Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/270/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1616206500.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v spore žalobkyne OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave,
Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanej B. X., bytom v J., Na B. XXX/X, o zaplatenie 10.312,17 € s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 27Csp/52/2016, o dovolaní žalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2020 sp. zn. 9Co/201/2019 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením z 23. mája 2019 č. k.
27Csp/52/2016-79 zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 22. októbra 2018
č.k. 27Csp/52/2016-55. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie

žalobcu je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok:1) žalobca sa nedostavil na pojednávanie v
určený čas, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a poučený o následkoch nedostavenia sa a možnosti
rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie; 2) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami; 3) návrh žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Čo sa týka splnenia prvej
podmienky žalobkyňa bola riadne poučená o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a možnosti
rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie vytýčené na 22. októbra

2018 o 13:00, pričom toto predvolanie žalobkyňa prevzala 4. septembra 2018 o 09:46 hod. Žalobkyňa
bola teda riadne a včas predvolaná na termín pojednávania a zároveň aj riadne poučená o následkoch
nedostavenia sa a o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Na vytýčený termín pojednávania
sa nedostavila. Aj ostávajúce dve podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie boli podľa
súdu prvej inštancie splnené, keď žalobkyňa neospravedlnila svoju neprítomnosť včas, ale až
po začatí pojednávania, preto súd na toto dodatočné ospravedlnenie nemohol prihliadnuť a žalovaná

na pojednávaní podala návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie bol
podľa súdu prvej inštancie vydaný za splnenia všetkých zákonných podmienok, preto návrh na zrušenie
rozsudku zamietol.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalobcu uznesením z 31. marca 2020
sp. zn. 9Co/201/2019 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu je nesporné,
a túto podstatnú okolnosť nenamietala ani žalobkyňa, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania o
návrhu žalovanej na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne na pojednávaní 22. októbra
2018 o 13:00 nedisponoval žiadnym podaním zo strany žalobkyne, na základe ktorého by mohol
konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne, tak
ako to vyžaduje ustanovenie § 278 ods. 2 CSP. Ospravedlnenie neúčasti žalobkyne bolo doručené

do podateľne súdu prvej inštancie mailom 22. októbra 2018 až počas pojednávania a o 13:13 hodine.
Súd zhodnocuje splnenie podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, existenciu ktorýchmôže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o návrhu žalovanej. Pokiaľ
v čase rozhodovania o návrhu žalovanej pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne súd
nemal doručené ospravedlnenie z neúčasti, logicky sa vážnymi okolnosťami, ktorým žalobkyňa v

odvolaní prikladá podstatnú váhu, zaoberať ani nemohol. Správne teda podľa odvolacieho súdu
súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, keď v bode 7.
napadnutého uznesenia správne konštatoval, že „žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas, ale
až po začatí pojednávania, preto súd na toto dodatočné ospravedlnenie nemohol prihliadnuť". Odvolací
súd poznamenal, že absencia včasnosti podaného ospravedlnenia je jediným a základným dôvodom

uzneseniavedúcehokzamietnutiunávrhunazrušenierozsudkuprezmeškanie,odôvodnenieuznesenia
ktoré spĺňa kritériá ust. § 220 ods. 2 CSP, čím sa stala námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia bezdôvodná. Keďže súd prvej inštancie nedisponoval ospravedlnením neúčasti
včas, t.j. v čase pojednávania, na ktorom rozhodoval o návrhu žalovanej, mal podľa odvolacieho
súdu splnené všetky podmienky v zmysle § 278 CSP a správne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalobkyne. Nedostatok tejto zákonnej podmienky a tým správnosť postupu súdu prvej inštancie nemôže

podľa odvolacieho súdu zhojiť ani prípadná „vážna okolnosť neúčasti" v dôsledku čoho je nutné
považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie za vecne správne.

3.Protitomutouzneseniuodvolaciehosúdupodalažalobkyňadovolanie,ktoréhoprípustnosťodôvodnila

poukazom na § 420 písm. f/ CSP argumentujúc tým, že odvolací súd jej nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Namieta, že odvolací súd sa nezaoberal jej argumentáciou, ktorú použila v
odvolacom konaní. Súdy podľa nej neuviedli, či dôvody, ktoré uviedla, t.j. zdravotné problémy, považujú
za ospravedlniteľné alebo nie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu považovala rozhodnutie súdov za správne.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je potrebné odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a

v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,

5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),

musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolaciehosúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP.
11.1. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania

v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému
procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných

práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichprávnanezávislomanestrannomsúdeavkonanípred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11.3. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na zásade, podľa ktorej
nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania" zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,
právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.". Toto stanovisko
je naďalej aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018,
7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie
druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne

len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania
(II. ÚS 76/07).
11.4. Za zmätočnostnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP žalobkyňa označila
nedostatok dôvodov - nepreskúmateľnosť napadnutého odvolacieho rozhodnutia. Podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté nebolo. Odvolací

súd uviedol, prečo považuje uznesenie súdu prvej inštancie za správne ako aj to, že žalobkyňa
neospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní včas. Súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu nedisponoval ospravedlnením neúčasti včas, t.j. v čase pojednávania, na ktorom
rozhodoval o návrhu žalovanej a mal podľa odvolacieho súdu správne za to, že boli splnenévšetky podmienky v zmysle ustanovenia § 278 CSP. Nedostatok tejto zákonnej podmienky a
tým správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nemôže zhojiť ani prípadná
„vážna okolnosť neúčasti". Žalobkyňa tak nedôvodne argumentovala, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je nepreskúmateľné, nakoľko odvolací súd uviedol, prečo sa nezaoberal žalobkyňou tvrdenými
ospravedlniteľnými dôvodmi, t.j. zdravotnými problémami.
11.5. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety
stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom
ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec

žiadne odôvodnenie.

12. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní v súvislosti s nesprávnym procesným
postupom odvolacieho súdu vo svojej podstate namietala posúdenie dôvodov na odročenie
pojednávania (nariadeného na súde prvej inštancie na deň 22. októbra 2018), uvedených žalobkyňou v
ospravedlnení neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 22. októbra 2018.

Najvyšší súd uvádza, že skutkové okolnosti determinujúce odročenie pojednávania nie je dovolací súd
v zmysle § 442 CSP oprávnený prehodnocovať.
12.1. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť
nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom

vedení „svojej právnej veci", a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu
vo forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str.
1001; (ďalej len „Komentár")]. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda
zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať

iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná
zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené
povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu
i forma rozhodnutia (porovnaj Komentár str. 1008).
12.2. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní,

ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju
neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré
znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).
Vážnosťokolnostíjevšakvždynaposúdeníavoľnejúvahesúdu(porovnajKomentárstr.1008).Dovolací
súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a

efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za
účelom vykonania dokazovania, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na
pojednávanie, ktoré jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala
neaktívna. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovanej vydal rozsudok pre
zmeškanie.

13. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalobkyne, že v konaní, ktoré predchádzalo dovolaním
napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, nastalo procesné pochybenie, majúce za následok porušenie
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne
právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti (R 24/2017). Skutočnosť, že žalobkyňa má odlišný

právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle §
420 písm. f/ CSP.

14.Najvyššísúdsozreteľomnauvedenédovolaniežalobkynepodľa§447písm.c/CSPakoneprípustné
odmietol ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

15. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.