prípade
fyzickej osoby. Touto vecou je aj nepochybne pozemok, pod ktorým drevený sklad stojí, nakoľko žiaden
zákon v súčasnosti neobmedzuje, že by fyzická osoba nemohla byť vlastníkom pozemku resp. že by

fyzická osoba pozemok vydržať nemohla. Kým pred 31.12.1991 bola k nadobudnutiu vlastníckeho práva
fyzickou osobou titulom vydržania spôsobilá vec, ktorá mohla byť len predmetom osobného vlastníctva,
teda nie pozemok, nakoľko ten nemohol byť v osobnom vlastníctve, na ktoré sa úprava vydržania
vzťahovala(§127OZvzneníod01.04.1964do31.12.1991,vspojenís§135aods.2OZ),po31.12.1991
toto obmedzenie odpadlo a už aj fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku

vydržaním. Právna úprava vydržania a ani právna úprava vlastníckeho práva platná po 31.12.1991 totiž
už nerozlišovala medzi osobným a iným vlastníctvom (§ 134 ods. 1 OZ). Subjekt vydržania predstavuje
osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Súčasná úprava vydržania umožňuje
vydržanie každej osobe, t.j. fyzickej osobe, teda žalovanému i osobe právnickej, na rozdiel od úpravy
platnej do 31.12.1991, ktorá umožňovala vydržanie len občanovi. Ďalším predpokladom vydržania je

existencia oprávnenej držby. Oprávnená držba je taká držba, ktorá je vykonávaná osobou, ktorá nakladá
s vecou ako s vlastnou a táto osoba je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, nakoľko si myslí,
že je vlastníkom veci, hoci objektívne jej vlastníkom nie je. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde
držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl,

ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Oprávnená držba sa v zásade opiera
o existujúci právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu taký právny titul svedčí. V danom prípade bol žalovaný oprávneným držiteľom, nakoľko s časťou
pozemku žalobcu nakladal ako s vlastnou a to tým, že mal na ňom umiestnenú časť skladu, ktorý užíva a

obhospodaruje. Oprávnenosť jeho držby preukázala kúpna zmluva, pričom v znaleckom posudku, ktorý
určil kúpnu cenu bolo stanovená aj cena dreveného skladu, ktorý sa mal nachádzať na pozemku, ktorý
žalovaný kupoval, teda u žalovaného neexistoval dôvod sa domnievať, že by daná drevená stavba mala
nepatrne zasahovať aj do pozemku žalobcu. Je to práve táto kúpna zmluva, ktorá spolu so znaleckýmposudkom preukazuje domnelý právny titul aj k pozemku žalobcu zastavaného búdou. Na základe tejto
kúpnej zmluvy sa žalovaný stal vlastníkom parcely č. XXXX/X a zároveň skrz to, že na tomto pozemku
mal stáť i drevený sklad, stal sa dobromyseľným držiteľom aj časti pozemku žalobcu, do ktorého sklad

svojou menšou časťou zasahoval. Daný omyl je ospravedlniteľný okrem toho, že v zmysle znaleckého
posudku, ktorým bola určená kúpna cena, mal stáť na pozemku, ktorý kupoval žalovaný aj drevený
sklad, takisto aj tým, že presah do susediaceho pozemku nie je väčší ako 1,5 metra z celkovej dĺžky
žalovaného pozemku dosahujúcu minimálne 25 metrov na severnom okraji resp. 30 metrov na južnom
okraji, teda ani 6% resp. 5%, čo je prakticky nerozoznateľný rozdiel. Vzhľadom na takýto minimálny

rozdiel nedošlo u žalovaného k porušeniu obvyklej opatrnosti. Vydržacia doba predstavuje nepretržitý
časový úsek, po ktorý musí byť vec v oprávnenej držbe, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k nej vydržaním. Pri nehnuteľnostiach, ktorú v tejto veci prestavuje pozemok pod stavbou je
vydržacia doba 10 rokov. Vzhľadom nato, že fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo k
pozemku vydržaním až po 31.12.1991, kedy sa opätovne do právneho poriadku zaviedol len jeden druh
vlastníckeho práva, je potrebné uviesť, že judikatúra potvrdila a zo zákona ani nič iné nevyplýva, že

do doby po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe sa započítava aj doba držby vykonávaná pred
01.01.1992. V danom prípade táto 10 ročná lehota s istotou uplynula 25.09.1995, kedy sa žalovaný
stal najneskôr vlastníkom pozemku pod dreveným skladom titulom vydržania, nakoľko vlastnícke právo
nadobudol registráciou kúpnej zmluvy vykonanou dňa 25.09.1985, pričom počas celej tejto doby sa
žalovaný relevantným nedozvedel o skutočnostiach spôsobilých narušiť jeho dobromyseľnosť, teda

že mu vec nepatrí. Vzhľadom nato, že došlo k splneniu všetkých podmienok vydržania pozemku pod
dreveným skladom žalovaným, nadobudol žalovaný vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním, a
preto do vlastníckeho práva žalobcu nezasahuje. Žalovaný umiestnením dreveného skladu užíva tento
svoj pozemok, čím realizuje svoje vlastnícke oprávnenie. Žalobca tak nie je oprávnený domáhať sa
vypratanie tejto časti pozemku, nakoľko toto oprávnenie prislúcha iba vlastníkovi. Z uvedeného dôvodu

súd návrh zamietol.

5. V konaní mal žalovaný plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Náklady na vypracovanie zamerania drevenej stavby, ktoré si žalovaný uplatnil na pojednávaní
konanom dňa 16.05.2016 však za účelné považovať nemožno, nakoľko prioritne by sa súd z dôvodu

hospodárnosti zaoberal splnením predpokladov vydržania u žalovaného a až v prípade ich nesplnenia
by sa zaoberal, či došlo k zásahu do vlastníckeho práva. Až v tejto fáze by bolo zameranie potrebné.
Pre posúdenie či u žalovaného sú predpoklady vydržania splnené, t.j. či nakladá s vecou ako vlastnou, či
mu právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti, či uplynula vydržacia doba, nebolo zameranie potrebné.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu
trov konania. Uviedol, že predložil všetky relevantné doklady - dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Omšenie (ďalej aj ako ,,nehnuteľnosti žalobcu)
a taktiež dôkazy preukazujúce nemennosť hraníc medzi jeho nehnuteľnosťami a nehnuteľnosťami

žalovaného (zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Omšenie) od roku 1974. Z predložených geometrických
plánov vyplýva, že pôvodne na nehnuteľnostiach žalovaného nestála žiadna stavba. Na LV č. XXXX,
k.ú. Omšenie je zapísaná i nehnuteľnosť a to parcela registra ,,C" č. XXXX/X o výmere 412 m2
Záhrady (ďalej aj ako ,,predmetná nehnuteľnosť“). Na predmetnej nehnuteľnosti je v časti postavená
čierna stavba žalovaného a to tzv. ,,Búda“ (ďalej aj ako ,,sporná stavba"). Do dnešného dňa nie

je v katastrálnej mape táto sporná stavba zaznačená. Žalovaný bol už v minulosti upovedomený o
hraniciach nehnuteľností žalobcu a nehnuteľností žalovaného. Žalovaný si v rámci bežnej opatrnosti
mal a mohol preveriť priebeh hraníc nehnuteľností. Žalovaný na prvom pojednávaní prehlásil, že v
dobre viere užíva len časť predmetnej nehnuteľnosti a to vo výmere cca 40 m2, s tým, že o túto
časť sa stará a užíva ju len on. Následne, žalovaný zmenil tvrdenie, keď uviedol, že užíva iba časť

vo výmere 4 m2 predmetnej nehnuteľnosti a to časť pod spornou stavbou a nie časť vo výmere 40
m2, s tým, že predložil návrh na vyporiadanie len zastavanej časti spornej stavby. S takýmto návrhom
on nesúhlasil a nemôže súhlasiť. Trvá na vyprataní predmetnej nehnuteľnosti za vytýčenú deliacu
hranicu v zmysle žaloby. Žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov, len na základe ním tvrdených skutočností,
sa snaží použiť inštitút vydržania a to len na základe jeho mylného presvedčenia odvolávajúc sa na

kúpnu zmluvu z roku 1986. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo preukázané, že
predmetnú nehnuteľnosť alebo jej časť nachádzajúcu sa pod spornou stavbou v dobrej viere užíval
a užíva. Je potrebné uviesť, že on za účelom preukázania, resp. spochybnenia dobromyseľnosti
žalovaného a tým i vydržania žiadal vypočuť bývalú manželku žalovaného, z dôvodu, že žalovanýuviedol na pojednávaní, že nehnuteľnosti žalovaného boli žalovaným a jeho bývalou manželkou užívané
spoločne a teda svedok by sa vedel relevantne k veci vyjadriť. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu
zamietol s odôvodnením ,,že ak by sa nepotvrdili dané skutočnosti bolo by to slovo proti slovu, a

čo by na preukázanie takého skutkového záveru, aký si pravdepodobne žalobca želá, samozrejme
nestačilo. Je si vedomý toho, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi sporu. Takéto
nevykonanie však, podľa neho, musí byť riadnym spôsobom a presvedčivo zdôvodnené. Podstatou
vykonania dôkazu - výpovede bývalej manželky žalovaného, malo byť objasnenie spôsobu užívania
nehnuteľnosti a taktiež či mal žalovaný vedomosť o tom kde je skutočná hranica medzi nehnuteľnosťami

žalovaného a nehnuteľnosťami žalobcu a že bol v minulosti v rozhodnom čase (t.z. do 10 rokov od
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného) vyzývaný na odstránenie spornej
stavby z predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasí s odôvodnením odmietnutia vykonania dôkazu, t.z. najmä
stvrdením,žebyšlootvrdenieprotitvrdeniu.Jetohonázoru,žeprávevoveciachvydržaniavlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam sú zväčša rozhodujúce výpovede svedkov. Je potrebné uviesť, že bývalá
manželka žalovaného je okrem neho a žalovaného jediný bezprostredný svedok, ktorý by vedel uviesť

a objasniť spôsob užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. Je presvedčený, že odmietnutím
vykonania navrhovaného dôkazu, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo vplyv
na nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. V prípade ak súd uvažuje o vydržaní vlastníckeho
práva v súvislosti s užívaním časti predmetnej nehnuteľnosti mal by mať bez akýchkoľvek pochybností
preukázané splnenie všetkých podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uvedené je

obzvlášť podstatné, nakoľko prípadné rozhodnutie súdu vo veci samej sa dotýka vlastníckeho práva
žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva musí byť plne legitímny
a musí mať oporu v zákone. Okresný súd zamietol návrh vo veci samej s odôvodnením, že žalovaný
časť predmetnej nehnuteľnosti vydržal, pričom takto vydané rozhodnutie je predčasné, vychádzajúce
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, zasahujúce do vlastníckeho práva žalobcu bez toho aby

takéto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, presvedčivé a vychádzalo by zo spoľahlivo zisteného
skutkovéhostavu.Okresnýsúdsvojimrozsudkomporušiljehoústavnéprávokvlastníctvutým,žezmenil
predmet žaloby z vypratania spornej stavby žalovaného, stojacej na časti predmetnej nehnuteľnosti
žalobcu, a tak umožnil žalovanému neoprávnene nadobudnúť časť predmetnej nehnuteľnosti žalobcu,
na ktorom stojí sporná stavba vydržaním. Je toho názoru, že k návrhu vo veci predložil všetky listinné

dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú oprávnenosť jeho nároku, ktorého sa domáha - vypratania spornej
stavby žalovaného a to z časti predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sporná stavba stojí a to najmä,
Notárskou zápisnicou N 679/94 Nz 755/74 z 01.11.1974, Zmluvou o deľbe a Kúpnou zmluvou, kde si
oprávnené osoby rozdelili nehnuteľnosť p. č. XXXX na päť častí a súčasne odpredali T. p. č. XXXX/
X vo výmere 5 (á) 24 m2 čisto a bez tiarch, kde v texte Notárskej zápisnice nie sú uvedené žiadne

stavby (chata, šopa a pod.) na parcele číslo XXXX/X. V zmysle Notárskej zápisnice vyhotovenej dňa
05.05.1975 a o hraničnom vytýčení a oddelení novovzniknutých pozemkov na geometrickom pláne sa
nenachádza sporná stavba ani iné stavby. V rozhodnutí vydanom ONV - odbor výstavby č. výst. XXX/
XX - XXX/X z 25.04.1975 bolo vydané stavebné povolenie (T.), k čomu v zmysle stavebného zákona,
na začatí a po ukončení stavby bolo nutné vyhotoviť záznam podrobného merania zmien vyhotoveného

na p.č. XXXX/X (T.) dňa 12.09.1989 a súčasne stavu zameraného geometrickým plánom z l9.10.1989.
Ani v zázname podrobného merania a geodetickom pláne v rámci širších vzťahov nie je zakreslená
sporná stavba žalovaného na parcele číslo 1 XXX/X. Ďalej poukázal na Geometrický plán z 30.1l.l999,
kópiu katastrálnej mapy na pozemku p. č. XXXX/X, 8, 10 a pod., informatívnu mapu. Vychádzajúc z
listinných dôkazov o hranici pozemkov, ako boli vytýčené v r. 1974-1975 sa do dnešného dňa, resp. do

roku 2016 nemenili, čo potvrdzujú ním predložené geometrické plány, o čom vedel žalovaný a bol o
tom upovedomený. Žalovaný sa odvoláva, že stavby ako jeho chata a sporná stavba boli postavené v
roku 1960, čo podľa jeho názoru nie je pravda. Žalovaný uvádza, že svoje nehnuteľnosti kúpil a teda
sa na neho nevzťahujú ustanovenia stavebného zákona, k chate a spornej stavbe nedoložil stavebné
a kolaudačné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona. Žalovaný svojimi tvrdeniami uviedol súd a

Obec Omšenie - stavebný úrad a Štátny stavebný dohľad do omylu. Žalovaný sa odvoláva na nejaké
ústne dohody s nebohým jeho otcom, pričom jeho nebohý otec s tým, čo tvrdí žalovaný, by nikdy
nesúhlasil. Žiadal, aby odvolací súd opätovne uložil žalovanému povinnosť predložiť aktualizované
listiny a to stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, aktualizované zameranie a oddelenie hraníc
pozemkov, list vlastníctva so stavbami, taktiež žiada vypočuť bývalú manželku žalovaného. Je toho

názoru, že žalovaný sa domáha časti predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej stojí časť spornej stavby
žalovaného formou vydržania súdnou cestou a to bez listinných dôkazov. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti naďalej trvá na tom, že jeho nárok na vypratanie časti predmetnej nehnuteľnosti
žalovaným je dôvodný a naďalej žiada aby žalovaný odstránil časť spornej stavby, ktorá sa nachádza napredmetnej nehnuteľnosti a to tak, že spornú stavbu posunie na vlastné náklady za hranicu predmetnej
nehnuteľnosti, prípadne iným spôsobom vyprace predmetnú nehnuteľnosť, na ktorej stojí časť spornej
stavby žalovaného.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nesprávne uvádza, že podľa
predložených dokladov na predmetných parcelách nestála žiadna stavba. V skutočnosti na nich nie je
len zakreslená, pretože podľa záveru Štátneho stavebného dohľadu kôlňa nie je stavbou a nemusela
byť zakreslená. Žalobca tvrdí, že dokázal podanie informácie jeho osobe o nových hraniciach. Taký
doklad pred 4.5.2015 nebol nikdy žalobcom predložený, pretože ani neexistuje. Prvý krát mu to oznámil

doporučeným listom zo dňa 4.5.2015. Jeho tvrdenie vyvracia aj ním samým doložený predchádzajúci
doporučený list zo dňa 6.9.2009 vo veci sekania trávy a ďalších podľa neho susedských sporov, v ktorom
sa spor o hranice pozemkov, respektíve vypratania kôlne nespomína. V ,,rámci bežnej opatrnosti“ nebol
povinný nechať preveriť rozmery zakúpeného pozemku, nakoľko z troch strán boli vytýčené plotom a o
štvrtej ho informoval otec žalobcu, o čom nemal dôvod pochybovať, zvlášť, keď si pozemok orientačne
premeral sám pásmom. Nikdy na rokovaní OS nemenil svoje vyhlásenie, že neužíva 40, ale užíva len 4

metre štvorcové pozemku. Jeho návrh na susedské vysporiadanie výmenou (alebo odkúpením) štyroch
metrov bol jednorazovo kompromisný v rámci ponuky na urovnanie sporu, žalobca ho nerešpektoval
rovnako, ako jeho predchádzajúce písomné ponuky na dohodu. V žiadnom z jeho písomných vyjadrení
pre OS neuviedol slová o využitie ,,inštitútu vydržania", len popísal daný stav a jeho vývoj. Dôkaz
o užívaní predmetnej časti parcely doložila písomne jeho bývalá manželka PhDr. C. P. overeným

vyhlásením u notára - s týmto dôkazom právneho zástupcu žalobcu oboznámil osobne pri poslednom
pojednávaní. Výsluch navrhovaného svedka - jeho exmanželky (inak dvojnásobného onkologického
pacienta) nie je potrebný, pretože doložila svoju výpoveď z 24.5.2016 písomne a on ju osobne proti
podpisu odovzdal do rúk právneho zástupcu už 3.6.2016, tento ho teda mal k dispozícii už pri písaní
odvolania dňa 16.6.2016. Žalobca správne uvádza, že vlastnícke právo je dané Ústavou SR. Musí si

však uvedomiť, že toto právo prináleží aj jemu. Predmetná kôlňa bola súčasťou kúpnopredajnej zmluvy o
čom svedčí znalecký posudok k zmluve z 24.6.1985. Žalobcom predložené listinné doklady ani v jednom
prípade nepotvrdzujú oprávnenosť na vypratanie predmetnej kôlne. Uvádzané rozdelenie nehnuteľnosti
- parcely č. XXXX na päť častí pôvodným majiteľom pánom V. v roku 1974 - mimo iné aj na sporné
parcely č.XXXX/X (P.) a 189X/X (T.) nepriamo poukazuje na skutočnosť, že by nebolo vykonané tak, aby

hranicaobochpozemkovprechádzalacezpredmetnúkôlňu,ktorátampodľaznalcastálaužvroku1960.
Pripomína, že táto kôlňa (sklad bicyklov a ručnej kosačky) nie je stavbou v zmysle zákona s povinnosťou
schvaľovacieho povolenia a preto nemusela byť na geometrických plánoch parciel zakreslená. Ani jeden
z listinných dôkazov nie je dokladom o možnej neexistencii záhradnej kôlne, lebo ako dokázalo šetrenie
zamestnanca Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 7.10.2015, nejednalo sa a nejedná sa o stavbu v

právnomslovazmysle.Tosúčasnenedokazuje,akotvrdížalobca,žetamstavbanestála.Niejepravdou,
že geometrické plány z 30.11.1999 a z 10.11.2014 boli vyžiadané a vykonané za účelom vyznačenia
hranice a oddelenia oboch parciel. O ich konaní a účele nebol informovaný, ani nebol k zameraniu a
výsledku prizvaný. V skutočnosti sa jednalo len o zameranie iných prístavieb žalobcu, o čom svedčí aj
potvrdenie Katastrálneho odboru Okresného úradu v TN z 11.2.2016, že žiadne vytýčenie hraníc nebolo

týmto úradom realizované. V skutočnosti nás nebohý otec žalobcu pri kúpe na tvári miesta informoval,
kadiaľ prebieha hranica oboch pozemkov, s čím obaja s manželkou súhlasili. Ukázal im vlastnoručne
zabetónovaný stĺp na severnom okraji, ktorý dodnes stojí a ktorý je niekoľko metrov vzdialený od hranice,
ktorú novo navrhuje žalobca- teraz v jeho prospech. Južnú hranicu tvorila železná trubka zatlčená do
zeme, ktorá už neexistuje, nakoľko bola zabetónovaná bez jeho vedomia do základov nového plotu so

spodným susedom. Nebohý otec žalobcu nenamietal ani proti ním postavenému kamennému múriku,
ani zasadeniu okrasných kríkov v mieste pôvodnej hranice, ktoré dodnes existujú a nenamietal proti
nim ani žalobca po jeho smrti. Za významnú zmienku v spore stojí aj skutočnosť, že žalobca sám pred
niekoľkými rokmi svoj pozemok ohraničil pevnými stĺpikmi a železným plotom zo železnej sieťoviny, ktorý
je asi jeden meter od jeho búdy, približne v mieste pôvodnej hranice, smerom na jeho pozemok. Urobil

tak dobrovoľne a ani vtedy nežiadal žiadnu úpravu hraníc. To ho len utvrdilo v dobrej viere, že jeho
nebohým otcom vytýčená hranica je správna. Domnieva sa, že ním predložený listinný dôkaz - znalecký
posudok zo dňa 24.6.1985 ku kúpe jeho pozemku, ktorý obsahuje údaj o kôlni a jej dátumu postavenia je
nezvratný a dokazuje ho aj vyjadrenie jeho prvej manželky, ktoré teraz zbytočne žiada žalobca opakovať,
hoci ho prevzal už dňa 3.6.2016.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný uviedol Štátny stavebný
dohľad (ďalej aj ako ,,ŠSD") do omylu, tým, že uviedol, že predmetné stavby na jeho nehnuteľnosti
stáli. Ako dôkaz predložil len Kúpnu zmluvu z roku 1986 ako dôkaz o tom, že kúpil predmetné
nehnuteľnosti. Napriek tomu, že žalobca namietal konanie ŠSD, tento nezohľadnil pripomienky žalobcuk tomu, že žalovaný, podľa názoru žalobcu porušil stavebný zákon platný v roku 1986 a nesplnil si
zákonné povinnosti vyplývajúce mu pri nadobudnutí nehnuteľností, a to najmä tým, že nevyhotovil
geometrický plán na oddelenie hraníc pozemkov a zameranie všetkého, čo kúpil a tento následne

nedal zaregistrovať do katastra nehnuteľností. Opäť poukázal na dôkaz Notársku zápisnicu N 675/76
Nz 755/74 a na kúpu pozemku, kde predmetom dedičského konania boli len pozemky bez akejkoľvek
stavby. ŠSD nevykonal v zmysle zákona o ŠSD dôkazové šetrenia, odmietol konať na podnet žalobcu
a odporučil túto vec riešiť na príslušnom súde. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že nebol upovedomený
o hraniciach pozemkov, pričom v tejto súvislosti poukázal na stavebný zákon v r. 1986, zákon o

geodézii, katastrálny zákon, list žalobcu z 06.09.2009 Naďalej má za to, že stavba žalovaného - šopa
je nelegálna a z časti postavená na pozemku žalobcu. Týmto svojím konaním sa žalovaný snaží
svoju stavbu legalizovať a chce časť pozemku žalobcu, a tým porušuje vlastníckeho práva žalobcu
k pozemku. Rozdelenie parciel bolo vykonané v zmysle Notárskej zápisnice N 679/74 Nz 755/74 a
zmluvou o deľbe a kúpe zo dňa 08.11.1974. Prílohou tejto zápisnice bol vyhotovený Geometrický plán
vypracovaný 26.06.1974, ktorý jednoznačne vytyčuje rozdelenie a hranice novovzniknutých pozemkov

- hranice medzi pozemkom žalovaného p. č. XXXX/X a žalobcu p. č. XXXX/X bez žiadnych stavieb
alebo zastavaných častí. V zmysle stavebného zákona sa účastníkom konania stáva každý, kto stavia
akékoľvek stavby na svojom pozemku (drobné stavby do 25 m2 zastavanej plochy a stavby podliehajú
stavebnému povoleniu s prináležiacou dokumentáciou schvaľovanou príslušným stavebným úradom).
Po ukončení musí stavebník opätovne dať premerať všetky náležitosti, ktoré súvisia s jeho činnosťou

vrátane geometrických plánov stavieb a hraníc pozemkov. K tejto činnosti nie je potrebný súhlas alebo
účasť žalovaného. Okrem iného žalobca nezasiahol svojou činnosťou do práv žalovaného. Namieta, že
dôkaz žalobcu - Znalecký posudok z 24.06.1986 ku kúpe jeho pozemku, ktorý obsahuje údaj aj o kvôlni
- šope za 300 Kčs s dátumom postavenia a vyjadrenie jeho bývalej manželky, je právne relevantný v
tomto konaní. Žiadal preto, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny

predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo

veci rozhodol, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že právo domáhať sa vypratania pozemku má v zásade ten, kto je jeho vlastníkom proti tomu, kto
do jeho práva neoprávnene, teda aj proti vôli vlastníka zasahuje (§ 126 ods. 1 OZ), pričom samotný

vlastník je oprávnený užívať predmet svojho vlastníctva aj tak, že na ňom bude mať drevený sklad. V
prejednávanej veci pritom z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
vlastníkom pozemku, na ktorom drevený sklad stojí, je žalovaný, ktorý tak nezasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu, nakoľko ten vlastníkom daného pozemku nie je. Naopak umiestnením skladu na
svojom pozemku využíva žalovaný svoje vlastnícke oprávnenie, teda týmto spôsobom užíva svoj

pozemok (§ 123 OZ). Vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudol žalovaný aj podľa odvolacieho
súdu vydržaním, nakoľko v konaní bolo preukázané, že u žalovaného boli splnené všetky podmienky
vydržania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, tak ako správne konštatoval už súd prvej inštancie, že
vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o nadobudnutie tohto
práva na základe tzv. iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ). Podmienky, ktoré

musia byť naplnené, aby k vydržaniu došlo sú k vydržaniu spôsobilá vec, subjekt vydržania, existencia
oprávnenej držby a splnenie vydržacej doby (§ 134 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ). K vydržaniu spôsobilá
vec je každá vec, ktorá môže byť vo vlastníctve, v danom prípade fyzickej osoby. Touto vecou je aj
podľa odvolacieho súdu nepochybne pozemok, pod ktorým drevený sklad stojí, nakoľko žiaden zákonv súčasnosti neobmedzuje, že by fyzická osoba nemohla byť vlastníkom pozemku resp. že by fyzická
osoba pozemok vydržať nemohla. Subjekt vydržania predstavuje osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním. Ďalším predpokladom vydržania je existencia oprávnenej držby. Oprávnená

držba je taká držba, ktorá je vykonávaná osobou, ktorá nakladá s vecou ako s vlastnou a táto osoba
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená,
že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, nakoľko si myslí, že je vlastníkom veci, hoci
objektívne jej vlastníkom nie je. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že
mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek

tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať. Oprávnená držba sa v zásade opiera o existujúci právny
dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí. V danom prípade bol aj podľa odvolacieho súdu žalovaný oprávneným držiteľom, nakoľko s
časťou pozemku žalobcu nakladal ako s vlastnou a to tým, že mal na ňom umiestnenú časť skladu, ktorý
užíva a obhospodaruje. Oprávnenosť jeho držby pritom aj podľa odvolacieho súdu preukázala kúpna

zmluva, pričom v znaleckom posudku, ktorý určil kúpnu cenu bolo stanovená aj cena dreveného skladu,
ktorý sa mal nachádzať na pozemku, ktorý žalovaný kupoval, teda u žalovaného neexistoval dôvod sa
domnievať, že by daná drevená stavba mala nepatrne zasahovať aj do pozemku žalobcu. Je to práve
táto kúpna zmluva, ktorá spolu so znaleckým posudkom preukazuje domnelý právny titul aj k pozemku
žalobcu zastavaného búdou. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa žalovaný stal vlastníkom parcely č.

XXXX/1 a zároveň skrz to, že na tomto pozemku mal stáť i drevený sklad, stal sa dobromyseľným
držiteľom aj časti pozemku žalobcu, do ktorého sklad svojou menšou časťou zasahoval. Daný omyl
je aj podľa odvolacieho súdu ospravedlniteľný okrem toho, že v zmysle znaleckého posudku, ktorým
bola určená kúpna cena, mal stáť na pozemku, ktorý kupoval žalovaný aj drevený sklad, takisto aj
tým, že presah do susediaceho pozemku nie je väčší ako 1,5 metra z celkovej dĺžky žalovaného

pozemku dosahujúcu minimálne 25 metrov na severnom okraji resp. 30 metrov na južnom okraji,
teda ani 6% resp. 5%, čo je prakticky nerozoznateľný rozdiel. Vzhľadom na takýto minimálny rozdiel
nedošlo teda u žalovaného k porušeniu obvyklej opatrnosti. Vydržacia doba predstavuje nepretržitý
časový úsek, po ktorý musí byť vec v oprávnenej držbe, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k nej vydržaním. Pri nehnuteľnostiach, ktorú v tejto veci prestavuje pozemok pod stavbou je vydržacia

doba 10 rokov. V danom prípade táto 10 ročná lehota aj podľa odvolacieho súdu s istotou uplynula
25.09.1995, kedy sa žalovaný stal najneskôr vlastníkom pozemku pod dreveným skladom titulom
vydržania, nakoľko vlastnícke právo nadobudol registráciou kúpnej zmluvy vykonanou dňa 25.09.1985,
pričom počas celej tejto doby sa žalovaný relevantným nedozvedel o skutočnostiach spôsobilých narušiť
jeho dobromyseľnosť, teda že mu vec nepatrí. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca

počas celého konania pred súdom prvej inštancie, nebol schopný uviesť žiadne konkrétne tvrdenie, ako
samalžalovanýdodesiatichrokovodkúpydozvedieťoskutočnejhranici,akomutomalobyťoznámené,
kým to malo byť oznámené, resp. ako sa to mal dozvedieť a podobne. Žalobca v priebehu konania
totiž netvrdil, z akého dôvodu a kedy sa táto informácia, podľa názoru žalobcu všeobecne známa, mala
dostať do sféry žalovaného. Tvrdenie žalobcu sa týkalo iba všeobecnej známosti informácie o spornosti

hranice, no neuviedol, prečo uvedená informácia mala byť považovaná za všeobecne známu a z akého
dôvodu mala byť známa práve žalovanému, keďže jeho otec s ním vraj nechcel preto prísť do konfliktu
a žalobca samotný mu to mal oznámiť až v roku 1999. Tvrdenia žalobcu sú aj podľa odvolacieho súdu v
rovine hypotetizovania, nakoľko konkrétnosti absentujú. Žalobca nikdy netvrdil, že by žalovanému bola
pred rokom 1996 výslovne oznámená spornosť hraníc medzi pozemkami, či už ním samotným (z jeho

výpovede pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovanému uvedenú spornosť hranice oznámil ústne
po smrti svojho otca v roku 1999) alebo jeho otcom (v tomto smere iba uviedol, že jeho otec sa so
žalovaným nechcel dostať do konfliktu). Na tento účelo iba uviedol, že to bolo všeobecne známe. Bližšie
uviedol, že sa domnieva, že je tomu tak z dôvodu, že geometrické plány a katastrálny stav nepustia.
Naviac ako vyplýva z listinných dôkazov, žalobca podaním zo dňa 16.9.2009 oznamuje žalovanému

cit.: „Oplotenie, resp. odplotenie, ak ako si ho naznačil, by som mal spraviť ešte tohto roku. Hore
uvedené skutočnosti Ti dávam na zváženie a očakávam, že Tvoje správanie a konanie bude čestné,
bez toho aby sa susedské vzťahy narušili.“ Citované konštatovanie žalobcu pritom relativizuje tvrdenie
žalobcu o všeobecnej známosti spornosti hranice, keďže na jednej strane uvádza, že postaví plot, ako
ho naznačil žalovaný a sám apeluje na čestné konania. Vzhľadom nato, že došlo k splneniu všetkých

podmienok vydržania pozemku pod dreveným skladom žalovaným, nadobudol žalovaný vlastnícke
právo k tomuto pozemku vydržaním, a preto do vlastníckeho práva žalobcu nezasahuje. Žalovaný
umiestnením dreveného skladu užíva tento svoj pozemok, čím realizuje svoje vlastnícke oprávnenie.
Žalobca tak nie je oprávnený domáhať sa vypratanie tejto časti pozemku, nakoľko toto oprávnenieprislúcha iba vlastníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

13. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že za účelom preukázania, resp. spochybnenia
dobromyseľnosti žalovaného a tým i vydržania žiadal vypočuť bývalú manželku žalovaného, pričom súd
návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a zamietnutím ním navrhovaného dôkazu mu bolo odňaté
právo na spravodlivý proces, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie riadne
zdôvodnil prečo navrhovaný dôkaz nevykonal, pričom uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania

sledujúc tiež zásadu hospodárnosti viedli súd k záveru o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania
výsluchom bývalej manželky žalovaného, nakoľko skutkový stav je dostatočne zistený a od výsluchu
vzhľadom na pomer medzi žalovaným a svedkyňou, nemožno očakávať, že jej výpoveď by tento
skutkový stav mohla rozhodným spôsobom ovplyvniť. Navyše žalobca počas celého konania, nebol
schopný uviesť žiadne konkrétne tvrdenie, ako sa mal žalovaný do desiatich rokov od kúpy dozvedieť
o skutočnej hranici, ako mu to malo byť oznámené, kým to malo byť oznámené, resp. ako sa to mal

dozvedieť a podobne. Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie
pritom taktiež nevidel dôvod, teda nepovažoval za potrebné v prejednávanej veci doplniť dokazovanie
výsluchom uvedeného svedka. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je pritom vždy vecou súdu, a nie strán sporu.

14.V súvislosti so žalobcovým prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu
odvolací súd záverom konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby
bolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľné

a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).