Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/195/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213700
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8120213700.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H.

E., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, za účasti matky Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, F., o návrhu otca J. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XXX, na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. dieťaťa podal dňa 03.12.2020 na Okresný súd Prešov návrh, v ktorom žiadal, aby súd znížil
výživné z jeho strany pre mal. syna na sumu 25,38 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

2. Návrhodôvodniltým,žejehomanželstvosmatkoumaloletéhobolorozvedenérozsudkomOkresného

súdu Prešov a týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného
vychádzal z príjmu 500,- eur mesačne, ktorý u vtedajšieho zamestnávateľa dosahoval. V dôsledku
reštrukturalizačných opatrení bol s účinnosťou od 29.02.2020 prepustený a súčasnosti je nezamestnaný
a nemá žiadny príjem.

3. Matka dňa 24.03.2021 telefonicky kontaktovala Okresný súd Prešov a uviedla, že v žiadnom prípade

nesúhlasí so znížením výživného, ktoré je už teraz nastavené v nepostačujúcej výške. Syn navštevuje
ZŠ R. T. F., s čím jej vznikajú výdavky na cestovné 4,- eurá / deň, obedy 20,- eur + 5,- eur, družina 20,-
eur, pomôcky, desiata. Otec maloletého nenavštevuje. Matka sa okrem maloletého stará aj o mladšiu
dcéru, s ktorou je momentálne na materskej dovolenke.

4. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 30P/256/2020-19 zo dňa 08.06.2021 preniesol príslušnosť na
Okresný súd Humenné.

5. Súd na pojednávaní dňa 06.10.2021 vypočul obidvoch rodičov. Otec trval na podanom návrhu,
stále je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,-
eur mesačne. Zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa nemá žiadne. Nemá ani inú
vyživovaciu povinnosť okrem mal. H.. Žije u rodičov a živí ho jeho matka, ktorá za neho spláca aj úver
vo VÚB po 260,- eur mesačne. Potvrdil vyjadrenie matky o tom, že je členom kapely, ale chodia hrať iba
1 - x mesačne a zarobia 300,- eur, na ktoré sú siedmi.

6. Matka vo svojej výpovedi so znížením výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že otec maloletého
má kapelu, chodí hrať a toto je spôsob, ktorým si dokáže zarobiť.7. Kolízny opatrovník sa vo veci vyjadril tak, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko dieťa je
výživou odkázané na rodičov.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. V konaní bolo zistené: Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 27P/209/2017 -63 zo dňa 18.09.2018
rozviedol manželstvo rodičov, maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

10. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70
eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 47,36 eur mesačne. Otec pracoval v čase rozvodu manželstva
v spoločnosti H. Slovensko, s.r.o. s priemerným čistým príjmom vo výške 452,46 eur mesačne.

11. V súčasnosti bolo z obsahu spisu zistené, že matka je naďalej na rodičovskej dovolenke a má príjem
vo výške 370,- eur mesačne ( rodičovský príspevok, prídavky na 2 mal. deti a výživné). Mal. dcéra S.
už dovŕšila 3 roky, takže rodičovský príspevok jej bol vyplácaný aj nad vek troch rokov dieťaťa z dôvodu
pandémie. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. dcére S. J..

12. Otecjenezamestnaný,zpotvrdeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešovzodňa09.03.2020
vyplýva, že dňom 01.03.2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žije u rodičov,
neuviedol žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať a ďalšia vyživovacia povinnosť
mu nepribudla.

13. Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo
vydané posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu
na jeho zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, či už na
stranerodičovalebonastranemaloletéhodieťaťa,ktorázmenuvýživnéhoodôvodňuje.Nastranedetíza
takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom,

ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou, či prípravou na budúce
povolanie. U rodičov za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať rozšírenie alebo zúženie
okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a zvýšenie alebo odôvodnené zníženie príjmu.14. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo
životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží
rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj

náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.

15. Zmena v pomeroch mal. H. nastala tým, že začal navštevovať základnú školu, čím vzrástli výdavky
na úhradu jeho odôvodnených potrieb, lebo matka má náklady nielen na školské potreby, pomôcky, ale
maloletý musí mať v súvislosti s tým aj viac ošatenia a obuvi na častejšie striedanie a prispôsobovanie

ročnému obdobiu. Taktiež má náklady na cestované do školy vo výške 4,- eurá denne. U matky
maloletého je potrebné prihliadnuť aj na mieru jej osobnej starostlivosti o syna, čo zákon o rodine dáva
na úroveň prispievania na výživu dieťaťa.

16. Zníženia výživného sa môže povinný rodič domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá
by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Je nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou

otca podieľať sa na všetkých nákladoch dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a to tak, aby živobytie
maloletého bolo zabezpečené na úrovni všetkých jeho odôvodnených potrieb. Otec je od 01.03.2020
vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný, avšak v konaní bolo zistené, že je členom hudobnej
skupiny a takýmto spôsobom je schopný dosiahnuť určitý príjem. Taktiež nepreukázal súdu, že má také
vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať a plniť si vyživovaciu povinnosť k

synovi a neuviedol ani nevysvetlil súdu, prečo nepracuje. V prípade mal. H. nemôže žiadať, aby ťarcha
znášania nákladov na výchovu a výživu maloletého zostala v prípade zníženia výživného len na matke.
Na základe týchto dôvodov súd návrh na zníženie výživného zo strany otca pre maloletého považuje
za nedôvodný a preto ho na pojednávaní dňa 06.10.2021 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.