Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Szántaiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202964
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120202964.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v právnej veci žalobkyne: Z. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX. októbra 3, O., proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, O., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje 1/2-icu spoločného záväzku voči O. Y., nar. XX.XX.XXXX
zo zmlúv o nájme rodinného domu, ktorá predstavuje sumu 1633,50 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje 1/2-icu spoločného záväzku voči O. Y., nar. XX.XX.XXXX
zo zmlúv o nájme rodinného domu, ktorá predstavuje sumu 1633,50 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1200 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2020 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode manželstva.
2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 21Pc/27/2018-52 zo dňa 22.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2019.
Uviedla, že počas manželstva nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadny
hmotný ani nehmotný majetok. Vznikli im iba dlhy zo spoločného prenájmu nehnuteľnosti na ul. Z.
XX, O., ktorý mali spoločne prenajatý v čase od 09/2016 do 08/2018 u prenajímateľky - O. Y. - X..
Neplatením sumy nájomného vznikla prenajímateľke pohľadávka vo výške 4582,92 eur s úrokmi, z čoho
spoločná dlžná suma nájmu manželov je 3267 eur. Žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval
v mesiaci 08/2018. Prostredníctvom mediátorky sa snažila vysporiadať dlh na nájomnom, žalovaný na
výzvy nereagoval. Žiada vyporiadať dlh, tak, že polovicu súd prikáže žalobkyni a polovicu žalovanému
a zaviaže žalovaného, aby uhradil žalobkyni sumu 1200 eur.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 21Pc/27/2018-52
zodňa22.05.2019,dohoduozačatímediáciezapísanejvEKMpodč.1/2020zodňa28.02.2020,žiadosť
o začatie mediácie EKM 2/2020 zo dňa 14.02.2020, dohodu o ukončení mediácie zapísanej v EKM
pod č. 1/2020 zo dňa 28.02.2020, dohodu o uznaní dlhu zo dňa 28.02.2020, splátkový kalendár zo
dňa 28.02.2020, zmluvu o nájme rodinného domu zo dňa 01.05.2018 s prílohou č. 1, zmluvu o nájme
rodinného domu zo dňa 01.05.2017, vyúčtovanie nájomného, prehľad splátok.4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalobu mal žalovaný riadne doručenú do vlastných rúk dňa
15.03.2021. Na pojednávaniach uskutočnených dňa 06.07.2021 a 03.08.2021 sa nezúčastnil.
5. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 21Pc/27/2018-52 zo dňa 22.05.2019, dohody o začatí mediácie zapísanej v EKM pod č. 1/2020
zo dňa 28.02.2020, žiadosti o začatie mediácie EKM 2/2020 zo dňa 14.02.2020, dohody o ukončení
mediácie zapísanej v EKM pod č. 1/2020 zo dňa 28.02.2020, dohody o uznaní dlhu zo dňa 28.02.2020,
splátkového kalendára zo dňa 28.02.2020, zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 01.05.2018 s
prílohou č. 1, zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 01.05.2017, vyúčtovanie nájomného, prehľad
splátok a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 21Pc/27/2018-52 zo dňa 22.05.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 05.06.2019 bolo manželstvo strán sporu rozvedené.
8. Z dohody o ukončení mediácie zapísanej v EKM pod č. 1/2020 zo dňa 28.02.2020 a dohody o uznaní
dlhu zo dňa 28.02.2020 bolo zistené, že žalobkyňa uznala svoj dlh voči O. Y. v sume XXXX,XX eur z
titulu Zmluvy o nájme zo dňa 08/2016.
9. Zo zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 01.05.2017 a 01.05.2018 bolo zistené, že žalobkyňa a
žalovanýakonájomcoviauzavrelisO.Y.,rod.P.nájomnúzmluvu,predmetomktorejbolnájomrodinného
domu so súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na ul. Z., obec O. na dobu nájmu do 31.12.2018 za nájomné
700 eur.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žiada, aby bola suma 1200 eur priznaná ako vyrovnací podiel,
nakoľko ide o polovicu splátok, ktoré uhradila na spoločný dlh za žalovaného.
11. Z vyúčtovania nájomného bolo zistené, že celkový dlh žalobkyne a žalovaného predstavoval sumu
5358,74 eur.
12. Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
13.Podľa§148ods.1Obč.zák.zánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.
14. Podľa § 149 ods. 1, 3, 4 Obč. zák. (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.
15. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou, ktorou žiada
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), je dôvodná. BSM v danom
prípadezaniklorozvodommanželstvažalobkyneažalovaného,stranysanajehovyporiadanínedohodli,
a preto je potrebné ho vyporiadať na základe žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote
troch rokov.
17. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako manželia - nájomcovia spoločne počas trvania
manželstva uzatvorili zmluvu o nájme rodinného domu dňa 01.05.2018 s prenajímateľkou O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, z ktorého vzťahu vznikol stranám dlh vo výške 3267 eur, ktorá tiež nebola v konaní sporná.
18. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky
a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva
stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie
spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím
ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho
zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených
spoločných dlhov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov
podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu
jednému z účastníkov. Žalobkyňa navrhla, aby splatenie dlhu bolo prikázané obom manželom po
polovici, t.j. v sume 1633,50 eur (1/2 zo sumy 3267 eur), pričom tak súd aj učinil.
19. Pri určení výšky výplaty vyrovnacieho podielu žalobkyňa žiadala zohľadniť ňou zaplatené splátky
úveru. Podľa judikatúry pokiaľ sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení
spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich
náhradu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo/14/2006). Táto skutočnosť sa
potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú sumu druhému na
vyrovnanie jeho podielu. V konaní nebolo sporné, že po rozvode manželstva splácala predmetný dlh iba
žalobkyňa. Výška ňou uhradených splátok po rozvode manželstva do rozhodnutia súdu predstavovala
spolu sumu 2091,74 eur + 1130 eur, t.j. 3221,74 eur, táto sporná nebola a preto tieto platby súd zohľadnil
podľa návrhu žalobkyne v sume 1200 eur, ktorá predstavuje menej ako polovicu a zaviazal žalovaného
zaplatiť túto sumu žalobkyni.
20. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 C.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.
21. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z
bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 C.s.p., §
150 Obč. zák.). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu
vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v
konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Dôležité je, že rovnako tak žalobkyňa ako
aj žalovaný sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli. Pokiaľ sa bývalí manželia na vyporiadaní BSM
nedohodnú, niet inej cesty než domáhať sa jeho vyporiadania na súde, a teda podanie žaloby je už
len dôsledkom toho, že manželia neboli ochotní (schopní) sa dohodnúť, a teda možno konštatovať, že
obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich, musel podať žalobu na súd. V konaní súd potom nie je viazaný
návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný vyporiadať ho v súlade so zásadami
uvedenými v § 150 Obč. zák. bez ohľadu na návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre
účely náhrady trov konania nenáležité.
22. Z tohto dôvodu má súd za to, že hoci súd vyporiadal BSM na základe žaloby žalobkyne, a teda
v zásade bolo žalobe vyhovené, zásada úspechu žalobkyne podľa § 255 ods. 1 C.s.p. sa nepoužije,
pretože je podľa súdu pri rozhodovaní o trovách daný dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p., a to práve z
vyššie uvedených dôvodov - charakteru konania, osobitného postavenia strán a aj z dôvodu, že súdnie je v tomto konaní viazaný návrhmi strán. V konaní nemožno konštatovať úspech či neúspech ani
jednej strany, pretože súd (bez ohľadu na to, aké boli návrhy strán) aj tak pristúpi k vyporiadaniu podľa
svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, a práve táto povinnosť súdu a jeho možnosť ísť
aj nad rámec návrhov strán, resp. odchýliť sa od nich, má značný vplyv na to, či a do akej miery bude
žalobe vyhovené, preto zásada úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť. S poukazom na
to potom súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, pretože v okolnostiach prípadu
videl vyššie opísané dôvody osobitného zreteľa, na ktoré je podľa názoru súdu nutné prihliadať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.