Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202987
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220202987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XX, proti osobe povinnej - odporcovi: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, Q., zastúpenému
splnomocnencom: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Šafárikova 1522/42,
Galanta,ourčenievýživného,oodvolanínavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStreda
zo dňa 7. decembra 2020, č.k. 12Pc/8/2020-145, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu vo zvyšku p o
t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporcovi uložil platiť na výživu navrhovateľky
sumu 180 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred do rúk navrhovateľky, počnúc dňom
20.08.2020. Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 20.08.2020 do 07.12.2020 v
sume 66,77 eur, ktorý súd odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke v celosti do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 63 ods. 1, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákone o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľka preukázala, že je výživou odkázaná na svojich
rodičov, keďže v súčasnosti študuje, pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie a uplatnenie v
pracovnom procese. V súčasnosti je bez dostatočného vlastného príjmu, bez majetku a nie je ešte
schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má navrhovateľka v súvislosti so stravou
a školou (od októbra však na stredných školách pre Covid-19 prebieha vyučovanie dištančnou formou

- z domu online), tiež na lekárov, resp. lieky. Matka v súčasnosti zabezpečuje navrhovateľke bývanie,
bežné potreby a jazykový kurz. Otec navrhovateľke poskytuje síce výživné, podľa navrhovateľky však
nie v dostatočnom rozsahu. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Tieto
skutočnosti odôvodňujú určenie výživného otcovi navrhovateľky, nakoľko sa na jeho výške nedohodli
sami. Okrem bývania a stravovania na internáte (tieto výdavky sú v súčasnosti čiastočne nahradené
výdavkami na tlačenie študijného materiálu z domu), doučovania a výdavkov na lekárov a lieky nemá
navrhovateľka významne zvýšené výdavky, žiadne nákladné účelné voľnočasové aktivity. Pri úprave

výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie
pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až
30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na
počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čov prípade odporcu predstavuje rozsah 240 až 360 eur. Za primeranú na pokrytie potrieb navrhovateľky aj
možnostiam otca tak súd určil sumu navrhovanú odporcom 180 eur mesačne. V danom prípade, nakoľko
ide o plnoleté dieťa, je súd viazaný návrhom, a teda uplatneným nárokom navrhovateľky, preto vo zvyšku

(nad rámec určenej čiastky) súd návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť otcovi navrhovateľky súd určil
v znení zákona od podania návrhu. Keďže vyživovaciu povinnosť súd upravil spätne, a to od podania
návrhu, do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol otcovi na výživnom dlh: v mesiacoch august a september
výživné uhradil v určenej výške, od 17.09.2020 mal na základe vykonateľného uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia platiť 150 eur mesačne, preto dlh vznikol v rozsahu 30 eur (suma nad rámec

neodkladného opatrenia - v októbri, novembri a decembri - za obdobie 2 mesiacov (x 30 eur) a 7 dní
mesiaca december 2020 - 30/31 x 7). Dlh je povinný zaplatiť v celosti do určenej lehoty. Podľa § 52 CMP
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa §
57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku podala v zákonnej lehote

odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a výživné určiť v sume 600
eur mesačne. Podľa jej názoru súd rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pretože pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti neprihliadol v rovnakej miere na životné pomery posudzovaných
a na jej životné pomery a náklady spojené so štúdiom. Podľa jej názoru otec je preukázateľne schopný
poskytovať vďaka svojim možnostiam a finančným príjmom v jeho novej rodine toľko prostriedkov, aby

boli uspokojované jej potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoja záujmov a záľub, a na prípravu jej
budúceho povolania. Prvoinštančný súd neprihliadol na neprimerané majetkové riziká, ktoré si povinný
celý čas na seba bral, a tým zvyšoval úmyselne svoje životné náklady a neskúmal, že odporca úmyselne
predložil súdu vypočítanú mzdu od svojho zamestnávateľa tak, že mu skreslila čistú mzdu, aby bola
nižšia a tak vyhodnotil nižšie príjmy. Poukázala na to, že je odkázaná na výživu svojich rodičov. Ona

dokázala, že otcov príjem je dostatočný na to, aby jej prispieval viac, ako bolo rozhodnuté. Otec spolu so
svojou manželkou majú čistý príjem do domácnosti v priemere 2.200 eur mesačne a okrem nej majú iba
jednu vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru H.. Jej nevlastná sestra navštevuje základnú školu, takže
otcove výdavky na ňu nie sú také nákladné v pomere k jej výdavkom. Navrhovateľka žije v domácnosti
spolu so svojou mamou, bratom a babkou. Jej mama má príjem približne 600 eur a jednu vyživovaciu

povinnosť na jej brata Y.. Babka je čiastočne invalidná a poberá dôchodok v sume 170 eur. Od mamy
dostávala bežné výživné určené súdom, ale táto jej platila viac, cca 70 eur. Súd pri skúmaní majetkových
pomerov povinného neprihliadol na to, že otec má zbytočné úvery v priemere 500 eur. Povinný uvádzal,
aké má vysoké výdavky na domácnosť, ktoré špecifikoval výškou 1.566,85 eur, pričom tvrdil, že bolo
potrebné rekonštruovať byt s prihliadnutím na zdravie dcéry, čo nie je pravda. Byt bolo zrekonštruovaný,

ešte pokiaľ tam žila navrhovateľka. Byt bol moderný, nadštandardne zariadený a nebolo nevyhnutné ho
prerábať. Čo sa týka starostlivosti a výdavkov na dcéru H., tieto sú nepravdivé. Otec predložil potvrdenie
o svojom príjme zo zamestnania zavádzajúcou formou, keď tento uvádza čistý príjem 644,70 eur, ale
príjem bol vyčíslený bez nezdaniteľnej čiastky. Vo výplatných páskach to mení priemernú ročnú mzdu o
vyše1.814eurvčistom.Opätovnepredložilazoznamvýdavkov,ktoréjepotrebnévynakladaťnaštúdium

a prípravu na budúce povolanie, na zabezpečenie výživy, na poplatky školy, internátu, cestovného,
záujmov a ďalších odôvodnených potrieb vo výške 600 eur mesačne.

4. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila povinná osoba, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
vecnej správnosti potvrdiť. Navrhovateľka uvádza, že svoj návrh podala preto, že sa s ním na výživnom

nedalo dohodnúť. Tu opätovne tvrdil, že s navrhovateľkou sa koncom augusta 2020 telefonicky dohodli
na tom, že jej bude platiť internát a stravu spolu v sume 130 eur, a tiež jej bude posielať vreckové
vo výške 50 eur, spolu teda 180 eur, pričom navrhovateľka s tým jednoznačne súhlasila. Pokiaľ by sa
navrhovateľka dostala na vysokú školu a študovala za lekárku, bol by veľmi a úprimne rád, tak ako
určite každý rodič. Avšak s prihliadnutím na dosahované výsledky navrhovateľky v škole bude rád, ak

táto vôbec zmaturuje. Matka navrhovateľky prispieva na jej výživu veľmi nepravidelne, a práve preto v
minulosti podal návrh na exekúciu. Čo sa týka úverov, nejedná sa o žiadne nadštandardné záležitosti
a všetky úvery si vzali ešte v čase, keď navrhovateľka bývala v ich domácnosti. Od jej odchodu si
už nezobrali žiaden nový úver. S ich najmladšou dcérou absolvovali množstvo liečebných pobytov v
rehabilitačnej nemocnici, táto podstúpila operáciu ľavej nohy (kvôli jej ochoreniu), absolvovali množstvo

hospitalizácií pri zhoršení zdravotného stavu, a tiež s ňou chodili na pravidelné kontroly u očného
lekára. Čo sa týka predloženého potvrdenia o príjme, tak toto potvrdenie nevyhotovoval on, ale jeho
zamestnávateľ. Ďalej uviedol, že on ako poberateľ výsluhového dôchodku nemá nárok na odpočítateľnú
položku dane z príjmov daňovníka. Poprel, že by zatajoval nejaké svoje príjmy. Poukázal na to, že jepravdou, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá však nemá vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384
CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/8/2020 je určenie výživného

na plnoleté dieťa. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporcovi uložil platiť na
výživu navrhovateľky sumu 180 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred do rúk navrhovateľky,
počnúc dňom 20.08.2020. Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 20.08.2020 do
07.12.2020 v sume 66,77 eur, ktorý súd odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke v celosti do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia návrhu navrhovateľky vo zvyšku.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v

celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10.Vzmyslesúdomprvejinštancieaplikovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinnéhorodiča.Naschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodičaprihliadnesúd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade
otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom

na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby,
za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne,
súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom
tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať

sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane
povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných
osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo jeobjektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa

preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pre určenie výživného postupoval správne,
zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča,

ako i odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súdom určené výživné zodpovedá rozhodovacej činnosti
súdov, keď výživné sa určuje v rozsahu 20-30% z priemerného čistého mesačného príjmu na všetky
výživou odkázané osoby, a teda správne súd pri zohľadnení príjmu odporcu tak zo zamestnania,
ako i z výsluhového dôchodku a so zohľadnením ďalšej vyživovacej povinnosti a s prihliadnutím na
dokladované náklady navrhovateľky, určil výživné v sume 180 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom
sa vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia návrhu vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, s použitím

§ 396 ods. 1 CSP.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).