Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201132
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619201132.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: N.. Y. Y., B..

XX.X.XXXX, X. B. XXXX/XX, XXX XX V. proti žalovanému: PARAPETROL a.s., IČO: 36 526 606, so
sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949
01 Nitra, o vyplatenie mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca podal dňa 7.5.2019 žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
mzdu za mesiac apríl v sume 1.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú žalobu odôvodnil
tak, že dňa 31.1.1996 sa s konateľom právneho predchodcu žalovaného PARAMO SLOVAKIA, s.r.o. N..

P. X. ústne v telefonickom rozhovore dohodli, že ho okamžite ešte v tento deň prijíma do pracovného
pomerunapracovnúpozíciuobchodnýzástupcaprevýchodné Slovenskonadobu neurčitozazákladnú
mesačný mzdu 9.000,-Sk s miestom výkonu práce Humenné so skúšobnou dobou 3 mesiace s tým, že
prácu začne vykonávať 1.2.1996. N.. P. X. je v súčasnosti predsedom predstavenstva žalovaného. V
druhej polovici februára 1996 mu zaslal predchodcu k podpisu písomnú pracovnú zmluvu na pracovnú
pozíciu referent odbytu. Na základe uvedeného je zrejmé, že on s predchodcom uzatvoril dva súbežné
pracovné pomery. Predchodca až do 30.6.1996 mu platil mzdu za výkon práce obchodného zástupcu.

Od 1.7.1996 mu začal platiť len mzdu za výkon práce referenta odbytu až do skončenia pracovného
pomerukudňu31.3.1998potom,čodňa30.7.1996uzatvorilidohoduozmenepracovnejzmluvy. Potom
čo dňa 31.3.1998 uzatvoril s predchodcom PARAMO SLOVAKIA, a.s. dohodu o skončení pracovného
pomeru na pracovnú pozíciu referent odbytu, žalovaný mu neprideľuje dojednanú prácu obchodného
zástupcu pre východné Slovensko, ani mu neplatí príslušnú mzdu. Žalovaný ani on nedali výpoveď
z pracovného pomeru na pozícii obchodný zástupca pre východné Slovensko , ani sa nedohodli na
skončení tohto pracovného pomeru. Je toho názoru, že je stále platný pracovný pomer zo dňa 31.3.1996

na pracovnú pozíciu obchodný zástupca pre východné Slovensko a preto je žalovaný povinný mu platiť
mzdu bez ohľadu na to, že on reálne túto prácu nevykonáva, keďže žalovaný mu je neprideľuje.

Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.8.2019 na čl. 64 - 71 uviedol, že
aby mohol od 1.2.1996 vykonávať uvedenú pracovnú pozíciu obchodný zástupca nariadil mu N.. P. X.
ako priamo nadriadený hneď v tento deň, tj. 31.1.1996 vyhľadať pána K. X. zamestnanca predchodcu
na pracovnej pozícii skladník predchodcu v Humennom, aby mu vydal všetky propagačné materiály

týkajúcich sa ponúkaných tovarov a cenníky k týmto tovarom, ktoré mu pán X. dňa 31.1.1996 vydal a on
mohol hneď na druhý deň ráno 1.2.1996 začať vykonávať dojednanú prácu obchodného zástupcu a to
výkonom služobných ciest vrámci východného Slovenska. Predchodca / N.. P. X. / mu následne schváliltieto služobné cesty vykonané do júla 1997 a boli mu vyplatené cestovné náhrady podľa cestovných
príkazov, ktoré dodatočne po vykonaní služobných ciest schválil Ing. P. X..

Žalobca na pojednávaní dňa 2.6.2020 uviedol, že keďže on mal problém so svojim bývalým
zamestnávateľom vykonal kroky k uzavretiu nového pracovného pomeru a to s právnym predchodcom
žalovaného PARAMO SLOVAKIA , s.r.o. na pracovnú pozíciu obchodný zástupca pre východné
Slovensko, pričom táto pracovná zmluva bola dohodnutá ústne a to medzi ním a N.. X. ako konateľom
právneho predchodcu. On sa nikdy nedomáhal písomného vyhotovenia a doručenia pracovnej zmluvy

v tejto podobe, nakoľko pracovná zmluva sa môže dohodnúť aj ústne, pričom on takúto pracovnú
zmluvu ani pre iné účely nepotreboval. V tejto pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že bude mať plat
9000,- Sk, bola dohodnutá doba na neurčito so skúšobnou lehotou, miesto výkonu práce malo byť
Humenné, pričom mal vykonávať služobné cesty podľa pokynov zamestnávateľa. On túto prácu mal
začať vykonávať od času ako mu to nariadil v telefonickom rozhovore N.. X. s tým, že mu nariadil ,
aby v tejto deň išiel za K. X., ktorý bol skladník v Humennom, keďže on mu vydal tieto propagačné

materiály a mohol ich od 1.2.1996 rozdať , ponúkať rôznym firmám. Jemu bola mzda riadne vyplácaná
vo výške 9000,-Sk a to poštovou poukážkou. On nikdy neupozorňoval zamestnávateľa na prekážky v
práci na strane zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ vedel o skutkovom stave. Po 31.3.1998 on bol
práceneschopný,pričomonneupozorňovalnatútoskutočnosťzamestnávateľa,nakoľko,zamestnávateľ
má možnosť kontrolovať každý deň , či má absencie.

2./ Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29..7.2019 na čl. 58 - 59 uviedol, že predmetnú žalobu
považuje za neopodstatnenú a popiera ňou uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalovaný popiera všetky
skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Je nesporné, že žalobca pracoval pre spoločnosť PARAMA
SLOVAKIA, s.r.o. na pozícii referenta odbytu od 1.2.1996 do 31.3.1998 tak ako vyplýva z jeho podania

a z predložených listinných dôkazov. Žiadny iný pracovný pomer však nevznikol a neexistuje. Tvrdenia
žalobcu o údajnom druhom pracovnom pomere na pozícii obchodného zástupcu sa nezakladajú na
pravde a nevyplývajú ani zo žiadneho predloženého dôkazu. Žalovaný sa údajnej existencii dvoch
súbežných pracovných pomerov žalobcu a teda aj o domnelom nároku žalobcu dozvedá prvýkrát až z
podanej žaloby. Napriek tomu, že žalobca žaluje o vyplatenie mzdy len za mesiac apríl 2019 je zrejmé,

že eviduje aj nárok za predchádzajúce mesiace, ktoré však v žalobe neuplatňuje. Žalobca však svoj
nárok nikdy predtým počas posledných 20-tich rokov neuplatňoval a taktiež počas uplynutých 20.tich
rokov neupozorňoval žalovaného na údajné trvanie pracovného pomeru, alebo neprideľovanie práce.
aj vzhľadom na uvedené skutočnosti sa skutkové tvrdenia žalobcu javia ako nedôveryhodné. Žalovaný
rovnako spochybňuje a popiera špecifikáciu výšky uplatňovaného nároku na strane 3.žaloby ako

výšku údajne dohodnutej mzdy tak ako vymeriavacie základy a výpočet svojho nároku žalobca riadne
nezdôvodnil a nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi. K ostatným dôkazov predloženým žalobcom
si žalovaný dovoľuje vysloviť názor, že sú irelevantné s ohľadom na nárok uplatnený touto žalobou.
Predkladané listinné dôkazy nič nepreukazujú, nakoľko sú to podania a vyjadrenia žalobcu a obsahujú
iba jeho vlastné tvrdenia. Rovnako irelevantné a zároveň zavádzajúce je tvrdenie žalobcu na strane

4 žaloby, že v konaní 11Cpr/2/2017 údajne neboli spochybňované skutočnosti tvrdené žalobcom. Z
predložených listín vyplýva, že žalovaný v konaní 11Cpr/2/2017 spochybňoval tvrdenia žalobcu. Na
dôvažoksauvedenétvrdeniatýkaliinejprávnejveciažalobcasaanivkonaní11Cpr/2/2017nezmieňoval
o existencii dvoch pracovných pomerov. Nakoľko žalobca ako jediný dôkaz existencie pracovného
pomeru, z ktorého odvodzuje označuje výpoveď predsedu predstavenstva žalovaného a tento svedok

koná za žalovaného a týmto vyjadrením existenciu nároku popiera, má žalovaný za to, že žalobca
neoznačil a nepredložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tj. žaloba nespĺňa náležitosti v
zmysle § 132 ods. 1 CSP.

Žalovaný na pojednávaní dňa 2.6.2020 uviedol, že je pravdou, že bol v tom čase konateľom právneho

predchodcu žalovaného PARAMO SLOVAKIA, s.r.o., pričom poprel, žeby uzatváral či už ústnu alebo
písomnú dohodu so žalobcom na pracovnú pozíciu obchodný zástupca pre východné Slovensko na
dobu neurčitú za základnú mesačnú mzdu vo výške 9000 ,- Sk s miestom výkonu práce Humenné , s
dohodnutou skúšobnou dobou tri mesiace a s tým, že výkon práce by mal začať 1.2.1996. Poukázal
na to, že ich firma má aj do dnešnej doby aj do 80 zamestnancov a nikdy nerobili so žiadnym so

zamestnancov súbežné pracovné pomery.

3. / Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa z listinnými dôkazmi - pracovnou
zmluvounačl.4,dohodouozmenepracovnejzmluvynačl.5, dohodouorozviazanípracovnéhopomeruna čl. 6, výpisom z obchodného registra na čl. 8 - 9, pracovnou zmluvou na čl. 129, vyjadrením na čl.
130 a zistil tento skutkový stav:

Žalobcasožalovanýmuzatvorildňa1.2.1996pracovnúzmluvu,kde deňnástupudoprácebolstanovený
1.2.1996, druh práce bol referent odbytu a miestom výkonu práce Mesto Humenné, pričom pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu určitú a to do doby ukončenia súdneho sporu o trvanie pracovného
pomeru, pričom mzdové dojednanie bolo dohodnuté na sumu 9000,-Sk ako základná mesačná mzda. Z
dohodyozmenepracovnejzmluvyzodňa30.7.1996vyplýva,žedošlotoutodohodoukzmenepracovnej

zmluvy s účinnosťou od 1.8.1996, kedy sa zmenili dohodou mzdové podmienky a to tak, že základná
mzda bola vo výške 2700,-Sk plus 5% z objemu z realizovaného obchodu zabezpečeného pracovníkom
a dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 5.5.1997 sa zmenila pracovná zmluva s účinnosťou od
1.5.1997 ohľadne mzdových podmienok tak, že tieto sa zmenili na mzdu 10.000,-Sk plus jedno percento
z objemu predaného tovaru zabezpečeného pracovníkom.

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru na čl. 9 vyplýva, že zamestnávateľ PARAMO SLOVAKIA,
a.s. a zamestnanec - žalobca uzatvorili dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.3.1998 a
to z dôvodu uvedeného v § 46 ods. 1 písm. c Zákonníka práce.

4./ Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom

dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná
charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté
v kolektívnej zmluve.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy

odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky v plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 129 ods. 1 splatnosť mzdy - mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 32 Zákonníka práce účinného 1.2.1996 organizácia je povinná uzavrieť zmluvu písomne.

Podľa § 33 ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1.2.1996 pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy
vzniká dňom , ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

5. / Pojem „ mzda „ je v zákonníku práce vymedzený všeobecne, pričom mzdou sa rozumejú všetky
plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu a to nie len peňažného

charakteru ale aj v podobe naturálnej mzdy ako vecné plnenie peňažnej hodnoty. Bližšiu definíciu
mzdy zákonník práce neupravuje so zámerom nepredurčovať štruktúru mzdy, ktorej dohodnutie je v
kompetencii zmluvných strán pri individuálnom alebo kolektívnom vyjednávaní. Rozhodujúca je vždy
väzba príslušného plnenia na vykonávanú prácu, pričom môže ísť o priamu väzbu na čas výkonu práce
alebo podmienky výkonu práce ale aj o nepriamu väzbu na hodnotenie dosiahnutých kvalitatívnych

alebo kvantitatívnych výsledkov práce samotného zamestnanca alebo kolektívu zamestnancov. V rámci
mzdových podmienok by preto malo byť dohodnuté len poskytovanie takých plnení, ktoré majú
takéto neklamné pojmové znaky mzdy : výnimkou je dojednanie priaznivejšej výšky náhrady za čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, ktorá ako osobitné plnenie nie je mzdou ale
súvisí s očakávaným výkonom práce. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr dokonca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou ak sa v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve
dohodol iný výplatný termín. Je teda možné dohodnúť aj kratšie ako mesačné obdobie výplaty,
napríklad / týždňové / . Na základe možnosti dohodnúť iné časové obdobie splatnosti mzdy ako
nasledujúci mesiac je možné dohodnúť napríklad kratšie alebo dlhšie obdobie splatnosti časti mzdy
alebo niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie.

6./Taktovykonanýmdokazovanímpotomsúdnemalžalobužalobcuzadôvodnúapreukázanú. Žalobca
nepreukázal žiadnym dôkazom, že by uzavrel ďalší súbežný pracovný pomer okrem pracovnéhopomeru , na základe pracovnej zmluvy na čl. 4 z 1.2.1996. Žalobu a jej dôvodnosť odôvodnil tým, že
skutočnosťohľadneďalšiehosúbežnéhopracovnéhopomeruajehovznikumôžepotvrdiť výsluchstrany
v konaní N.. P. X. , ktorý však na pojednávaní vypočutý bol a túto skutočnosť nepotvrdil. Okrem tohto

dôkazu, žalobca nepredložil žiaden ďalší dôkaz , či už písomného alebo ústneho charakteru, ktorý by
túto skutočnosť - vznik súbežného pracovného pomeru potvrdil. Pre pracovný pomer je typické, že môže
vzniknúť len so súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa. Takýto súhlas však v tomto konaní zo strany
zamestnávateľa preukázaný nebol, pričom v pracovnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti. Obsahom
pracovného pomeru je výkon práce za odmenu. Žalobca v konaní nepreukázal ani tento výkon. Pri

výkone práce zamestnávateľ vždy zamestnanca riadi svojimi pokynmi v rámci právnych predpisov a
druhuprácedohodnutéhovpracovnejzmluve.Vtomtoprípadevšaktietoskutočnostipreukázanéneboli.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca pracoval pre spoločnosť PARAMO SLOVAKIA, s.r.o
na pozícii referenta odbytu od 1.2.1996 do 31.3.1998, čo preukázali aj tvrdenia strán ako aj predložené
listinné dôkazy. Žiaden iný pracovný pomer a to ani súbežný medzi stranami sporu nevznikol, preto
žalovaný nemal povinnosť vyplácať žalobcovi mzdu a z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7./ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Súd zamietol žalobu žalobcu a žalovaný má preto ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov

konania v plnej výške voči žalobcovi. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).