Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010035
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2020:6220010035.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

09. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. K. Z. W. W. B., nar. XX. XX. XXXX D. R., trvale bytom
D. Y., T.Á. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

-- dňa 27. 05. 2019 v čase o 21.55 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, EC:

VK742BU po ulici J. Kráľa vo Veľkom Krtíši, kde pri autobusovej stanici SAD bol hliadkou OO PZ Veľký
Krtíš predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, kde sa v čase 0 22.00 h dobrovoľne podrobil
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil
známky požitia návykových látok, bol následne vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu,
s ktorým najprv súhlasil, pričom prvotným skríningom moču mu bola zistená prítomnosť Amfetamínu,
Metamfetamínu, Extázy a Cannabinoidov v organizme, preto bol hliadkou opakovane vyzvaný, aby sa
podrobil odberu biologického materiálu (krvi), čo však bezdôvodne odmietol,

t e d a

- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobil značnú škodu na
majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

a o d s u d z u j e s a

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 800,- (osemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu
súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 02. 2020 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom
Krtíš obžalobu na obžalovaného I. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Policajti ho nezastavili pri bežnej kontrole,
išli proti nemu, otočili sa, nezaujímali ich doklady o STK. Je toho názoru, že zastavenie bolo účelové,
nebol riadne poučený, fúkal do prístroja, odovzdal moč, len odmietol odovzdať krv. Žiadne omamné látky
nepožil, mohlo ísť o stopy po liekoch. Koncentrácia týchto látok v tele by mala byť zistená aj z moču.

Má strach z ihiel, vždy mal s tým problém. Pri odobratí krvi sa stalo, že odpadol.

Svedok I.. Z. Z. uviedol, že auto, ktoré riadil obžalovaný, zastavili predpísaným spôsobom, vyzvali ho na
skúšku prítomnosti alkoholu, tá bola negatívna, vyzvali ho aj na odber biologického materiálu, pretože
javil známky požitia omamných látok. V nemocnici mu bol odobratý moč, vyšlo tam viac pozitívnych

látok, preto bol vyzvaný na odber krvi, čo odmietol. Opakovane bol vyzývaný, vždy odmietol. Tlačivo
Správa o výsledku objasňovania priestupku je predtlačené a používa sa na všetky prípady. Obžalovaný
bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu, on nemal čo žiadať, alebo nežiadať lekárske vyšetrenia, mohol
odmietnuť. O tom, že obžalovaný bol poučený, je spísaný záznam a je obžalovaným podpísaný.

Svedok I. Š. uviedol, že prítomnosť alkoholu sa vyšetruje prístrojom, prítomnosť návykových látok sa
vyšetruje odberom. Ide o dve rôzne veci. Veta v tlačive - „vodič po odmietnutí vyšetrenia prístrojom
nežiada lekárske vyšetrenie“ - sa vzťahuje na vyšetrenie prítomnosti alkoholu a obžalovaný sa
odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Bol poučený ešte pri aute. Po odovzdaní moču
odmietol odovzdať krv. Opakovane bol vyzývaný, ale stále odmietol. Uviedol, že už biologický materiál

odovzdal a krv odmietol dať. Na odber biologického materiálu ho vyzvali preto, že javil príznaky požitia
psychotropných látok.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním písomných dôkazov tak, ako je uvedené v zápisniciach v
hlavných pojednávaniach.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, čiže odmietol sa podrobiť
odberu biologického materiálu, čím platí zákonná fikcia, že riadil motorové vozidlo v stave vylučujúcom
spôsobilosť. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že šikanózne a účelové konanie polície sa

nepreukázalo. Obžalovaný bol zastavený riadne predpísaným spôsobom, pretože ako uviedli policajti,
jazdil po strede cesty. Nič na tom nemení skutočnosť, že policajti sa za ním otočili a až potom ho zastavili.
V rámci výkonu služby vykonávali aj dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a pokiaľ
vodič viedol vozidlo neštandardným spôsobom, bolo ich povinnosťou zakročiť. Zakladať svoju nevinu na
jednej vete vytrhnutej z kontextu zo Správy o výsledku objasňovania priestupku, konkrétne, že „vodič po

odmietnutí vyšetrenia prístrojom nežiada lekárske vyšetrenie“, je podľa súdu len účelovou obranou. Táto
veta z predpísaného tlačiva sa vzťahuje výlučne na zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi a bolo chybou
zo strany policajtov vôbec niečo v tejto vete zaškrtnúť. To však nič nemení na skutočnosti, že obžalovaný
sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Pokiaľ obžalovaný udáva, že on biologický materiál
odovzdal, toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne. Odovzdal vzorku moču, ale neodovzdal vzorku krvi.

Ako vyplýva z usmernení policajného prezídia, policajti sú povinní poučiť obžalovaného o tom, že presná
koncentrácia v krvi je možná len na základe vyšetrenia krvi. Vzorka z moču je len orientačná. Preto
neobstojí tvrdenie obžalovaného, že aj zo vzorky moču je možné zistiť koncentráciu jednotlivých látok.
Súd podotýka, že stopy v moči zostávajú v krvi niekoľko mesiacov a závisia aj od pitného režimu. To
znamená, že v moči môžu existovať stopové prvky zakázaných látok, ale koncentráciou v krvi sa môže

zistiť, že ide o tak nízku koncentráciu, že nemajú žiaden vplyv na vedenie vozidla. Súd v tomto prípade
neskúmal, či koncentrácia zakázaných psychotropných látok u obžalovaného bola vysoká, alebo nízka,
ani to s odstupom času nebolo možné. Za podstatné považoval to, že obžalovaný sa odmietol podrobiť
odberu biologického materiálu predpísaným spôsobom, ktorý by jednoznačne určil koncentráciu týchto
látok a v konečnom dôsledku posúdil aj jeho schopnosť vedenia vozidla v danom čase. Nepreukázalo sa

ani tvrdenie obžalovaného, že odberom krvi by bolo ohrozené jeho zdravie. Uviedol síce, že s tým mal vminulosti problém a po nehode, keď mu bola odoberaná krv, odpadol, to sa však nepotvrdilo. Z výsledkov
analýzy krvi, ktoré ukazujú negatívne výsledky na psychotropné látky (z októbra 2019), vyplýva, že odber
sa uskutočnil bez zdravotných následkov a pravdepodobne sa odberu podrobil dobrovoľne.

Pokiaľ obhajoba spochybňuje, či obžalovaný bol poučený, z výsluchu svedkov má súd preukázané, že
poučený bol. Ako zhodne uviedli obaja policajti, ide o zohratú dvojicu, kde každý vie, čo má robiť a
dokonca obžalovaný bol poučený opakovane. Poučený bol pri vozidle, ako to býva vždy a poučený bol
aj v nemocnici, navyše opakovane vyzývaný k odberu. V konečnom dôsledku je táto účelová obrana

vyvrátená aj podpisom obžalovaného v tlačive Správa o objasňovaní priestupku. Súd má tak bez
najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe.

Pokiaľ ide o druh a výšku trestu, súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na
zásady individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadol najmä na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Obžalovaný sa nepriznal a v minulosti bol štyrikrát súdne trestaný, z toho u dvoch trestoch platí fikcia

neodsúdenia a spáchal 27 priestupkov, takmer výlučne na úseku dopravy. Súd mu preto nemohol
priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak, priznal mu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zák.. Základná trestná sadzba prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák. je v rozmedzí 0 - 1 rok. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností dochádza k modifikácii
trestnej sadzby takým spôsobom, že dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o 1/3 (12 mesiacov/3=4

mesiace). Súd tak mohol ukladať trest v rozmedzí 4 mesiace až 1 rok. Do úvahy však prichádzalo
aj uloženie alternatívneho trestu. Pravdou je, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe
uloženého iného trestu. Súd sa však nestotožnil s tvrdením prokurátorky, že obžalovanému by nemal
byť ukladaný alternatívny trest. Pokiaľ by zákonodarca mal prejaviť svoju vôľu v tom zmysle, že pokiaľ
obžalovaný spácha trestný čin v skúšobnej dobe iného odsúdenia, nie je možné uložiť alternatívny

trest, bol by ju vyjadril v paragrafovom znení zákona. K tomu však nedošlo. Nepodmienečný trest
odňatia slobody je nutné ukladať pri spáchaní skutku v skúšobnej dobe, ale to nevylučuje možnosť
uloženia alternatívneho trestu. Súd v prvom rade vychádzal zo spoločenskej nebezpečnosti trestného
činu, ktorú síce nespochybňuje, ani nebagatelizuje, avšak je toho názoru, že nie je tá nebezpečnosť tak
vysoká, aby bolo nutné obžalovaného trestať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pri ukladaní

trestu je súd povinný prihliadnuť aj na všetky okolnosti prípadu a to najmä na spôsob spáchania činu,
následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný má v striedavej starostlivosti maloletú dcéru, o ktorú sa stará, pracuje,
dochádza za prácou a trest by mal postihovať predovšetkým obžalovaného a nie jeho rodinu, resp. len
v nevyhnutnej miere. V tomto prípade by tomu tak nebolo a bola by ohrozená starostlivosť o maloletú

dcéru, či už v rámci celkovej starostlivosti, ako aj v rámci vyživovacích povinností. Súd ďalej poukazuje
aj na predloženú správu zo strany obžalovaného z októbra 2019, z ktorej vyplýva, že nebola u neho
zistená prítomnosť žiadnych psychotropných látok. Súdu sa tak javí, že išlo o jednorazové vybočenie v
užívanípsychotropnýchlátok,vktorejužobžalovanýnepokračujeazosvojhokonaniasapoučil.Uložený
peňažný trest považuje súd za dostatočný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Pre

prípad úmyselného zmarenia mu súd vymeral aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Súd zároveň uložil obžalovanému aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).