Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Novotný

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204524
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219204524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., T. XXX, o
zaplatenie 918,10 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
17Csp/198/2019-132 zo dňa 6. mája 2020 - v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie
prisúdených nárokov, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie

a náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v
rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 918,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 918,10 Eur od 21.11.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu, vykonané dokazovanie a citované ustanovenia §
297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 497, § 499, § 502
ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52 ODS. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, §
54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2
písm. a), b), d), § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
918,10 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná a
právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 26.01.2009 zmluvu o aktivácii karty T-mobile VÚB č. 1947371,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovanej úverový rámec vo výške 796,65 Eur, a to
formou mesačného úverového rámca, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných intervaloch vo výške
26,56 Eur vždy ku dňu dohodnutému v zmluve a spolu s úrokom, ktorého výška bola taktiež uvedená v
zmluve. Pre nesplnenie povinností žalovanej ani napriek viacerým výzvam právny predchodca žalobcu

vystavil ku dňu 06.11.2019 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2019 obsahujúcim
súhrn debetných a kreditných položiek, ktorého výsledkom je konečný zostatok pohľadávky žalovanej
vo výške 918 Eur. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.01.2009 bola
predmetná pohľadávka prevedená zo spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Súdvo veci rozhodol v zmysle §297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, po oboznámení sa s
obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to zmluvou o aktivácii karty, VOP, predžalobnou výzvou, výpisom
úhrad a splátok, zmluvou o postúpení pohľadávok, plnou mocou advokátovi a podacími hárkami. Z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel
dňa 26.01.2009 zmluvu o aktivácii karty T-mobile VÚB č. 1947371, na základe ktorej poskytol právny
predchodca žalovanej úverový rámec vo výške 796,65 Eur, a to formou mesačného úverového rámca,
ktorý sa zaviazala splácať v mesačných intervaloch vo výške 26,56 Eur vždy ku dňu dohodnutému
zmluve spolu s úrokom, ktorého výška bola tiež uvedená v zmluve. Pre neplnenie povinností žalovanej,

ani napriek viacerým výzvam, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 06.11.2019 výpis z bankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2019 obsahujúci súhrn debetných a kreditných položiek,
ktorého výsledkom je konečný zostatok pohľadávky žalovanej vo výške 918 Eur. Žalovaná nevykonávala
žiadnu ďalšiu úhradu v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za
odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v zákone. Vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvy bolo potrebné zmluvu o pôžičke považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy nakoľko jej účastníci definične spĺňajú
charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová
spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol predpripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť
žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok

tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom
zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú,
pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet

spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom
posúdení veci zmluvu posudzoval zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex
specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zlomový o spotrebiteľskom
úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch ohľadom základných náležitostí zmluvy zistil, že

preskúmaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny
úkon. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania predložených listinných dôkazov a vyjadrení súd dospel
k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
priznal žalobcovi istinu a výške 918 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne do sumy 918 Eur počnúc dňom 21.11.2019, a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený

úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok -
zákon č. 160/2015 Z. z.), keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu podľa § 262 ods. 2 CSP. Lehotu na plnenie súd určil v súlade
s paragrafom 232 ods. 3 CSP.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadla žalovaná v napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov. V odvolaní uviedla, že pohľadávku
uznáva v plnej výške, ale vzhľadom na jej finančnú situáciu nemá možnosť uhradiť dlžnú sumu naraz.
Po telefonickom kontakte s Intrum Slovakia s.r.o. sa dohodli na platobnom kalendári, t.j. dlžnú sumu

bude uhrádzať v splátkach 50 Eur k 27. dňu mesiaci.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Csp/198/2019-141 zo dňa 7. júla 2020 vyzval žalovanú
na odstránenie vád podania v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia, pretože podanie
doručené súdu dňa 24.06.2020 je možné podľa svojho obsahu považovať za odvolanie. Súd vyzval

žalovanú, aby špecifikovala, objasnila a doplnila podanie, a to aby ozrejmila, či podaním mienila podať
odvolanie voči rozsudku č. k. 17Csp/198/2019-132 zo dňa 06.05.2020 a ak je podanie odvolaním, aby
ho doplnila o náležitosti odvolania - v akom rozsahu sa napáda a čoho sa odvolateľ domáha. Žalovaná
si uvedené uznesenie prevzala dňa 16.07.2020, avšak nedostatky odvolania neodstránila.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovanej žalobcovi na vedomie dňa 21.08.2020, ktorý následne
vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali súdom priznaný nárok žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
podanie žalovanej nespĺňa náležitosti odvolania vyžadované CSP. Na základe uvedeného navrhol, abyodvolací súd odvolanie podané žalovanou podľa § 386 písm. d) CSP odmietol, alebo aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu
a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné), v súlade s § 378 a §
219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovanej (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov je potrebné podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 232 ods.1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

8. Podľa § 232 ods.2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

9. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

11. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie istiny s príslušenstvom z

nesplateného úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej na základe zmluvy o aktivácii
karty T-mobile VÚB č. 1947371 zo dňa 26.01.2009. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu
žalobe vyhovel, pretože mal preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, pričom lehotu na plnenie uloženej
povinnostiurčil3dniodprávoplatnostinapadnutéhorozsudku.Žalovanápodanímdoručenýmsúduprvej
inštanciedňa24.06.2020(t.j.vlehotenapodanieodvolania)žiadala,abyjusúdzaviazalzaplatiťuloženú

povinnosť v splátkach vo výške 50 Eur k 27. dňu toho ktorého mesiaca. Odvolací súd podanie žalovanej
v súlade § 124 ods. 1 CSP posúdil podľa obsahu ako odvolanie do tzv. paričnej lehoty - lehoty na plnenie
prisúdených nárokov, a preto predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov.

12. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na
zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a

splátky.Súdmusíurčiťvýškukaždejdávkyalebosplátky.Poradímsplatnostisarozumieplynutieparičnej
lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť
konkrétnydeňkaždéhomesiaca,ktorýmjetákonkrétnadávkaalebosplátkasplatná-vykonateľná.Môže
tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby

zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

13. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcejčastirozsudkuvyhovelžalobežalobcuazaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovižalovanúistinu

s prísl. v lehote troch dní od právoplatnosti vydaného rozsudku, rozhodol správne, pretože žalovaná
súdu prvej inštancie nepreukázala, že v paričnej lehote v zmysle ustanovenia § 232 ods. 2 CSP nie je
z jej strany splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne možné. Je tomu tak z dôvodu, že
žalovanásavkonanípredsúdomprvejinštanciekžalobenevyjadrila,súduprvejinštancienepreukázala,nepreložila žiadne listinné doklady, preukazujúce jej zlú finančnú situáciu, ktorá jej objektívne bráni
splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní, ani nepreukázala existenciu dohody so žalobcom na
plnení v splátkach, tak ako tvrdila v odvolaní.

14. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP

a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.