Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. jún 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200758
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116200758.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Borisom Vittekom v právnej veci navrhovateľa Ing. P. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, J. zastúpeného JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom
Hroznová 2318, Trenčín proti odporcovi C.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, P., o vypratanie
nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.
Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2016 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
vypratať pozemok parcelu reg. „C“ parc. č. 1893/4 nachádzajúcu sa v k.ú. M., a to odstránením drevenej
budovy bez súpisného čísla a pevných základov, ktorá sa čiastočne nachádza aj na pozemku parcela

reg. „C“ parc. č. XXXX/X. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Návrh dôvodil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X v k.ú. M.. Na pozemku parc. č. XXXX/X,
ktorý vlastní odporca je postavená drevená budova - sklad, ktorý nie je zameraný geometrickým plánom.
Tátobudovaječasťouumiestnenáajnaparc.č.XXXX/X,ktorúvlastnínavrhovateľ.Tátoskutočnosťbola
zistená po zameraní nehnuteľnosti v teréne, na základe ktorého bol vyhotovený geometrický plán na

zameranie stavby na parc. č. XXXX/XX č. XXXXXXXX-XXX-/XX zo dňa 12.12. 2014. Odporca zasahuje
doprávnavrhovateľatým,ženačastipozemkuparc.č.XXXX/X,ktorúvlastnínavrhovateľ,jeumiestnená
budova vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ vyzval odporcu na vypratanie nehnuteľnosti listom zo dňa
04.05.2015 v termíne do 25.06.2015. Na výzvu odporca reagoval listom zo dňa 11.06.2015, v ktorom
uviedol, že ho prekvapila výzva navrhovateľa ako i výsledky zamerania geodetom. Zároveň uviedol, že
nehnuteľnosti navrhovateľa užíva v dobrej viere od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k svojim
nehnuteľnostiam. Navrhovateľ listom zo dňa 22.07.2015 požiadal Obecný úrad M. o zabezpečenie

stavebného dohľadu z dôvodu podozrenia, že na predmetných parcelách je umiestnená neoprávaná,
resp. čierna stavba. V závere zo stavebného dohľadu zo dňa 07.10.2015 starosta obce M. uviedol,
že budovu dodatočne legalizovať nemožno, nakoľko bola preukázateľne postavená pred účinnosťou
stavebného zákona a navrhovateľovi odporučil občianskoprávne konanie pred súdom.

Odporca vo svojej replike uviedol, že žiada návrh zamietnuť. Uviedol, že žaloba nie je podložená
dokumentáciou, ktorá by relevantne preukazovala nárok navrhovateľa. Od nadobudnutia vlastníckeho

práva k jeho nehnuteľnosti nemal vedomosť o tom, že by drevená budova - sklad nestála na jeho
pozemku. Pri nadobudnutí vlastníckeho práva k jeho susednej nehnuteľnosti bol viackrát výslovne
ubezpečený otcom navrhovateľa, že hranica ich susedných pozemkov, nie je určená tak, ako uvádza
navrhovateľ. O uvedených tvrdeniach otca navrhovateľa nikdy nemal dôvod pochybovať aj z dôvodu,že navrhovateľ si svoj pozemok už pred niekoľkými rokmi oplotil, pričom neuvádzal, že by hranica
mala byť vyznačená inak, ako bol otcom navrhovateľa informovaný a ako bolo dlhodobo z oboch strán
akceptované. Opakovane zdôraznil, že od nadobudnutia vlastníctva k jeho susednej nehnuteľnosti

(pozemku a chate) užíval danú časť pozemku dobromyseľne a v dobrej viere, že hospodári na svojom
pozemku. Za celé obdobie odkedy nehnuteľnosť vlastní prebehlo viacero zameraní geodetmi a žiadne
z nich neavizovalo zmenu hranice pozemku. Ani zo strany navrhovateľa do doručenia jeho výzvy
zo dňa 04.05.2015 nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľ takéto ďalšie zameranie vykonal, aký
výsledok malo toto zameranie a rovnako nemal možnosť vzniesť do záznamu merania svoje prípadné

námietky. V súvislosti s výzvou navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nebol počas celej doby prístupný
žiadnemu rozumnému dialógu a akémukoľvek osobnému kontaktu a pokusu o dohodu sa cielene
vyhýbal, napriek opakovaným snahám. Uviedol, že geometrický plán na zameranie stavby na parc. č.
XXXX/XX č. XXXXXXXX-XXX-/XX nemožno považovať za relevantný podklad pre rozhodnutie súdu,
nakoľko existujú pochybnosti o hodnovernosti predloženého dokumentu, nakoľko nebol vyhotovený za
účelom zamerania drevenej budovy. Zo stanoviska katastrálneho odboru Okresného úradu P. vyplynulo,

že to bol podklad na zápis drobnej stavby - prístrešku na parc. č. XXXX/XX, pričom drevená budova
reálne nebola predmetom zamerania a ani nebola v rámci geometrického plánu zameraná. Zakreslenie
budovy dodatočne realizoval navrhovateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, listom vlastníctva č. XXXX

pre k.ú. M., listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. M., geometrickým plánom na zameranie stavby na
parc. č. XXXX/XX, výzvou na vypratanie zo dňa 4.5.2015, odpoveďou na výzvu na vypratanie zo dňa
11.6.2015, žiadosťou o zabezpečenie štátneho stavebného dohľadu, závermi zo štátneho stavebného
dohľadu zo dňa 7.10.2015, geometrickým plánom zo dňa 27.6.1974, znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX, geometrickým plánom na zameranie chaty na parc. č. XXXX/

X, znaleckým posudkom zo dňa 24.6.1985, výsledkom prešetrenia zo dňa 11.2.2016, zameraním
skutočného vyhotovenia drevenej stavby z čl. XX, kúpnou zmluvou z č.l. 67, osvedčením o dedičstve,
záznamom Z XXXX/XX s prílohami, ohliadkou pozemkov a drevenej budovy - skladu, fotografiami
vyhotovenými počas ohliadky, notárskou zápisnicu N XXX/XX, geometrickým plánom č. zákazky
XXX-XXX-XX, rozhodnutím Okresného národného výboru zo dňa 19.5.1975, záznamom podrobného

zamerania zmien, geometrickým plánom zo dňa 12.10.1989, geometrickým plánom zo dňa 29.11.1999,
kópiou katastrálnej mapy zo dňa 10.11.2014, listom adresovaným odporcovi zo dňa 16.09.2009 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX a kúpnej zmluvy je preukázané, že odporca je vlastníkom pozemku parc. č.

XXXX/X v k.ú. M., ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.1985, ktorá bola registrovaná
na Štátnom notárstve v P. dňa 25.09.1985. Z listu vlastníctva č. XXXX a z osvedčenia o dedičstve je
preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku parc. č.XXXX/X v k.ú. M., ktorý nadobudol dedením
po poručiteľovi - otcovi navrhovateľa, ktorý zomrel dňa 14.03.1999. Medzi účastníkmi konania sa stalo
nesporným a zároveň zo zamerania drevenej stavby z čl. 46 je preukázané, že na pozemku parc. č.

XXXX/X je postavená drevená stavba-sklad, ktorá svojou menšou časťou zasahuje aj na pozemok parc.
č. XXXX/X, teda pozemok parc. č. XXXX/X, ktorého južný okraj má po dĺžke najmenej 30 metrov a
severný okraj 25 metrov, presahuje o nie viac ako 1,5 metra, čo je zrejmé zo zamerania skutočného
vyhotovenia drevenej stavby.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vlastníkom drevenej budovy - skladu je odporca, ktorý ako vyplýva
z jeho výpovede budovu aj užíval ako sklad náradia a dreva a zároveň ju obhospodaroval tak, že
v nej vymenil prehnité dosky a dal na strechu novú krytinu. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
je preukázané, že odporca spolu so svojou vtedajšou manželkou nadobudol do bezpodielového
spoluvlastníctva chatu s príslušenstvom a pozemok parc. č. XXXX/X za cenu 44 212,- Kčs, pričom je

tam výslovne uvedené, že cena je určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku, ktorým bola
stanovená cena predmetu kúpy 44 212,- Kčs vyplýva, že v tejto cene bol zahrnutý aj predmetný drevený
sklad obitý drevenými doskami, ktorý sa teda už vtedy nachádzal na pozemku parc. č. XXXX/X, a to
v jeho záhradnej časti, pričom mal byť postavený už v roku 1960. Obitie skladu drevenými doskami
potvrdila ohliadka a vyhotovené fotografie. Z uvedeného tak vyplýva, že odporca kúpil predmetný

pozemok parc. č. XXXX/X aj s týmto dreveným skladom. Uvedené je zároveň aj odpoveďou na argument
navrhovateľa, ktorý uviedol na pojednávaní dňa 13.04.2016, že odporcovi nikto nikdy nedal súhlas k
umiestneniu tejto stavby, pretože mu ho ani dať nemohol, nakoľko odporca už takto drevenú budovu -
sklad kúpil, keď už bola dávno postavená.Zo Záveru zo štátneho stavebného dohľadu je zrejmé, že drevený sklad je bez pevných základov, čo
dokladajú aj vyhotovené fotografie a zápis z ohliadky, z ktorých vyplýva, že budova je len podložená

kamenným a tehlovým materiálom.

V konaní nebolo preukázané, že by odporca mal vedomosť o tom, že drevený sklad zasahuje čiastočne
do pozemku navrhovateľa v dobe 10 rokov od registrácie kúpnej zmluvy, teda do 25.09.1995. Sám
navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že odporcu na to upozornil pred dvoma rokmi. Zároveň uviedol,

že mu to bolo oznámené až po smrti otca po roku 1999. Ďalej uviedol, že to muselo byť zrejmé z
vytyčovacích náčrtov a geometrických plánov z roku 1999 a 2000, pričom pri vymeraní v roku 2000
mal byť prítomný aj odporca. Tieto oznámenia nie sú relevantné, nakoľko sa týkajú až obdobia po roku
1996 a zároveň nebolo preukázané, že odporcovi boli poskytnuté k nahliadnutiu. Na otázku súdu danú
navrhovateľovi na pojednávaní dňa 13.04.2016, či bol odporca upozornený na hranice pozemkov aj pred
rokom 1999, navrhovateľ iba uviedol, že sa domnieva, že zrejme upozornený bol, nakoľko katastrálny

a právny stav nepustí, avšak vôbec na otázku súdu neuviedol, kým ani akým spôsobom k takémuto
upozorneniu malo dôjsť, teda vôbec neoznačil predmetnú skutočnosť, ktorou malo dôjsť k upozorneniu
odporcu na skutočné hranice pozemku.

Odporca tieto tvrdenia navrhovateľa poprel a uviedol, že nikdy nebol upozornený s tým, že mu práveže

ešte bolo povedané, že hranice pozemku siahajú ešte 2 metre do vnútra pozemku navrhovateľa, ktoré
malibyťajvytýčenékamennýmstĺpom.Zároveň uviedol,ženamiestehranice,takakomujuukázalotec
navrhovateľa, zasadil kríky. Tvrdenia navrhovateľa podporila aj ohliadka a vyhotovené fotografie, keď z
týchto dôkazov je zrejmé, že severovýchodne od oporného múru na severnom oplotení parcely č. 1893/4
sa nachádza spomínaný kamenný stĺp odlíšiteľný od ostatných stĺpov, nakoľko sú kovové, takisto sa za

oporným múrom nachádza aj zlatý dážď. To, že odporca minimálne do roku 25.09.1995 nemal vedomosť
o skutočnej hranici pozemkov nepriamo preukazuje aj list navrhovateľa zo dňa 16.09.2009. V tomto
liste navrhovateľ upozorňuje odporcu na rôzne nezhody týkajúce sa ich spolunažívania na predmetných
pozemkoch, no nevytýka mu zásah drevenou stavbou do jeho vlastníckeho práva. Súd má za to, že
ak by navrhovateľ mal aj v tomto období vedomosť o zásahu do jeho vlastníckeho práva, určite by to

odporcovi nielen bezodkladne oznámil, ale by ani podľa bodu III. 3/ tohto listu nestaval plot oddeľujúci
pozemok navrhovateľa parc. č. 1893/4 a odporcu parc. č. XXXX/X mimo skutočnej hranice vo vnútri
svojho pozemku. Uvedené vyplýva zo zamerania z čl. 46, z ohliadky a vykonaných fotografií. Rozumné
by bolo postaviť plot na skutočnej hranici. Výpoveď navrhovateľa je naviac aj v rozpore s jeho tvrdením
v návrhu vo veci samej, v ktorom uvádza, že skutočnosť, že budova zasahuje od jeho pozemku bola

zistená a preukázaná po zameraní dňa 12.12.2014.

Z predložených geometrických plánov a zameraní (geometrický plán na zameranie stavby na parc.
č. XXXX/XX zo dňa 12.12.2014, geometrický plán na zameranie prístavby a stavieb na parc. č.
XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X zo dňa 19.06.2014, geometrický plán na zameranie

chaty na parc. č. XXXX/X zo dňa 14.07.2000, geometrický plán č. zákazky XXX-XXX-XX, záznam
podrobného zamerania zmien z roku 1989, geometrický plán zo dňa 12.10.1989, geometrický plán zo
dňa 29.11.1999) iba plán vyhotovený dňa 19.06.2014, tvoriaci prílohu záznamu katastra X bol spôsobilý
dať odporcovi vedomosť o skutočných hraniciach pozemkov. Tento plán slúžil na zameranie stavby
na parcele č. XXXX/XX, a podľa jej zamerania a porovnania umiestnenia tejto stavby a dreveného

skladu už muselo byť zrejmé, že hranice idú cez drevenú stavbu, nakoľko pri pohľade, keď sa udiareň
(štvorec umiestnený pri severozápadnom rohu stavby na parc. č XXXX/XX) prekryje s východnou stenou
dreveného skladu neostáva už priestor tak, aby hranica išla poza budovu. V zmysle tohto geometrického
plánu ešte musí západným smerom od udiarne existovať voľný pozemok patriaci navrhovateľovi, čo bez
toho, aby hranice prechádzali cez drevenú stavbu nie je možné. Avšak predmetný plán, nakoľko bol

zhotovený až v roku 2014, teda po roku 1996 nie je relevantný. To obdobne platí aj pre plán zo dňa
12.12.2014, ktorým bola zameraná stavba na parc. č. XXXX/XX, nakoľko tu už je zachytená stavba na
parc. č. XXXX/XX s udiarňou zameranou predtým vyhotoveným plánom.

Čo sa týka ostatných geometrických plánov a zameraní, tak tie sú spôsobilé dať účastníkom predstavu

o približnom tvare pozemku, avšak to či je hranica pozemku posunutá o nejakú časť napr. o 1,5 m, z
nich pri bežnom skúmaní nie je možné určiť, a to vzhľadom nato, že na nich nie je zaznačený nijaký
objekt, podľa ktorého polohy by šlo konkrétnu polohu hraníc v teréne z bežného nazretia do plánu či
zamerania zistiť. Napríklad stavba na parc. č. XXXX/X sa nachádza vo východnej časti parc. č XXXX/X a preto na približné určenie hranice medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X nie je vhodná, na rozdiel od
geometrické plánu pre stavbu na par. č. XXXX/XX, nakoľko stavba na par. č. XXXX/XX sa nachádza už
dostatočne blízko spornej hranice a tak predstavuje vhodný referenčný bod a postupom uvedenom v

predchádzajúcom odseku už možno zistiť, že hranice cez drevenú budovu prechádzajú.

To, že na ostatných starších geometrických plánoch a zameraniach sa drevená stavba nenachádza
preukazuje len to, že budova nebola zakreslená, ale nie to, že sa tam v čase vyhotovenia týchto plánov
nenachádzala, a to rovnako ako tam nie je zaznačená ani teraz v zmysle kópie katastrálnej mapy zo dňa

10.11.2014, pričom evidentne sa na pozemku nachádzala. Navyše v súčasnosti sa evidujú v katastri
iba stavby pevne spojené so zemou, rovnako to tak bolo aj za účinnosti dnes už neplatného zákona o
evidencii nehnuteľností. Neevidovali sa stavby, ktoré nie sú spojené so zemou pevným základom (§
119 ods. 2 OZ, § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z., § 2 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb.). Takisto
ako ani po dobu šiestich rokov nebol evidovaný ani altánok navrhovateľa na parc. č. XXXX/XX, ktorý ho
podľa svojho tvrdenia postavil pred 8 rokmi, avšak v katastri bol zaevidovaný v roku 2014 záznamom

č. XXX/XX na základe geometrického plánu.

Z týchto dôvodov mal súd za preukázanú skutočnosť, že odporca nebol upozornený do 25.09.1995
a ani do tohto dátumu nemal vedomosť o tom, že skutočné hranice idú cez drevenú stavbu. Navyše
jeho výpoveď je dôveryhodná, nakoľko svoje tvrdenia o tom, že nebol upozornený, a že si myslel, že

hranice idú ešte dovnútra pozemku odporcu podporil aj tvrdeniami o betónovom stĺpe ako i o vysadených
kríkoch, ktorých existencia a umiestnenie sa aj preukázalo. Zatiaľ čo odporca svoje tvrdenia o tom, že
priebeh hraníc bol odporcovi známi nijak nekonkretizoval, a ním predložené dôkazy vedomosť odporcu
o tom, že budova zasahuje do pozemku odporcu nepreukazujú.

Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, sám rozhoduje, ktorý z
navrhnutých dôkazov vykoná.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.05.2016 navrhol vykonanie dôkazu výsluchom bývalej manželky
odporcu za účelom, aby bolo ozrejmené, či odporca vedel alebo nevedel o skutočnej hranici.

Výsledky vykonaného a vyššie opísaného dokazovania sledujúc tiež zásadu hospodárnosti viedli súd k
záveru o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom bývalej manželky odporcu, nakoľko
skutkový stav je dostatočne zistený a od výsluchu vzhľadom na pomer medzi odporcom a svedkyňou,
nemožno očakávať, že jej výpoveď by tento skutkový stav mohla rozhodným spôsobom ovplyvniť.

Navyše navrhovateľ počas celého konania, nebol schopný uviesť žiadne konkrétne tvrdenie, ako sa
mal odporca do desiatich rokov od kúpy dozvedieť o skutočnej hranici, ako mu to malo byť oznámené,
kým to malo byť oznámené, resp. ako sa to mal dozvedieť a podobne. Navrhovateľ v priebehu konania
totiž netvrdil, z akého dôvodu a kedy sa táto informácia, podľa názoru navrhovateľa všeobecne známa,
mala dostať do sféry odporcu. Tvrdenie navrhovateľa sa týkalo iba všeobecnej známosti informácie o

spornosti hranice, no neuviedol, prečo uvedená informácia mala byť považovaná za všeobecne známu
a z akého dôvodu mala byť známa práve odporcovi, keďže jeho otec s ním vraj nechcel preto prísť
do konfliktu a navrhovateľ samotný mu to mal oznámiť až v roku 1999. Tvrdenia navrhovateľa sú v
rovine hypotetizovania, nakoľko konkrétnosti absentujú. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že by odporcovi bola
pred rokom 1996 výslovne oznámená spornosť hraníc medzi pozemkami, či už ním samotným (z jeho

výpovede vyplýva, že odporcovi uvedenú spornosť hranice oznámil ústne po smrti svojho otca v roku
1999) alebo jeho otcom (v tomto smere iba uviedol, že jeho otec sa s odporcom nechcel dostať do
konfliktu). Na tento účelom iba uviedol, že to bolo všeobecne známe. Bližšie uviedol, že sa domnieva, že
je tomu tak z dôvodu, že geometrické plány a katastrálny stav nepustia. Naviac ako vyplýva z listinných
dôkazov, navrhovateľ podaním zo dňa 16.9.2009 oznamuje odporcovi cit.: „Oplotenie, resp. odplotenie,

ak ako si ho naznačil, by som mal spraviť ešte tohto roku. Hore uvedené skutočnosti Ti dávam na
zváženie a očakávam, že Tvoje správanie a konanie bude čestné, bez toho aby sa susedské vzťahy
narušili.“ Citované konštatovanie navrhovateľa relativizuje tvrdenie navrhovateľa o všeobecnej známosti
spornostihranice,keďženajednejstraneuvádza,žepostavíplot,akohonaznačilodporcaasámapeluje
na čestné konania.

Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991
teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetkyokolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na
ochranu, ako má vlastník.

Podľa § 133 OZ v znení od 01.04.1964 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, osobné
vlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,daromaleboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 OZ 01.04.1983 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, ak sa

nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 135 a ods. 2 OZ v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú
vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan

aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa § 127 OZ v znení znení od 01.04.1964 do 31.12.1991, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým
príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci
domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

Podľa § 490 ods. 1 OZ v znení od 01.04.1964 do 30.04.1990, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve,
možno zmluvne prevádzať a dediť.

Podľa § 490 ods. 2 OZ v znení od 01.04.1983 do 30.04.1990, nezastavané stavebné pozemky

smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom
oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli
byť predmetom práva osobného užívania ( § 199, 200), môžu ich občania darovať svojim manželom,
ako aj príbuzným v priamom pokolení a súrodencom, prípadne zároveň s nimi aj ich manželom. Na
zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme

poľnohospodárskeho (lesného) majetku je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod
do socialistického spoločenského vlastníctva. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom
súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134.

Podľa § 129 ods. 1 OZ v platnom znení, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosti.

Podľa § 132 ods. 1 OZ v platnom znení vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 123 OZ v platnom znení, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa§126ods.1OZvplatnomznení,vlastníkmáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa§119ods.2OZvplatnomznenínehnuteľnosťamisúpozemkyastavbyspojenésozemoupevným
základom.Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, v katastri sa evidujú stavby
spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinného od 01.04.1964 do
31.12.2012, v evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov
(kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého
užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné
skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo.

Návrh nebol dôvodný. Právo domáhať sa vypratania pozemku má v zásade ten, kto je jeho vlastníkom
proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene, teda aj proti vôli vlastníka zasahuje (§ 126 ods. 1 OZ), pričom
samotný vlastník je oprávnený užívať predmet svojho vlastníctva aj tak, že na ňom bude mať drevený
sklad.

V uvedenom prípade je vlastníkom pozemku, na ktorom drevený sklad stojí, odporca, ktorý tak
nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa, nakoľko ten vlastníkom daného pozemku nie je.
Naopak umiestnením skladu na svojom pozemku využíva odporca svoje vlastnícke oprávnenie, teda
týmto spôsobom užíva svoj pozemok (§ 123 OZ).

Vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudol odporca vydržaním, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že u odporcu boli splnené všetky podmienky vydržania. Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o nadobudnutie tohto práva na základe tzv. iných skutočností
ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ). Podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby k vydržaniu došlo
sú k vydržaniu spôsobilá vec, subjekt vydržania, existencia oprávnenej držby a splnenie vydržacej doby

(§ 134 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ).

K vydržaniu spôsobilá vec je každá vec, ktorá môže byť vo vlastníctve, v danom prípade fyzickej
osoby. Touto vecou je aj nepochybne pozemok, pod ktorým drevený sklad stojí, nakoľko žiaden
zákon v súčasnosti neobmedzuje, že by fyzická osoba nemohla byť vlastníkom pozemku resp. že

by fyzická osoba pozemok vydržať nemohla. Kým pred 31.12.1991 bola k nadobudnutiu vlastníckeho
práva fyzickou osobou titulom vydržania spôsobilá vec, ktorá mohla byť len predmetom osobného
vlastníctva, teda nie pozemok, nakoľko ten nemohol byť v osobnom vlastníctve, na ktoré sa úprava
vydržania vzťahovala (§ 127 OZ v znení od 01.04.1964 do 31.12.1991, v spojení s § 135a ods. 2 OZ),
po 31.12.1991 toto obmedzenie odpadlo a už aj fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo

k pozemku vydržaním. Právna úprava vydržania a ani právna úprava vlastníckeho práva platná po
31.12.1991 totiž už nerozlišovala medzi osobným a iným vlastníctvom (§ 134 ods. 1 OZ).

Subjekt vydržania predstavuje osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
Súčasná úprava vydržania umožňuje vydržanie každej osobe, t.j. fyzickej osobe, teda odporcovi i osobe

právnickej, na rozdiel od úpravy platnej do 31.12.1991, ktorá umožňovala vydržanie len občanovi.

Ďalším predpokladom vydržania je existencia oprávnenej držby. Oprávnená držba je taká držba, ktorá
je vykonávaná osobou, ktorá nakladá s vecou ako s vlastnou a táto osoba je so zreteľom na všetky
okolnostidobromyseľná,žejejvecpatrí.Dobromyseľnosťtedaznamená,žedržiteľjeohľadneexistencie

svojho práva v omyle, nakoľko si myslí, že je vlastníkom veci, hoci objektívne jej vlastníkom nie je. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Oprávnená držba sa v zásade opiera o existujúci právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. V danom prípade
bol odporca oprávneným držiteľom, nakoľko s časťou pozemku navrhovateľa nakladal ako s vlastnou
a to tým, že mal na ňom umiestnenú časť skladu, ktorý užíva a obhospodaruje. Oprávnenosť jeho
držby preukázala kúpna zmluva, pričom v znaleckom posudku, ktorý určil kúpnu cenu bolo stanovená
aj cena dreveného skladu, ktorý sa mal nachádzať na pozemku, ktorý odporca kupoval, teda u odporcu

neexistoval dôvod sa domnievať, že by daná drevená stavba mala nepatrne zasahovať aj do pozemku
navrhovateľa. Je to práve táto kúpna zmluva, ktorá spolu so znaleckým posudkom preukazuje domnelý
právny titul aj k pozemku navrhovateľa zastavaného búdou. Na základe tejto kúpnej zmluvy sa odporca
stal vlastníkom parcely č. 1893/1 a zároveň skrz to, že na tomto pozemku mal stáť i drevený sklad, stalsa dobromyseľným držiteľom aj časti pozemku navrhovateľa, do ktorého sklad svojou menšou časťou
zasahoval. Daný omyl je ospravedlniteľný okrem toho, že v zmysle znaleckého posudku, ktorým bola
určená kúpna cena, mal stáť na pozemku, ktorý kupoval odporca aj drevený sklad, takisto aj tým, že

presah do susediaceho pozemku nie je väčší ako 1,5 metra z celkovej dĺžky odporcovho pozemku
dosahujúcu minimálne 25 metrov na severnom okraji resp. 30 metrov na južnom okraji, teda ani 6%
resp. 5%, čo je prakticky nezoznateľný rozdiel. Vzhľadom na takýto minimálny rozdiel nedošlo u odporcu
k porušeniu obvyklej opatrnosti.

Vydržacia doba predstavuje nepretržitý časový úsek, po ktorý musí byť vec v oprávnenej držbe, aby
došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nej vydržaním. Pri nehnuteľnostiach, ktorú v tejto veci
prestavuje pozemok pod stavbou je vydržacia doba 10 rokov. Vzhľadom nato, že fyzická osoba mohla
nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním až po 31.12.1991, kedy sa opätovne do právneho
poriadku zaviedol len jeden druh vlastníckeho práva, je potrebné uviesť, že judikatúra potvrdila a zo
zákona ani nič iné nevyplýva, že do doby po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe sa započítava

aj doba držby vykonávaná pred 01.01.1992. V danom prípade táto 10 ročná lehota s istotou uplynula
25.09.1995, kedy sa odporca stal najneskôr vlastníkom pozemku pod dreveným skladom titulom
vydržania, nakoľko vlastnícke právo nadobudol registráciou kúpnej zmluvy vykonanou dňa 25.09.1985,
pričom počas celej tejto doby sa odporca relevantným nedozvedel o skutočnostiach spôsobilých narušiť
jeho dobromyseľnosť, teda že mu vec nepatrí.

Vzhľadom nato, že došlo k splneniu všetkých podmienok vydržania pozemku pod dreveným skladom
odporcom, nadobudol odporca vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním, a preto do vlastníckeho
právanavrhovateľanezasahuje.Odporcaumiestnenímdrevenéhoskladuužívatentosvojpozemok,čím
realizujesvojevlastníckeoprávnenie.Navrhovateľtakniejeoprávnenýdomáhaťsavypratanietejtočasti

pozemku, nakoľko toto oprávnenie prislúcha iba vlastníkovi. Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní mal odporca plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Náklady na vypracovanie zamerania drevenej stavby, ktoré si odporca uplatnil na pojednávaní
konanom dňa 16.05.2016 však za účelné považovať nemožno, nakoľko prioritne by sa súd z dôvodu
hospodárnosti zaoberal splnením predpokladov vydržania u odporcu a až v prípade ich nesplnenia by
sa zaoberal, či došlo k zásahu do vlastníckeho práva. Až v tejto fázy by bolo zameranie potrebné. Pre

posúdenie či u odporcu sú predpoklady vydržania splnené, t.j. či nakladá s vecou ako vlastnou, či mu
právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti, či uplynula vydržacia doba, nebolo zameranie potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)