Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215221260.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloletého L. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka:
Mgr. L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.G. XX, Q. a otec: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. D.,
N.S., zastúpený advokátom L.. U. U., C..L.., so sídlom U. XX, Q., v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému L. L. J., M.. XX.XX.XXXX a to takto, že sumu
bežného výživného súd znižuje z 500,- eur mesačne na sumu 470,- eur mesačne, od 1.8.2016 do

31.8.2019. Počnúc dňom 1.9.2019 je otec povinný uhrádzať bežné výživné vo výške 500,- eur mesačne
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd ruší povinnosť otca prispievať na tvorbu
úspor vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 1.8.2016.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
v časti výroku o výške výživného.

III. Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

IV. Súd zastavuje konanie o zvýšení výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.9.2015, sa matka domáhala zvýšenia výživného
na maloletého syna zo sumy 700,- eur na sumu 750,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2015. Svoj
návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom vzrástli náklady spojené s výchovou
maloletého, najmä výdavky súvisiace so školou.

2. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, naopak žiadal, aby súd znížil jeho

vyživovaciu povinnosť k maloletému na sumu 300,- eur mesačne, vzhľadom na aktuálnu výšku jeho
príjmu, vysoké životné náklady vo N. a aj N. legislatívu týkajúcu sa výživného. Jeho mesačné výdavky
sa pohybujú spolu vo výške cca 2700,- eur. Matkou navrhované zvýšenie výživného by mu spôsobilo
finančné ťažkosti a zabránilo by mu v cestovaní na P. na pravidelné návštevy maloletého syna. Otec
zároveň poukázal na skutočnosť, že matke je od N. veľvyslanectva každoročne vyplácané francúzske
štipendium, čiastočne pokrývajúce školské výdavky maloletého.

3. Osobitným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.9.2015, sa matka domáhala aj priznania
úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo zameškaného výživného za mesiace júl 2013 až august
2015 vrátane, vždy zo sumy 450,- eur mesačne, ktorá nebola otcom maloletého uhrádzaná. Otec totižpravidelne hradil iba sumu 250,- eur mesačne. Tento návrh na priznanie úrokov z omeškania bol na
súde zapísaný pod samostatnou sp. zn. XXP/XXX/XXXX.

4. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.1.2018 súd rozhodol o spojení oboch návrhov na
spoločné konanie s tým, že ďalej budú spoločne vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX.

5.Vdanejvecisúdrozsudkomč.k.XXP/XXX/XXXX-XXXzodňa19.04.2018znížilvyživovaciupovinnosť
otca k maloletému L. L. J., nar. XX.XX.XXXX a to takto, že sumu bežného výživného súd znižuje z 500,-

eur mesačne na sumu 470,- eur mesačne, od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú je otec povinný
uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň sa ruší povinnosť otca prispievať
na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Týmto sa zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2012 v časti výroku o výške
výživného. Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, rovnako zamietol aj návrh matky
na zvýšenie výživného. Konanie o priznaní úrokov z omeškania súd zastavil, a to z dôvodu čiastočného

späťvzatia návrhu zo strany matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Na základe odvolania matky vec preskúmal Krajský súd v Q., ktorý svojim uznesením č.k. XXCoP/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 29.03.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom (s výnimkou
výroku o čiastočnom zastavení konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dokladmi
o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výpisom z účtu, výňatkom z dohody o zmene pracovnej zmluvy
matky, prehľadmi školských poplatkov, rozhodnutiami o priznanom štipendiu, výňatkom z nájomnej
zmluvy otca, potvrdeniami o vymoženom výživnom, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/X/

XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. XXCoP XX/XXXX-173 zo dňa 15.5.2013 súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému L. J., M.. XX.XX.XXXX zo sumy 250,- eur na sumu

700,- eur mesačne, z ktorej sumu 200,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať
mesačnenaúčetmaloletého,ktorýjematkapovinnázriadiťvprospechdieťaťaaoznámiťhootcovi,vždy
do 15 dňa v mesiaci vopred od 5.9.2011 a sumu 500,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k
rukám matky od 5.9.2011. Zročné výživné splatné do rúk matky za obdobie od 5.9.2011 do 19.11.2012
v sume 3.822,30 eur súd povolil otcovi splácať po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok od decembra 2012. Zročné výživné splatné na účet maloletého za obdobie od
5.9.2011do19.11.2012vsume2.890,40eursúdpovolilotcovisplácaťpo200,-eurmesačne, namatkou
zriadený účet maloletého spolu s prvou mesačnou splátkou výživného určenou na tvorbu úspor. Týmto
rozsudkom sa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Q. I. zo dňa 25.5.2010, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX
v časti o výške výživného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.6.2013.

8. V čase tohto posledného právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom maloletý L. navštevoval N.
Š., kde mu bolo udelené štipendium vo výške 4.354,- eur. Mesačné náklady na zabezpečenie výživy
a ostatných potrieb maloletého (ošatenie, strava, výdavky súvisiace s návštevou škôlky, hygiena, lieky,
vitamíny) sa pohybovali okolo 680,- eur mesačne. Maloletý bol sledovaný v imunologickej ambulancii,

denne bral lieky na imunitu a bolo mu doporučené, aby chodieval do hôr a k moru. Matka maloletého bola
zamestnaná a jej príjem bol 730,- eur mesačne netto. Finančne jej vypomáhala jej matka, u ktorej bývala
spoločne s maloletým L. a ktorej prispievala na nájomné sumou 180,- eur mesačne. Otec maloletého žil
v P., kde v tom období pracoval ako strážnik francúzskej ambasády. Jeho mesačný príjem predstavoval
priemerne 4.800,- eur netto spolu aj s tzv. dočasným príspevkom za umiestnenie. Mesačné výdavky

otca sa pohybovali vo výške cca 2.500,- eur. Rodičia maloletého nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.

9. Maloletý L. L. navštevuje N. Š. F. Q., v súčasnosti je žiakom 5. ročníka. Počas 1. stupňa základnej
školy bolo školné vo výške 4870,- eur ročne. Zo strany N. J. je maloletému každoročne poskytované
štipendium, ktoré mu bolo spočiatku priznané vo výške 70 % školného. Výdavky na maloletého v čase

prvotného rozhodovania súdu v tejto veci matka vyčíslila na sumu cca 1000 eur mesačne a pozostávali
z týchto nákladov: školné 146 eur, obedy v škole 15 eur, družina 40 eur, strava 300 eur, futbal 30
eur, električenka 12 eur, oblečenie 100 eur, cestovanie 200 eur, iné (darčeky, futbalové sústredenia a
turnaje, škola v prírode, letné tábory, voľnočasové aktivity, zubár, lieky, vitamíny, školské pomôcky aknihy, benzín) 150 eur, IT academy 25,50 eur, telefón 18 eur. Kvôli problémov v sústredení mal maloletý,
s výnimkou školského roku 2017/2018 kedy to nebolo možné, prideleného osobného asistenta, ktorý mu
v škole pomáhal s úlohami. Za asistenta matka platila 80-120 eur mesačne, za návštevu psychológa je

poplatokvovýške30,-eurzasedenie.Vškolskomroku2018/2019bolomaloletémupriznanéštipendium
vo výške 49 % školného. Mesačné výdavky maloletého v tomto období matka vyčíslila na sumu cca
1500,- eur mesačne a zahrnula medzi ne: školné 248,37 eur, obedy v škole 28,83 eur, družina 40 eur,
futbal v škole 12 eur, iné školské poplatky (škola v prírode, školské pomôcky, školské tričko, ročenka a
fotky) 35 eur, asistent 120 eur, výdavky na futbal (výstroj, turnaje, doprovod) 120 eur, počítačový kurz v

IT Academy 95 eur, strava 300 eur, oblečenie bez futbalovej výstroje 80 eur, cestovanie a lyžovanie 200
eur, iné (náhradná starostlivosť počas prázdnin, narodeniny, Vianoce, kino, kúpaliská, múzeá, knihy)
200 eur, električenka 12 eur. V školskom roku 2019/2020 došlo k zvýšeniu školného na sumu 4970,-
eur ročne, maloletému bolo priznané štipendium vo výške 39 % zo školného a ostatných školských
poplatkov. Aktuálne mesačné výdavky na maloletého tak pozostávajú z týchto nákladov: školné 303,17
eur, ďalšie školské výdavky (príspevok na knihy, škola v prírode, ročenka, fotky, školské pomôcky)

45,- eur, obedy v škole 32,39 eur, strava 250,- eur, výdavky spojené s futbalom (tréningové oblečenie,
tímové dresy, športová obuv, doprava, futbalové sústredenia) 120,- eur, električenka 12,- eur, oblečenie
100,- eur, zdravotná starostlivosť a vitamíny 20,- eur, mobilný telefón 18,- eur, darčeky k sviatkom 40,-
eur, vreckové 20,- eur, psychológ a špeciálny pedagóg 60,- eur + mimoriadne výdavky súvisiace s
cestovaním, lyžovaním, voľnočasovými aktivitami, dovolenkami či nákupom nábytku do detskej izby.

10. Matka maloletého je zamestnaná, za obdobie od septembra 2015 do januára 2018 dosahovala
priemerný mesačný príjem vo výške 1254,66 eur netto, v roku 2018 mala priemerný príjem vo výške
1732,75 eur mesačne netto. Aktuálne je jej priemerný mesačný príjem vo výške cca 2152,- eur mesačne
netto, aj po započítaní rôznych príplatkov a zamestnaneckých benefitov, ktoré boli matke vyplatené.

Od septembra 2019 sa matke po dohode so zamestnávateľom zvýšila hrubá mesačná mzda na sumu
2500,- eur brutto, čo predstavuje 1.818,33 eur netto. Na maloletého poberá rodinné prídavky v sume
23,52 eur mesačne. Spoločne s maloletým synom býva v byte svojej matky. Matka maloletého je
tiež spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, spoluvlastnícky podiel vo výške 8/360 na ňu previedol jej otec.
Nehnuteľnosť sa prenajíma, z prenájmu má matka príjem vo výške 33,- eur mesačne. Medzi mesačné

výdavky matky patria: platby za bývanie 270 eur, hypotéka 109 eur (predtým 130 eur), strava 300 eur,
električenka 23 eur, oblečenie 100 eur, hygiena 40 eur, doprovod pri cestovaní 200 eur, vstupy do kina
a iné 50 eur.

11. Otec maloletého do augusta 2016 pôsobil na zahraničnej misii v P., počas ktorej bol jeho priemerný

mesačný príjem vo výške cca 4800,- eur netto. Momentálne žije a pracuje vo N.. Do januára 2018
dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 2556,- eur netto, v roku 2018 bol jeho príjem vo
výške 2542,- eur mesačne netto a aktuálne je jeho priemerný mesačný príjem vo výške cca 2612,-
eur netto. Je vlastníkom motorového vozidla zn. Audi Q5, rok výroby 2013, ktoré zakúpil ešte počas
pôsobenia v P. za cenu 48.000,- eur. V čase prvotného rozhodovania súdu v tejto veci medzi mesačné

výdavky otca patrili: výživné na maloletého 250 eur, príspevok na bývanie 300 eur, daň z platu 350 eur,
výdavky na stravovanie 550 eur, výdavky na cestovanie do práce 230 eur, poistenie vozidla 150 eur,
bežné a mimoriadne výdavky (oblečenie, zdravotné poistenie, údržba vozidla, nájom garáže, výdavky
na advokáta a lekára, telefón, rôzne faktúry) 700 eur, sporenie na bývanie a doplnkové dôchodkové
poistenie 200 eur. Po svojom návrate zo zahraničnej misie otec býval u svojho kamaráta, ktorý mu

poskytoval lacnejšie ubytovanie za 300,- eur mesačne. V júli 2018 si našiel nové ubytovanie v podnájme
v meste Q. K. D., ktoré sa nachádza približne 30 km od U., kde pracuje. Nájomné je vo výške 686,- eur
mesačne vrátane DPH, okrem tohto platí náklady na energie a tie sú vo výške cca 100,- eur mesačne.
Medzi výdavok otca v minulosti patrila aj daň z príjmu, ktorá sa platila osobitne a nebola zahrnutá vo
výplate. Z dôvodu legislatívnej zmeny vo N. sa od septembra 2019 daň z príjmu neplatí zvlášť, ale je

priamo strhávaná z dosiahnutého príjmu. Pohľadávka na výživnom pre maloletého bola od otca úradne
vymáhaná. Od roku 2017 mu bola priamo z platu strhávaná suma 450,- eur mesačne a zvyšná suma
250,- eur mesačne na výživné bola vymáhaná niekoľkokrát do roka prostredníctvom exekútora. V roku
2017 bola takto od otca titulom nezaplateného výživného exekučne vymožená suma 29408,33 eur a v
roku 2018 suma 1412,50 eur.

12. Matka pred súdom najskôr trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného. Maloletý syn navštevuje
N. Š. F. Q., s čím sú spojené výdavky na školné, obedy a družinu. Takisto chodí aj do školy v prírode,
čo predstavuje výdavok 220,- eur ročne. V škole má maloletý každých 6 týždňov prázdniny v trvaní2 týždňov a v tej dobe matka musí pre neho zabezpečiť náhradnú starostlivosť. Pokiaľ je to v škole,
platí sa 20,- eur denne. Od N. J. matka dostáva príspevok na školné pre maloletého syna. Školné v
škole bolo pôvodne vo výške 480 eur mesačne, pričom matke bola poskytnutá zľava vo výške 70%.

Pri vypočítaní školného vychádzala N. J. z výšky poskytovaného výživného, ktoré bolo 250,- eur. Po
tom, ako bolo matke doplatené výživné, tak zrejme bude ten poplatok vyšší. Nezaplatené výživné je
od otca vymáhané exekučne, od exekútora matke chodí mesačne suma 737,50 eur. V školskom roku
2015/2016 bola maloletému zabezpečená aj individuálna pomoc psychológa, nakoľko maloletý mal
problémy so sústredením a bolo to potrebné riešiť pomocou osobnej asistentky, ktorá s maloletým

robila úlohy. Tieto problémy so sústredením naďalej pretrvávajú. Vyššie výdavky na stravu maloletého
sú čiastočne spôsobené tým, že syn má 4x do týždňa futbal a vtedy sa musí najesť v reštaurácii. So
synom matka cestuje aj do zahraničia, tieto náklady sú však opodstatnené, nakoľko rozvíjajú športové
nadanie maloletého a jeho všeobecný rozhľad. V máji 2017 si matka zobrala hypotekárny úver, ktorý
teraz spláca. Dovtedy žila so svojou mamou. Matka maloletého bola ochotná dohodnúť sa aj na inej
výške vyživovacej povinnosti, ale žiadala, aby otec svoje príjmy preukázal. Pripustila, že život F. U.

je nákladný, otec má však možnosť presťahovať sa do iného mesta, kde sú nižšie náklady alebo ísť
znovu na zahraničnú misiu. Matka napokon v čase prvotného rozhodovania súdu v tejto veci súhlasila so
znížením vyživovacej povinnosti na 600,- eur mesačne. Matka otcovi v stretávaní sa so synom nebráni,
ale nakoľko otec o stretnutia nemal doposiaľ záujem, mala za to, že otec syna nebude navštevovať ani
v budúcnosti. Po tom, ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok vo veci, matka vypovedala, že netrvá

na svojom návrhu na zvýšení výživného. Žiadala však, aby bola zmenená povinnosť otca prispievať
na tvorbu úspor a táto bola premietnutá do výšky bežného výživného, ktoré by bolo vo výške 700,-
eur mesačne. Došlo totiž k zvýšeniu výdavkov maloletého, od septembra 2019 sa zvýšilo školné na
sumu 303,17 eur mesačne. Budúci rok pôjde maloletý na 2.stupeň základnej školy, teda školné sa opäť
zvýši. Aktuálne školné predstavuje sumu 4.970,- eur ročne, od toho treba odpočítať štipendium, ktoré

je vo výške 1938,30 eur. Rovnako sa to vzťahuje aj na ostatné školské poplatky, kedy ročný paušál na
stravné je 531,- eur a tento je znížený o príspevok na stravu vo výške 207,09 eur a ročný poplatok za
knihy a školské potreby je 100,- eur a z toho jej škola odrátala 39,- eur. Medzi ďalšími výdavkami na
maloletého je futbal vo výške cca 100,- eur mesačne, z toho 35,- eur je členský poplatok klubu. Poplatok
za letné sústredenie je 250,- eur, k tomu treba zarátať ešte výdavky na dopravu na tréningy aj na zápasy,

náklady na nákup športovej výstroje. Výdavky matky sa medzičasom nezmenili, jedine splátka hypotéky
sa znížila na sumu 109,- eur mesačne. Svojej mame prispieva sumou 200,- eur mesačne za to, že jej
umožnila bývať v jej byte a pomáha jej aj so starostlivosťou o maloletého. Niekedy ju zoberie aj na
dovolenku. Matka maloletého nespochybnila zvýšené výdavky otca na bývanie. Poukázala však na to,
že celá starostlivosť o maloletého syna je na nej, otec jej so starostlivosťou o maloletého nepomôže ani

počas letných prázdnin a maloletého vôbec nenavštevuje. S výživným, ktoré bolo vymožené od otca a v
roku 2017 vyplatené matke vo výške cca 29.000 eur, matka naložila tak, že 20.000,- eur dala na splátku
hypotéky a 10.000,- eur uložila na sporiacom účte. Nebolo to na úkor maloletého, nakoľko on mal pokryté
všetky krúžky, školné. Vtedy matke pomáhal jej otec, spolu so synom žili u jej mamy a potrebovala si
vyriešiť bývanie. Za tie roky, čo otec maloletého neplatil výživné, maloletý syn nestrádal a jeho potreby

boli kryté z iných zdrojov.

13. Otec vo svojej výpovedi pred súdom spočiatku uviedol, že vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá
nastala u obidvoch rodičov, navrhuje znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému na sumu 390,- eur
mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku v tejto veci. Platenie vyššej sumy nie je v možnostiach otca,

ktorý musí dochádzať do práce, keďže bývanie priamo v U. Q. znamenalo vysoké náklady. Po návrate zo
zahraničnej misie si otec nevie nájsť bývanie, preto býva u kamaráta. Z misie v P. odišiel, pretože musel,
misia bola časovo obmedzená a po jej uplynutí sa musel vrátiť R. N.. Do práce sa musí dopravovať
autom, keďže v práci začína o 6.00 hod a končí o 23.00 hod, nie je možné využitie hromadnej dopravy.
Otec veľa cestuje, ale nakoľko kamarát, u ktorého býva, pracuje pre leteckú spoločnosť, toto cestovanie

má zadarmo. Ďalej uviedol, že momentálne nie je v stave stretávať sa so svojím synom. V prvom rade si
musí riešiť svoju bytovú situácia a to nebude možné, pokiaľ bude výživné tak nespravodlivo nastavené.
Platenie vyššieho výživného by otcovi znemožnilo aj prípadný budúci styk so synom. Pôvodne mal otec
výhrady voči súkromnej škole, ktorú maloletý navštevuje. V súčasnosti však s výberom školy súhlasí.
Čo sa týka práce v zahraničí, na vyslanie do zahraničia nie je nárok a pokiaľ by aj otec prejavil záujem,

neznamená to, že mu bude hneď vyhovené. Po tom, ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok vo
veci, uviedol, že žiada znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 470,- eur a to od 1.8.2016, kedy sa otec
vrátil do N. zo P. a samozrejme zrušiť tvorbu úspor. Od 1.7.2018 žiadal znížiť výživné na sumu 450,-
eur, nakoľko v tom čase si otec zabezpečil samostatné bývanie, čím sa mu zvýšili náklady na bývanie.Odvtedy nedošlo u otca k žiadnym zmenám, stále dochádza do práce, stále ho exekuujú. Otec súhlasil
s výživným vo výške 470,- eur, ale len preto, aby bola vec čo najskôr ukončená a aby nemal ďalšie
náklady spojené s exekútorom.

14. Podľa kolízneho opatrovníka maloletého by zníženie výživného pod 500,- eur mesačne nebolo v
záujme maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho odôvodnené potreby, najmä náklady na školu. Po tom,
ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok vo veci, uviedol, že zníženie výživného v tomto prípade
neodporúča, lebo nie je v záujme maloletého.

15. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 a 3 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

19. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh

na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen z
odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch

rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú
pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i zustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného.

22. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným

spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

a iné.

23. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Hlavným predpokladom stanovenia výživného určeného na tvorbu úspor sú majetkové
pomery na strane povinného rodiča.

24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie
výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje primerané zníženie vyživovacej povinnosti. Otcovi sa v porovnaní s pôvodným
konaním znížil mesačný príjem a to zo sumy 4800,- eur na sumu 2.556,- eur, (v čase rozhodnutia,
ktoré bolo odvolacím súdom zrušené ), aktuálne na sumu 2.612,- eur mesačne netto. Zníženie príjmu

v takomto rozsahu, odôvodňuje zníženie výživného a to predovšetkým čo sa týka príspevku na tvorbu
úspor, o ktorom súd rozhodol preto, lebo vychádzal z pôvodného príjmu, ktorý umožňoval, aby sa za
odôvodnené potreby považovali aj úspory. Na druhej strane je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že od
poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého i keď nie všetky náklady, ktoré
matka uviedla súd akceptoval, resp. neakceptoval ich výšku. Napr. výdavok na stravu ( mimo obedov

škole) vo výške 300,- eur považoval súd za neprimerane vysoký, rovnako aj výdavok na cestovanie vo
výške 200,- eur mesačne. Po zohľadnení vyššie uvedeného sa súd ustálil na výdavkoch na maloletého
vo výške cca 800,- až 900,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku príjmu rodičov a hlavne starostlivosť o
maloletého, považuje súd za spravodlivé, aby sa matka podieľala na výžive maloletého nižšou sumou
ako otec. Pokiaľ matka prispeje na maloletého sumou cca 300-350 eur mesačne a otec sumou 470,-

eur až 500,- eur mesačne budú odôvodené výdavky maloletého spolu s prídavkom na dieťa vo výške
cca 23,- eur zabezpečené. Otec aj napriek zníženiu mzdy, dosahuje relatívne vysoký príjem, ten je však
potrebné posudzovať v kontexte s nákladmi, ktoré vyžaduje život v meste, v ktorom otec žije, teda v
U.. Je všeobecne známe, že U. ( hlavne bývanie ) je jedno z najdrahších miest v V. a túto skutočnosť
si iste uvedomuje aj matka, ktorá tam žila. Bolo by nespravodlivé požadovať od otca, aby opätovne

išiel na „misiu“, za účelom získania vyššej mzdy a vzdal sa tak kontaktu so svojom rodinou a žil s
istými obmedzeniami, ktoré sa s takým pôsobením spájajú. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že
došlo k výraznému zvýšeniu príjmu matky v porovnaní s pôvodným konaním a to o cca 150%. Príjem
matky je skutočnosť, na ktorú súd prihliadal v čase pôvodného konania a je teda dôvod na to, aby túto
skutočnosť a hlavne jej zmenu zohľadnil súd aj v tomto konaní. Zjednodušene, nie je možné, aby cca

1 a pol násobne zvýšenie príjmu matky a na druhej strane zníženie príjmu povinného rodiča o takmer
polovicu, nemalo vplyv na už určenú vyživovaciu povinnosť. Obzvlášť ak zníženie výživného predstavuje
hlavne zrušenie výživného určeného na tvorbu úspor a minimálne zasahuje do výživného určeného na
spotrebu. Výživné súd znížil od 1.8.2016 t.j. od návratu otca do N. a od zníženia jeho príjmu, teda odo
dňa kedy došlo k zmene pomerov na strane otca . Výživné súd znížil na sumu 470,-. Eur mesačne, tak

ako v rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré bolo zrušené. Táto suma zodpovedá výdavkov maloletého
a rozhodne zodpovedá príjmu otca: Samotný otec navrhoval výživné v tejto sume a to v čase od zníženia
príjmu, teda od ukončenia misie a návratu do N. až do 1.7.2018, kedy si otec zabezpečil samostatne
bývanie,vdôsledkučohosamuzvýšilivýdavky.Od1.7.2018navrhovalotecznížiťvyživovaciupovinnosťna 450,- eur mesačne. S týmto názorom otca sa súd nestotožnil, práve naopak videl dôvody na to, aby
suma výživného bola vyššia a ustálil sa na výživnom vo výške 500,- eur mesačne a to od 1.9.2019,
kedy došlo k zvýšeniu školného u maloletého. Je pravdou, že zvýšenie školného predstavuje vyššiu

sumu ako zmena výživného( 50,- eur), je však potrebné dodať, že zároveň od 1.9.2019 došlo k zvýšeniu
základného príjmu matky, na čo súd prihliadal. I keď z vyjadrení otca vyplynulo, že považuje výšku
výživnéhozaneprimeranevysokú,poukazujesúdnato,žeotecsasmaloletýmnestretáva,neposielamu
darčeky, nekontaktuje ho, nemá teda mimo vyživovacej povinnosti žiadne výdavky spojené s maloletým.
A nielen že nemá výdavky, nevynakladá ani žiadny čas na výchovu maloletého, v porovnaní s matkou.

Vzhľadom na príjem otca, je bezpochyby v jeho možnostiach, prispieť na výživu syna sumou 470,-
eur mesačne a od 1.9.2019 sumou 500,- eur mesačne. Otec by si mal uvedomiť, že výživné nie je
trestom ani odmenou pre matku, ktorý sa odvíja od charakteru ich vzťahy. Otec na pojednávaní neustále
poukazoval na nespravodlivosť nastavenia výživného, obviňoval matku z exekúcie, to by však nemalo
mať dopad na jeho vzťah so synom. Naopak, od otca by bolo na mieste vyjadriť matke vďaku, že dokáže
sama bez pomoci otca vychovávať syna, dokáže mu zabezpečiť vzdelanie a napriek negatívnemu

postoju otca, dokáže viesť syna k primeranej úcte k otcovi a podporovať rozvíjanie vzťahu s otcovou
rodinou.

25. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.