Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115211767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore medzi stranami žalobcu: C. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V D. č. XX, XXX XX A. proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V
D. XX, XXX XX A., o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2015 sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej poškodením
garážových dverí a tiež ublížením na zdraví.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 02.06.2012 mu jeho brat - žalovaný pri slovnej hádke

poškodil garážové dvere, tak že poškodil ich laminátové pásy, vylovil mu na nich zámku, zároveň mu mal
žalovaný ublížiť na zdraví. Žalobca musel byť následkom poranení ošetrený v nemocnici. Spôsobenú
škodu žalobca vyčíslil na 500,- Eur, pričom žiadal zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky od 02.06.2012.
3. Žalovaný sa vyjadril písomne podaním z 10.10.2017, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Tvrdil, že skutok sa nestal z jeho pričinenia, nebol dňa 01.06.2012, ani dňa 02.06.2012, ani dňa
08.08.2017 u takého skutku, čo tvrdí žalobca, ani v dome ul. V D. č. 27 a ani v dome ul. V D. č. 25
nič na garáži nepoškodil. Žalobcovi dňa 01.06.2012 a ani dňa 02.06.2012 neublížil na zdraví, vôbec ho

nesotil. Žalobca ho neustále šikanuje, výmyslami na súdoch, na polícii a na stavebnom úrade. Uplatnenú
pohľadávku žalobcu neuznal žalovaný v celom rozsahu. Poukázal na spis Okresného riaditeľstva PZ
v Bratislave Lermontovova 1 zo dňa 04.06.2012 číslo DU - 908/2012, kde je uvedený dátum skutku
chcenia ublíženia na zdraví C. K., M. K. dňa 01.06.2012 v čase o 20,20 hod. Žalobca tvrdí, že skutok
sa stal dňa 02.06.2012, čo je rozpor. So žalobcom má žalovaný spory o rodinný majetok a preto si
žalobca vymýšľa rôzne skutky. Poukázal na spis uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave
Lermontovovazodňa18.09.2013,č.ORP-1080/SMZ-B1-2013,zktoréhovyplýva,žeM.K.akožalovaný

sa mal dopustiť v A., V D. č. XX v čase cca 20,15 hod. poškodenia garážových dverí. Žalobca tvrdí, že
skutok sa stal na adrese, V D. č. XX, čo vníma žalovaný ako rozpor v jeho skutkových tvrdeniach. Z
uznesenia OR PZ Bratislava 1 zo dňa 18.09.2013 ďalej vyplýva, že výpoveď oznamovateľa /žalobcu/
neobsahuje skutočnosť o škrtení oznamovateľa /žalobcu/, M. K. a túto skutočnosť neobsahuje ani
úradný záznam zasahujúcej hliadky na mieste činu a ani sa nespomína v lekárskej správe. V tomto
zázname sa nenachádza ani tá skutočnosť, že by sa na mieste činu nachádzali okrem A. K. ďalší
svedkovia. Dodatočná výpoveď po cca 1,5 roka od skutku ublíženia na zdraví, vykonštruovaného svedka

p. V.. Q. M., ktorý vypovedal na polícii, že skutok nevidel, vonku sa nenachádzal a preto nevedel
uviesť, ako ku skutku došlo, je výpoveď svedka nevierohodná. Teraz po 5-ich rokoch, dňa 09.10.2017 v
čestnom prehlásení uvádza svedok, že skutok počul z bytu žalobcu, kde počúval hudbu! Údajný svedok,
je kamarátom žalobcu, ktorý sa snaží žalobcovi pomôcť, žalovaný navrhovaného svedka považujeza nedôveryhodného. Napokon žalovaný poukázal na na spis Okresného úradu Bratislava 1 zo dňa
28.10.2013, č. OU-BA-OVVS2-2013/ 10338, v ktorom polícia nezistila trestný čin žalovaného a postúpila
vec na okresný úrad Bratislava 1, kde nebola preukázaná jeho vina.

4. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinami predloženými žalobcom, svedeckou výpoveďou
P. K., uznesením Okresnej Prokuratúry Bratislava I, č.k. 1Pn 354/1š-13, upovedomením o vybavené
podnetu z 12.09.2012, upovedomením o odložené priestupkovej veci z 28.10.2013, lekárskou správou
z 03.06.2012, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, uznesením
okresnéhoriaditeľstvaPZvBratislaveIč.k.ČVS:ORP-1080/SMZ-B1-2013,čestnýmprehlásenímQ.M..

5.SvedkyňaP.K.(dôkaznavrholžalobca)napojednávanídňa13.04.2018zhodnesvýpoveďouvkonaní
č. ČVS: ORP-1080/SMZ-B1-2013 uviedla, že nič nevidela, že jej muž nikdy brata nenapadol ani mu
nezničil dvere a že už v tejto veci vypovedala na polícii.
6. Pokiaľ ide o navrhované dôkazy žalobcu vypočuť pani V.. W. a pána M., súd tento návrh na
dokazovanie ako nehospodárny zamietol, nakoľko v konaní bolo nesporné, že ani jeden z navrhovaných
svedkov nebol pri incidente prítomný.(pán M. vypovedal v tomto duchu už v konaní ČVS: ORP-1080/

SMZ-B1-2013 s tým, že uviedol, že skutok nevidel, pani por. V.. W. zas len vypracovala uznesenie ČVS:
ORP-1080/SMZ-B1-2013 z 18.09.2013)
7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav veci.
8. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný svojím konaním dňa 02.06.2012
okolo 20.10 hod v garáži v Bratislave v D. č.XX.Konkrétne mal žalovaný vylomiť 5 lamiel garážovej

brány, pokaziť zámok na bráne a na žalobcu sa zahnať rýľom a následne ho škrtiť, následkom tohto
konania žalovaného malo dôjsť k ublíženiu na zdraví žalobcu, ktorý spadol a poranil si hlavu a lakeť
(sporná skutočnosť). Ohľadne tohto skutku podal žalobca trestné oznámenie dňa 04.06.2012.Tresné
stíhanie vo veci nebolo začaté, nakoľko nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, pričom
uznesením okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č.k. ČVS: ORP-1080/SMZ-B1-2013 z 18.09.2013

bola vec postúpená Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy na priestupkové konanie. Z
uznesenia vyplýva, že v konaní navrhovaný svedok pán M. sa počas incidentu nenachádzal vonku, ale
v dome počúval hudbu, ako ku skutku došlo nevedel uviesť, počul len bližšie neurčený ženský krik: ,,M.
M. nerob,, (táto skutočnosť plynie aj z jeho čestného prehlásenia č.l.48). Svedkyňa P. K. poprela, že bola
svedkom žalobcom popisovanej udalosti. Z uznesenia č. k. ČVS: ORP-1080/SMZ-B1-2013 z 18.09.2013

súd taktiež zistil, že pri rozhodnutí bol zohľadnený priestupkový spis, z ktorého nevyplýva skutočnosť,
žeby žalovaný žalobcu škrtil, ani to žeby okrem P. K. boli na mieste činu iní svedkovia. Z upovedomenia
o odložení priestupkovej veci č. l. 30 spisu súd zistil, že došlo o odloženiu veci týkajúcej sa podozrenia o
spáchaní priestupku, nakoľko oznámenie žalobcu neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch alebo
postúpenie veci (nesporné skutočnosti).Lekárska správa č. l. 13 poukazuje na to že, žalobca bol dňa

03.06.2012 ošetrený, mal poranený lakeť a hlavu, pričom postihnutie mu mal spôsobiť bližšie neurčený
sused, ktorý ho mal sotiť na zem - betón.
9. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti
10. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné

objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu,
ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky
škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

11. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej

povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí

byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.12. V predmetnej sporovej veci súd nemohol žalobe vyhovieť a to dôvodu, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že žalovaný porušil právnu povinnosť a tým mu

svojim konaním spôsobil škodu v príčinnej súvislosti s týmto konaním. V konaní bolo nesporné, že
žalobcom popisovaný skutok, bol prejednávaný aj ako trestný čin, i ako priestupok, obe konania sa
skončili bez toho aby žalovaný bol sankcionovaný za uvedený incident, nebolo totiž preukázané,
že by škodu žalobcovi spôsobil. Tvrdený skutkový stav nedokázal počas konania žalobca bezpečne
osvedčiť, pretože nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mal potenciál dokázať jeho tvrdenia a docieliť tak

rozhodnutie súdu v jeho prospech, keď takýmto dôkazom nemohla byť svedecká výpoveď svedkov,
ktorí incident osobne vôbec nevideli, resp. na mieste činu neboli prítomní. Okrem prvého predpokladu
nároku absentoval aj druhý predpoklad, a to vznik škody vo výške 500,- Eur, ktorá bola podľa odborného
vyjadrenia vyčíslená na 144,- Eur, pričom žalobca s takto vyčíslenou výškou škody síce nesúhlasil, no
vznik škody vo výške 500,- Eur nepreukázal, keď z doloženej fotodokumentácie č. l. 80-84 spisu nebolo
možnéodvodiť,žebyškodapredstavovalaprávesumu500,-Eur,pričomžalovanývýškuškodynamietal.

Ohľadne výšky škody preto žalobca taktiež svoje dôkazné bremeno neuniesol. Na základe uvedeného
súd žalobu zamietol.

13. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

15. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že hoci má nárok na náhradu trov

konania voči protistrane, trovy sa mu nepriznávajú, lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.