Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. september 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816201671
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6816201671.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
F. Lehára 18, 984 01 Lučenec, IČO: 30 794 536, proti povinnému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XX, XXX XX G. R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 162,78 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2,
984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 140/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu

Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09.
marca 202 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol,

že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo
výroku III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
dňa 29.03.2016 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného voči povinnému o vymoženie 162,78 Eur s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.03.2016. Okresný súd

Revúca poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5608 053654 dňa 08.04.2016.
Súdny exekútor dňa 15.12.2017 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov
exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že súdny exekútor vykonal viaceré lustrácie ohľadom majetku
povinného a zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je nezamestnaný a
nepoberá žiadne dávky od Sociálnej poisťovne, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nie je

vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Zo správy súdneho exekútora jasne vyplýva, že povinný
nevlastní žiadny exekvovateľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného,
a teda je preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to
považoval exekučný súd ďalšie vymáhanie pohľadávky za nehospodárne a neefektívne. Exekučný súd
preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie. Exekučný súd zároveň rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na
náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 63,96 Eur.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré
odôvodnil tak, že dôvodom rozhodnutia exekučného súdu o trovách bola skutočnosť, že postupoval

podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prvá veta účinného do 31.03.2017, t. j. ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ichoprávnený. To však neplatí podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
do 31.03.2017, v prípade, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V
takomto prípade znáša náhradu trov exekúcie súd a nie oprávnený. Exekučný súd pri rozhodovaní o

trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade exekučného konania číslo EX 140/2016 ide
o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučným
titulom v exekúcii číslo EX 140/2016 je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu v
Revúcej č. k. 7P/43/2015-25 zo dňa 03.07.2015, ktorým súd určil otcovi Q. U. (povinný v exekučnom
konaní číslo EX 140/2016) platiť výživné na maloleté dieťaťa: M. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, od 03.07.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2P/190/2015 o zverenie mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti
navrhovateľov. Podľa prvej vety § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným

poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť,
aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania
pestúnskejstarostlivostipríslušnémuúradupráce,sociálnychvecíarodiny.Akpovinnýpodľaprvejvety§
51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na

výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní, vo svojom mene
a na účet tohto maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený podal odvolanie v zákonnej
lehote proti výroku II. uznesenia exekučného súdu č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09.03.2021, o určení
nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v exekučnom konaní číslo
EX 140/2016 v plnom rozsahu. Uviedol, že odvolanie oprávneného smeruje proti uloženiu povinnosti

oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, Exekútorský úrad Lučenec, trovy
exekúcie v exekučnom konaní číslo EX 140/2016, a to z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu
podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, keď súd rozhodoval len
podľa prvej vety § 203 ods. 2. Exekučného poriadku. Exekučný súd podľa oprávneného pri rozhodovaní
o trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v exekučnom konaní číslo EX 140/2016 je vymáhaná

pohľadávka štátu na výživnom. Podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2. Exekučného poriadku, účinného
do 31.03.2017, v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, neznáša trovy exekúcie
oprávnený, ale súd. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada zrušenie výroku II.
napadnutého Uznesenia exekučného súdu v zmysle ustanovení §§ 373 až 395 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok a uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie číslo EX 140/2016 exekučnému

súdu podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo výroku II., ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému
nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované
náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol,

že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov

účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárokna náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k.
6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol, že

súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo výroku III.
zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol
oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že keďže ide o pohľadávku na výživnom, mal by preto byť
zaviazaný na náhradu trov exekúcie štát. Povinný preto žiadal, aby odvolací súd zaviazal Okresný súd
v Revúcej podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre
exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.

Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú

osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov
konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ
nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže

ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o
rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti

odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti

rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení

s § 355 ods. 2 CSP).

14.Exekučnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomutouzneseniu
exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručeniarozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania
o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na

podanieodvolania,keďžejehoprípustnosťjeexlegevylúčená.CSPv§362ods.2poskytujeúčastníkom
konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom,
že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej
lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku II., ktorým rozhodol,
že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, podľa § 386
písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).