Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118368194
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6118368194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, so
sídlom R. X, N., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595
545,sosídlomŠtefánikova17,Bratislava,právnezastúpenémuAKFelixNeupauer&Parners,sosídlom

Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 644,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/6/2019-114 zo dňa 30. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j vo zvyšnej časti (výroky I. a III.).

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 644,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Východiskovo súd prvej inštancie za nesporné vyhodnotil, že k škodovej udalosti došlo dňa
05.11.2017 na motorovom vozidle Peugeot 5008, ev. č. MT 215 DP, patriacom poškodenému Ing. K.
S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. ZA 145 FU,

poisteného v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8005654093.
3. V dôsledku uvedenej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich
potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. BL 246 PV u žalobcu v zmysle
zmluvy o nájme č. 549 zo dňa 04.12.2017, z ktorej vyplýva, že si motorové vozidlo prenajal na obdobie
„počas nevyhnutného času opravy“, s denným nájomným 147,60 eur. Po skončení doby nájmu vystavil
dňa 13.12.2017 prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 170572 za prenájom
vozidla v dĺžke 10 dní. V zmysle uvedenej faktúry si žalobca vyúčtoval dojednanú výšku nájomného

v sume 1.476 eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2017 došlo k postúpeniu
pohľadávky z poškodeného na žalobcu v sume 1.476 eur, t.j. v celkovej čiastke vyúčtovanej žalobcom.
Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému. Následne žalovaný oznámil žalobcovi listom
zo dňa 03.01.2018, že dňa 29.12.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Z uvedeného oznámenia ďalej
vyplýva, že žalovaný odpočítal prevádzkové náklady počas doby prenájmu motorového vozidla a znížil/
uznal sadzbu vo výške 90 eur s DPH za deň prenájmu motorového vozidla podľa ceny obvyklej za deň

prenájmu porovnateľného vozidla. V zmysle uvedeného žalovaný poukázal žalobcovi sumu 831,08 eur.4. Nadväzne, s poukazom na ustanovenia § 442 ods. 1, § 517 ods. 1,2, § 524 ods. 1, 2, § 525
ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 OZ v spojení s čl. 8 CSP a § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6 - 8, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (všetky citované v napadnutom rozsudku) okresný súd konštatoval,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpenie bolo
oznámené žalovanému listom poškodeného zo dňa 16.02.2018. Z dotknutej zmluvy vyplýva jej predmet
- pohľadávka voči žalovanému - pričom postúpenie je v zmysle bodu 4 odplatné. V bode č. 5. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú.

Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, taktiež premlčaná, resp. i budúca pohľadávka, pokiaľ
je určitá, identifikovateľná („Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú
pohľadávku“ -uznesenie ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017).
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že poškodený mal vozidlo v nájme 10 dní opodstatnene, t.j. od 04.12.2017
do 13.12.2017, preto žalovaný bol povinný zaplatiť náklady nájmu za 5 dní a nie za 3 dní, ako si sám určil.
Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady

spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené.
Podľa názoru okresného súdu boli náklady vynaložené nutne aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas
vykonávania opravy poškodeného vozidla a zodpovedali výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa
náhradného vozidla za obdobné vozidlo (Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za

prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu - rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017 sp. zn. 27Cb/39/2012). Poškodený je ten, kto bol
následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať
jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.

Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo
užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto
náhradného vozidla, a to nájomné, patrí do právneho nároku poškodenia. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom
náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo teda nájomné za prenajaté motorové vozidlo,

k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného.
To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Poškodený (jeho právny nástupca) preukázal, že motorové vozidlo sa nachádzalo v oprave, a preto
počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený bez vlastného zavinenia nútený vynaložiť

náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady by nevznikli, ak by poškodený mohol
používať svoje vlastné vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania
náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného.

6. Uplatnené úroky z omeškania podľa okresného súdu žalobcovi neprináležia, nakoľko si žalovaný

splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Súčasne
poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Na základe
opísaného žalobu v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania, zamietol (výrok II).

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi úspešnému
ohľadne istiny priznal proti žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú

navyše nedostatočne odôvodnil, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mal
byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o
nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a uzatvoril s ním zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.
9. Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Potom poškodený (a nie žalovaný) predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom
žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorenímnemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda jeho pohľadávka nevznikla.
10. Žalovaný tvrdil, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Obč. zák. V zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej)
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Žalovaný zhrnul, že ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením,
nemohol túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému

na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné
postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle §
39 Obč. zák.

11. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
Zdôraznil, že nesúhlas žalovaného s názorom súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku,

ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zopakoval,
že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Nesprávne a zavádzajúce je preto tvrdenie
odvolateľa, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorú žalobca eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. Napokon, akceptovanie predmetného postúpenia pohľadávky žalovaným je zrejmé aj z

toho, že čiastočné poistné plnenie už poukázal na účet žalobcu ako postupníka; obdobne z oznámenia
o poistnom plnení.
12. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu danej pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať

sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V
zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči

žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal

odvolaním nenapadnutý samostatný výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1
CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

14. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovaného v rámci vybavovania celej

záležitosti (t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci predchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti), keď
primárne poskytol čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne
však modifikoval svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, z
určujúceho hľadiska (v zmysle vymedzených odvolacích námietok) okresný súd náležite posúdil otázku
aktívnej legitimácie žalobcu. Podstatou argumentácie odvolateľa je následne snaha zmluvu o postúpení

pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z 13.12.2017 (č.l. 13 spisu) „rozfázovať“ a rozborom jej
takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok
upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou
poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo
vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne

samostatných právnych úkonov.
15. Náležite ďalej argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému
postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by
bolo možné trvať na tom, aby poškodený najprv uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a

ten mu vzápätí/ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté
bankovky a mince) vrátil. Takýto odvolateľom požadovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje
bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujúdomnožstvarôznychprávnychvzťahov.Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďžeprávny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

16. Z iných konkrétnych dôvodov (výška dennej sadzby nájomného, účelnosť použitia náhradného
vozidla, amortizácia...) odvolateľ závery okresného súdu nespochybnil. Možno preto uzavrieť, že
poškodený musel vynaložiť náklady na vypožičanie náhradného osobného automobilu v dôsledku
škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného, pričom nájomný vzťah

trval počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú dobu poškodený
nemá možnosť ovplyvniť. Z celkového správania poškodeného a žalobcu (konajúceho prostredníctvom
príslušného pracovníka organizačnej zložky) je nepochybné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy
o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania zmluvných strán boli predmet zmluvy
(požičanie/nájom individuálne určeného motorového vozidla), trvanie nájmu, ako aj výška odplaty za
požičanie/nájom motorového vozidla. Takéto zmenšenie majetku (škodu) je povinný nahradiť v rozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov žalovaný (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.) a to v
okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky - žalobcovi.
17. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že k identickým určujúcim vecným záverom
by konajúce súdy dospeli aj v prípade uplatnenia premisy preferovanej Ústavným súdom SR (napr. nález
sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych úkonov v prospech ich

platnosti, pričom (eventuálne) konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má byť celkom výnimočným.

18.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Obdobne vecne správnym je i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, keď okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. O konkrétnej výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.