Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Richard Klimek, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3P/356/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Klimek PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619206725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľky: M.. Ľ.

O., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. A.P. XX/XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslavovu Slovinskou, advokátkou,
Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal:
H. O., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. A. XX/XXX, V. Ú. D.. I.: I. O., P.. XX.XX.XXXX N. D.. G. O., P.. XX.XX.XXXX,
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o
návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo H. O., P.. XX.XX.XXXX N. M.. Ľ. O., Z.. U., P.. XX.X.XXXX uzatvorené dňa X.X.XXXX

J. H. P. J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. P. J., vo zväzku 19, ročník 2001, na
strane 74, pod poradovým číslom 166 rozvádza .

II. Zverujú sa mal. I. O., P.. XX.X.XXXX N. G. O., P.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky-
navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, je povinný prispievať na výživu
mal. I.a výživným vo výške 130,-€ mesačne a na mal. G. výživným vo výške 70,-€ mesačne, počnúc

od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sa otec- manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal je povinný
uhrádzať k rukám matky - navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Styk otca s maloletým I. súd neupravuje.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. každú stredu v kalendárnom týždni od 15:30 hod. do
18:30 hod. bez prítomnosti matky a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od 9:00 hod. do 18:00
hod., bez prítomnosti matky s tým, že mal. G. si otec v čase určenom ako začiatok styku prevezme v

mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku mal. G. matke v mieste bydliska matky riadne
a včas odovzdá.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2019 domáhala, aby súd jej
manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. I. N. G. do jej starostlivosti a žiadala,
aby zo strany otca bola určené výživné na mal. I. vo výške 250 eur mesačne a na mal. G. vo výške 150

eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Súčasne
navrhla, aby súd styk otca s mal. I. N. G. neupravil.2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnil tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa 8.9.2001 a z
manželstva sa narodili dve deti, a to mal. I. N. G.. Manželstvo spočiatku vykazovalo všetky znaky
fungujúceho zväzku. Postupom času si manželia prestávali rozumieť, dochádzalo medzi nimi ku

konfliktom a citové väzby medzi nimi ochladli. Ďalej uviedla, že sa dozvedela, že jej manžel má známosť
a okrem toho začal holdovať alkoholu a svoj voľný čas trávi s kamarátmi a o rodinu nejaví patričný
záujem. Manžel nejaví záujem o deti a nevenuje sa im. Dňa 12.10.2019 sa odsťahovala s deťmi zo
spoločnejdomácnosti.VsúčasnostijezamestnanávneziskovejorganizáciiAlžbetka,n.o.,SpišskáNová
Ves a má mesačný príjem vo výške 676,50 eur. Má pravidelné mesačné výdavky na úhradu nájomného

vo výške 250 eur, platby za internet vo výške 12 eur, telefón 15 eur, štúdium vo výške 50 eur, stravu
vo výške 100 eur, oblečenie vo výške 30 eur, lieky a drogéria vo výške 30 eur, phm vo výške 20 eur. V
súčasnosti prispievať na zabezpečenie potrieb svojich deti pravidelnými mesačnými platbami na mal. I.
vo výške cca. 300 eur, ktorá pozostáva z platieb v škole 30 eur, poistka v sume 15 eur, cestovné v sume
20 eur, vreckové 30 eur, telefón 10 eur, strava v sume 100 eur, oblečenie v sume 50 eur, drogéria v sume
20 eur, školné v ZUŠ, stužková, jazyková škola v sume 20 eur. Na mal. Jerguša má mesačne výdavky

v sume cca. 120 eur, ktorá pozostáva z poplatkov v materskej škole cca. 40 eur, strava v sume 50 eur,
oblečenie 30 eur. Manžel, ktorý nepodal návrh má pracovať v PD Čingov v Smižanoch s priemerným
príjmom vo výške 750 eur a okrem toho pracuje príležitostne ako šofér autobusu.

3. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva sa písomne vyjadril k návrhu tak, že nesúhlasil

s rozvodom manželstva. Uviedol, že menšie nezhody medzi manželmi nastali, keď sa im narodil syn I..
Uznal, že boli obdobia, kedy prišiel akýsi stereotyp a občas išiel s kamarátmi na pivo. V záujme rodiny
obmedzil takéto jeho správanie. Navrhovateľka všetky svoje city a náklonnosť začala prejavovať len k
ich deťom a preto sa cítiť dosť opustený a nikým nepochopený. vzťahy sa narušili pre rozdielne názory
na manželský život, spoločný chod domácnosti, spoločné trávenie voľného času s rodinou, či dovoleniek

s priateľmi a s tým súvisiace priority, čo považuje po vzájomnej komunikácii za odstrániteľné. Ďalej
odmietol, aby mal mimomanželský pomer. Má za to, že je krátka doba, čo nežijú spolu s manželkou,
aby mohlo byť ich manželstvo rozvrátené a ako otec detí sa pravidelne zaujíma o ich výchovu a zdravý
vývin, ale navrhovateľka deťom nahovára samé nezmysly, čo u nich vyvoláva negatívny obraz o ňom.
Po ich vzájomných rozhovoroch dospel k tomu, že je ešte medzi nimi šanca zachrániť manželstvo, ale

ak by súd manželstvo rozviedol, navrhol, aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a z jeho
strany určené výživné na mal. I. vo výške 120 eur mesačne a na mal. G. vo výške 100 eur mesačne.

4. Navrhovateľka sa písomne vyjadrila k vyjadreniu manžela, v ktorom uviedla, že o manželskú poradňu
nemá záujem, pretože podľa nej sa vzťahy medzi manželmi rozvrátili už dávnejšie a šanca na záchranu

manželstva je nulová a nemá záujem o obnovu manželského spolužitia bez ohľadu na to, či manžel
udržuje mimomanželský pomer alebo nie. V júni 2019 mala navrhovateľka záujem obnoviť vzťah s
manželom na dovolenke, no manžel sa vyjadril, že nepôjde a má ísť sama. Ďalej uviedla, že manžel
rodinu finančne nezabezpečoval, výplatu alebo jej čas navrhovateľke nedával, všetky výdavky spojené
s rodinou a chodom domácnosti hradila sama, pretože manžel sa vyjadroval, že peniaze nemá a ani

neprispieval jej na výživu na maloleté deti. Po tom, čo manželovi bol doručený návrh, uhradil výživné v
mesiaci 12/2019 vo výške 200 eur a vzal maloleté deti kúpať sa. Na Vianoce nedal deťom žiadny darček.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod
manželstva, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, a toto je zapísane v knihe manželstiev
Matričného úradu H. P. J., vo zväzku 19, ročník 2001, na strane 74, pod poradovým číslom 166.

7. Z rodných listov I. O., P.. XX.X.XXXX N. G. O., P.. XX.X.XXXX vyplynulo, že ich D. G. Ľ. O., P..

XX.X.XXXX N. A. H. O., P.. XX.XX.XXXX.

8. Z potvrdenia obce Odorín vyplynulo, že obaja manželia mali posledné spoločné bydlisko v A. H.. Č.Í.
XX.

9. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že návrh o rozvod manželstva podala z dôvodu, že manžel stratil
záujem o rodinu a začal sa stretávať s kamarátmi a holdoval alkoholu. Za príčinu rozvratu manželstva
uviedla to, že s manželom navzájom si nerozumejú a spolu nekomunikujú. Naposledy spolu žili v jednej
domácnosti v Odoríne a od 12.10.2019 žije s deťmi v byte na sídlisku Západ v Spišskej Novej Vsi. Už keďžili spolu v Odoríne všetky poplatky platila sama, s manželom nehospodári a neprejavujú si navzájom
náklonnosti. Počas spolužitia jej vadilo na manželovi, že čas trávi s kamarátmi. Starší syn I. sa s otcom
nekontaktuje a mladší syn Jerguš bol u otca naposledy pred vianočnými prázdninami. Maloletý I. je

žiakom Technickej akadémie v Spišskej Novej Vsi a maloletý G. žiakom materskej školy. Jej manžel má
pracovať v PD Čingov a dosahuje príjem 750 eur a má príjem plynúci aj z dohôd o vykonaní práce a preto
je v jeho možnostiach, aby platil výživné vo výške 400 eur na obe deti. Jej zamestnávateľom je Alžbetka,
n.o., a má príjem vo výške 700 eur vrátane daňového bonusu. Má výdavky na domácnosť - nájomné
250 eur mesačne, internet 13 eur, na stravné v škole pre I. v sume 30 eur, na poistku 15 eur, cestovné do

školy 20 eur, vreckové 30 eur, telefón 10 eur, stravu 100 eur, oblečenie 50 eur, drogéria 20 eur, stužková
80 eur ročne a poplatok za jazykovú školu 120 eur ročne. Na maloletého G. má výdavky v škôlke na
stravu 10 eur, polročný poplatok 20 eur, stravu 50 eur, oblečenie 30 eur a na lyžiarsky výcvik 90 eur.

10. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva na pojednávaní vyjadril nesúhlas s rozvodom
manželstva. Potvrdil, že s manželkou nevedie spoločnú domácnosť tri mesiace, po tom, čo manželka

ju opustila spolu s deťmi. Nehospodári s manželkou, ale manželke a deťom je nápomocný. Nezhody
medzi nimi vznikli minulý rok, pretože boli obaja nezamestnaní. Jeho zamestnávateľom je PD Čingov a
dosahuje príjem cca. 860 eur v hrubom. Na dohodu zarobí cca. 50 eur. Po práci zväčša pracoval okolo
domu a stalo sa, že si vypil pivo so susedom, ale to už skončilo. V súčasnosti je dočasne PN a poberá
nemocenskú vo výške 300 eur. Má výdavky na inkaso vo výške 100 eur, stravu 100 eur, lieky 20 - 30

eur mesačne, oblečenie 30 eur, hygienu 40 eur, mobil 20 eur, cestovné do práve 50 eur, vstupné na
plaváreň 30 eur mesačne a platí poistné v zamestnaní 50 eur ročne. Jeho pracovná doba je od 7:00
hod. do 14:00 hod. a má také zručnosti, aby mohol sa postarať o deti.

11. Z listín predložených stranami mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu a

výška nájomného bola stanovená na 250 eur mesačne. Z výplatných pások matky je zistené, že jej
zamestnávateľom je Alžbetka, n.o. a jej príjem za mesiac 12/2019 bol vo výške 758,79 eur v čistom.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že navrhovateľka
bola naposledy evidovaná ako uchádzač o prácu od 15.1.2019 do 31.10.2019. Z potvrdenia PD
Čingov Smižany vyplýva, že manžel je ich zamestnancom od 1.4.2019 a od 2.12.2019 je dočasne

práceneschopný. Jeho priemerný príjem za obdobie od 4/2019 do 11/2019 bol vo výške 699,43 eur
v čistom. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že manžel mal uzatvorené dohody o
pracovnej činnosti s JTJ Doprava, s.r.o., Jamník a naposledy v mesiaci 10/2019 mal príjem vo výške
16,99 eur v hrubom. V súčasnosti mu je vyplácaná nemocenská dávka vo výške 327,60 eur mesačne
pri dočasnej práceneschopnosti.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov mal súd
preukázané, že rodičia maloletých detí nevedú spoločnú domácnosť. Naposledy bývali spoločne s deťmi
v Odoríne. Navrhovateľka žije s deťmi a manžel žije sám. Maloletý I. je žiakom TA v Spišskej Novej Vsi
a maloletý Jerguš žiakom materskej školy. Pri pohovore s mal. I. bolo zistené, že žije s navrhovateľkou

a naďalej chce ostať s ňou a s otcom sa nechce stretávať. Maloletý G. sa s otcom stretáva. Kolízny
opatrovníkodporučilpreprípadrozvoduzveriťobemaloletédetidostarostlivostinavrhovateľky,zostrany
manžela určiť primerané výživné a styku manžela u mal. I. neupraviť a u mal. G. upraviť.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

19. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

20. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

22. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

23. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné toto manželstvo
rozviesť.

24. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod.
Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je
vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej
existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v

manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených
funkcií už v súčasnosti neplní, pretože manželia nežijú spolu, starostlivosť o obe maloleté deti
zabezpečuje navrhovateľka, manželia ani spolu nehospodária a ani sa vzájomne nepodporujú.

26. Za týchto okolností preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie

uvedených základných funkcií manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.

27. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako
takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Navrhovateľka deklaruje snahu rozviesť sa a z takéhoto
správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo

strany oboch účastníkov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo
svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená
manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu
vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva
vyhovel.

28. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.30. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

31. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

37. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

38. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

39.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

40. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

42. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

43. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

45.Podľa§112ods.1CMP,nakonanievoveciachstarostlivostisúduomaloletýchjemiestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

46.Podľa§116CMP,aksatonepriečiúčelukonania,súdjepovinnýinformovaťo prebiehajúcomkonaní

maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

47. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

48. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

49.Pokiaľšlooúpravurodičovskýchprávapovinnostikmaloletýmdeťom,súdmalpreukázané,žeoobe

deti zabezpečuje starostlivosť navrhovateľka a sám maloletý Dominik, ktorý je blízko veku dospelosti sa
vyjadril, že aj naďalej si praje, aby ostal v starostlivosti jeho matky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
preto súd maloletého Dominika a Jerguša zveril do starostlivosti navrhovateľky - matky.

50. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloleté deti, t.j. v tomto prípade otca,

súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov rodiča, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy
skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je
šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa,rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane

uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

51. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva - otec je zamestnancom s pravidelným mesačný
priemerným príjmom vo výške 699,43 eur v čistom. V súčasnosti od mesiaca december 2019 je
poberateľom dávky - nemocenské vo výške 327,60 eur. Je otcom dvoch maloletých detí a hradí
nevyhnutné výdavky súvisiace s domácnosťou, na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, kozmetiku a lieky.

52. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, súd ustálil výšku výživného
u mal. I. na sumu 130 eur mesačne zo strany otca a u mal. G. súd určil rozsah výživného vo výške70 eur mesačne zo strany otca, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

53. Súd zistil názor maloletého I. k jeho stretávaniu sa s otcom, z ktorého bolo preukázané, že sa nechce
s otcom stretávať. Súd prihliadol na názor maloletého I., ktorý je vo veku blízkemu veku dospelosti a
preto styk otca s maloletým I. neupravil.

54. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý G. sa s otcom stretá. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti súd určil styk otca v rozsahu, že je oprávnený stretávať sa s mal. G. každú stredu
v kalendárnom týždni od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od
9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.

55. Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., CMP, žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.