Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10Cpr/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920202029
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5920202029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Ing. E. F.,

nar.XX.X.XXXX, bytom R. XX/A, XXX XX L. L., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom
Štefánikova 14, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36853186, so
sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, v konaní o zaplatenie 7.673,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.673,- eur brutto spolu s 5% úrokom z omeškania ročne
od 1.1.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na
Krajskom súde Bratislava sp.zn. 14Copr/4/2020 zamieta.

III. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2020 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.673,- eur brutto
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.1.2020 do zaplatenia. Tiež sa

domáhal náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnili tým, že na základe pracovnej zmluvy, ktorú žalobca dňa 18.12.2013 uzavrel s
právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko a.s. (ďalej len
„pracovná zmluva"), vznikol žalobcovi pracovný pomer v tejto obchodnej spoločnosti, a to dňom
1.1.2014, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu žalobcu do práce. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu určitú do 31.12.2014. V pracovnej zmluve sa zmluvné strany o.i. dohodli na pracovnom zaradení

- druhu práce, ktorú bude žalobca vykonávať: senior špecialista SME Sberbank Slovensko, a.s. a na
základnej mesačnej mzde vo výške 4.600,- eur. Dohodou, uzavretou dňa 17.12.2014 medzi žalobcom
a obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. sa zmluvné strany dohodli na zmene pracovnej
zmluvy tak, že pracovný pomer žalobcu bol z pôvodne dojednaného na dobu určitú s účinnosťou
od 1.1.2015 zmenený na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Začiatkom roku 2015 sa v
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. začal proces prípravy predaja majoritného podielu akcií (99,50%
z celkového počtu akcií), ktorého výsledkom bolo zlúčenie spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. so

spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., ku ktorému došlo dňa 1.8.2017. V súvislosti s plánovanou
predajnou transakciou bol v obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zostavený špeciálny
tím kľúčových (vedúcich) zamestnancov a manažérov, ktorých úlohou bolo zabezpečenie plynulého
a bezproblémového priebehu tejto transakcie. V záujme udržania vedúcich zamestnancov v procesepredaja bol dňa 20.7.2015 pre dozornú radu vypracovaný dokument s názvom „Odmena za mimoriadne
výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s."(„Special preformance bonus for Key
Staff in Sberbank Slovensko, a.s."), ktorého súčasťou bol aj menovitý zoznam „účastníkov programu

udržania", t.j. zoznam tzv. kľúčových zamestnancov, ktorým mal byť mimoriadny bonus vyplatený a
medzi ktorých bol zaradený aj žalobca. Predseda dozornej rady spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
v súlade s ust. § 8 ods. 2 a § 9 ods. 1 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu Sberbank Slovensko,
a.s. v znení účinnom od 30.6.2015 (ďalej len „rokovací poriadok dozornej rady") požiadal listom zo dňa
4.12.2015 zvyšných členov dozornej rady o písomné hlasovanie o návrhu na odsúhlasenie osobitnej

výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby. Prílohou tohto listu bol hlasovací formulár a dokument
„Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank Slovensko, a.s."(v preklade do slovenského
jazyka „Osobitná výkonnostná odmena pre kľúčových zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s." alebo
„Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s."). S osobitnou
výkonnostnou pre vybrané osoby súhlasili minimálne traja členovia dozornej rady, ktorí zároveň hlasovali
za prijatie návrhu - odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby (hlasovacími

formulármi zvyšných dvoch členov dozornej rady žalobca nedisponuje). Osobitnú výkonnostnú odmenu
pre vybrané osoby členovia dozornej rady odsúhlasili, resp. uznesenie o výkonnostnej odmene
pre vybrané osoby členovia dozornej rady prijali písomným hlasovaním dňa 9.12.2015. Následne
zamestnávateľ žalobcu - obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. listom zo dňa 14.12.2015,
podpísaným predsedom predstavenstva Rastislavom Murgašom a členkou predstavenstva Zuzanou

Žemlovou, oznámil žalobcovi, že bude „súčasťou Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových
zamestnancov SBSK" (skratka pre spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.). Zároveň ho informoval,
že mimoriadny bonus je jednorazový program, ktorý je spojený s kľúčovými indikátormi, pričom do
úvahy budú brané dva kľúčové indikátory výkonnosti, a to individuálne úsilie žalobcu v procese
predaja a úspešné zavŕšenie obchodu. List zo 14.12.2015 bol žalobcovi doručený na pracovisku

do vlastných rúk. Predajná transakcia bola mimoriadne náročným procesom, na ktorom sa vybraní
kľúčoví zamestnanci priamo podieľali. S pôsobením v tíme kľúčových zamestnancov boli spojené
mimoriadne požiadavky na zamestnancov, čo do objemu a náročnosti práce, ktorú museli zamestnanci
vykonávať a zvládať. Kľúčoví zamestnanci za účelom úspešného zavŕšenia predajnej transakcie
vykonávali pre svojho zamestnávateľa a na základe jeho pokynov osobitné samostatné zadania (úlohy).

Predstavenstvo obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na svojom zasadnutí dňa 28.7.2016
prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým rozhodlo o samotnej výške a výplate mimoriadneho bonusu
kľúčovým zamestnancom. V nadväznosti na toto rozhodnutie predstavenstva, obchodná spoločnosť
SberbankSlovensko,a.s.listomzodňa28.7.2016,podpísanýmpredsedompredstavenstvaAlexandrom
Yeriominom a členkou predstavenstva Zuzanou Žemlovou, oznámila žalobcovi, že „vzhľadom na

zavŕšenie predaja SBSK, kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu a Váš vplyv na úspech tejto transakcie
bol podstatný, Managment Board Skupiny Sberbank dňa 28.7.2016 rozhodol o výplate Mimoriadneho
výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK". V liste sa ďalej uvádza, že žalobcovi bol
priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 19.182,- eur, prvá časť ktorého vo výške 11.509,-
eur, predstavujúca 60% bonusu, mu bude vyplatená po zavŕšení predajnej transakcie. Druhá časť

mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 7.673,- eur, predstavujúca 40% bonusu, mala byť
žalobcovi vyplatená v roku 2019. List z 28.7.2016 bol žalobcovi doručený na pracovisku do vlastných
rúk. Koncom júla a začiatkom augusta 2016 bola v tlači publikovaná správa, podľa ktorej sa skupina
Penta Investments dňa 29.7.2016 stala vlastníkom majoritného podielu 99,5 % akcií v Sberbank
Slovensko, a.s. O tejto skutočnosti verejnosť informovala aj skupina Penta na svojej webovej stránke.

Z publikovaných správ vyplýva, že k zavŕšeniu predajnej transakcie došlo dňa 29.7.2016, čím došlo
k naplneniu podmienky na vyplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu.Napriek tomu,
obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. mimoriadny výkonnostný bonus, ani jeho prvú časť
vo výške 11.509,- eur, žalobcovi nezaplatila, ale žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava III dňa
23.12.2016 sa proti žalobcovi a ďalším svojim bývalým zamestnancom domáhala určenia, že ich právo

na vyplatenie mimoriadneho bonusu nie je. Konanie v tejto veci bolo na Okresnom súde Bratislava III
vedenépodsp.zn.24Cpr/22/2017.TútožalobuOkresnýsúdBratislavaIIIrozsudkomč.k.24Cpr/22/2016
- 361 zo dňa 22.2.2019 zamietol. Následne, po podaní v predchádzajúcom odseku uvedenej žaloby
spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., sa žalobca žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III
dňa 6.2.2017 domáhal proti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. určenia, že má právo

na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške 19.182,- eur, ktorý
mu bol priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.7.2016. Toto konanie bolo na
Okresnom súde Bratislava III. vedené pod sp.zn. 45Cpr/4/2017. Podaním zo dňa 12.3.2018 žalobca
rozšíril žalobu tak, že okrem určenia práva na mimoriadny výkonnostný bonus sa proti žalovanému,ktorým bol právny nástupca pôvodného žalovaného - obchodná spoločnosť Prima banka Slovensko,
a.s., domáhal zaplatenia 11.509,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia.
Následne podaním zo dňa 20.8.2018 žalobca vzal späť žalobu v časti o určenie práva na mimoriadny

výkonnostný bonus. Na žalobe v časti, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 11.509,- eur
s prísl. žalobca naďalej trval. Okresný sú Bratislava III. rozsudkom č.k. 45Cpr/4/2017-478 zo dňa
16.5.2019 o.i. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu v celom rozsahu, t.j. v
sume 11.509,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 7.8.2016 do zaplatenia. Proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 45Cpr/4/2017-478 zo dňa 16.5.2019 podala Prima banka Slovensko,

a.s. odvolanie, a to v časti, ktorou jej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.509,- eur
spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia a v časti, ktorou súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O odvolaní Prima banky
Slovensko, a.s. Krajský súd v Bratislave zatiaľ nerozhodol. Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline
však rozhodli o odvolaniach ďalších bývalých zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s., ktorí sa na tom
istom skutkovom základe ako žalobca voči Sberbank Slovensko, a.s., resp. voči jej právnemu nástupcovi

- spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. domáhali zaplatenia prvej časti mimoriadneho výkonnostného
bonusu. Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline o všetkých odvolaniach podaných spoločnosťou
Prima banka Slovensko, a.s. rozhodli tak, že potvrdili rozsudky súdov prvej inštancie, ktorými bývalým
zamestnancom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu
priznali. Ako dôkaz žalobca prikladá rozsudky odvolacích súdov. Okresný súd Bratislava III, Okresný súd

Ružomberok, ako aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline svojimi právoplatnými rozhodnutiami
tak prejudikovali dôvodnosť celého nároku bývalých zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko,
a.s. na mimoriadny výkonnostný bonus. Z listu právneho predchodcu žalovaného žalobcovi zo dňa
28.7.2016, ktorým ho informoval o výške a výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu je zrejmé,
že druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stala splatnou v roku 2019. Keďže žalovaný

žalobcovi v roku 2019 druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 7.673,- eur, ani jej
časť nezaplatil, žalobca ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 6.11.2020 vyzval
na jej zaplatenie, a to v lehote do 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Výzva žalobcu zo dňa 6.11.2020
bola žalovanému doručená dňa 10.11.2020. V ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo 31/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 537/2004.S poukazom na § 9 ods.

1 Zákonníka práce, § 10 ods. 1 Zákonníka práce, § 9 ods. 1 veta prvá a ust. 10 ods. 1 Zákonníka
práce a článku 1 bod 5 Politiky odmeňovania ako aj citované súdne rozhodnutia možno konštatovať,
že mimoriadny výkonnostný bonus, ako mimoriadna odmena, je fakultatívnou (nenárokovou) ďalšou
zložkou mzdy.
Rovnako je však možno konštatovať, že rozhodnutím predstavenstva právneho predchodcu

žalovaného č. 110/2016 z 28.7.2016 a oznámením zamestnávateľa žalobcovi (list z 28.7.2016) o
priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktoré je vzhľadom na jeho obsah právnym úkonom
zamestnávateľa, sa mimoriadny výkonnostný bonus z dovtedy fakultatívnej zložky mzdy zmenil na
obligatórnu zložku mzdy, na vyplatenie ktorej vznikol žalobcovi právny nárok, t.j. na nárokovú zložku
mzdy, ktorú bol právny predchodca žalovaného a po jeho zániku žalovaný povinný žalobcovi vyplatiť.

Z listu právneho predchodcu žalovaného zo dňa 28.7.2016 vyplýva, že právny predchodca žalovaného,
resp. po jeho zániku žalovaný, ako jeho právny nástupca, bol povinný druhú časť mimoriadneho
výkonnostného bonusu vo výške 7.673,- eur zaplatiť žalobcovi v roku 2019, t.j. najneskôr do 31.12.2019.
Keďže tak neurobil a sumu 7.673,- eur žalobcovi do 31.12.2019 nezaplatil, dňa 1.1.2020 sa dostal do
omeškania a žalobcovi je preto povinný okrem žalovanej istiny zaplatiť aj úroky z omeškania. Okresný

súd Bratislava III. v konaní sp.zn. 45Cpr/4/2017 posudzoval dôvodnosť nároku žalobcu na mimoriadny
výkonnostný bonus. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného
bonusu voči žalovanému je dôvodný v celom rozsahu. Ako žalobca už vyššie poukázal a čo je zrejmé z
pripojených rozsudkov odvolacích súdov, k rovnakému právnemu záveru dospeli Okresný súd Bratislava
III. a Okresný súd Ružomberok, ktoré rozhodovali o žalobách bývalých zamestnancov spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s., ktorými sa domáhali zaplatenia prvej časti mimoriadneho výkonnostného
bonusu, ako aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline, ktoré rozhodovali o odvolaniach
Prima banky Slovensko, a.s. Vzhľadom na to, že v čase, keď žalobca a ďalší bývalí zamestnanci
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. podali na súd predchádzajúce (prvé) žaloby bola splatná iba
prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalobca a ďalší bývali zamestnanci spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s. sa podanými žalobami domáhali zaplatenia len prvej časti bonusu. Druhá časť
mimoriadneho výkonnostného bonusu, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha touto žalobou, vychádza
z rovnakého skutkového základu a právneho dôvodu ako prvá časť bonusu, pričom súd o dôvodnosti
nároku žalobcu na mimoriadny výkonnostný bonus už rozhodol. Žalobca poukazuje na zásadu právnejistotyapredvídateľnostisúdnychrozhodnutíasňousúvisiacujudikatúru.Podľačl.2ods.1CSPochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže

legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavný
súd SR č.k. IV. ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.2011. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a

bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S poukazom na vyššie citované
uznesenie Ústavného súdu SR žalobca uviedol, že súdy Slovenskej republiky sú za rešpektovania
jednej zo základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky, a to zásady právnej istoty, povinné
rozhodovať skutkovo rovnaké prípady rovnako. Ústavný súd SR vyslovene uviedol, že hoci právne
závery všeobecných súdov nemajú charakter precedensu, protichodné právne závery vyslovené súdmi
v analogických prípadoch porušujú princíp právnej istoty. V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP sú súdy pritom

povinné postupovať tak, aby bol princíp právnej istoty vždy naplnený. Vychádzajúc z uvedeného, ak
Okresný súd Bratislava III rozsudkom, vydaným v konaní sp.zn. 45Cpr/4/2017 žalobcovi priznal nárok
na prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 11.509,- eur, žalobca žiada, aby Okresný
súd Ružomberok v tomto konaní za rešpektovania princípu právnej istoty žalobcovi priznal nárok aj
na druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 7.673,- eur. Žalobca poukázal na to, že

dokazovanie relevantné pre rozhodnutie vo veci bolo už Okresným súdom Bratislava III. vykonané, a to
v konaní sp.zn. 45Cpr/4/2017. Súd by preto nemal vykonávať duplicitné dokazovanie.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
a) Pracovná zmluva vedúceho zamestnanca uzavretá dňa 18.12.2013

b) Dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzavretá dňa 17.12.2014
c) Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka č. 158/B,
z internetu
d) Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 148/L, z
internetu

e) Dokument „Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank Slovensko, a.s." v
anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského
f) List Axela Hummela členom dozornej rady zo dňa 4.12.2015 - v anglickom jazyku s
prekladom do jazyka slovenského
g) Vyplnené hlasovacie formuláre - 3x - uznesenie dozornej rady spoločnosti Sberbank

Slovensko, a.s. - schválenie špecifického bonusu v anglickom jazyku s prekladom do
jazyka slovenského
h) List (e-mail) Mgr. B. L. zo dňa 4.12.2015 - v anglickom jazyku s prekladom
do jazyka slovenského
ch) List (e-mail) Mgr. B. L. zo dňa 10.12.2015 - v anglickom jazyku s

prekladom do jazyka slovenského
i) List spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. žalobcovi zo dňa 14.12.2015
j) Rokovací poriadok pre dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. - v znení účinnom od
30. 6.2014
k) Rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. č. 110/2016 zo dňa

28.7.2016 - v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského - preklad dal
urobiť žalovaný
l) List spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. žalobcovi zo dňa 28.7.2016
m) Tlačové správy z internetu - 3x
n) Správa z webovej stránky skupiny Penta

o) Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 24Cpr/22/2016 - 361 zo dňa 22.2.2019
p) Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 45Cpr/4/2017-478 zo dňa 16.5.2019
r) Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoPr/6/2019-352 zo dňa 27.8.2019
s) Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoPr/4/2019-373 zo dňa 23.1.2020
t) Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoPr/7/2019-397 zo dňa 18.2.2020

u) Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5CoPr/2/2020-295 zo dňa 30.6.2020
v) List žalobcu žalovanému zo 6.11.2020 - predžalobná výzva + dôkazy o jeho doručení
žalovanému
w) Interný predpis - Politika odmeňovania SBERBANK Slovensko, a.s., účinný od1.3.2014
x) Splnomocnenie
z) Osvedčenie o registrácii pre DPH

4.Na základe skutkových tvrdení žalobcu ako aj ním predložených listinných dôkazov, dňa 1.12.2020
tunajší súd vydal platobný rozkaz č. 10Cpr/31/2020-158, ktorý bol zrušený uznesením tunajšieho súdu
č. 10Cpr/31/2020-236 zo dňa 11.1.2021, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s

odôvodnením.

5.Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia odloženej časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu (ďalej len „MVB") pre kľúčových zamestnancov vo výške 7.637,- eur. Tvrdí, že
žalovaný mu údajne priznal MVB vo výške 19.182,- eur, ktorého prvá časť vo výške 11.509,- eur bola
splatná po zavŕšení predajnej transakcie a zvyšná časť vo výške 7.673,- eur sa stala splatnou v roku

2019. Prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III. zo dňa 16.5.2019 č.k. 45Cpr/4/2017- 478, proti ktorému bolo žalovaným podané
odvolanie, o ktorom rozhoduje Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 14CoPr/4/2020. O odvolaní
zatiaľ rozhodnuté nebolo. Pri posúdení odvolania pritom rieši (aj) porušenie práva na spravodlivý proces
nezdôvodnením rozhodnutia ohľadom rozporu priznaného nároku so zákonom o bankách. Rovnaké

porušenie bolo zistené a považované za dôvod na zrušenie prvoinštančného rozsudku v uznesení
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.4.2020 č.k. 10CoPr/4/2019-411, v skutkovo a právne totožnej veci
iného zamestnanca žalovaného. Vzhľadom na totožnosť veci bude výsledok dovolacieho konania
nepochybne relevantný pre právne posúdenie tejto žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný
navrhol, aby prvoinštančný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia odvolacieho konania

vedeného Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 14CoPr/4/2020. Žalovaný nerozporuje existenciu
pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18.12.2013 v znení jej zmien, vypracovanie
materiálu s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko,
a.s." zo dňa 20.7.2015, hlasovanie dozornej rady per rollam na základe výzvy Axela Humella zo dňa
4.12.2015, ktorým došlo k schváleniu programu MVB v súlade s materiálom uvedeným v písm. b),

existenciu a doručenie listu zo dňa 14.12.2015 žalobcovi, existenciu a doručenie listu zo dňa 28.7.2016
žalobcovi, predaj akcií žalovaného, účinný k 1.8.2016. Žalovaný popiera všetky ostatné skutkové
tvrdenia žalobcu, predovšetkým vznik nároku na MVB a nároku na výplatu jeho odloženej časti :
A) Žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „senior špecialista SME Sberbank
Slovensko, a.s." a od 15.3.2014 na pozícii „vedúci oddelenia podpora predaja a produktov Sberbank

Slovensko, a.s.". Fixná zložka mzdy vedúceho zamestnanca bola 4.600,- eur brutto. V pracovnej zmluve
bola dohodnutá iba základná mzda. Variabilná zložka mzdy nebola dohodnutá. Aj keď pracovná zmluva
žalobcu nebola upravená do podoby pracovných zmlúv iných vedúcich zamestnancov, žalobca bol od
15.3.2014 povinný plniť povinnosti vedúcich zamestnancov podľa pracovného poriadku. Z čl. 4 písm. A
bod 2 pracovného poriadku vyplýva, že súčasťou jeho povinností bolo dôkladne poznať interné predpisy

zamestnávateľa, vrátane stanov, pravidiel odmeňovania a právne predpisy zahŕňajúce predovšetkým
zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB").
B) Právny predchodca žalovaného pred predajom akcií súčasnému väčšinovému akcionárovi
žalovaného vypracoval materiál „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank
Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015. Na základe neho sa právny predchodca žalovaného rozhodol

osobitne honorovať vlastných vybraných vedúcich zamestnancov, vrátane členov predstavenstva.
Dôvodom priznania mimoriadnej zložky mzdy malo byť zabránenie fluktuácii a demotivácii
zamestnancov, súvisiacej s predajom akcií. Vedúci zamestnanci boli považovaní za tých, ktorí majú
zásadný význam pri dosahovaní úspechu v procese predaja. Za účelom ich udržania boli prijaté
zásady, na základe ktorých sa zvýšila ich cieľová odmena za rok 2015. Ciele boli spojené s úspešným

uzavretím obchodnej transakcie s tým, že odmena bude vyplatená až po jej ukončení. Odmena bola
určená pre vybraných 21 vedúcich zamestnancov a 4 členov predstavenstva (z celkového počtu 671
zamestnancov). V prípade vedúceho zamestnanca (t.j. aj žalobcu) bola stanovená maximálna výška
odmeny 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015. Odmenu bolo možné priznať po splnení kritérií: -
10% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za zvýšené úsilie v procese predaja,

- 15% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za úspešné uzavretie obchodu (teda podpísanie kúpnej
zmluvy).Zvýšenie odmeny nad sumu 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 bolo možné priznať
len členom predstavenstva, a to do sumy 50% základnej mzdy k mesiacu január 2015 s možnosťou
mimoriadneho zvýšenia; tento podiel sa mal stanoviť podľa výšky kúpnej ceny za akcie. Mimoriadnezvýšenie odmeny vedúceho zamestnanca nad 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 možné
nebolo. Z predloženého materiálu vyplýva, že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný
výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácii vedúcich

zamestnancov počas procesu predaja. Takýto druh pohyblivej zložky odmeny im však nebolo možné
priznať podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, § 5 ods. 4 stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod
3.4 Politiky odmeňovania.
C)Žalobca tvrdí, že na základe výzvy C. P. zo dňa 4.12.2015 došlo k schváleniu programu mimoriadnych
výkonnostných bonusov členmi dozornej rady, čo preukazuje výzvou na hlasovanie a troma priloženými

hlasovacími lístkami. Z výzvy vyplýva, že k nej mala byť priložená príloha č. 2, ktorá absentuje. Možno
sa domnievať, že išlo o materiál „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank
Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015. Podľa predloženého e-mailu zo dňa 4.12.2015 mal byť po schválení
dozornou radou spoločnosti participujúcim zamestnancom zaslaný motivačný list. V rozhodnom čase
boli členmi dozornej rady O. B., C. P. P., A.. Z. R., U. Y. a H. A.. Hlasovacie lístky sú podpísané troma
osobami. Z podpisov sa dá dedukovať, že hlasovali len H. A. (uviedla svoje meno), C. P. P. (podpis

totožný s jeho podpisom vo výzve na hlasovanie) a O. B. (možno identifikovať z podpisu). Podľa § 7
Rokovacieho poriadku pre dozornú radu sa rozhodnutia prijímali jednoduchou väčšinou hlasov. Podľa
§ 21 ods. 14 stanov spoločnosti išlo o jednoduchú väčšinu všetkých členov. Preto boli potrebné na
schválenie rozhodnutia 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov
v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že O. B. bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli

zaradení do programu MVB, hlasoval teda o vlastnom odmeňovaní. Do programu MVB nebol zaradený
iný člen dozornej rady. Podľa § 14 rokovacieho poriadku pre dozornú radu: „Ak sa na zasadnutí dozornej
rady prerokúvajú záležitosti týkajúce sa osobných alebo ekonomických záujmov jedného člena, tento
člen sa nesmie zúčastniť prijímania rozhodnutia o tejto záležitosti.". Z uvedeného vyplýva, že A.. O. B.
bol z rozhodovania vylúčený, preto rozhodnutie dozornej rady nebolo platne prijaté.

D) Žalobcovi bolo zaradenie do vybranej skupiny zamestnancov oznámené listom zo dňa 14.12.2015.
Ide o list uvedený v e-maili zo dňa 4.12.2015. List okrem zaradenia žalobcu do programu MVB
preukazuje, že žalobcovi bolo od 14.12.2015 známe, že maximálna výška MVB bola stanovená v sume
25% základnej ročnej mzdy k januáru 2015, teda v sume 13.800,- eur v prípade splnenia všetkých
kľúčových indikátorov. Kľúčovými indikátormi bolo individuálne úsilie v procese predaja s váhou 10%

na základe kvalitatívneho hodnotenia a úspešné zavŕšenie obchodu s váhou 15%. MVB alebo jeho
záloha mohli byť vyplatené až po zavŕšení predajnej transakcie a po schválení vyplatenia dozornou
radou, MVB nemusí byť vyplatený zo stanovených dôvodov, na základe tohto listu nemá zamestnanec
právnynároknajehovyplatenie.Žalobcaďalejuviedol,žepredajnátransakciabolanáročnýmprocesom,
v ktorom vykonali vybraní zamestnanci množstvo práce a riešili na základe pokynov zamestnávateľa

osobitné samostatné úlohy. Toto nepreukázané tvrdenie žalovaného je irelevantné, pretože pri realizácii
predajnej transakcie nebola práca vykonávaná pre zamestnávateľa, ale pre akcionára zamestnávateľa
(tretia osoba), dôvodom priznania MVB mala byť motivácia a zabránenie fluktuácii vybraných osôb,
honorácia mimoriadnych úloh a práce nadčas bola zahrnutá v základnej mzde zamestnanca.
F) Žalobca tvrdí, že dňa 28.7.2016 predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného prijalo rozhodnutie

č. 110/2016, ktorým rozhodlo o výške a výplate MVB kľúčovým zamestnancom. Z predloženého
rozhodnutia je zrejmé, návrh je založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, pôvodného
akcionára Sberbank Slovensko, a.s. (anglické znenie ho označuje ako Management board SB EÚ),
vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo Sberbank Európe, bonus má
byť vyplatený okamžite po dátume uzatvorenia predajnej transakcie v Sberbank Slovensko, a.s.

Príkaz na schválenie výplaty MVB vydalo predstavenstvo pôvodného akcionára právneho predchodcu
žalovaného tesne pred predajom akcií. Jeho motívom bolo, aby nové vedenie spoločnosti vyplatilo
privilegovaným zamestnancom sumu viac ako 650.000,- eur. Proces predaja Sberbank Slovensko, a.s.
novémuakcionárovibolukončenýdňa1.8.2016,čobolopodľatvrdenížalobcupotvrdenédňa29.7.2016.
Rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich zamestnancov bolo

prijaté iba tri dni pred reálnym predajom banky (samotný proces predaja prebiehal už od decembra
2015), navyše bolo prijaté v rozpore s dovtedy schválenými zásadami pre jeho prijatie a schválenie, v
rozporesinternýmipredpismiazákonomč.483/2001Z.z.obankáchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „ZoB"). Spôsob rozhodovania jednotlivých orgánov právneho predchodcu žalovaného upravuje OBZ
a stanovy spoločnosti. Z nich vyplýva, že právo rozhodovať vo veciach spoločnosti majú len valné

zhromaždenie, predstavenstvo alebo dozorná rada spoločnosti. Predstavenstvo väčšinového akcionára
nemá voči spoločnosti, jej orgánom, ani jej zamestnancom, žiadnu právomoc. Údajné rozhodnutie
predstavenstva Sberbank Europe o MVB je pre zdôvodnenie krokov predstavenstva irelevantné.
Rovnako to platí o vyhodnotení plnenia ukazovateľov zamestnancov, keďže tento orgán nemal právokonať za zamestnávateľa žalobcu voči zamestnancom. Konštatovanie o schválení výplaty MVB
predstavenstvom Sberbank Europe nelegalizuje rozhodnutie predstavenstva, ktoré je viazané právnymi
predpismi SR a vnútornými predpismi spoločnosti. V konkrétnom prípade prijalo predstavenstvo

spoločnosti rozhodnutie svojvoľne, bez súhlasu iného orgánu spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a
nasl. ZoB. Predstavenstvo samostatne nevykonalo vyhodnotenie určených kvalitatívnych ukazovateľov
určených pre jednotlivých zamestnancov a v rozpore s rozhodnutím dozornej rady spoločnosti zo dňa
9.12.2015, § 21 ods. 2 stanov spoločnosti a ZoB si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo súhlas
dozornej rady, resp. iného príslušného orgánu (výboru pre odmeňovanie). Navyše sa v tomto rozhodnutí

neuvádza výška MVB pre jednotlivých zamestnancov, ktorá nemohla prekročiť vopred určené kritériá
a rozpočet (k čomu zjavne došlo). Okrem toho, rozhodnutie predstavenstva prijali všetci piati členovia
predstavenstva, z ktorých štyria boli od začiatku zaradení do programu MVB. Ďalší člen predstavenstva
(nezaradený do programu MVB) Alexander Yeriomin si tiež „priznal" nárok na výplatu MVB a uplatňuje si
ho v spore vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 10Cpr/9/2018. Jeho žaloba bola súdom
prvej inštancie zamietnutá. Pritom podľa § 11 rokovacieho poriadku pre predstavenstvo boli členovia

predstavenstva spoločnosti z rozhodovania pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem vylúčení. V
súlade s internými predpismi spoločnosti (právneho predchodcu žalovaného) teda mohla nárok na
výplatu MVB platne priznať len dozorná rada, rozhodujúca bez prítomnosti O. B.a (zahrnutého v
programe MVB, k tomu písm. C vyššie). K schváleniu výplaty MVB dozornou radou spoločnosti však
nikdy nedošlo (rozhodnutie prijaté per rollam na základe výzvy na hlasovanie zo dňa 4.12.2015 nie je

rozhodnutím o jeho výplate, čo vyplýva priamo zo sprievodného listu zo dňa 4.12.2015).
G) Žalobca svoj nárok na výplatu MVB odvodzuje od listu predstavenstva zo dňa 28.7.2016, ktorým
bol informovaný o tom, že o výplate MVB rozhodol Management board skupiny Sberbank, výška
MVB je v sume 19.182,- eur, teda 34,75 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015, výplata MVB
môže byť odňatá v súlade s internými predpismi. List podpísaných členov predstavenstva nemohol

platne založiť nárok na výplatu MVB. Listom zo dňa 28.7.2016 bol totiž zamestnancovi „priznaný" nárok
na zložku mzdy, na ktorú nemal nárok podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, podľa § 5 ods. 4 stanov
spoločnosti ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania, rozhodol o ňom orgán, ktorý o ňom
nebol oprávnený rozhodnúť, čo zamestnanec s poukazom na obsah listu zo dňa 14.12.2015 vedel,
o nároku bolo rozhodnuté v neoprávnenej výške (maximálna suma bola 13.800,- eur). Z listu zo dňa

28.7.2016 zjavne vyplýva, že predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. ním prekročilo svoje oprávnenia
a priznalo nárok v rozpore s pravidlami, ktoré schválila dozorná rada Sberbank Slovensko, a.s. a ktoré
predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. oznámilo zamestnancovi. S prihliadnutím na všetky uvedené
okolnosti, ako aj na povinnosť zamestnanca uvedenú v pracovnej zmluve (dôkladne poznať a dodržiavať
právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa), žalobca vedel resp. vzhľadom na jeho osobitnú

povinnosť musel vedieť, že predstavenstvo prekročilo svoje oprávnenia pri priznaní nároku.
H) Dozorná rada spoločnosti sa nárokom na výplatu MVB zaoberala na svojom zasadnutí dňa 1.8.2016,
kedy rozhodla o odložení výplaty MVB. Následne, rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa
19.12.2016 boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty MVB zrušené. K prijatiu týchto rozhodnutí došlo
ešte pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti MVB. O ich prijatí bol žalobca informovaný v súdom

spore vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 45Cpr/4/2017.
I) V prípade druhej časti MVB ide o iný nárok, ktorý možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia
predstavenstva podľa časti III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Odmeňovanie
vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom. Ide o kogentnú verejnoprávnu úpravu,
ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Mzda vedúceho zamestnanca banky sa môže

kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou zložkou celkovej odmeny, a
z pohyblivej zložky odmeny. Na pohyblivú zložku odmeny vznikne vedúcemu zamestnancovi nárok po
splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b ods. 1 ZoB), pričom výška tejto zložky nemôže
byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného
roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu

(§ 23b ods. 6 ZoB). Iný spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo rámec dohodnutej základnej zložky
mzdy) je v zmysle ZoB neprípustný. V posudzovanom prípade bola medzi zamestnávateľom (žalovaný)
a zamestnancom (žalobca) uzavretá pracovná zmluva, ktorá v bode „Mzdové podmienky" výslovne
definovala základnú zložku mzdy, teda pevnú zložku celkovej odmeny zamestnanca (4.600,- eur brutto
mesačne).Mimoriadnyvýkonnostnýbonus,ktoréhozaplateniasadomáhažalobca,nemožnopovažovať

za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy
nebol definovaný ani v pracovnej zmluve(!). Tvrdený MVB nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej
zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 ZoB. Zmena mzdových podmienok sa pritom mohla realizovať len
vo forme dvojstranného právneho úkonu, ktorú žalobca nepreukázal. V čase prijatia rozhodnutí dozornejrady a predstavenstva spoločnosti o nepriznaní odmeny resp. maluse na to existovali reálne dôvody.
Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú
stratu. V roku 2015 vykázala stratu vo výške takmer 19,4 milióna eur. Za prvých 9 mesiacov roku

2016 vykázala stratu 12,6 mil. eur. V strate sa spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. nachádzala aj v
predchádzajúcich rokoch. Za daných okolností možno údajné priznanie MVB iba tri dni pred finalizáciou
predaja akcií, a teda pred príchodom nového vedenia spoločnosti, považovať za účelové priznanie tzv.
„zlatých padákov", ktoré mali privilegovaným členom manažmentu banky zabezpečiť pomerne vysoký
extraordinárny príjem.

6.Vo veci navrhli vykonať dokazovanie listinami:
- zápisnica z rokovania dozornej rady spoločnosti dňa 1.8.2016
- výňatok zo zápisnice z rokovania predstavenstva zo dňa 19.12.2016
- rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 45Cpr/4/2017- 478

7.Žalobca sa k podanému odporu písomne nevyjadril.

8.Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 6.5.2021, na ktorom pojednávaní právny zástupca žalobcu
zotrval na podanej žalobe tak ako bola v písomnej forme podaná na súd a poukázal na jej znenie v celom
rozsahu. Uviedol, že má za to, že žalobcov nárok vyplýva z predložených listinných dôkazov. Pokiaľ sa

týka odporu, ktorý v tejto veci podal žalovaný, tak v prvom rade majú za to, že nie je dôvod na prerušenie
konania v tejto veci, pretože sa nerieši otázka, ktorá by mala mať podstatný význam pre rozhodovanie
v tomto konaní, nakoľko žalovaný argumentoval tým, že vo veci Okresného súdu Bratislava III., ktorým
bola priznaná prvá časť výkonnostného bonusu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo
však nie je otázka, ktorú by mal tunajší súd vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu riešiť. Pokiaľ sa týka

samotného nároku žalobcu, poukázal na to, že rozhodnutie o mimoriadnom výkonnostnom bonuse, aj
keď nebolo predmetom dohody v pracovnej zmluve, po jeho priznaní sa vlastne zmenila táto súčasť
nároku na zložku obligatórnu a to na základe rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného
bonusu zo dňa 28.7.2016. Nesúhlasil s argumentom žalovaného, že súčasťou povinností žalobcu ako
zamestnanca bolo dôkladne poznať interné predpisy zamestnávateľa vrátane stanov a odmeňovania,

toto mu nevyplývalo ani z pracovného poriadku a rozhodnutia predstavenstva neprináležia posudzovať
jednotlivým zamestnancom. Predstavenstvo je autonómny orgán, ktorý zodpovedá za svoje rozhodnutia
a v prípade porušenia svojich povinností sa môže žalovaný domáhať zodpovednosti voči členom
predstavenstva a však nie voči zamestnancom. Takisto poukázal na to, že zamestnanec nie je ani
oprávnený posudzovať rozhodnutia dozornej rady. Už bolo vo viacerých rozhodnutiach jednak tohto

súdu ale aj Okresného súdu Bratislava uvedené, že ani súdy nemôžu posudzovať správnosť vydaných
vnútorných aktov spoločnosti. Žalobcovi bol priznaný mimoriadny výkonnostný bonus na základe
mimoriadnych pracovných výkonov vzhľadom na zmenu akcionára spoločnosti, tak ako to už bolo
konštatované v rozhodnutí o prvej časti nároku. Aj keď tieto rozhodnutia o mimoriadnom výkonnostnom
bonuse boli novým akcionárom zrušené ex post, nemá to žiadny vplyv na to, že pôvodné rozhodnutie

zo dňa 28.7.2016 sa stalo obligatórnou zložkou nároku žalobcu. Pokiaľ sa týka námietky, že nebola
priznaná žiadnym rozhodnutím druhá časť nároku, uviedol, že celý nárok na vyplatenie mimoriadneho
výkonnostného bonusu bol priznaný 28.7.2016 a splatnosť časti, ktorú uplatnili žalobou, bola len
odložená o tri roky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn.
2Cpr/16/2020, kde bola takisto priznaná druhá časť výkonnostného bonusu, pričom súd vyslovil názor,

že nie je dôvod odchýliť sa od doteraz vyslovených právnych názorov v obdobných veciach u iných
zamestnancov.

9.Právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nejedná sa o dôvodný
nárok. Poukázal na písomne znenie odporu. V prvom rade uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedol rozsiahlu argumentáciu, ktorá však nebola žalovanému doručená a nemohol
k tejto zaujať písomné stanovisko, preto navrhol, aby súd s poukazom na článok 5 CSP na toto
vyjadrenie neprihliadal. Vo vzťahu k samotnému nároku uviedol, že predstavenstvo pri rozhodovaní
konalo excesne, prekročilo svoje oprávnenia vo vzťahu k zákonu o bankách, ktorý je kogentnou právnou
úpravou a v rámci odmeňovania je teda povinnosťou predstavenstva postupovať v zmysle tohto zákona.

Pokiaľ uvádzali v odpore, že súčasťou povinnosti žalobcu je poznať právne predpisy ako aj ustanovenia
opolitikeodmeňovaniabanky, tentoichargumentjesprávny,pretoževovzťahukžalobcovisanejednáo
radového zamestnanca, ale o vedúceho zamestnanca banky, na ktorého sa kladú omnoho vyššie nároky
a ktorý je povinný poznať jednak ustanovenie zákona o bankách ako aj ostatných interných predpisov,tiež spôsob schvaľovania odmien a teda so všetkých týchto predpisov mu muselo byť zrejmé, že takáto
odmenamuneprináležíateda,ževtomtoprípadenemôžebyťdobromyseľný,pretoženemoholtvrdiť,že
nevedel o skutočnostiach ako vedúci zamestnanec, akým spôsobom sa odmeny môžu zamestnancom

prideľovať. Preto poukázal na ust. § 10 ods. 2 Zákonníka práce. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovi
boliajznámerozhodnutia,ktorémubolioznámenélistomzodňa14.12.2015,kedymumalabyťpriznaná
odmena vo výške 25% a potom aj zo dňa 28.7.2016, kedy už ale mu bola priznaná vyššia odmena,
pričom sa tu aj uvádza, že po posúdení predstavenstvom môže dôjsť k zníženiu alebo zrušeniu tejto
odmeny. Žalovaný si je vedomý toho, že dobromyseľnosť je subjektívny pocit a že je ťažšie toto z

jeho strany dokazovať avšak poukázal na judikatúru hlavne rozhodnutie publikované pod R 26/75, ako
aj iné ustanovenia právnych predpisov o dobromyseľnosti, napr. pri držbe a podobne. Ďalej poukázal
na to, že ak ako už bolo uvedené, banka mala priamo rozhodnúť o tom, či teda bude mimoriadna
odmena vyplatená, prípadne nie, pričom rozhodla o tom, že vyplatená nebude a teda zrušila rozhodnutie
predstavenstva o priznaní výkonnostného bonusu ešte pred splatnosťou druhej časti tohto priznaného
nároku, teda pred rokom 2019, z čoho podľa ich názoru vyplýva, že došlo k zániku nároku. Aj z tohto

dôvodu potom mal za to, že nie je možné priznať uplatňovanú pohľadávku. Dôvodom zrušenia bola
skutočnosť , že výkonnostný bonus nebolo možno priznať vzhľadom na zákon o bankách a tiež strate
spoločnosti, ktorá podľa údajov uverejnených na stránke Finsat sk bola okolo 37 mil. eur. Poukázal
na skutočnosť, že banka je osobitne regulovaný subjekt a politika odmeňovania sa okrem iného riadi
aj právnymi predpismi EÚ konkrétne Rady Európy č. 213/36. Okrem toho ešte poukázal aj na to, že

nárok na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu nebol určený ani dohodnutý v pracovnej
zmluve, ani v žiadnych interných aktoch, teda tento nárok žalobcovi nevyplýva zo žiadnych dokumentov.
Uplatnili si nárok na trovy konania. Na záver poukázal na to, že priznanie prvej časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu je iným nárokom ako druhá časť, pretože neboli splnené dodatočné podmienky
a to rozhodnutie predstavenstva o výplate druhej časti odloženej platby podľa časti 3 článku 10 bod 12

politiky odmeňovania a pred výplatou tejto časti bolo rozhodnutie zo dňa 28.7.2016 zrušené. Pokiaľ bolo
prezentované , že súd nemá právo posudzovať interné akty spoločnosti, tak rovnako by mal postupovať
aj v prípade zrušenia rozhodnutia zo dňa 28.7.2016. Poukázal aj na princíp legality uvedený v článku
16 ods. 1 CSP. Nárok nie je možné priznať, pretože je v rozpore s kogentnou úpravou zákona o bankách
a európskou legislatívou.

10.V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie listinami v zmysle návrhov sporových strán a to:
Pracovnou zmluvou vedúceho zamestnanca uzavretou dňa 18.12.2013, Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy uzavretá dňa 17.12.2014 , Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel:
Sa, vložka č. 158/B z internetu, Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel:

Sa, vložka č. 148/L z internetu, Dokumentom „Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank
Slovensko, a.s." v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského , Listom C.a P.a členom
dozornej rady zo dňa 4.12.2015 - v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského, Vyplnené
hlasovacie formuláre - 3x - uznesenie dozornej rady spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. - schválenie
špecifického bonusu v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského , Listom (e-mail) Mgr.

Žofie Bódiovej zo dňa 4.12.2015 - v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského, Listom (e-
mail) Mgr. Žofie Bódiovej zo dňa 10.12.2015 - v anglickom jazyku s prekladom do jazyka slovenského ,
Listom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. žalobcovi zo dňa 14.12.2015, Rokovacím poriadkom pre
dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. - v znení účinnom od 30. 6.2014, Rozhodnutím predstavenstva
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016 - v anglickom jazyku s prekladom

do jazyka slovenského, Listom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. žalobcovi zo dňa 28.7.2016,
Tlačovými správami z internetu - 3x , Správou z webovej stránky skupiny Penta, Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2016 - 361 zo dňa 22.2.2019, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III č.k. 45Cpr/4/2017-478 zo dňa 16.5.2019, Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoPr/6/2019-352
zo dňa 27.8.2019,Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoPr/4/2019-373 zo dňa 23.1.2020,

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoPr/7/2019-397 zo dňa 18.2.2020, Rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5CoPr/2/2020-295 zo dňa 30.6.2020 , Listom žalobcu žalovanému zo 6.11.2020
- predžalobná výzva +doručenky, Interným predpisom - Politika odmeňovania SBERBANK Slovensko,
a.s., účinným od 1.3.2014, zápisnicou z rokovania dozornej rady spoločnosti dňa 1.8.2016, výňatkom
zo zápisnice z rokovania predstavenstva zo dňa 19.12.2016.

11. Po vykonanom dokazovaní bolo medzi stranami nesporným:
a/ že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Sberbank Slovensko, a.s. Bratislava bol
uzavretý pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou dňa 18.12.2013. Rozhodnutímpredstavenstva spoločnosti s účinnosťou od 15.03.2014 bol žalobca menovaný do funkcie vedúci
podpora predaja a produktov Sberbank Slovensko, a.s. Pôvodný zamestnávateľ Sberbank Slovensko
a.s., Bratislava zanikol a právnym nástupcom žalovaného sa stala obchodná spoločnosť Prima banka

Slovensko a.s., Hodžova 11, Žilina, na ktorú prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu
podľa § 27 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje generálnu sukcesiu práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov, je teda právnym následkom zmeny zamestnávateľa a súčasne právnym vyjadrením ochrany
zamestnanca pri zachovaní pracovnoprávneho vzťahu. V pracovnej zmluve boli dohodnuté mzdové
podmienky, základná mesačná mzda 4.600,- eur brutto, zamestnanec mal nárok na výplatu mzdy po

odpracovaní predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, výplatný termín bol stanovený na 6. kalendárny
deň v mesiaci,

b/ vypracovanie materiálu s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v
Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015, adresovaný predstavenstvu Sberbank Slovensko a.s.,
podľa ktorého je tento návrh založený na rozhodnutí predstavenstva SB EU o výplate špeciálneho

výkonnostného bonusu v celkovej výške 659.269,- eur odsúhlasený Dozornou radou Sberbank
Slovensko a.s. dňa 10.12.2015

c/ doručenie listu datovaného dňa 14.12.2015 žalobcovi označenému ako „Mimoriadny výkonnostný
bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK", v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že bol zaradený ako

súčasť uvedeného bonusu. Jedná sa o jednorazový program pre vybratých zamestnancov SBSK,
ktorý je spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti, vzťahujúci sa na transakciu predaja, ktorá práve
prebieha, pričom do úvahy budú brané indikátory - individuálne úsilie 10% a úspešné zavŕšenie obchodu
15%, teda 25% ročnej základnej mzdy k januáru 2015 s tým, že ak jeho očakávané platby za rok
2015 presiahnu 30.000,- eur, 40% bonusu sa odloží o 3 roky a v takom prípade by sa mohli uplatniť

ustanovenia o maluse & odňatí bonusu.

d/hlasovanie dozornej rady per rollam na základe výzvy C.a P. zo dňa 4.12.2015, ktorým došlo
k schváleniu programu MVB v súlade s materiálom vypracovanie materiálu s názvom „Odmena za
mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015

e/ predaj akcií žalovaného účinný k 1.8.2016.

f/ rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 45 Cpr/4/2017-478 zo dňa 22.2.2019, ktorým žalobcovi
súd priznal prvú časť mimoriadneho bonusu vo výške 11.509,- eur s prísl.

12.Vzhľadom na námietky žalovaného spornými skutočnosťami zostalo:
A) či žalobca bol dobromyseľný pri prijatí mimoriadneho výkonnostného bonusu, nakoľko žalobca
vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „senior špecialista SME Sberbank Slovensko,
a.s." a od 15.3.2014 na pozícii „vedúci oddelenia podpora predaja a produktov Sberbank Slovensko,

a.s." a v pracovnej zmluve bola dohodnutá iba základná mzda. Variabilná zložka mzdy nebola
dohodnutá. Dobromyseľnosť spochybňoval žalovaný tým, že aj keď pracovná zmluva žalobcu nebola
upravenádopodobypracovnýchzmlúvinýchvedúcichzamestnancov,žalobcabolod15.3.2014povinný
plniť povinnosti vedúcich zamestnancov podľa pracovného poriadku pričom z čl. 4 písm. A bod 2
pracovného poriadku vyplýva, že súčasťou jeho povinností bolo dôkladne poznať interné predpisy

zamestnávateľa, vrátane stanov, pravidiel odmeňovania a právne predpisy zahŕňajúce predovšetkým
zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB") teda, či žalobca bol dobromyseľný pri prijatí
mimoriadneho výkonnostného bonusu.

B) maximálna výška odmeny, nakoľko prípade vedúceho zamestnanca (t.j. aj žalobcu) bola 25%

základnej mzdy k mesiacu január 2015. Odmenu bolo možné priznať po splnení kritérií: - 10% základnej
mzdy k mesiacu január 2015 za zvýšené úsilie v procese predaja, - 15% základnej mzdy k mesiacu
január 2015 za úspešné uzavretie obchodu (teda podpísanie kúpnej zmluvy). Zvýšenie odmeny nad
sumu 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 bolo možné priznať len členom predstavenstva, a to
do sumy 50% základnej mzdy k mesiacu január 2015 s možnosťou mimoriadneho zvýšenia; tento podiel

samalstanoviťpodľavýškykúpnejcenyzaakcie.Mimoriadnezvýšenieodmenyvedúcehozamestnanca
nad 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 možné nebolo. Z predloženého materiálu vyplýva,
že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné
zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácii vedúcich zamestnancov počas procesu predaja. Takýtodruh pohyblivej zložky odmeny im však nebolo možné priznať podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, § 5
ods. 4 stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania.

C) schválenie programu mimoriadnych výkonnostných bonusov , keďže žalobca tvrdí, že na základe
výzvy C.a P. zo dňa 4.12.2015 došlo k schváleniu programu mimoriadnych výkonnostných bonusov
členmi dozornej rady, podľa predloženého e-mailu zo dňa 4.12.2015 mal byť po schválení dozornou
radou spoločnosti participujúcim zamestnancom zaslaný motivačný list. V rozhodnom čase boli členmi
dozornej rady O. B., C. P. P., A.. Z. R., U. Y. a H. A.. Hlasovacie lístky sú podpísané troma osobami.

Z podpisov sa dá dedukovať, že hlasovali len H. A. (uviedla svoje meno), C. P. P. (podpis totožný s
jeho podpisom vo výzve na hlasovanie) a O. B. (možno identifikovať z podpisu). Podľa § 7 Rokovacieho
poriadku pre dozornú radu sa rozhodnutia prijímali jednoduchou väčšinou hlasov. Podľa § 21 ods.
14 stanov spoločnosti išlo o jednoduchú väčšinu všetkých členov. Preto boli potrebné na schválenie
rozhodnutia 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank
Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že O. B. bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení

do programu MVB, hlasoval teda o vlastnom odmeňovaní. Z uvedeného vyplýva, že A.. O. B. bol z
rozhodovania vylúčený, preto rozhodnutie dozornej rady nebolo platne prijaté.

D) vykonávanie prác pre zamestnávateľa, pretože pri realizácii predajnej transakcie nebola práca
vykonávaná pre zamestnávateľa, ale pre akcionára zamestnávateľa (tretia osoba),

F) platnosť rozhodnutia č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, ktorým predstavenstvo rozhodlo o výške a
výplate MVB kľúčovým zamestnancom, lebo z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že: a)návrh je
založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, pôvodného akcionára Sberbank Slovensko,
a.s. (anglické znenie ho označuje ako Management board SB EÚ), vyhodnotenie jednotlivcov a

rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo Sberbank Európe, bonus má byť vyplatený okamžite po
dátume uzatvorenia predajnej transakcie v Sberbank Slovensko, a.s. Príkaz na schválenie výplaty MVB
vydalo predstavenstvo pôvodného akcionára právneho predchodcu žalovaného tesne pred predajom
akcií. Jeho motívom bolo, aby nové vedenie spoločnosti vyplatilo privilegovaným zamestnancom sumu
viac ako 650.000,- eur. Proces predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi bol ukončený

dňa 1.8.2016, čo bolo podľa tvrdení žalobcu potvrdené dňa 29.7.2016. Rozhodnutie predstavenstva
o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich zamestnancov bolo prijaté iba tri dni pred reálnym
predajom banky (samotný proces predaja prebiehal už od decembra 2015), navyše bolo prijaté v rozpore
s dovtedy schválenými zásadami pre jeho prijatie a schválenie, v rozpore s internými predpismi a
zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoB").

H) platnosť zrušenia rozhodnutí o vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu, nakoľko dozorná
rada spoločnosti sa nárokom na výplatu MVB zaoberala na svojom zasadnutí dňa 1.8.2016, kedy
rozhodla o odložení výplaty MVB. Následne rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 19.12.2016
boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty MVB zrušené a to ešte pred vznikom nároku na výplatu

odloženej časti MVB.

Podľa článku 3 Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní
poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú

čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie
kvalifikácie.

Podľa § 27 Zákonníka práce, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce,
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovanýchza prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.

Podľa § 10 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce,

(1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov
(§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
(2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym
úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil.

Podľa § 191 ods. 1 veta 1., ods. 2 Obchodného zákonníka,
(1)Predstavenstvoještatutárnymorgánomspoločnosti,ktorýriadičinnosťspoločnostiakonávjejmene.
(2) Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo
predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
(1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

13.Je nesporným v tomto konaní, že žalobca svoj nárok na výplatu MVB odvodzuje od listu
predstavenstva zo dňa 28.7.2016, ktorým bol informovaný o tom, že o výplate MVB rozhodol
Management board skupiny Sberbank, a je mu priznaný bonus v sume 19.182,- eur, teda 34,75
% ročnej základnej mzdy k januáru 2015. Tiež je nesporným, že žalobcovi mala byť vyplatená
časť výkonnostného bonusu bezprostredne po zavŕšení transakcie vo výške 60% a zvyšná časť vo

výške 40% mal byť odložená na výplatu o 3 roky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 45
Cpr/4/2017-478 zo dňa 22.2.2019, súd žalobcovi priznal prvú časť mimoriadneho bonusu vo výške
11.509,- eur s prísl., keď súd mal za preukázané - citácia z rozsudku: „ Žalobca ako vedúci zamestnanec
bol v priebehu roka 2015 zaradený do skupiny kľúčových zamestnancov, išlo o jednorazový program,
ktorého úlohou bolo pripraviť a realizovať predaj akcií spoločnosti novému majiteľovi, konkrétna suma

mimoriadneho bonusu bola závislá od toho, ako zamestnávateľ vyhodnotí pracovnú výkonnosť žalobcu
v procese predaja spoločnosti. Právny predchodca žalovaného koncom roka 2015 ponúkol akcie
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na predaj, čím sa začala transakcia predaja spoločnosti. Žalobca
vykonal prácu v náročných podmienkach prípravy predajnej transakcie spoločnosti Sberbank a.s.,
Bratislava. V tejto súvislosti súd poukazuje na aj na výsluch Františka B.a vo veci vedenej na tunajšom

súde pod sp. zn. 24Cpr/22/2016, výsluch J. F. vo veci vedenej na Okresnom súde v Ružomberku
sp. zn. 3Cpr/7/2018, ktorí zhodne uviedli, že práca bola období predaja banky veľmi náročná,
vykonávali činnosti nad rámec pracovných povinností, účelom vyplácania mimoriadneho výkonnostného
bonusu bolo predovšetkým zastabilizovanie zamestnancov, aby zostali v pracovnom pomere až do
predaja banky. Súd nepovažoval námietku žalovaného, že žalobca vykonával prácu pre iný subjekt

Sberbank Internacional za dôvodnú, proces predaja spoločnosti právneho predchodcu žalovaného
spustil akcionár, počas procesu auditu musela spoločnosť Sberbank Slovensko a.s., poskytovať rôzne
dokumenty a informácie pre jednotlivých záujemcov o kúpu akcií, ktoré vykonávali kľúčoví zamestnanci
vrátane žalobcu, v záujme spoločnosti pôvodného žalovaného a s cieľom úspešného predaja bankynovému majiteľovi. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, právny predchodca žalovaného
listom zo dňa 28.07.2016 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde žalobca
zohral rozhodujúcu úlohu, a vplyv žalobcu bol na úspech tejto transakcie podstatný, predstavenstvo

Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodlo o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových
zamestnancov SBSK, do úvahy boli brané kľúčové indikátory, individuálne pracovné úsilie v procese
predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia žalobcu a úspešnosť zavŕšenia obchodu. Vzhľadom na
uvedené bol žalobcovi priznaný mimoriadny bonus vo výške 19.182,- eur, čo zodpovedalo 34,75%
ročnej základnej mzdy k januáru 2015. Mimoriadny bonus predstavoval odmeňovanie s ohľadom na

regulačné podmienky odmeňovania CRD, Politiku odmeňovania Skupiny and Politiku odmeňovania
SKSK a z uvedeného dôvodu 60% bonus vo výške 11.509,- eur mal byť vyplatený po zavŕšení predajnej
transakcie a 40 % bonus vo výške 7.673,- eur za rok 2015 mal byť vyplatený o tri roky, s termínom výplaty
v roku 2019. Žalovaný na internetovej stránke www.sberbank.sk uviedol
verejne prístupnú informáciu, z ktorej súd zistil, „Dnes 29.júla 2016, sa spoločnosť Penta Investments
stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. Úspešné

uzatvorenie transakcie bolo podmienené aj súhlasom Európskej centrálnej banky, ktorý bol vydaný
v priebehu minulého týždňa". Zverejnením tejto informácie došlo k úspešnému zavŕšeniu predajnej
transakcie a z vyjadrenia žalovaného mal súd jednoznačne preukázané, že bol ukončený proces predaja
banky novému akcionárovi. Oznámenie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi
zo dňa 28.07.2016 bolo podpísané predsedom predstavenstva Alexanderom Yeriominom a Zuzanou

Žemlovou členkou predstavenstva, osobami oprávnenými konať v mene zamestnávateľa. Uvedený
právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, ktorý súd považoval za platný právny úkon podľa § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že zamestnávateľ priznal žalobcovi
mimoriadny výkonnostný bonus za individuálne úsilie v procese predaja za uvedených podmienok."
Tento skutkový stav sa nezmenil ani v predmetnom spore. Žalobca žalobou uplatňuje druhú časť

priznaného mimoriadneho výkonnostného bonusu v rozsahu 40% čo predstavuje sumu 7.673,- eur.
Žalovaný neposkytol v konaní nové dôkazy, ktoré by vyvracali už pôvodné zistenia Okresného súdu
Bratislava III. v konaní 45Cpr/4/2017 a ktoré by boli spôsobilé zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech
žalovaného.

14.Žalovaný len opätovne tvrdil, tak ako v konaniach tunajšieho súdu 3Cpr/7/2018, 9Cpr/12/2019,
3Cpr/8/2019, 10Cpr/6/2018 (súdu známe z rozhodovacej praxe), že žalobca nemohol byť pri prijatí
mimoriadneho výkonnostného bonusu dobromyseľný, nakoľko ako vedúci riadiaci zamestnanec musel
poznať vnútorné predpisy banky ako aj zákon o bankách a teda vedieť, že rozhodnutia predstavenstva
Sberbank Slovensko a.s. č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, 110/2016 zo

dňa 28.07.2016, ktorými malo dôjsť k stanoveniu podmienok vybranej skupiny riadiacich zamestnancov
na výkonnostný bonus boli formálne schválené riadiacim zamestnancom, že neboli prijaté v súlade s
internými normami Sberbank Slovensko a.s., rokovacím poriadkom ako aj s politikou odmeňovania pre
osobitné skupiny zamestnancov, že na prijatí všetkých troch rozhodnutí predstavenstva sa zúčastnili
členovia predstavenstva, ktorí boli podľa rokovacieho poriadku pri rozhodovaní vylúčení, že absentoval

súhlas dozornej rady, a napokon všetky rozhodnutia predstavenstva boli dodatočne zrušené a to
rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016.

Podľa § 17 Zákonníka práce ods.:

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo
na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou

týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

15.Zákonník práce zakotvuje ochranu zamestnanca pred neplatnými právnymi úkonmi, resp. pred
následkami neplatného právneho úkonu, a to tak, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť
zamestnancovi na ujmu, ak túto neplatnosť nespôsobil zamestnanec sám. Použitím výkladovéhopravidla opaku (a contrario) je teda možné ustáliť, že ak si zamestnanec spôsobí sám neplatnosť
právneho úkonu, tak len takýto právny úkon môže byť zamestnancovi na ujmu.

16.Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca sa mohol akýmkoľvek spôsobom
podieľať na rozhodovaní predstavenstva Sberbank a.s. a teda sám spôsobiť neplatnosť právneho úkonu
- priznania mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorý sa ho týka.

17.V zmysle § 10 ods. 1 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa,

ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. V zmysle § 191 od. 1, veta prvá, veta
druhá Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť
spoločnosti a koná v jej mene, konanie predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Predstavenstvo
rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do
pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného
zákonníka stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo

predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám,
t. z. že obmedzenie platí len do vnútra vo vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a predstavenstvom,
resp. členmi predstavenstva. Pokiaľ obchodná spoločnosť si interne upravila požiadavku schválenia
rozhodnutia predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, uvedené
nie je účinné vo vzťahu k zamestnancom. V tomto prípade rozhodnutím predstavenstva Sberbank

Slovensko, a.s. zo dňa 28.7.2016 došlo k právnemu úkonu zamestnávateľa v pracovnoprávnych
vzťahoch, a to k priznaniu mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi, tento právny úkon zaväzuje
zamestnávateľa, t. z. zamestnávateľovi vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobcovi a žalobcovi nárok na
jeho vyplatenie. Ustanovenie § 10 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa jedinú výnimku - ak štatutárny orgán
prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie. V takom prípade tieto úkony

zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že štatutárny
orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný síce v tejto súvislosti tvrdil, že žalobca ako vedúci riadiaci
zamestnanec mal mať vedomosť o interných riadiacich aktoch spoločnosti avšak nenavrhol vykonanie
žiadneho dôkazu na preukázanie vedomosti žalobcu o prekročení právomoci štatutárneho orgánu. Toto
zostalo len v rovine tvrdenia. Žalovaný ani jediným dôkazom nepreukázal, že žalobca mal vedomosť, že

štatutárny orgán - predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. prekročil svoje oprávnenie čo do právomoci
vydať rozhodnutie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, jeho argumenty zostali len v
rovine tvrdenia bez preukázania existencie dôkazov. Nebolo tvrdené a preukázané, že žalobca bol
členom predstavenstva a tiež to, že ako zamestnanec mal možnosť ovplyvňovať jeho rozhodnutia.
Jeho povinnosťou nebolo skúmať a posudzovať predpisy upravujúce riadenie spoločnosti ani vzájomné

vzťahy medzi valným zhromaždením akciovej spoločnosti, dozornej rady a predstavenstvom. Žalovaný
vykonával práce podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy bez možnosti akéhokoľvek vplyvu na štatutárne
orgány spoločnosti.

18.V ďalšom žalovaný namietal, že Predstavenstvo spoločnosti prijalo rozhodnutie svojvoľne, bez

súhlasu iného orgánu spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a nasl. ZoB. Predstavenstvo
samostatne nevykonalo vyhodnotenie určených kvalitatívnych ukazovateľov určených pre jednotlivých
zamestnancov a v rozpore s rozhodnutím dozornej rady spoločnosti zo dňa 9.12.2015, § 21 ods. 2
stanov spoločnosti a ZoB si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo súhlas dozornej rady, resp.
iného príslušného orgánu (výboru pre odmeňovanie). Rozhodnutie predstavenstva bolo prijaté podľa §

21 ods. 14 stanov spoločnosti teda jednoduchou väčšinu všetkých členov. Boli potrebné na schválenie
rozhodnutia 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank
Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že O. B. bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení
do programu MVB, hlasoval teda o vlastnom odmeňovaní. Z uvedeného vyplýva, že A.. O. B. bol z
rozhodovania vylúčený, preto rozhodnutie dozornej rady nebolo platne prijaté.

19.V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle § 191 od. 1 veta prvá, veta druhá Obchodného
zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná
v jej mene, konanie predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Právne úkony, ktoré v zmene
zamestnávateľa vykoná v pracovnoprávnych vzťahoch štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

alebo zamestnanci poverení v zmysle ustanovení § 9 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, zaväzujú
zamestnávateľa a zamestnávateľ z týchto právnych úkonov nadobúda práva a povinnosti. Z dikcie
ustanovení ods. 2 je zrejmé, že zamestnávateľa prioritne zaväzuje aj také konanie štatutárneho
orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo povereného zamestnanca, ktorými tieto osoby prekročili svojeoprávnenie pri vykonávaní právneho úkonu. Rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s.,
č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016 patria
do pôsobnosti predstavenstva spoločnosti vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov aj teda žalobcu.

Podľa súdnej praxe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti ako riadiaceho orgánu spoločnosti majú
vnútropodnikový charakter a preskúmanie rozhodnutí predstavenstva akciovej spoločnosti nie je možné
ani v súdnom konaní. Oprávnenie na konanie vo veciach akciovej spoločnosti je dané súdu len vo vzťahu
k ust. § 131 Obchodného zákonníka.

20.Žalovaný v tomto konaní argumentoval aj tým, že Dozorná rada spoločnosti sa nárokom na výplatu
MVB zaoberala na svojom zasadnutí dňa 1.8.2016, kedy rozhodla o odložení výplaty MVB. Následne,
rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 19.12.2016 boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty
MVB zrušené. K prijatiu týchto rozhodnutí došlo ešte pred vznikom nároku na výplatu odloženej časti
MVB.Dôvodomzrušeniapôvodnýchrozhodnutíbolrozporsinternýmipredpismi,sozákonomobankách
a hrozba trestného stíhania členov orgánov spoločnosti, ktorí by nárok vyplatili. Prijatím uvedených

rozhodnutí platne zanikli všetky rozhodnutia týkajúce sa priznania a výplaty uplatneného bonusu ešte
pred splatnosťou druhej časti tohto priznaného nároku, teda pred rokom 2019 a v tej súvislosti poukázal
aj na dokument Politika odmeňovania Sberbank Slovensko a.s. účinný od 1.3.2014 a to ustanovenie
bodu 10, ktoré určuje podmienky zníženia alebo nevyplatenia pohyblivej zložky celkovej odmeny po
uplynutí doby odkladu. Žalovaný teda tvrdil, že rozhodnutím zo dňa 19.12.2016 boli všetky rozhodnutia

týkajúce sa výplaty MVB zrušené teda došlo k naplneniu uvedeného ustanovenia a tým zanikol nárok
žalobcu na vyplatenie odloženej časti odmeny vo výške 40%.

21.S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. Pokiaľ by malo dôjsť k odňatiu nároku na vyplatenie odloženej
časti pohyblivého odmeňovania v zmysle bodu 10 Politiky odmeňovania Sberbank Slovensko a.s.

muselobypredstavenstvobankykonaťvsúladestýmtoustanovením,tedamuselobyvydaťrozhodnutie
týkajúce sa priamo jednotlivca t.j. v tomto prípade žalobcu, keďže podmienky odňatia resp. zníženia
odmeny sa hodnotia podľa uvedeného u každého jednotlivca zvlášť (str.15 politiky odmeňovania) a
je priamo závislé na konaní osoby , ktorú hodnotí osoba, ktorá má na starosti systém odmeňovania
v banke a ktorá osoba stanoví v akom rozsahu by mal byť aplikovaný malus resp. odňatie. Dôkaz

o naplnení podmienok nepriznania odloženej časti pohyblivého odmeňovania žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi nepredložil a nepredložil ani rozhodnutie predstavenstva o zmene pôvodného rozhodnutia o
priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorým obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.
listom zo dňa 28.7.2016, podpísaným predsedom predstavenstva Alexandrom Yeriominom a členkou
predstavenstva Zuzanou Žemlovou, oznámila žalobcovi, že „vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK,

kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu a Váš vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Managment
Board Skupiny Sberbank dňa 28.7.2016 rozhodol o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre
kľúčových zamestnancov SBSK"., v ktorom liste sa ďalej uvádza, že žalobcovi bol priznaný mimoriadny
výkonnostný bonus vo výške 19.182,- eur, prvá časť ktorého vo výške 11.509,- eur, predstavujúca 60%
bonusu, mu bude vyplatená po zavŕšení predajnej transakcie. Druhá časť mimoriadneho výkonnostného

bonusu vo výške 7.673,- eur, predstavujúca 40% bonusu, mala byť žalobcovi vyplatená v roku 2019.
List z 28.7.2016 bol žalobcovi doručený na pracovisku do vlastných rúk. Podľa názoru súdu rozhodnutie
predstavenstva žalovaného zo dňa 19.12.2016, ktorým boli všetky rozhodnutia týkajúce sa výplaty
MVB zrušené nemá žiadny účinok voči zamestnancom. Je potrebné poukázať na to, že vyplatenie
mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stal nárokovateľnou zložkou mzdy dňa 28.7.2016, kedy bola

žalobcovi doručená listina o jeho priznaní a výške ( v tejto súvislosti pozri aj (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo 31/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 537/2004). V danom prípade
nemohlo dôjsť k zrušeniu už priznaného nároku na mimoriadny výkonnostný bonus pre žalobcu, takéto
rozhodnutie nemôže mať účinky do minulosti (ex tunc), zákon o mzde ani zákonník práce zrušenie už
vzniknutého nároku na mzdu neupravuje, spätné odňatie práva žalobcovi na už priznaný mimoriadny

výkonnostný bonus, ktorý sa stal nárokovanou zložkou mzdy, nemôže požívať právnu ochranu.

22.Žalovaný tiež namietal, že mimoriadny výkonnostný bonus bol žalobcovi dňa 28.7.2016 priznaný vo
výške 19.182,- eur, keď listom zo dňa 14.12.2015 mal byť vyplatený vo výške 25% ročnej základnej
mzdy k januáru 2015, t.j. 13.800,- eur. Súd len v tejto súvislosti poznamenáva, že nie je kompetencii

súdu korigovať rozhodnutia predstavenstva čo do výšky priznaného výkonnostného bonusu. Tiež v tejto
súvislosti namietal, že variabilná zložka mzdy u žalovaného nebola v pracovnej zmluve dohodnutá. Bola
dohodnutá len pevná časť. Súd ale tento argument nemôže vyhodnotiť ako správny, nakoľko možnosť
priznať variabilnú zložku mzdy vyplýva jednak z dokumentu Politikaodmeňovania spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. ako aj § 23a ods. 2 Zákona č.483/2001 Z. z. o
bankách. Bolo teda len na zamestnávateľovi či a v akej výške zamestnancovi variabilnú časť mzdy
prizná.

23.Žalovaný opätovne poukazoval, že priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi je v
rozpore so Zákonom č.483/2001 Z. z. o bankách predpismi EÚ - Rady Európy č. 213/36.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č.483/2001 Z. z., banka je povinná uplatňovať zásady odmeňovania podľa

tohto zákona u
a) všetkých členov štatutárneho orgánu banky,
b) vedúcich zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky,
c) vedúcich zamestnancov zodpovedných za vykonávanie obchodov v banke,
d) zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky vrátane zamestnancov oprávnených určovať
limity alebo prekročenie limitov v rámci riadenia rizík banky,

e) všetkých členov dozornej rady banky,
f) vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
g) ďalších zamestnancov, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) až d), ktorí sú zodpovední za
podstupovanie rizika a ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 23a ods. 2 Zákona č.483/2001 Z. z., v rámci zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 banka
uplatňuje
a) zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny ako
1. základnú zložku mzdy, ak ide o zamestnanca,

2. pevnú zložku odmeny, ak ide o člena štatutárneho orgánu banky a člena dozornej rady banky,
b) pohyblivú zložku celkovej odmeny.

Podľa § 23a ods. 3 Zákona č.483/2001 Z. z., zaručená pevná zložka celkovej odmeny osoby podľa
odseku1musíbyťprimeranevyváženáspohyblivouzložkoucelkovejodmeny;pohyblivázložkacelkovej

odmeny nesmie nikdy presiahnuť zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka
celkovej odmeny má predstavovať dostatočne vysoký podiel odmeny, aby bolo možné uplatňovať
pružnúpolitikuvoblastipohyblivýchzložiekodmenyvrátanemožnostinevyplatiťžiadnepohyblivézložky
celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny má zohľadňovať odbornú spôsobilosť a
zodpovednosť osoby podľa odseku 1 v rámci organizácie a riadenia banky.

Podľa § 23a ods. 4 Zákona č.483/2001 Z. z., zásady odmeňovania podľa odseku 1 sa vzťahujú aj
na poskytovanie odstupného, odchodného a na ďalšie kompenzácie v spojitosti s predchádzajúcim
zamestnaním osôb podľa odseku 1.

Podľa §23b ods. 1 Zákona č.483/2001 Z. z., pohyblivú zložku celkovej odmeny tvoria
a) motivačná zložka odmeny, ktorej výška závisí od hodnotenia výkonnosti osoby podľa § 23a ods. 1,
banky alebo od kombinácie týchto hodnotení, najviac za obdobie jedného roka,
b) motivačná zložka odmeny určená formou podielu na zisku banky,
c) motivačná zložka odmeny, ktorej výška závisí od plnenia dosahovaných výsledkov dlhodobej

obchodnej stratégie a záujmov banky,
d) cenné papiere,
e) vždy, ak je to možné, iné finančné nástroje podľa osobitného predpisu25af) alebo iné nástroje, ktoré
možno plne konvertovať na nástroje kapitálu Tier 1 alebo odpísať, pričom musí byť zabezpečené, že
tieto nástroje primerane odrážajú kreditnú kvalitu banky pri pokračovaní jej činnosti,

f) dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia.

Podľa § 23b ods.3 Zákona č.483/2001 Z. z., podmienky priznania pohyblivej zložky celkovej odmeny
podľa odseku 1 písm. c) banka určí v nadväznosti na svoju dlhodobú obchodnú stratégiu, záujmy a ciele,
ktoréchcedosiahnuť.Osobepodľa§23aods.1budepriznanátátopohyblivázložkacelkovejodmenyvo

výškeurčenejpodľavyhodnoteniaskutočnedosahovanýchvýsledkovbankynajskôrpouplynutíobdobia
troch rokov a najviac piatich rokov plnenia dosahovaných výsledkov.24.Spôsob odmeňovania zamestnancov žalovaného v rozhodnom období upravoval interný predpis
označený ako „Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s." , ktorá v časti I. o.i. delí mzdu na pevnú
zložku mzdy a pohyblivú zložku mzdy a tiež ako podklad pre prijatie zásad uvádza Smernicu CRD III.

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76 EU o odmeňovaní zo dňa 24.11.2010). Pohyblivá
zložka mzdy je upravená v časti III., ktorá upravovala pohyblivú odmenu zamestnancov, ktorí boli
vymedzení ako identifikovaný personál, t.j. členovia predstavenstva, ako aj vedúci riadiaci zamestnanci.
Vyššie citované ustanovenia Zákona o bankách nevylučujú priznanie pohyblivej zložky odmeny. Podľa
názoru súdu ak právny predchodca žalovaného určil podmienky poskytovania pohyblivej zložky celkovej

odmeny v oznámení o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi zo dňa 28.07.2016, keď
predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného dňa 28.7.2016 rozhodlo o mimoriadnej výkonnostnej
odmene pre žalobcu nemožno potom hovoriť o rozpore so zákonom o bankách ani Smernicou EÚ.

25. Pokiaľ žalovaný argumentoval aj tým, že žalobca prácu pre zamestnávateľa nevykonával ale
vykonávaljupretretiuosobu,vtejtosúvislostineposkytolžiadnedôkazy.Zlistinnýchdôkazovvyplýva,že

žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Sberbank Slovensko a.s. a táto spoločnosť
ho aj poverila vykonávaním úloh spojených s prevodom akcií spoločnosti.

26.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na vyplatenie odloženej
časti mimoriadneho výkonnostného bonusu a preto jeho žalobe vyhovel.

27.Je potrebné tiež uviesť, že v zmysle článku 2 základných zásad a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka
práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby každé konanie zamestnanca či zamestnávateľa bolo
etické, morálne a súladné so zaužívanými spoločenskými princípmi. Nebolo by teda v súlade s týmito

princípmi to, že zamestnávateľ prísľubom mimoriadnej odmeny motivoval vybraný okruh zamestnancov
na zvýšené pracovné výkony v súvislosti s predajom akcií banky a po úspešnom zavŕšení transakcie,
na ktorej sa zamestnanci podieľali, týmto zamestnancom vyplatenie motivačných odmien odmietol.

28.Nakoľko žalovaný nevyplatil priznaný výkonnostný bonus v lehote jeho splatnosti, súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 7.673,- eur odo dňa 1.1.2020 do zaplatenia a to vo výške
5% v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý upravuje subsidiaritu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka pre prípad, že Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak. Pokiaľ sa týka

určenia počiatku omeškania, podľa listiny zo dňa 28.7.2016 suma vo výške 40% bonusu teda vo výške
7.673,- eur za rok 2015 bude odložená o 3 roky, s termínom výplaty v roku 2019. Lehota na vyplatenie
teda uplynula 31.12.2019. Nasledujúcu deň bo potom žalovaný v omeškaní s plnením.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

podľa 262 ods. 1 CSP.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29.V konaní mal žalobca plný úspech vo veci, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

Podľa § 162 CSP
1) Súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

30.Návrh na prerušenie konania podaný žalovaným súd zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky
pre aplikáciu ust. § 162 ods1 CSP. Nebol zistený žiadny dôvod prerušenia konania, neprebieha iné

konane, v ktorom by sa riešila otázka majúca podstatný vplyv na rozhodnutia v tejto veci, rovnako ako
je súdu známe z iných činností, je podané aj dovolanie v obdobnej veci na najvyšší súd, avšak doteraz
rozhodnuté nebolo a takéto podanie nie je dôvodom na prerušenie konania.

31.K námietke žalovanej strany a žiadosti o aplikáciu článku 5 CSP súd uvádza, že nepovažuje
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní za zneužitie práva len preto, že k

odporu žalovaného nepodal písomné stanovisko a ktoré potom ani nemohlo byť doručené žalovanému.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 181 ods. 1 CSP, kedy má žalobca povinnosť predniesť žalobu
a vyjadriť sa k argumentom protistrany a tiež súd poukazuje na to, že v tejto veci sa jedná o individuálny
pracovný spor, kedy v zmysle § 320 CSP môže žalobca prednášať svoje vyjadrenia a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení až do rozhodnutia vo veci samej, keďže u žalobcu sa jedná o nárok z

pracovno-právneho vzťahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.