Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720201004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč,
s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: P. S., Q.. XX.XX.XXXX, U.:
W. XXXX/XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 4.483,08 eura s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/24/2020-93 zo dňa 24.06.2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3134,04 eur s 0,4 % p. a. úrokom z omeškania od 18. 9.
2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Citoval § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), § 554
ods. 1 a 2, § 545a a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú a opodstatnenú,
nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že bol poskytnutý úver a neboli vrátené poskytnuté peňažné
prostriedky, pričom žalovaný čiastočne uhradil 255,96 eura. Konštatoval, že Zmluva medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 28.09.2017 je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou podľa ZoSÚ a musí obsahovať
náležitosti v zmysle § 9 tohto zákona a nesmie byť dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. V danom
prípade bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 18,54 % p. a., pričom výška úrokových sadzieb pri
spotrebiteľských úveroch, ako je uvedené Národnou bankou Slovenska, bola 7,03 %, takže pokiaľ

medzi stranami bola stanovená výška úrokovej sadzby 18,54 % p. a., jednoznačne to odporuje dobrým
mravom. Zároveň podľa súdu RPMN, keď bola stanovená vo výške 20,14 % a priemerná RPMN
bola 13,74 %, avšak mala byť stanovená vo výške 19,68 %, a preto je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka takéto zmluvné dojednanie neplatné, a keďže táto zmluva neobsahuje zákonom požadovanýúdaj ohľadom výšky úrokovej sadzby a RPMN, je podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ považovaný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatku. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie
istiny a úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti ohľadne uplatnených nárokov žalobcu nad výrok

rozsudku považoval prvoinštančný súd nárok žalobcu za nedôvodný a neopodstatnený. Ďalej súd prvej
inštancie nepovažoval dojednanie o zmluvnej pokute za dohodnuté v súlade s § 544 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nejde o individuálne dojednanú zmluvu, ale ide o formulovanú zmluvu, do ktorej sa
len dopisujú údaje, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Uvedenú zmluvnú pokutu
posúdil v prípade jej vymáhania ako sankcie ako neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi s poukazom

na § 39 Občianskeho zákonníka a neprimerane zaťažujúcu spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie priznal len uplatnenú istinu vo výške 2.744,04 eura (3.000 - 255,96) a priznal aj sumu za
poistné vo výške 390 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania

vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu.

5. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Tvrdil,
že závery súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné, arbitrárne pokiaľ ide o odôvodnenie, že úroková
sadzba by mala byť 7,03 % ako to údajne mala stanoviť Národná banka Slovenska a RPMN mala byť

19,68 %. Súčasne sú závery súdu v rozpore s Občianskym zákonníkom a so ZoSÚ v znení účinnom
ku dňu 28.09.2007. Z ustanovení Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu vyplýva, že
postup konajúceho súdu je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rozpor záverov súdu
s právnymi predpismi vyplýva predovšetkým z toho, že maximálne prípustná výška odplaty sa určuje
ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk (pričom priemernú hodnotu

RPMN určuje v zmysle vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z. Ministerstvo financií SR a nie Národná
banka Slovenska), maximálne prípustná výška odplaty sa neurčuje a neporovnáva so žiadnou úrokovou
sadzbou určovanou Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska nemá v zmysle žiadneho
zákonaprávomocurčovaťakúkoľvekhodnotuprestanovenieaposudzovanieprimeranostiodplatyalebo
úrokovej sadzby. K uvedenému dňu bola platná dovtedy naposledy zverejnená hodnota priemernej

RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk (§ 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) v hodnote 10,12
%. To znamená, že maximálne prípustná odplata mohla byť 20,24 %. Tvrdil preto, že pokiaľ výška úrokov
ako jedinej zložky odplaty je v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., potom nemožno dospieť k záveru o neplatnosti úrokov v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobca na základe rozsudku nerozumel, na základe akých skutkových a právnych záverov

súd prvej inštancie konštatoval nesprávnosť RPMN a priemernej RPMN. Pokiaľ ide o RPMN, tá bola
určená výpočtom podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. V konaní nebol
vykonaný žiadny dôkaz, podľa ktorého by mala byť RPMN 19,68 %. Ak by to aj malo byť ako uvádza súd,
potomRPMNvhodnote20,14%uvedenávzmluvepredsanebolastanovenávneprospechspotrebiteľa,
ak podľa úvahy súdu mala byť správne 19,68 %. Čiže by nešlo ani o dôvod bezúročnosti. Pokiaľ ide

o priemernú RPMN ako údaj uvádzaný v zmysle § 9 ods. 2 písmeno z ZoSÚ, v relevantnom období
platilo, že priemerná RPMN ku dňu 28.09. 2017 bola 13,74 %. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
nesprávnych, zväčša arbitrárnych a nezákonných záverov o bezúročnosti úveru. Preto je zamietnutie
žaloby nesprávne a nedôvodné. Žalobca namietal aj závery súdu týkajúce sa zamietnutia nároku na
zmluvnú pokutu, čo súd odôvodnil tým, že nejde o individuálne dohodnutú podmienku. Poukázal na ust.

§ 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zisťovanie, či ustanovenie je alebo nie
je individuálne dohodnuté iba okolnosťou, od ktorej závisí, či ustanovenie môže byť posudzované ako
neprijateľná podmienka alebo nie. Nejde (v zmysle žiadneho zákona) o podmienkou platnosti právneho
úkonu vo všeobecnosti (pretože v takom prípade neexistuje v žiadnej sfére podnikateľského prostredia
žiadna platná spotrebiteľská zmluva). Namietal taktiež, že rozsudok v časti výroku o náhrade trov

konania je v rozpore so zákonom, pretože hoci žalobca mal úspech v prevažnej časti žalovaného nároku,
súd túto skutočnosť nezohľadnil a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania ani v pomernej
časti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zmenil a žalobe vyhovel v časti, v ktorej
bola zamietnutá alebo aby rozsudok v napádanej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP acontrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné vo veci samej
potvrdiť a vo výroku o trovách konania zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v napadnutom
zamietavom výroku II. a výroku III. o trovách konania. Vyhovujúci výrok I. rozsudku tak nadobudol
právoplatnosť.

8. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.09.2017 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3.000
eur, so splatnosťou úveru v 48 mesačných splátkach do 16.09.2021 vo výške 88,98 eura, RPMN za
úver bola 20,14 % a ročnou úrokovou sadzbou 18,54 %. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné

podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Z predloženej zmluvy o úvere je možné ustáliť, že žalobca uzatvoril so žalovaným individuálne
špecifikovanú zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver. Išlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, právne upravenú v ustanoveniach ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

12. Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že ZoSÚ v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady spojené s úverom pozostávajú len zo sumy úrokov,
ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností

pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie,
či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie.

13. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie zdieľa názor, že v prejednávanej veci Zmluva
je postihnutá čiastočnou neplatnosťou v časti týkajúcej sa úroku pre ich rozpor s dobrými mravmi.

14. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné dojednať úroky, z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov
zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv

a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri
dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatváral zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných

prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie
však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 18,54
% viac takmer 3-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami, pri poskytovaní

obdobných úverov alebo pôžičiek (7,03 %). Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.15.Aplikáciuustanovenia§3Občianskehozákonníkavotázkevýškyodplatynevylučujeaniustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

16. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciíposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný predpis účinný ku dňu uzavretia Zmluvy
neobsahuje ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky predstavujúce
odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných
prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzavretia Zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje súd z možnosti
posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých
mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom,
nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý
širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého

hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém
pozitívneho práva je tak zabezpečený (všeobecnou) dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného
sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie len z
hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka ,či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z

úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad, na ktorých je
občianskeprávopostavené,t.j.(okreminého)inazachovanízásadyekvity.Pritomplatí,ženeprimerane
vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky
úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných
ústavov v rozhodnom období.

18. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru
o rozpornosti odplaty za poskytnutie úveru (v podobe dojednaného úroku z úveru) s dobrými mravmi a
tým aj absolútnej neplatnosti tejto časti zmluvy o revolvingovom úvere.

19. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa zmluvnej pokuty je taktiež nedôvodná. Zmluvná pokuta
bola zmluvne upravená v bode 11.1 Zmluvy a definovaná nasledovne: „V prípade omeškania Dlžníka s
úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude
uzavretá, je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky o

viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky
záväzky Dlžníka podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je
Dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6
% p.a.)“.

20. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami
vždy dohodnutý. Z obsahu textu ustanovenia 11.1 Zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ sa na
tvorbe tejto podmienky nepodieľal, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len sa podriadil tejto úprave.
Nakoľko výška zmluvnej pokuty bola stanovená žalobcom bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť
akokoľvek jej obsah ovplyvniť, či toto zmluvné dojednanie vylúčiť, táto zmluvná podmienka nebola

individuálne dohodnutá v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neprijateľnosť
aj neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.21. Odvolací súd dodáva, že dlžník je takúto zmluvnú pokutu povinný platiť dvakrát, a to pri omeškaní
mesačnej splátky, ako aj v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace.
ZároveňzcitovanéhoustanoveniaZmluvyniejezrejmé,dokedyjeveriteľoprávnenýtútopokutupočítať.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka úplne totožného, prípadne obsahovo
zhodného znenia s rovnakým obsahom a významom, bola súdmi vyhlásená za absolútne neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve a súčasne
súdy v množstve svojich právoplatných rozhodnutí aj nepriznali plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto

absolútne neplatnej zmluvnej podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
7Csp/26/2017zodňa21.06.2017,potvrdenéhorozsudkomKrajskéhosúduTrnavasp.zn.4Co/359/2017
zo dňa 21.06.2018, rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 7Csp/167/2016 zo dňa 03.10.2017,
rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 09.04.2018, rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 2Csp/110/2016 zo dňa 12.12.2016).

23. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (14.09.2017), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), a ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Odvolací súd prisvedčuje odvolacím námietkam vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie
o nesprávnom uvedení údajov o RPMN a priemernej RPMN v Zmluve a tým bezúročnosti
a bezpoplatkovosti tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN v hodnote 20,14 % uvedená
Zmluve nebola stanovená v neprospech spotrebiteľa, ak podľa úvahy súdu prvej inštancie mala
byť správne 19,68 %. Čiže by nešlo o dôvod bezúročnosti (§ 11 ods. 1 písmeno d) ZoSÚ).

Pokiaľ ide o priemernú RPMN ako údaj uvádzaný v zmysle § 9 ods. 2 písmeno z) ZoSÚ,
priemerná RPMN ku dňu 28.09.2017 bola 13,74 %, ako to vyplýva zo Súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2017, uvedených
na webovej stránke: https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske-uvery/
suhrnne-informacie-udajoch-novoposkytnutych spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/.

26.Uvedenévšakničnezmenilonasprávnomzáveresúduprvejinštancieopotrebezamietnutiažalobyv
časti nad neuhradenú istinu 2.744,04 eura (a poistné 390 eur), v dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy
v dohode o úrokovej sadzbe a odplaty tvorenej len úrokovou sadzbou.

27. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j v zamietavom výroku II. ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

28. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej
inštancie aplikoval ust. § 255 ods.2 CSP, konštatovaním, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu.

29. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala

plný úspech vo veci má nárok na náhradu trov všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane
sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný
úspech, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.30. Napriek uvedenému odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať
o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti
majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu

priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu
dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľavzmysle§257CSP.Vžiadnejprávnejvecisastranasporunemôže
spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa ho nedotkne.

31. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal

s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust.
§ 257 CSP.

32. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé
obchodné praktiky či uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi, predstavuje to dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať.

33. Odvolací súd pripomína, že podnikateľské aktivity žalobcu sú odvolaciemu súdu známe z
jeho činnosti, žalobca opakovane a úmyselne porušuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
nerešpektuje súdne rozhodnutia, ktorými boli jednotlivé zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné,
dlhodobo koná vo vzťahu k spotrebiteľom v rozpore s dobrými mravmi, čo sa nedá označiť inak, ako

nekalá obchodná praktika.

34. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

35. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIII.otrováchkonaniapostupomvyplývajúcim
z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

36. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie
svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

37. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).