Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616207137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616207137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcov v 1. rade: C. H., A..
XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H. a v 2. rade: P. H., H.. F., A.. XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H., zast.
JUDr. Michal Mudrák, advokát so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava proti žalovanému: U. M., A..
XX.XX.XXXX, W. N. XXX/X, H., zast. JUDr. Marta Vícenová, advokátka, Záhorácka 5478/15B, Malacky,

o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č.k. 5C/156/2016 zo dňa 02.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd V Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C/156/2016, zo dňa 02.10.2018,
p o t v r d z u j e.
Žalovanému proti žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/156/2016 zo dňa 02.10.2018 žalobu žalobcov zamietol a

žalovanému proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade priznal náhrada trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
končí konanie.

2. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že žalovaný je povinný v zmysle §
127 ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka za účelom obhospodárenia ich nehnuteľnosti

umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok. Ďalej sa domáhali, že
za týmto účelom je žalovaný povinný odstrániť zo steny ich rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, na vlastné náklady: kovovú tyč, garáž, letnú kuchyňu, dosky, ktoré
sú navŕtané na ich dome, tuje, drevo, psiu ohradu, pretože existencia a umiestnenie vyššie spomínaných
vecí žalobcom bráni užívať si osobnú slobodu, bráni v prístupe k ich nehnuteľnostiam a zamedzuje
vykonať bežnú údržbu ich nehnuteľností. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemku p. č. X/X a
X/X v k.ú. Rohožník. Na pozemku p. č. X/X majú postavený dom súp. č. XXX a na pozemku p. č. X/

X sa nachádza hospodárska budova. Rodinný dom užívajú od roku 1974 a hospodárska budova bola
naposledy rekonštruovaná v roku 1974. Pozemky p. č. X/XX a X/X v k.ú. Rohožník susedia s
pozemkom p. č. XX/X a XX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Kvôli zdravotným rizikám,
ktoré spôsobuje azbest sa rozhodli zrenovovať strechu domu a hospodárskej budovy.
Tiež sa rozhodli zatepliť ich dom a zrenovovať hospodársku budovu. Aby bolo možné vykonať práce, je
potrebný prístup na pozemok žalovaného. Žalovaný ich nechce pustiť na svoj pozemok a navyše užíva

ich dom, ich severnú stenu, ako svoju štvrtú stenu pre svoje drobné stavby, na výstavbu ktorých nemal
ich súhlas. Pozdĺž celého domu od ulice až po koniec záhrady „lepí všetko“ na ich dom a to: kovovú
tyč, ktorá je pozostatkom čiernej stavby, garáž postavená bez ich súhlasu a v nesúlade so stavebnýmpovolením, letnú kuchyňu postavenú bez stavebného povolenia a ich súhlasu, tuje, ktoré sú posadené
do tesnej blízkosti ich domu bez ich súhlasu, drevo, psiu ohradu. Žalovaný pozatĺkal na ich rodinnom
dome pivničné okienka. V pivnici sú bez svetla. Do kúpeľne, resp. špajze im vidí, keď sa prechádza po

streche spomenutých stavieb. Pri kúpaní a sprchovaní nemajú súkromie, čo vplýva na ich duševné a
fyzické zdravie. Žalovaného vyzvali, aby všetko odstránil a sprístupnil im ich dom a dovolil ho
zrekonštruovať. Žalovaný o tom nechce počuť, na ich výzvy nereaguje. Na písomné výzvy neodpovedá
a osobným ústnym výzvam sa smeje. Vyhráža sa im a stále vymýšľa a pridáva zo svojej strany na
ich dom niečo nové, čím im strpčuje a znepríjemňuje život. Týmto návrhom sa žalobcovia domáhajú

ochrany proti žalovanému, teda proti tomu kto zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva. Bránia sa
proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, trvajú a hrozí ich opakovanie. Dožadujú sa, aby
rušiteľ obnovil pôvodný stav, ktorý bol zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný
výkon oprávnení vlastníka. Kovová tyč, ktorá im bráni v prístupe k ich rodinnému domu je pozostatkom
čiernej stavby - oplotenia, ktorú žalovaný postavil na verejnom priestranstve p. č. 487/5 na pozemkoch
obce. Je spojená s jeho garážou a bezprostredne susedí s ich rodinným domom. Táto

čierna stavba mala byť kompletne odstránená do 28.02.2015, táto tyč neplní žiaden účel. Navyše sa
stačí po nej vyšplhať a hocikto z ulice sa ocitne pri ich okienkach, ktorými môže pozerať do
ich kúpeľne alebo špajze, alebo ich môže cez ne vykradnúť. Na pozemku p. č. XX/X žalovaný postavil
garáž, ktorá bola postavená v nesúlade so stavebným povolením. V časti A/ stavebného povolenia
určil stavebný úrad urbanistické podmienky a v časti B/ architektonické podmienky, ktoré stavebník

nedodržal. Nedodržal predovšetkým urbanistickú podmienku určenú v druhej odrážke časti A/, podľa
ktorej stavba garáže mala byť 0,30m od hranice pozemku p. č. 9. Stavebník - žalovaný stavbu garáže
pristavil k ich rodinnému domu. Väčší je aj pôdorysný rozmer garáže. Garáž nie je ani prefabrikovaná
železobetónová typ 81-1/995, ale je murovaná z odpadových tehál. Spôsob realizácie garáže je aj v
rozpore s dobrými susedskými vzťahmi, keďže im neumožňuje vykonať nutnú údržbu ich rodinného

domu, neumožňuje vykonať zateplenie domu, pristavením garáže došlo k znefunkčneniu pivničných
okienok, čo má za následok, že do pivnice nevniká denné svetlo a nemožno ju vetrať, čím sa zvyšuje
výskyt plesní v pivničných priestoroch. Výskyt plesní sa prejavuje nie len v pivničných priestoroch, ale aj
v izbe používanej v minulosti ako spálňa, v dnešnej dobe zo zdravotných dôvodov radšej ako obývačka,
ktorá sa nachádza nad pivničnými priestormi a v susedstve garáže. Pristavením garáže je zvýšený hluk

v ich obývačke, keďže garáž a obývačka sú oddelené iba jedným múrom. Výskyt plesní v obývačke
sa snažili odstrániť zateplením miestnosti z vnútra, čím sa zmenšila úžitková plocha. Napriek tomu
táto stavebná úprava nepomohla vyriešiť problém, keďže pleseň sa len prekryla a začína sa opätovne
prejavovať na stenách. Problémy s plesňou ich nútia vykonať zateplenie domu zvonka, čomu bráni
stavba garáže. Bezprostredné pristavenie garáže k ich rodinnému domu im spôsobuje závažný problém

a to tlak na psychiku, pretože rovná strecha sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ich kúpeľňového
okienka. Kúpeľňa je oázou čistoty ale aj miestom, do ktorého keď ľudia vojdú, zabudnú na všetky starosti
zlého a špinavého sveta. V ich prípade to neplatí, pretože za oknom ich kúpeľne je rovná strecha garáže,
po ktorej sa často niekto prechádza, pozerá im do kúpeľne a počúva ich. Konaním žalovaného dochádza
k neoprávnenému zásahu do ich súkromia, každodenných intímnych činností. Stres, únavy, depresie,

pocity strachu a úzkosti ich sprevádzajú na každom kroku. Zatepleniu a údržbe ich rodinného domu
bráni ďalšia čierna stavba a to letná kuchyňa, ktorá je pristavená na ich rodinný dom a postavená bez
stavebného povolenia. Táto stavba im spôsobuje rovnaké problémy a ako stavba garáže. Zatepleniu a
údržbe ich rodinného domu bránia aj tuje, ktoré žalovaný zasadil do bezprostrednej blízkosti ich domu.
Nie sú zasadené v dostatočnej vzdialenosti od obvodového muriva, ich koreňové sústavy zadržiavajú

vodu, menia vodné pomery v zemine, spôsobujú zvýšenú vlhkosť a prerastajú pod základy a rušia statiku
domu vznikom prasklín na obvodových múroch budovy. Údržbe a obhospodarovaniu ich pozemku,
rodinného domu a hospodárskej budovy bráni aj drevo naukladané a postavená psia
ohrada na p.č. XX/X na ich stavbu súp. č. XXX. Zatepleniu a údržbe ich rodinného domu bránia aj
žalovaným susedom pozatĺkané pivničné okienka. Negatívne následky susedových nelegálnych stavieb

prilepených na ich dom sa prejavujú už niekoľko rokov. Pokúšali sa tento problém riešiť u
samotného suseda a u viacerých štátnych orgánoch, avšak neúspešne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že kovová tyč bola odstránená, bola pozostatkom ochrany
ich súkromia, nakoľko žalobcovia už 3 roky monitorujú kamerovým systémom ich dom. Garáž bola

postavenápred17rokmi apomáhalimjustavaťsámžalobcasosynom,15rokovnemalžiadnenámietky
voči tejto stavbe. Stavba bola postavená a skolaudovaná. Všetky povolenia riešil
stavebný úrad. Garáž sa 2 roky nepoužíva na parkovanie áut, ale ako sklad bežných vecí. Nerušia
preto žalobcov štartovaním a hlukom. Letná kuchyňa bola postavená na základe ohlášky drobnej stavby,asi 15 cm od hospodárskej budovy žalobcu je po celej dĺžke urobená odvodňovacia drenáž vsypaná
kameňom a tuje sú 40cm od hospodárskej budovy žalobcu a nijako nezasahujú a ani sa nedotýkajú
stavby žalobcu. Sú zasadené v kontajneroch, ktoré sú umiestnené v zemi. Drevo je naukladané pri plote

v ohrade pre psa. Plot aj ohrada pre psa je postavená na jeho pozemku na základe povolení. Psia
ohrada vôbec nezasahuje dom žalobcov a dotýka sa len jeho plotu. Žalobcovia ho nijako neinformovali
o zateplení domu a výmeny strechy. Ani osobne ani cez stavebný úrad. Nevie o akej slobode žalobca
hovorí, nakoľko má načierno postavenú hospodársku budovu, ktorá je nalepená na ich plot a taktiež
má nalepenú časť výbehu pre ošípané na ich plote, čím ho znehodnocuje. Pri plote má nasadený vinič,

ktorý sa ťahá nad ich plot, čím tieni ich pozemok a znehodnocuje plot. Žalobca ich neustále monitoruje
a sleduje. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o porušení ich práv.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka
vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup
na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,

je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Žalobu žalobcov,
aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom vstup na jeho pozemok na nevyhnutú dobu
a v nevyhnutnej miere za účelom obhospodárenia ich nehnuteľnosti, súd musel zamietnuť. Zhodne so
žalovaným je súd toho názoru, že petit, tak ako ho uviedli žalobcovia je neurčitý a
nevykonateľný. Uznesením zo dňa 16.01.2017 boli súdom vyzvaný na odstránenie vád podania, kde

boli presne poučení ako treba vady odstrániť. Bolo im vysvetlené, že je potrebné presne špecifikovať
nehnuteľnosti uvedené v petite, uvedenie náš dom a jeho pozemok je nedostatočné. Bolo jasne
uvedené, že nehnuteľnosti je potrebné označiť tak, ako sú uvedené v katastri nehnuteľností a to
súpisným číslom, katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva. Žalobcovia i napriek poučeniu vôbec
nešpecifikovali pozemok, ktorý im má žalovaný sprístupniť. Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť,

že nebolo vôbec v konaní preukázané, že žalovaný nie je pripravený si svoju zákonnú povinnosť
sprístupniť pozemok v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka splniť,
ak bude zo strany žalobcov riadne vyzvaný, aby tak učinil. Žalobcovia nemajú vypracovaný žiaden
projekt na opravu strechy a zateplenie domu, nie je vôbec preukázané, či potrebujú k vykonaniu
týchto prác prístup na pozemok žalovaného. Žalovaného pred tým, ako podali žalobu na súd, nijakým

spôsobom nekontaktovali, nežiadali o sprístupnenie pozemku za účelom obhospodárenia si svojej
nehnuteľnosti. Žalobcovia sa ďalej domáhajú odstránenia garáže, ktorá je postavená na pozemku
žalovaného. Odôvodňujú to tým, že garáž bola postavená nie v súlade so stavebným povolením. Z
predložených listín vyplýva, že na stavbu garáže bolo vydané stavebné povolenie dňa 10.11.1999 a dňa
27.10.2011 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívať garáž stavebníka U., na

p.č. XX/X, Rohožník. Ďalej je nesporné, že garáž je postavená na pozemku žalovaného. Zo svedeckých
výpovedí bolo preukázané, že so stavbou garáže žalovanému pomáhal žalobca v 1. rade a jeho syn.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka súd môže dať odstrániť stavbu, ktorá je postavená
na cudzom pozemku. Predmetná garáž nie je postavená na pozemku žalobcov, ale je postavená na
pozemkužalovaného. Nejdetedaostavbupostavenúnacudzompozemku,apretosúdniejeoprávnený

rozhodnúť o jej odstránení. Súd nemôže dať odstrániť stavbu z dôvodu, že táto bola postavená nie v
súlade so stavebným povolením. Navyše bolo v konaní preukázané, že so stavbou garáže pomáhali
žalovanému žalobca v 1. rade so synom, teda žalobcovia od začiatku mali vedomosť o tom, že garáž sa
stavia k stene ich domu a nie je dodržaný odstup 0,30 m od hranice pozemku parc. č. 9 ako bolo uvedené
v stavebnom povolení. Súd nie je ani oprávnený skúmať kolaudačné rozhodnutie. Ďalej súd poukazuje

na vyjadrenie prokurátora zo dňa 20.11.2013 č. Pd 67/13-13, ktorý sa zaoberal danou vecou na základe
podnetu žalobcov, kde okrem iného uvádza že:" stavba garáže je dlhú dobu postavená, táto bola podľa
vyjadrenia obce predmetom riešenia komisie pre verejný poriadok a životné prostredie, ktorá pri šetrení
zistila, že stavba garáže bola postavená v súlade s dohodou medzi stavebníkom a podávateľom
podnetu, keď mal podávateľ podnetu uvedenú garáž stavebníkovi stavať, pričom pri samotnej realizácii

stavby mohol podávateľ podnetu svoje požiadavky uplatniť, čo neurobil, preto je nutné prihliadať na
ochranu nadobudnutých práv v dobrej viere." Súd sa plne stotožňuje s týmto posúdením prokurátora.
Žalobcovia sa domáhali aj odstránenia kovovej tyče, letnej kuchyne, dosiek, ktoré navŕtal žalovaný
na ich dom, tují, dreva a psej ohrady. Súd vykonal obhliadku nehnuteľností žalovaného a žalobcov.
Vykonanou obhliadkou nebolo zistené, že by sa predmetné veci, odstránenia ktorých sa domáhajú

žalobcovia nachádzali na ich pozemku, alebo že by ich umiestnenie nejakým spôsobom zasahovalo
do ich práv a znemožňovalo by im užívať ich nehnuteľnosti riadne. Kovová tyč je položená na streche
garáže žalovaného a nijako nezasahuje do práv žalobcov. Letná kuchyňa je postavená na pozemku
žalovaného, nijakým spôsobom nebráni v užívaní nehnuteľnosti žalobcov. V prípadetejto letnej kuchyne ide o drobnú stavbu, ktorá bola ohlásená stavebnému úradu a bola
stavebným úradom vybavená pod sp. zn. 16/3746/2011. Tuje sú zasadené v dostatočnej vzdialenosti od
steny domu žalobcov, takmer všetky sú vsadené do kvetináčov. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz,

ktorýbypreukazovalichtvrdenie,žekorenetýchtotujíspôsobujúproblémysostatikouichnehnuteľnosti.
Psia búda je postavená na pozemku žalovaného a nachádza sa pri oplotení, ktoré
je postavené na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného. Drevo je taktiež naukladané na pozemku
žalovaného a to pri plote, ktorý je na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného. Umiestnenie psej ohrady
a uloženie tohto dreva nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalobcov. Nebolo vôbec preukázané, že

by žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcov umiestnením predmetných vecí alebo
by ich umiestnením vážne ohrozoval výkon ich práv. Neboli vôbec naplnené zákonné dôvody, pre ktoré
by súd mohol nariadiť odstránenie predmetných vecí, preto súd musel žalobu aj v tejto časti zamietnuť.
Žalobcovia sa domáhali odstránenie garáže a letnej kuchyne aj z dôvodu, že im tieto stavby prekryli
pivničné okienka a znemožňujú prenikanie denného svetla do pivnice. Súd musí uviesť, že aj keby
bol dodržaný odstup garáže 30 cm od steny domu žalobcov, na ktorej sa nachádza aj malé pivničné

okienko, došlo by k jeho zatieneniu. Voči stavebnému povoleniu žalobcovia nemali žiadne námietky.
Navyše súd pri obhliadke nehnuteľnosti žalobcov zistil, že v pivnici žalobcov sa nachádza množstvo vecí
a rôznych káblov, ktoré sú umiestnené aj pred pivničným oknom, ktoré nie je vôbec cez káble vidieť,
takže aj samotní žalobcovia svojim konaním znemožnili prístup svetla cez pivničné okno. Obhliadkou
bolo zistené, že samotná stavba letnej kuchyne nezakrýva druhé pivničné okienko. Pred toto okienko

dal žalovaný skriňu, a to ako tvrdil, z dôvodu, že žalobcovia ho cez toto okno sledovali. Odstránenia
skrine sa žalobcovia nedomáhali. Žalobcovia ďalej uvádzajú problém s plesňami v ich dome, z dôvodu
stavby garáže. Obhliadkou neboli zistené tieto problémy a žalobcovia nepredložili žiaden
dôkaz, ktorý by potvrdil tieto ich tvrdenia. Žalobcovia predložili v konaní súkromné znalecké posudky a to
posudok Ing. Q. Q., znalca z odboru geodézie a kartografie č. 14/2018, ktoré súd prvej inštancie

vyhodnotil ako nepodstatné pre konanie. Posudky len uvádzajú, že pri stavbe garáže nebolo dodržané
stavebné povolenie, čo je zrejmé aj z iných predložených dokladov. Relevantné je to, že len z dôvodu
nedodržania stavebného povolenia, konkrétne nedodržania odstupu 30 cm od hranice pozemku, nie
je možné rozhodnúť o odstránení predmetnej garáže. Posudok, ktorý sa vyjadruje k otázke požiarnej
bezpečnosti je tiež pre spor irelevantný. Skutočnosť že môže dôjsť k požiaru domu žalobcov, ak začne

horieť garáž žalovaného, nie je zákonným dôvodom, pre ktorý by súd mohol rozhodnúť o odstránení
garáže. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených dôvodov, prijal súd prvej inštancie
záver, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol. Právne vec posúdil podľa § 123 OZ, § 124 OZ, §
127 ods. 1 a 3 OZ, § 135c OZ. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 255ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia z dôvodu
podľa §365 ods.1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedli, že súd sa v zmysle žaloby zaoberal dvoma nárokmi a
to návrhom na umožnenie vstupu na pozemok žalovaného a návrhom na odstránenie vecí
špecifikovaných v petite žaloby. Nesúhlasia s tým, že petit prvého návrhu je v rozsudku ako neurčitý a
nevykonateľný, pretože jednak doplnili návrh v zmysle uznesenia zo dňa 16.01.2017, a jednak je z

kontextu celej žaloby zrejmé t.j. určité a tým pádom aj vykonateľné, o aké nehnuteľnosti
žalovaného ako aj žalobcu sa jedná - žaloba obsahuje na viacerých miestach identifikáciu nehnuteľností
sporovýchstrán,t.j.čísloparcely,katastrálneúzemie,čísloLVakoajvýpisylistovvlastníctva.Nesúhlasia
s tým, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný nie je pripravený si splniť povinnosť v
zmysle §127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a že žalobca žalovaného nijakým spôsobom nekontaktoval.

Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní viackrát uviedol, že ústne ako aj písomne kontaktoval
žalovaného a ten ho len vysmial a vyhrážal sa mu. K uvedenému tiež podotkli, že nie sú povinní pri
oboznámení povinnej osoby v zmysle §127 ods. 3 Občianskeho zákonníka disponovať už projektovou
dokumentáciou na opravu strechy príp. zateplenie. Pokiaľ ide o odstránenie garáže uviedli,
že garáž je postavená síce na základe stavebného povolenia zo dňa 10.11.1999 avšak rozpore s ním,

napriek tomu došlo v roku 2011 k jej kolaudácií - č.SOU-R/2011/10/3747/75-Ko. Garáž mala byť v zmysle
uvedeného postavená 0,30 m od hranice pozemku par. č. 9 -t.j ich nehnuteľnosti a mala byť postavená
použitím určených stavebných materiálov. Stavba garáže nebola zrealizovaná, tak ako je uvedené v
stavebnom povolení, ktoré je súčasťou dôkazov predložených v konaní. Uvedené je preukázané aj
znaleckýmposudkom,ktorýbolpredloženývkonaníakodôkaz.AjvsamotnomprešetreníveciOkresnou

prokuratúrou Malacky: list. Č.Pd 67/13-13 z 20.11.2013 bolo uvedené cit., že: ...je však jasné, že mal byť
vypracovaný protokol o ústnom pojednávaní, pretože neboli splnené podmienky §81 ods.2 Stavebného
zákona, keďže sa stavba nedokončila v súlade s overenou dokumentáciou a boli
zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby.“ Od r. 2011 sa domáhajú napravenia tohtoprotiprávneho stavu na obci ako stavebnom úrade, Slovenskej stavebnej inšpekcii, krajskom stavebnom
úrade v Bratislave ako aj podaním podnetu na preskúmanie postupu správneho orgánu na prokuratúre,
t.j. nie je pravdivé tvrdenie, ktoré si súd osvojil, že žalobca súhlasil s kolaudáciou garáže. Žalobca o

kolaudácii garáže totiž ani nevedel. Nakoľko garáž bola evidentne postavená v rozpore so stavebným
povolením došlo k jej zmene - je pristavaná k ich nehnuteľnosti, mali byť jednoznačne účastníkmi
kolaudačného konania, t.j. nemohli v čase konania kolaudácie uviesť svoje námietky. Nakoľko vyčerpali
všetky mimosúdne možnosti riešenia predmetného protiprávneho stavu podali na súd žalobu, ktorou
žiadajú odstránenie stavby garáže. Súd ako posledná inštancia má právo zmeniť tento protiprávny stav.

Tým, že došlo k postaveniu garáže odlišným spôsobom ako je uvedené v stavebnom povolení sa im
obmedzilo ich vlastnícke právo - nemajú prístup z jednej strany k nehnuteľnosti, zatienenie pivničných
priestorov, plesnivé steny. Súd prvej inštancie došiel k skutkovému záveru, že žalobca v 1. rade
a jeho syn osobne pomáhali žalovanému pri stavbe garáže. Uvedené nie je pravda. Súd prvej inštancie
tento skutkový záver ustálil len na základe tvrdenia žalovaného, ktorý podložil svedectvami dvoch osôb.
Prvou osobou je Q., ktorý u žalovaného dlhodobo pracuje a sú kamaráti, čo tento svedok potvrdil

aj svojou výpoveďou. Druhým svedkom je P. O., ktorá je kamarátkou manželky žalovaného. Obaja
svedkovia tak majú veľmi blízky vzťah k žalovanému, prvý svedok dokonca od neho pracovne a finančne
závisí.Svedkyňasíceuviedla,ženastavbepracovalžalobcaajehosyn,aležalobcuosobnenepoznalaa
jeho meno jej vraj len niekto povedal. Zároveň ho medzi fotografiami nevedela rozpoznať. Syna žalobcu
nepoznala už vôbec a ňom sa len domnievala. Pre oboch svedkov zároveň platí, že je veľmi podivné,

ak si pamätajú osoby, ich mená a skutočnosti po takmer 20 rokoch. Preto svedkovia žalovaného nie sú
dôveryhodní a ich výpovede sú nepoužiteľné. Skutočnosť, že na stavbu garáže žalovaného bolo vydané
stavebné povolenie alebo kolaudácia, neznamená, že na takúto stavbu sa nemôže uplatniť ustanovenie
§ 127 Občianskeho zákonníka. Aj takouto stavbou resp. jej úpravami môže dôjsť k ohrozeniu susednej
nehnuteľnosti. A v tomto prípade stavbou garáže v rozpore so stavebným povolením a stavbou kuchynky

bez stavebného povolenia je ohrozené riadne užívanie domu žalobcov, ktorý na mieste stojí podstatne
dlhšie, zabezpečuje základnú životnú potrebu žalobcov. Aj sudca v konaní na súde prvej inštancie pri
osobnej ohliadke nehnuteľnosti skonštatoval, že nehnuteľnosť žalobcov potrebuje rekonštrukciu. Práve
tomu bráni existencia garáže a kuchynky. Z rozsudku je zjavné, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal súkromnými znaleckými posudkami predloženými žalobcami. Z tohto dôvodu

súdnedostatočnezistilskutkovýstavajehorozhodnutiejepredčasné.Zároveňsúdtýmriadneneposúdil
všetky podstatné argumenty žalobcov, tieto ani riadne nezdôvodnil v rozsudku a tým svojim konaním
znemožnil žalobcom riadne uskutočniť im patriace procesné práva. To viedlo k
nepriaznivému rozhodnutiu v neprospech žalobcov. Pokiaľ ide o odstránenie kovovej tyče, letnej
kuchyne , dosiek, ktoré navŕtal žalovaný na dom, tují, dreva a psej ohrady uviedli, že kovová tyč

je pozostatkom čiernej stavby, táto mala byť kompletne odstránená v termíne do 28.2.2015, čo do
dnešného dňa nebolo urobené a zároveň môže jej neodstránenie v budúcnosti spôsobiť
škody-ľahšíprístupzlodejovknašejnehnuteľnosti.Uviedli,ževzmysleObčianskehozákonníkavlastník
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje - má právo teda
žiadať o jej odstránenie. Odstránenia letnej kuchynky sa domáhajú na základe toho, že jej stavba im

znemožňuje prenikanie denného svetla do pivnice. Súd vo svojom rozsudku uvádza, že majú v pivnici
množstvo vecí a káblov pri okne, čo spôsobuje tiež zatienenie, s týmto nesúhlasia, nakoľko bez ohľadu
na to, čo sa v ich pivnici nachádza a čo nie, letná kuchyňa im zamedzuje k prístupu
k dennému svetlu. Pokiaľ ide o tuje, psia búda a drevo, tak vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom stačí, že ide o možnosť hrozby vzniku

zásahu v budúcnosti. Na základe uvedeného majú za to, že v budúcnosti dôjde k zásahu do
ich o vlastníckeho práva. Predmetné tuje nie sú všetky vsadené do kvetináčov, čo s odôvodňuje obavu,
že blízkosť posadených tují k stene domu spôsobí narušenie statiky domu. To isté platí aj pre psiu búdu
a drevo, ich blízkosť im totiž znemožňuje vykonať plánované udržiavacie práce na dome. Na základe
uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. zn. 5C/156/2016 - 396

zo dňa 02.10.2018 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žiadali priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril písomne žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje s právnou
argumentáciou súdu, podľa ktorej v zmysle § 127 ods. 3 OZ vlastníci susedných pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za ďalej špecifikovaných podmienok. Je preto

logické, že je potrebné splniť nasledovné podmienky: špecifikáciu potrebnej údržby alebo opravy - vecne
aj časovo. V prípade potreby rozhodnutia stavebného úradu, tak sa preukázať takýmto rozhodnutím.
Rozsah opráv je potrebné predložiť aj z dôvodu, aby údajnou ochranou vlastníctva žalobcu nedošlo
k poškodeniu vlastníctva žalovaného. Ďalej je potrebné určenie nevyhnutného rozsahu prístupu napozemok (aspoň jednoduchým grafickým znázornením) a navrhnutím časových lehôt z pohľadu dĺžky
lehoty a konkrétneho termínu, ako aj preukázanie, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu - žalovaný
sa v konaní vyjadril, že ak by ho žalobcovia „normálne“ oslovili, že si chcú opraviť strechu a

potrebujú prístup cez jeho nehnuteľnosť, nemal by problém im to umožniť. Argumentácia žalobcu, že nie
je potrebné disponovať už projektovou dokumentáciou na opravu strechy, príp. zateplenia už naznačuje ,
že sám ešte nevie rozsah prác a nemôže teda od žalovaného spravodlivo požadovať všeobecný súhlas,
vzhľadom aj na vzťahy, ktoré medzi susedmi dlhodobo vládnu. Pokiaľ ide o odstránenie garáže - v
konaníbolopreukázané,žestavbagarážebolapovolenástavebnýmúradom,bolariadneskolaudovaná.

Túto skutočnosti nesporovali ani žalobcovia. Garáž je postavená na pozemku vo vlastníctve žalovaného.
Nebolo preukázané, že stavba garáže by ohrozovala majetok alebo zdravie žalobcov. Neexistuje preto
zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd nariadiť odstránenie stavby. Pokiaľ ide o odstránenie ostatných
hnuteľných vecí - v tejto časti súd rozhodol po vykonaní obhliadky na mieste samom. Obhliadkou mal
preukázané, že všetky veci sa nachádzajú na pozemku žalovaného, že žalobcov žiadnym spôsobom
neobmedzujú, nezasahujú do ich práv. Nie je ani možné identifikovať akým spôsobom do budúcnosti by

mohli označené veci, napr. tuje zasahovať do ich vlastníctva. Súd vykonal všetky navrhované dôkazy a
je teda zrejmé, že žalobcovia svoje tvrdenia nemajú možnosť preukázať relevantným spôsobom, napriek
tomu trvajú na nich trvajú i keď sú založené výlučne na ich subjektívnych pocitoch a obavách. Navrhol,
aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvého studňa a žalobcov zaviazal k náhrade
trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami preskúmal vec,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

31.08.2021; otermíneverejnéhovyhláseniarozsudkubolistranysporu,upovedomenézákonným
spôsobom(§378ods.1,§219ods.1,ods.3,§385ods.1CSP.).Odvolacísúdprirozhodovanívychádzal
zvyššieuvedenýchzákonnýchustanoveníazoskutočností,ktorévyšlinajavonajneskôrdokoncalehoty
na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom

prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku i v čase podania odvolania.
8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách
konania potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody
9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žalobného nároku
zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo
a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu

zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené.
10. V odvolaní žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V
súvislostisnámietkounesprávnehoprávnehoposúdeniavecijepotrebnéuviesť,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobcovia v odvolaní namietali,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( §
365 ods. 1 písm. f) CSP). K uvedenému odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v

súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonanýchdôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania .

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového
poriadku, alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Odvolatelia v podanom odvolaní v podstate poukázali na argumentáciu prezentovanú pred súdom

prvej inštancie a ich odvolanie neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti. Obsah odvolania teda
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

13. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že nie je pravda, že nebolo preukázané, že žalovaný nie
je pripravený si splniť povinnosť v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a že žalobca žalovaného
nijakým spôsobom nekontaktoval. Žalobca v žalobe ako aj na pojednávaní viackrát uviedol, že ústne
ako aj písomne kontaktoval žalovaného a ten ho len vysmial a vyhrážal sa mu. Taktiež namietali, že nie
sú povinní pri oboznámení povinnej osoby v zmysle §127 ods. 3 Občianskeho zákonníka disponovať

už projektovou dokumentáciou na opravu strechy príp. zateplenie. K tomu odvolací súd uvádza, že
pokiaľ sa žalobcovia domáhajú vstupu na pozemok žalovaného za účelom obhospodarovania svojej
nehnuteľnosti je potrebné preukázať dôvodnosť žaloby a to z hľadiska vecného a časového a
uviesť na akú nevyhnutnú dobu a za akým účelom je vstup na pozemok žalované ho potrebný. Ako
správne konštatoval aj súd prvej inštancie žalobcovia neuviedli konkrétne čo, ani v akom rozsahu

a kedy budú robiť. Odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti
umožnenia nevyhnutného vstupu na pozemok žalovaného. Preto iba všeobecné tvrdenia žalobcov, že
budú rekonštruovať strechu a pod., bez ďalšieho vymedzenia nepreukazuje samo osebe dôvodnosť
vstupu na pozemok žalovaného a v tejto súvislosti ani dôvodnosť požadovaného odstránenia
vecí.

14. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že viackrát ústne ako aj písomne kontaktovali žalovaného a tento im
vstup na jeho pozemok neumožnil, tak tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázali, pričom sám žalovaný
uviedol, že s umožnením vstupu problém nemá. Preto žalobcovia nepreukázali, že žalovaného vyzvali
na dobrovoľné splnenie povinnosti a ten to odmietol.
15. Žalobcovia v odvolaní namietali, že sa dožadujú odstránenia vecí, ktoré ich nad mieru primeranú

obťažujú, zasahujú do výkonu ich vlastníckeho práva a sú aj potencionálnou hrozbou zásahu do ich
vlastníckeho práva aj do budúcnosti. Avšak ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie žalobcovia nepreukázali, že veci, ktorých odstránenia sa dožadujú zasahujú do výkonu ich
vlastníckychpráv,aleboich ohrozujú,alebožežalovanýichumiestnenímnadmieruprimeranúpomerom
obťažoval žalobcov, čo vyplynulo najmä z obhliadky vykonanej súdom. Pokiaľ sa domáhajú odstránenia

garáže, tak je potrebné uviesť, že táto bola postavená na základe stavebného povolenia. Hoci nie je
nie je dodržaný odstup tejto stavby od nehnuteľnosti žalobcu je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného
dokazovania (vyjadrenia obce, stanovisko prokuratúry, výsluch svedkov) bolo preukázané, že žalobca
sám pomáhal garáž stavať a súhlasil s jej umiestnením. Znalecké posudky predložené žalobcami
v konaní preukazujú už známu a nespornú skutočnosť, že nebolo dodržané stavebné povolenie pri

výstavbe garáže a to aj v dôsledku súhlasu žalobcu s jej umiestnením. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané ani namietané zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcov (vznik plesní, tienenie).
Taktiež ostatné veci, ktorých odstránenie požadujú žalobcovia nezasahujú do jeho vlastníckeho právaani ho neohrozujú, nachádzajú sa na pozemku žalovaného a žalobcovia nepreukázali dôvodnosť ich
odstránenia.

16. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.1,
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu vznikol

proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).