Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215221260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: L. L. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - L.. L. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX Q., a otec N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. D., N., štátny
občan Francúzska, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Petríkom, LL.M., so sídlom Poľnohospodárska
26, 821 07 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2019, č.k.

61P/162/2015-264, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. m e n í tak, že bežné výživné na
maloletého L. L. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 500 eur mesačne zvyšuje na sumu 550 eur mesačne
od 01.09.2019, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2021vo výške 1.200 eur, je otec povinný zaplatiť k
rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletého L. L. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur
mesačne zrušuje ku dňu 11.04.2017.

M e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/3/2011-137 zo dňa 15.05.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP/29/2013-173 zo dňa 15.05.2013, v časti výroku o
výške bežného výživného a výživného určeného na tvorbu úspor.

Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Výrok IV. m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 17.10.2019, č.k. 61P/162/2015-264 vo výroku I. znížil
bežné výživné na maloletého L. L. J., nar. XX.XX.XXXX z 500 eur na 470 eur mesačne za obdobie od

01.08.2016 do 31.08.2019 a od 01.09.2019 zvýšil na 500 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Zrušil povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor výživným vo výške 200 eur mesačne
od 01.08.2016. Vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/3/2011-137 zo dňa
15.05.2012 v časti výroku o výške výživného. Vo výroku III. vo zvyšku návrh otca na zníženie výživnéhozamietol. Vo výroku IV. konanie o zvýšení výživného zastavil. Vo výroku V. o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1,
2, 3 Zákona o rodine, dospejúc vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, dokladmi o
príjmoch a výdavkoch rodičov, výpisom z účtu, výňatkom z dohody o zmene pracovnej zmluvy matky,
prehľadmi školských poplatkov, rozhodnutiami o priznanom štipendiu, výňatkom z nájomnej zmluvy
otca, potvrdeniami o vymoženom výživnom, obsahom spisu tamojšieho súdu sp.zn. 59P/3/2011, ako

aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinami, k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na zníženie
výživného, konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil dôvodiac, že matka na pojednávaní
dňa 17.10.2019 netrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného (keď žiadala, aby povinnosť otca
prispievať na tvorbu úspor 200 eur mesačne súd premietol do výšky bežného výživného na sumu 700
eur mesačne). Vykonaním porovnania pomerov podstatných pre určovanie výživného tak v pôvodnom
ako i terajšom konaní zistil, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané

zníženie výživného na maloletého. Vychádzal z príjmu otca, ktorý sa v porovnaní s pôvodným konaním
znížil zo sumy 4.800 eur na sumu 2.556 eur, (v čase rozhodnutia, ktoré bolo odvolacím súdom
zrušené), aktuálne na sumu 2.612 eur mesačne netto. Dôvodil, že zníženie príjmu v takomto rozsahu,
odôvodňuje zníženie výživného a to predovšetkým čo sa týka výživného na tvorbu úspor o ktorom súd
rozhodol (rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 59P/3/2011-137 zo dňa 19.11.2012), vychádzajúc

z pôvodného jeho príjmu dosahovaného počas misie v Sarajeve, ktorý odôvodňoval určenie výživného
aj na úspory. Vo vzťahu k matke mal preukázaný jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie do
januára 2018 vo výške 1254,66 eur netto, v roku 2018 vo výške 1732,75 eur a v roku 2019 vo výške
2.152 eur spolu s vyplatenými príplatkami, od septembra 2019 (2.500 eur brutto) 1.818,33 eur netto
mesačne. Za preukázané mal, že matka poberá prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne, má príjem z

prenájmu nehnuteľnosti 33 eur mesačne, s maloletým býva v byte svojej matky. Jej mesačné výdavky
sú platby za bývanie 220 eur, hypotéku 109 eur (predtým 130 eur), stravu 300 eur, električenku 23
eur, oblečenie 100 eur, hygienu 40 eur, doprovod pri cestovaní 200 eur, vstupy do kina a iné 50 eur.
Vo vzťahu k otcovi mal súd prvej inštancie za preukázané, že do augusta 2016 pôsobil na zahraničnej
misii v Sarajeve, počas ktorej dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 4.800 eur, po jej ukončení žije

a pracuje vo Francúzsku, v Paríži a do januára 2018 jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 2.556
eur netto, v roku 2018 2.542 eur, v roku 2019 2.612 eur netto, je vlastníkom motorového vozidla zn.
Audi Q5 (r.v. 2013) zakúpeného počas pôsobenia v Sarajeve za cenu 48.000 eur. Poukázal na otcom
vyčíslené náklady na daň z platu 350 eur, na stravu 550 eur, cestovné do práce 230 eur, poistenie
vozidla 150 eur, bežné a mimoriadne výdavky (oblečenie, zdravotné poistenie, údržba vozidla, nájom

garáže, výdavky na advokáta a lekára, telefón, rôzne faktúry) 700 eur, sporenie na bývanie a doplnkové
dôchodkové poistenie 200 eur, náklady na bývanie mal po návrate dočasne u kamaráta za 300 eur
mesačne, od júla 2018 v podnájme v meste Q. K. D. (30 km od Paríža) 686 eur a energie 100 eur.
Uviedol, že medzi výdavok otca v minulosti patrila aj daň z príjmu, ktorú platil osobitne, od septembra
2019daňzpríjmujepriamoúčtovanázomzdy.Skonštatoval,žepohľadávkanavýživnompremaloletého

bola od otca vymáhaná a od roku 2017 strhávaná z platu 450 eur mesačne, zvyšná časť 250 eur
mesačne, bola vymáhaná niekoľkokrát do roka prostredníctvom exekútora, pričom v roku 2017 bola
titulom nezaplateného výživného exekučne vymožená suma 29.408,33 eur a v roku 2018 suma 1.412,50
eur. Za preukázané vo vzťahu k maloletému mal, že počas 1. stupňa základnej školy školné činilo
4.870 eur ročne, na ktoré je Francúzskou ambasádou každoročne poskytované štipendium, spočiatku

priznané vo výške 70 % školného. Uviedol, že matka náklady na maloletého v šk. roku 2016/2017 až
2018/2019 vyčíslila na sumu cca 1.000 eur mesačne (školné 146 eur, školské obedy 15 eur, družina
40 eur, strava 300 eur, futbal 30 eur, električenka 12 eur, oblečenie 100 eur, cestovanie 200 eur, iné /
darčeky, futbalové sústredenia a turnaje, škola v prírode, letné tábory, voľnočasové aktivity, zubár,
lieky, vitamíny, školské pomôcky a knihy, benzín/ 150 eur, IT academy 25,50 eur, telefón 18 eur, pre

problémy v sústredení mal maloletý (s výnimkou šk.r. 2017/2018) prideleného osobného asistenta za
náklad 80-120 eur mesačne, za návštevu psychológa 30 eur za sedenie. V školskom roku 2018/2019
bolo maloletému priznané štipendium vo výške 49 % školného, jeho mesačné výdavky matka vyčíslila
na sumu 1.500 eur mesačne (školné 248,37 eur, školské obedy 28,83 eur, družina 40 eur, futbal v
škole 12 eur, iné školské poplatky /škola v prírode, školské pomôcky, školské tričko, ročenka a fotky)

35 eur, asistent 120 eur, výdavky na futbal (výstroj, turnaje, doprovod) 120 eur, počítačový kurz v IT
Academy 95 eur, strava 300 eur, oblečenie 80 eur, cestovanie a lyžovanie 200 eur, iné (náhradná
starostlivosť počas prázdnin, narodeniny, Vianoce, kino, kúpaliská, múzeá, knihy) 200 eur, električenka
12 eur. Posudzujúc zmenu pomerov na strane maloletého, u ktorého došlo k zvýšeniu nákladov najeho odôvodnené potreby, tieto súd prvej inštancie ustálil vo výške 800 až 900 eur mesačne, pričom
nie všetky náklady matkou uvádzané akceptoval, resp. ich výšku (ako je výdavok na stravu 300 eur,
alebo na cestovanie 200 eur mesačne). Vzhľadom na výšku príjmu rodičov, zohľadňujúc aj osobnú

starostlivosť matky, mal za to, že pokiaľ matka na tieto potreby prispeje pomerne sumou cca 300-350
eur mesačne a otec sumou 470- 500 eur mesačne, budú výdavky maloletého spolu s prídavkom na
dieťa zabezpečené. Uviedol, že otec aj napriek zníženiu mzdy, dosahuje dostatočný príjem, ktorý je však
potrebné posudzovať v kontexte s nákladmi, ktoré vyžaduje život v Paríži. Na strane matky zohľadnil
výrazné zvýšenie jej príjmu v porovnaní s pôvodným konaním o cca 150%. Príjem matky bol výraznou

okolnosťou ktorú súd v čase pôvodného rozhodnutia zohľadňoval (matka mala v roku v roku 2012 príjem
730 eur netto mesačne), a jeho podstatné zvýšenie, súd prvej inštancie zohľadnil aj v tomto konaní.
Uviedol, že ide o 1 a pol násobne zvýšenie príjmu matky a na druhej strane zníženie príjmu otca o
takmer polovicu, ktorá okolnosť jednoznačne musela mať vplyv na určenie výšky výživného. Obzvlášť,
ak zníženie výživného predstavuje hlavne zrušenie výživného určeného na tvorbu úspor a minimálne
zasahuje do výživného určeného na spotrebu. Pokiaľ ide o bežné výživné, vyhovel čiastočne návrhu

otca a toto znížil od 01.08.2016 t.j. od návratu otca do Francúzska a zníženia jeho príjmu (odo dňa
preukázateľnej zmeny pomerov), na 470 eur mesačne a jeho návrh (vo zvyšku) na ďalšie zníženie
výživného od 01.07.2018 na 450 eur mesačne, zamietol. Výživné na maloletého následne, rešpektujúc
zvýšenie nákladov maloletého, ktorý v školskom roku 2019/2020 nastúpil do 5.ročníka ZŠ, zvýšil od
01.09.2019 na 500 eur mesačne. Pokiaľ ide o výšku školného od 01.09.2019 zvýšeného o 50 eur, toto

v celosti nepremietol do navýšenej sumy výživného, ale zároveň od 01.09.2019 zohľadnil aj zvýšenie
základného príjmu matky. Poukázal na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého a okolnosť,
že otec na starostlivosti a výchove maloletého neparticipuje svojou osobnou účasťou, s maloletým sa
nestretáva, neposiela mu darčeky, nekontaktuje ho, nemá teda mimo vyživovacej povinnosti žiadne iné
výdavky spojené s maloletým. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmeniť, bežné výživné zvýšiť zo sumy 500 eur na sumu 700 eur mesačne od 01.09.2015,
zároveň zrušiť povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor vo výške 200 eur mesačne od 01.09.2015,
vo zvyšku jej návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a

zastaviť konanie o priznaní úrokov z omeškania. Odvolanie oprela o neplatnú právnu úpravou § 205 ods.
2 písm. a) b) d) f) Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Uviedla, že v čase posledného rozsudku o
výživnom zo dňa 19.11.2012, kedy súd rozhodol o bežnom výživnom vo výške 500 eur a ustálil náklady
maloletého vo výške 680 eur mesačne, mal maloletý 4 roky a neplatil školné, v čase podania návrhu na
zvýšenie výživného dňa 04.09.2015 mal maloletý takmer 7 rokov, navštevoval školu s nákladmi 201 eur

mesačne (školné, obedy a družina). V školskom roku 2019/2020 navštevoval 5. ročník ZŠ s priemernými
náklady na školu 375 eur, dovŕšil vek 11 rokov a aj jeho bežné náklady na stravu, oblečenie, krúžky, voľný
čas, cestovanie sú vyššie. Namietala ustálenie nákladov na maloletého vo výške 800-900 eur mesačne,
ktoré nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Poukázala na priemerné mesačné náklady maloletého,
školné 303,17 eur (maloletý už deviatym rokom navštevuje Francúzsku školu v Bratislave, keďže má

aj francúzske občianstvo a na školský rok 2019/2020 mu bolo udelené štipendium vo výške 39% ), 45
eur príspevok na knihy, škola v prírode, školské pomôcky, 210 eur lyžiarsky výcvik (výstroj a vreckové),
školské obedy 33 eur, náklady na stravu 250 eur, výdavky spojené s futbalom 120 eur mesačne (výstroj,
členské 35 Eur mesačne, príspevok na halu v zime a gymnastiku, sústredenie, doprava na zápasy,
raz ročne prehliadka u športového lekára 70 Eur), električenka 12 Eur, oblečenie 100 eur, zdravotná

starostlivosť, zubár (strojček na zuby) a vitamíny 30 eur, mobilný telefón 18 eur, darčeky k sviatkom
40 eur, psychológ a špeciálny pedagóg 60 eur, 1.700 eur ročne - 140 mesačne (letná dovolenka 1000
eur - zdokladované na pojednávaní, zimná lyžovačka - ubytovanie, požičanie výstroje, permanentky,
výlety počas prázdnin, návšteva hôr), 130 eur (iné výdavky ako návšteva plavárne, voľnočasové aktivity,
nábytok do detskej izby, mimoriadne nákupy ako bicykel, darčeky keď je syn pozvaný na oslavu svojich

kamarátov, športové potreby ako korčule na každoročný kurz korčuľovania). Medzi ďalšie výdavky v
roku 2019 patrili posteľ, iphon, bicykel, polica do izby, monitor a sluchatká, benzín, vstupy na kúpaliská,
do kina. Priemerné mesačné náklady na maloletého teda za rok 2019 predstavujú cca 1280 eur, ktoré
sa s nástupom na druhý stupeň od septembra 2020 kvôli vyššiemu základnému školnému, vyššiemu
príspevku na knihy a triednemu výletu do zahraničia zvýšia minimálne o 120 eur mesačne. Poukázala

na náklady vynakladané počas školských prázdnin (viac ako 17 týždňov), ktoré otec v žiadnom rozsahu
nepokrýva. Jeho tvrdenia, že nie je v stave stretávať sa s maloletým z dôvodu nedostatku financií
neobstoja, keď maloletého nevidel viac ako 10 rokov, s okolnosťou ktorou sa maloletý ťažko vyrovnáva.
Poukázala na životnú úroveň otca, ktorý pravidelne cestuje, chodí lyžovať, aj po 8/2016 navštívilexotické destinácie. Mala za to, že súd maloletému odoprel právo podieľať sa na životnej úrovni otca,
keďže pri všetkých svojich zdokladovaných výdavkoch, by pri nákladoch 800-900 eur nemal možnosť
vôbec cestovať. Namietala, že súd sa nezaoberal obdobím medzi podaním návrhu dňa 04.09.2015 až

01.08.2016, kedy mal otec stále pôvodný príjem v Sarajeve a náklady maloletého sa zvýšili tak, ako
uvádza v návrhu, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za toto obdobie bol 1.081.57 eur. V období
od 01.08.2016 do 01.07.2018 býval otec v dome u svojho kamaráta a pri priemernom plate 3.000 eur
platil za bývanie 300 eur, príjem sa mu síce od 01.08.2016 znížil o 40%, ale stále bol dostatočný na
to, aby prispieval na maloletého v spravodlivej výške. Uviedla, že v čase rozhodovania o výživnom

bola suma čistého mesačného príjmu otca skreslená smerom nadol z dôvodu zrážok zo mzdy, titulom
vymáhanéhovýživnéhoatietosúužzohľadnenévjehonettopríjmenavýplatnejpáske,tedasuma2.612
eur mesačne uvedená v rozsudku ako priemerný mesačný otcov príjem, je podhodnotená o takmer 400
eur. Jej priemerný čistý príjem za toto obdobie bol 1.446 eur. Namietala otcom udávané výdavky na
stravu 550 eur, výdavky na oblečenie, zdravotné poistenie, údržbu vozidla, nájom garáže, výdavky na
advokáta, lekára, telefón otca vo výške 700 eur, navrhujúc doplniť doklady za výdavky na zdravotné

poistenie (ak tieto nie sú už započítané v netto príjme), lekára (ktorý by mal byť hradený z poistenia)
a telefón, ostatné výdavky nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže otec má MHD zdarma. V súlade so
stanoviskom Eurostatu a tým, že maloletý je vo vývine, s právom podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
náklady na stravu 300 eur mali byť tiež akceptované.

4.Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že opravný prostriedok nevyužil, s cieľom ukončiť konanie a to aj
napriek zvýšeniu výživného od 9/2019 na 500 eur mesačne, ktoré je vzhľadom na jeho finančnú situáciu
a majetkové pomery neprimerane vysoké. Pre neho to prakticky znamená, že stále musí platiť rovnako
vysoké výživné, aké bolo určené rozsudkom č.k. 59P/3/2011 zo dňa 15.05.2012, vydaného v čase kedy

maldvojnásobnýpríjem.Pridržiavalsasvojichpredchádzajúcichtvrdenívovyjadreníkprvémuodvolaniu
v roku 2018 a takisto aj na poslednom pojednávaní v roku 2019 a to najmä čo sa týka jeho potrieb,
nákladov a celkovej životnej úrovne, ktorá je totožná so stavom v roku 2018, a to aj ohľadom potrieb
maloletého (viď body III.,IV., jeho vyjadrenia k odvolaniu matky zo dňa 23.08.2018). Nepovažoval za
účelné neustále rovnako reagovať na tvrdenia matky, ktoré nie sú nijak podložené konkrétnymi dôkazmi

amajúzacieľhovykresliťakočloveka,ktorýutrácasvojepríjmynacestovanieainýúdajneluxusnýživot,
čo vonkoncom nie je pravda. Naopak, kvôli úspore je nútený bývať mimo Paríža a dochádzať za prácou,
preto tvrdenia matky o jeho cestovných nákladoch a iných účelne vynaložených výdavkoch považuje za
nepatričné. Súčasný skutkový stav je veľmi podobný stavu v roku 2018, pričom jediným zásadnejším
rozdielom je nárast príjmov na strane navrhovateľky (viď bod 10 rozsudku). Predmetným rozsudkom

súd ešte zvýšil výšku výživného na 500 eur a to od 01.09.2019 s odôvodnením, že maloletému stúpla
výška školného, pričom prvoinštančný súd vzal do úvahy aj zvýšenie príjmov matky a jej osobnú
starostlivosť. Matka stále uvádza výdavky maloletého cca 1.300 eur mesačne, s výhľadom ich ďalšieho
zvýšenia na cca 1.400 eur mesačne, v odvolaní dokonca spomína sumu cca 1.500 eur mesačne, čo
svedčí o neprimeranosti, účelovosti a nedôveryhodnosti jej tvrdení. Uviedol, že bez ohľadu na potreby

maloletého, je potrebné prihliadnuť na jeho skutočné možnosti a majetkové pomery. Zdôraznil, že do
konca roka 2018 sú uhradené všetky sumy výživného vo výške 700 eur a preto nechápe, aký zmysel
má zaoberať sa obdobím pred 01.08.2016, ktoré sa netýka tohto konania, nakoľko v tomto období bol
povinný hradiť výživné spolu s úsporami vo výške 700 eur mesačne. V tejto súvislosti preto nevidí vôbec
žiadne pochybenie zo strany konajúceho súdu prvej inštancie. Čo sa týka samotnej výšky určeného

výživného, naďalej ju považuje s ohľadom na svoje príjmy za vysokú a nevidí dôvod, aby mu ju súd
neustále v každom ďalšom rozsudku zvyšoval. V prípade, že má maloletý naozaj zvýšené výdavky oproti
minulosti navrhuje, aby na ich pokrytie bola použitá časť prostriedkov z úspor. Navrhol, aby odvolací súd
vyzval matku na preukázanie aktuálnej výšku úspor maloletého viazaných na osobitnom účte. Podľa
posledného vyjadrenia matky na pojednávaní na tento účet iba v roku 2017 vložila sumu 10 000 eur a

ďalších 20 000 eur zročného výživného použila na splátku hypotéky bytu. Navrhol, zmeniť rozhodnutie
o výživnom a určiť jeho výšku na 470 eur mesačne od 01.08.2016.

5. Matka odvolanie doplnila podaním zo dňa 16.9.2020, v ktorom oznámila výšku školného v školskom
roku 2020/2021 587 eur mesačne, uhradenie jednorázového príspevku na učebnice 120 eur, výšku

nákladov na obedy 60,74 eur mesačne, zakúpenie pomôcok do školy 50 eur. Uviedla, že v rámci
pandémie Covid- 19 a domáceho vyučovania škola nevracala platby za školné, iba preplatky za obedy.
Uviedla, že maloletý v júni utrpel úraz chrbtice a keďže nemohla vybaviť rehabilitácie pre nedostatočné
kapacity v čase pandémie, prihlásila ho do ProCare, s ročným poplatkom 190 eur, pričom maloletý muselokrem rehabilitácii veľa plávať (návšteva plavárne 11 eur). Uviedla, že maloletý na druhom stupni ku
štúdiu potrebuje počítač, na ktorý mu požičala babka. Žiadala, aby tento mohol byť uhradený z úspor
maloletého. Predložila prehľad mzdy za rok 2019.

6.Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho stanoviska na pojednávaní
dňa 17.10.2019.

7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu s poukazom na kritériá

rozhodné pre určovanie výživného (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) dospel k záveru,
že súd prvej inštancie iba čiastočne správne posúdil zistené rozhodujúce skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie o návrhoch rodičov (matky na zvýšenie výživného a otca na jeho zníženie) z hľadiska
schopností a možností rodičov, výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletého a jeho nákladov na
odôvodnené potreby a celkového posúdenia existencie podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona

o rodine), porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase
vyhláseniarozsudkuOkresnéhosúduBratislavaII,č.k..k.59P/3/2011-137zodňa19.11.2012vspojenís
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP 29/2013-173 zo dňa 15.5.2013. Súd
prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vykonal potrebné
dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak s právnym posúdením

veci (právnym záverom), pri vymedzení obdobia dôvodného pre zníženie výživného, dôvodnosti
zníženia bežného výživného do 31.08.2019 a ustálenia výšky výživného od 01.09.2019 a rozhodnutia o
zastavení konania o návrhu matky na zvýšenie výživného sa odvolací súd nestotožnil.

9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,

zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú

komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny
preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe
ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa
termín„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.
Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa

mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri
deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,

pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine).
Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť predakýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o
rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami

môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho
primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr.
výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho
úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností
a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo

k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto
povinnosti.

11. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami
dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností

konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa
neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,

ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa,
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak

to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež
aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou
úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené
potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej
životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak

- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

12. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na

skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom
pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za
skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického
predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky
postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo.

Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich
predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej
povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej
splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu Zákona o rodine v ust. § 78
(rovnakoprocesnýpredpis-ust.§121CMP)ustanovujeosobitnýmechanizmusnápravy(ktorýnemožno

využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok
daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o
výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe
ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res
iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu

pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať
tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho

potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje
zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou rodičov.13. Reagujúc na dôvody odvolania matky vo vzťahu k ustáleniu odôvodnených nákladov na potreby
maloletéhoodvolacísúdzdôrazňuje,žeichrozsahjesúčasnezávislýodreálnychschopnostíamožností

rodičov povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností a majetkových
pomerov. Odvolacie námietky matky v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide
o výšku priemerných mesačných nákladov na maloletého, tieto súd prvej inštancie síce ustálil, ale
pri ich vyhodnotení vychádzal iba z ich vyčíslenia matkou, s postupom s ktorým sa v celosti nebolo
možné stotožniť. Matka počas celého posudzovaného obdobia výdavky na maloletého neudávala v

konzistentných výškach a tieto predkladanými listinami preukázala iba čiastočne. Pri rozhodovaní o
výške výživného, alebo jeho zmene je potrebné vychádzať zo skutočne preukázaných nákladov na
potreby maloletého, ich dôvodnosti, veku maloletého, zohľadniac rast cien tovarov a služieb. Odvolací
súd pri preskúmaní rozhodnutia v tejto časti, vychádzal nielen z ich vyčíslenia, ale aj ich skutočného
preukázania. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je súd v konaní o výžive maloletého
podľa ust. § 111 ods. 1 písm. c) CMP povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 37 CMP). Avšak
pokiaľ rodič poskytuje súdu svoje tvrdenia o mimoriadnych nákladoch na maloleté dieťa, ktoré presahujú
ich bežný rámec, je povinný tieto nielen vyčísliť ale aj preukázať (poučenie súdu zo dňa 05.03.2018,
doručené matke 08.03.2018 spolu s predvolaním na termín pojednávania). V prvom rade po dôkladnom
preskúmaní celého spisového materiálu, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn

59P/3/2011 (v ktorom bol podkladom pre zvýšenie výživného na maloletého po uplynutí 16 mesiacov
od posledného rozhodnutia o výživnom /rozsudkom OS BA II zo dňa 25.05.2010 č.k. 19C/127/2009-68/
práve najmä zvýšený príjem otca/policajta na dvojnásobok (ako strážnika francúzskej ambasády v
Sarajeve) udáva, že matka súhlas otca, so zápisom maloletého či do predškolského zariadenia, alebo
neskôr pri nástupe na povinnú školskú dochádzku v šk.r. 2014/2015 do Ecole Francaise Internationale

Bratislava vyžadujúcej si platenie školného, nemala. To, že otec s takto plateným školským zariadením
nesúhlasil (a nebol o ňom ani upovedomený), uviedol už v rámci konania sp.zn 59P/3/2011. Je zrejmé,
ževzáujmemaloletéhoajvzhľadomnajehoštátneobčianstvoFrancúzskejrepublikyjejehovzdelávanie
vo francúzskom jazyku, avšak pri určení výšky výživného a vyhodnotení dôvodnosti nákladov na školné
je v danom prípade významné, že rodičia sa na nich spoločne nedohodli. Preto nemôžu byť považované

za jediný dôvod majúci vplyv na výšku výživného (ktoré sa navyše každým školským rokom navyšuje),
čím matka vo svojom návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 04.09.2015 dôvodí. Otec vyjadril súhlas
so školou maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 19.04.2018.
Náklady na školné preto bolo možné uznať len čiastočne a vo zvýšenej miere ich premietnuť do výšky
výživného až po vyjadrenom súhlase otca a súčasne pri preukázaní celkovej zmeny pomerov na strane

maloletého jeho nástupom na druhý stupeň ZŠ (9/2019). Za opodstatnený nebolo možné považovať
výdavok na osobného asistenta (z dôvodu pomoci zvládania vyučovacieho procesu a zadaných úloh)
vo výške 120 eur mesačne, ktorého dôvodnosť a vôbec ako taký, matka nepreukázala a nevyplýva
ani zo žiadnych listín preukazujúcich školskú dochádzku maloletého. Matka tiež neosvedčila návštevy
psychologickej poradne, ich indikáciu, cenu alebo intervaly návštev. S námietkou matky o nesprávnom

posúdení ňou uvádzaného nákladu na stravu maloletého (300 eur mesačne) súdom prvej inštancie,
sa odvolací súd nestotožnil a rovnako ho považuje za neprimeraný vzhľadom na vek maloletého,
všeobecné ceny potravín ako aj okolnosť, že maloletý nemá zvýšené náklady na potraviny z dôvodu
jeho zdravotného stavu, pričom počas dňa má zabezpečené plnohodnotné stravovanie v škole (viď
náklady). Dôvod, že maloletý sa musí stravovať v reštauráciách, keď absolvuje poobedňajšie tréningy

futbalu, odvolací nezohľadnil. Náklady na cestovanie maloletého (niekoľkokrát ročne zahraničné výlety a
dovolenky) odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zohľadňoval z hľadiska ich primeranosti a to iba
z dôvodu, že otec s maloletým žiadne výlety a dovolenky neabsolvuje. Pokiaľ by tomu tak bolo, odvolací
súd zastáva v zásade názor, že každý z rodičov znáša náklady na dovolenky s maloletým dieťaťom a
na využitie školských prázdnin podľa vlastného výberu a možností sám, keď dôležité nie je miesto, ale

čas, ktorý s maloletým dieťaťom trávi. Z tých istých dôvodov bolo potrebné primerane uznať aj náklady
matky na dary pre maloletého, keďže otec tieto maloletému neposkytuje v žiadnom rozsahu. Náklady na
maloletého tvorí aj pomerná časť nákladov na bývanie ktoré matka vyčíslila v sume 220 eur mesačne,
pričom náklady na splátky úveru matky (z 5/2017) odvolací súd zohľadnil pri posúdení jej nákladov,
avšak nepatria do celkových nákladov maloletého. Náklady na futbalové sústredenia a turnaje matka

nepreukázala a to nielen účasť maloletého na nich, ale ani iné náklady na ktoré odkazuje. Neosvedčila
návštevufutbalovéhokrúžku,aleboúčasťmaloletéhovšportovomklube,avšaktuodvolacísúdzohľadnil
obvyklé náklady na mimoškolskú športovú činnosť detí v jeho veku a aj ich opodstatnenosť. Pokiaľ ide
o tiež matkou nezdokladované náklady na školu v prírode a letné tábory (okrem denných táborov v roku2017), odvolací súd taktiež vychádzal z obvyklého štandardu a zaužívaných školských aktivít na školách
všeobecne, kde účasť na škole v prírode alebo lyžiarskom kurze je obvyklá aj opodstatnená. Pokiaľ ide
o náklady na zdravotný stav maloletého, tieto preukázané neboli (zhoršený zdravotný stav maloletého,

alebo návštevu zubného ortodontistu), preto ich odvolací súd vyhodnotil primerane s poukazom na
bežnú chorobnosť detí v školskom veku, potrebu pravidelných prehliadok u zubára, prípadne potreby
vitamínov v zimnom období.

14. Za odôvodnené náklady maloletého za obdobie šk. roka 2015/2016 (navštevoval druhým rokom

Ecole Francaise Internationale Bratislava a dosiahol vek 7 rokov) a nasl. šk. rok 2016/2017, 2017/2018,
2018/2019 (I. stupeň ZŠ), odvolací súd na základe vykonaného dokazovania priemerne ustálil v celkovej
výške 790 eur, ako pomerné náklady na bývanie 50 eur, stravu 170 eur, ošatenie/obuv 70 eur, telefón
13 eur, náklady súvisiace so zdravotným stavom 15 eur, školské potreby/knihy 15 eur, školné 130 eur,
školské obedy 20 eur (obe položky vyčíslené priemerne za posudzované obdobie), školský klub 40 eur,
električenka 12, aktivity školy/škola v prírode (220 eur) 18 eur, mimoškolské aktivity/futbal 30 eur, aktivity/

kultúra/kino20eur,zabezpečeniemaloletéhopočasškolskýchprázdninanákladynaletnétábory20eur,
výlety a dovolenky 100 eur, darčeky 17 eur (200 eur ročne), športové oblečenie/potreby, výstroj (bicykel,
korčule) 30 eur, benzín 20 eur. Pokiaľ ide o náklady maloletého a ich zmenu, prechodom na II. stupeň
základného vzdelávania (viď podanie matky zo dňa 09.04.2018), teda obdobie šk. roka 2019/2020 a
dosiahnutia veku 11 rokov, odvolací súd ustálil v celkovej výške 1.087 eur (výdavky na odôvodnené

potreby 717 eur + školné 370 eur), ako pomerné náklady na bývanie 50 eur, stravu 190 eur, ošatenie/
obuv 80 eur, telefón 15 eur, náklady súvisiace so zdravotným stavom 15 eur, školské potreby/knihy,
školské tričko, ročenka 20 eur, školné 370 eur, školské obedy 40 eur, električenka 12, aktivity školy/
škola v prírode (220 eur) 18 eur, mimoškolské aktivity/futbal 40 eur, zabezpečenie maloletého počas
školských prázdnin a náklady na letné tábory 30 eur, voľnočasové aktivity/kino 25 eur, vreckové 15 eur,

výlety a dovolenky 100 eur, darčeky 17 eur (200 eur ročne), športové oblečenie/potreby, výstroj 30 eur,
benzín 20 eur.

15. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane rodičov vyplývajúcej z ich príjmov, odvolací vychádzajúc z
okolností zistených vykonaným dokazovaním, s poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie

výživného a jeho zmenu, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia o výživnom došlo na strane otca ku dňu 01.08.2016 k podstatnej zmene pomerov z
objektívneho dôvodu, ukončením časovo ohraničenej misie v Sarajeve, na ktorú bol ako príslušník
ozbrojených zložiek Francúzskej republiky vyslaný. V dôsledku uvedeného došlo k zníženiu jeho príjmu
z pôvodnej a súdom ustálenej sumy 4.800 eur netto mesačne (rozsudok rozsudku Okresného súdu

Bratislava II, č.k. 59P/3/2011-137 zo dňa 19.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 20CoP 29/2013-173 zo dňa 15.5.2013) na 2.676 eur netto mesačne (r.2016),
ktorú okolnosť samu osebe je potrebné považovať za dôvodnú pre zmenu výživného. Pokiaľ matka
namietala súdom prvej inštancie špecifikovaný priemerný čistý mesačný príjem otca po jeho znížení,
odvolací súd udáva, že tento predstavoval v roku 2016 za august až december 2.676 eur, v roku

2017 2.959 eur, v roku 2018 2.840 eur, a v roku 2019 január až september 2.881 eur. Pokiaľ ide o
priemerný čistý mesačný príjem matky, tento súd prvej inštancie správne pri postupnom jeho zvýšení pre
potreby rozhodnutia správne vyhodnotil a zohľadnil. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu týkajúce sa zrušenia
výživného určeného na úspory maloletého, ktorá otázka napokon v konaní sporná nebola, odvolací
súd postupom podľa § 65, § 66 CMP, kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k

potrebe zmeny doby určenia jeho zrušenia. Nestotožnil sa s právnym záverom o zrušení výživného na
úspory od 01.08.2016 t.j. od zníženia príjmu otca, keď otec takéto konanie, ktorým uplatnil svoj nárok
inicioval až svojim návrhom na zníženie výživného podaným na súd dňa 11.04.2017. Preto za dôvodné
jepotrebnépovažovaťzrušenievýživnéhonaúspory,vzhľadomnapreukázanúzmenupomerovvpríjme
otca od 8/2016, avšak až od uplatnenia si tohto nároku. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie

o dôvodnosti zníženia bežného výživného za obdobie od 01.08.2016 do 31.08.2019 (rovnako pritom
poukazujúc na nesprávne vymedzenie obdobia z dôvodu neskôr uplatneného nároku otca) o 30 eur
mesačne, sa odvolací súd aj s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovník nestotožnil. Uvádza,
že zníženie výživného v uvedenom rozsahu dôvodné nebolo. Počas celého posudzovaného obdobia
šk. roka 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 určené výživné vo výške 500 eur mesačne,

zodpovedalo zákonným kritériám, postupne zvyšovanému príjmu matky, zmene v príjme otca, nákladom
na odôvodnené potreby maloletého a skutočnosti, že o maloletého sa stará iba matka. Uvedené však
tiež znamená, že takto určené výživné bolo postačujúce a zistené skutočnosti neodôvodňovali ani návrh
matky na jeho zmenu v zmysle, premietnutia výšky úspor do bežného výživného, ako matka navrhovala.Vo vzťahu k námietke matky, že výška výživného nezodpovedala príjmom otca, nákladom maloletého
a jej osobnej starostlivosti, ktoré okolnosti majú byť podstatné pre zvýšenie bežného výživného od
podania jej návrhu sa odvolací súd nestotožnil a uvádza, že na dôvodných nákladoch maloletého, aj

pri zohľadnení osobnej starostlivosti, sa na nich podieľa pomerne, t.j. v ich menšej polovici. Pokiaľ
ide o náklady rodičov na uspokojovanie ich osobných potrieb, tieto odvolací súd u každého z nich
považuje za primerané a aj dôvodné, najmä náklady na bývanie (u matky spojené s platením hypotéky
u otca s prenájmom bytu). Náklady otca na bývanie vzhľadom na lokalitu v ktorej žije a pracuje nemal
odvolací dôvod spochybňovať, pričom však za čiastočné považoval jeho bežné osobné výdavky napr.

na stravu. Pokiaľ ide o majetkové pomery, tu treba poukázať, že na rozdiel od otca bolo na strane
matky osvedčené vlastníctvo k nehnuteľnosti. Náklady otca na dovolenky v rozsahu na ktoré matka v
konaní poukazuje preukázané neboli, preto pri určení výšky výživného sa súd prvej inštancie správne
obmedzil na posúdenie jeho príjmov a základných nákladov na život a vychádzal najmä z dokladov
o dosahovanom príjme. Zhodnotiac všetky zákonné kritéria určovania výživného sa odvolací ďalej
nestotožnil ani s právnym záverom súdu prvej inštancie so sumou výživného, ktorú považoval za

dôvodnú pre jeho zvýšenie, dospejúc ku kvalifikovanej zmene pomerov maloletého od 01.09.2019,
t.j. nástupom maloletého do 5.ročníka ZŠ. Odvolací súd čiastočne uznajúc odvolacie dôvody matky,
dospel na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie o zmene výšky výživného od 01.09.2019, že do tejto
okrem odvolacím súdom ustálených nákladov maloletého (ich zvýšením), je v tomto prípade potrebné
vo vyššej miere premietnuť výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a skutočnosť, že otec okrem

platenia výživného sa o maloletého nielenže nestará, ale neprejavuje oň žiaden záujem, neposkytuje
mu vecné plnenia, darčeky pri príležitosti sviatkov a nezabezpečuje starostlivosť o maloletého počas
školských prázdnin a jeho vklad do starostlivosti o maloletého spočíva iba v platení výživného. V
tomto prípade je tak celková starostlivosť a výchova maloletému poskytovaná len zo strany matky a
preto musí byť vo väčšom rozsahu premietnutá do výšky výživného od 01.09.2019 tak, aby odrážala

pri zohľadnení zvýšených nákladov na maloletého aj tento jej podiel. Bez povšimnutia odvolací súd
nemohol nechať ani okolnosť, že otec v prebiehajúcich konaniach dôvodil aj nákladmi na cestovanie za
maloletým, ktoré však nerealizoval a nerealizuje, pričom matka mu v styku s maloletým nebráni, práve
naopak s maloletým iniciatívne kontaktuje príbuzných maloletého vo Francúzsku. Rovnako odvolací
súd vyhodnotil v neprospech maloletého konanie otca, ktorý si v minulosti svoju vyživovaciu povinnosť

k maloletému dobrovoľne neplnil, ktorú matka musela vymáhať cezhraničným exekučným procesom.
Odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritériá na strane povinného
rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, preto pri akceptovaní príjmu otca a jeho osobných
nákladov v jeho domovskej krajine, je takto upravené výživné dôvodné a zodpovedá životnej úrovni
obidvoch rodičov. Je potrebné pri tom rešpektovať fakt, že maloletý je vo veku, kedy sa jeho náklady

postupom času (vekom, štúdiom na strednej škole) budú ešte zvyšovať, preto je potrebné tak jeho
náklady aj výšku výživného ustáliť v primeranej miere, zodpovedajúcej reálnym majetkovým pomerom
rodičov a ich zárobkovým možnostiam.

16.Zročnévýživnézaobdobieod01.09.2019do31.08.2021(dorozhodnutiaodvolaciehosúdu)vovýške

1.200eur,zodpovedávýpočtu(50eurx24mesiacov=1.200eur),ktoréodvolacísúduložilotcovizaplatiť
k rukám matky podľa § 232 ods. 3 CSP.

17.Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na postup súdu, ktorý nevyhodnocoval dôvody jej návrhu zo
dňa 04.09.2015, ktorým sa domáhala podľa jej petitu zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 700

eur mesačne na 750 eur mesačne najmä z dôvodu nárastu nákladov maloletého nástupom do ZŠ -
Ecole Francaise Internationale Bratislava, (správne zvýšenie bežného výživného z 500 eur na 550 eur
mesačne), odvolací nevyhodnotil ako pochybenie, keď matka v priebehu konania (na pojednávaní dňa
27.03.2018) uviedla po výsluchu otca, že súhlasí so znížením výživného z 700 eur na 600 eur mesačne,
na pojednávaní dňa 17.10.2019 uviedla, že na svojom návrhu na zvýšenie výživného netrvá, navrhujúc

však výživné určené na úspory premietnuť do celkove výšky bežného výživného. Pokiaľ však ide o
dôvody jej návrhu zo dňa 04.09.2015, tu odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie predmetnej
otázky vyššie uvedené a dopĺňa, že v tomto období do zníženia príjmu otca matka nepreukázala
kvalifikovanú zmenu pomerov dôvodnú pre ňou navrhované zvýšenie výživného. Pokiaľ v návrhu
poukazuje na zmenu v pomeroch maloletého, ktorá mala spočívať najmä v tom, že nástupom na školskú

dochádzkuvzniklapotrebaplatiťškolné,odvolacísúdudáva,žekvalifikovanúpodstatnúzmenupomerov
nezistil, keď matka už v návrhu zo dňa 05.09.2011 v konaní 59P/3/2011, v čase kedy bola študentkou
vysokej školy a nedosahovala príjem (zamestnala sa až od 9/2012) poukazovala na výšku školného v
predškolskom zariadení ktoré maloletý v tom čase navštevoval 4. 000 eur ročne (333 eur mesačne), zokolností ktorých súd pri zvýšení výživného v roku 2012 vychádzal. Zhodnotiac výsledky dokazovania
za celé posudzované obdobie a to aj za obdobie od 9/2015 do 01.08.2016 a vyčíslené náklady na
maloletého (bez ich skutočného preukázania), odvolací súd udáva, že pri určenom bežnom výživnom

500 eur mesačne neopodstatňovali návrh matky na jeho zvýšenie o 50 eur.

18.Odvolací súd za potrebné považuje dodať, že za obdobie od priznania výživného na úspory, od
05.09.2011 do ich zrušenia do 11.04.2017, by sa na sporiacom účte maloletého mala nachádzať
suma minimálne 13.400 eur. Keďže výživné na úspory bolo určené v období navýšeného príjmu otca,

ktorý sa znížil po ukončení časovo obmedzenej práce, nasporené výživné do budúcna môže slúžiť
na pokrytie zvýšených a odôvodnených výdavkov maloletého, ktoré rodičia nebudú môcť pokryť zo
svojich príjmov, napr. finančne podmieneného štúdia maloletého. Pokiaľ matka v odvolaní žiada o
povolenie nakladať s týmito finančnými prostriedkami za účelom kúpy počítača pre maloletého, ide o
vec samu (nie je predmetom tohto odvolacieho konania), o ktorej po podaní návrhu rozhodne súd prvej
inštancie. Na podanie matky počas odvolacieho konania zo dňa 16.09.2020, ktorým matka preukazovala

ďalšie zvýšenie školného a zvýšenie nákladov maloletého z dôvodu jeho prihlásenia do súkromného
zdravotníckeho zariadenia Pro-Care, odvolací súd neprihliadal, nepovažujúc ich vzhľadom na zvýšenie
výživného od šk.roka 2019/2020 za dôvodné, opodstatnené a vykazujúce mieru podstatnej zmeny
pomerov. Dodáva, že rozhodnutia matky priebežne navyšovať nie nevyhnutné výdavky maloletého,
nemôžu samé osebe znamenať ich automatické premietnutie do výšky výživného.

19.Pokiaľ ide o výrok IV. ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že vo zvyšku návrh matky zamietol. Nestotožnil sa
so súdom prvej inštancie ktorý uplatnil postup podľa ust. § 29 CMP z dôvodu, že matka na pojednávaní
dňa 17.10.2019 uviedla, že na zvýšení výživného (v zmysle svojho návrhu zo dňa 04.09.2015) netrvá,

avšak nepostupoval správne, keď matka svoj návrh v presne vymedzenej časti nevzala výslovne späť
a k jej späťvzatiu sa nevyjadril ani otec ani kolízny opatrovník (resp. nevyjadrili súhlas so späťvzatím).

20.Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania o návrhu matky na priznanie úrokov
z omeškaného výživného nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2018 vo výroku V. rozsudku č.k.

61P/162/2015-163 zo dňa 19.04.2018, ktorého sa v tomto výroku nedotklo zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/486/2018-210 zo dňa 29.03.2019.

21. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zmene bežného výživného na
maloletého a o zrušení výživného určeného na tvorbu úspor, výroku IV. a súvisiacom výroku III. ktorým

vo zvyšku návrh otca zamietol, zmenil podľa § 388 CSP.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).