Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Cb/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612206440
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:4612206440.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu H., U.. U. G..C.., L. W. XXX,

XXX XX O., N.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M.R.
Štefánika 3 , 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovaným 1/ T. A., B.. X.X.XXXX, L. XXXX, XXX
XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s. r. o., Trnavská 68/15, 831 04 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 265 656, 2/ Y. A., B.. XX.XX.XXXX, L. XXXX, XXX XX Č., X/ T. A., B..
XX.XX.XXXX, L. XXXX, XXX XX Č., žalovaní 2/ a 3/ zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so
sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42174856, v konaní o náhradu škody vo výške 42 522,68
€ spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.7.2012 do zaplatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu proti žalovaným 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá
budevyčíslenápoprávoplatnostirozsudkuVSÚprvostupňovéhosúduvlehotedo3dníodprávoplatnosti
uznesenia VSÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bola
žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 42 522,68 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby
do zaplatenia.

2. Aké tvrdenia produkoval žalobca, aké prostriedky procesného útoku použil: Dňa 25.7.2012 žalobca
podal žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 3/. Žiadal, aby mu zaplatili sumu 42 522,68 € s 9 % úrokom z
omeškania ročne od podania žaloby 25.7.2012 do zaplatenia. Skutkový základ uplatneného nároku

bol ten, že žalobca je veriteľom spoločnosti B. U. U..G..C.., C. XXX, Č., N.: XX XXX XXX. Pôvodné
obchodné meno spoločnosti bolo J. U., U.. G.. C.. Tejto spoločnosti žalobca dodal tovar - sanitu. Cenu
dodaného tovaru vyfakturoval faktúrami, ktoré sú uvedené v žalobe na čl. 2 spisu. Dňa 10.11.2011
doručil dobropisovú opravnú faktúru č. 11 na sumu 158,27 €. Tým sa celková cena dodaného tovaru
znížila o 158,27 €, teda na celkovú sumu 39 087,84 €, vrátane DPH. Proti spoločnosti podal žalobca
žalobu, kde žiadal vydať na zaplatenie kúpnej ceny platobný rozkaz. Konanie bolo vedené pod
sp. zn. 13Rob/31/2011. Keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, vec bola

prevedená pod sp. zn. 10Cb/9/2012. V dôsledku konkurzného konania na žalovaného a zastavenia
tohto konania pre nemajetnosť spoločnosti žalobca vzal žalobu späť. Žalobca, aj keď videl, že žalovaný
- spoločnosť vykazuje známky úpadku, nepodal sám návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože takýto
návrh dala samotná spoločnosť dňa 21.2.2012. Uznesením č. k. 1K/4/2012-137 zo dňa 6.3.2012bolo začaté konkurzné konanie. Konkurzný súd vydal uznesenie 1K/4/2012-226 zo dňa 19.4.2012,
v ktorom konštatoval, že žalobca ako veriteľ pristupuje do konkurzného konania voči uvedenej
spoločnosti. Konkurzný súd uznesením zo dňa 21.5.2012 zastavil konkurz pre nedostatok majetku

dlžníka spoločnosti B. U. U..G..C.., predtým J. U., U.. G.. C.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.6.2012. Žalobca namiesto spoločnosti B. U. U..G..C.., (predtým J. U., U.. G.. C..) žaluje žalovaných
1/ - 3/, aby kúpnu cenu zaplatili ako škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca voči nemajetnej spoločnosti,
ktorá tovar prevzala, sa nároku na zaplatenie kúpnej ceny nemohol domôcť, pretože konkurzné konanie
bolo zastavené pre nemajetnosť. Vznik škody zavinili žalovaní 2/ - 3/ ako bývalí konatelia uvedenej

spoločnosti, ktorých funkcia trvala od 30.5.2009 do 16.11.2011 a žalovaný 1/ ako aktuálny konateľ
spoločnosti, ktorý je vo funkcii od 30.5.2009. Porušili svoju povinnosť najneskôr do 18.3.2010 (termín
zostavenia účtovnej závierky spoločnosti za rok 2009) podať návrh na konkurz podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 7/2005. Najneskôr vtedy im muselo byť známe, že ich spoločnosť je predĺžená, teda, že má viac ako
jedného veriteľa, ktorému nie je schopná táto spoločnosť platiť. Napriek tomu, že v uvedenom časovom
období spoločnosť dlhovala podľa zistenia žalobcu minimálne dvom veriteľom - T. U. pohľadávku vo

výške 992,62 € a firme I., U..G..C.., X., pohľadávku vo výške 2362,06 €, naďalej sa zadlžovala, čoho
dôkazom je aj tá skutočnosť, že prijala tovar od žalobcu, napriek tomu, že jej bolo zrejmé, že tento tovar
nemôže zaplatiť, pretože spoločnosť je predĺžená. Tým žalobca mal preukázané porušenie povinnosti,
vznik škody na strane žalobcu vo výške kúpnej ceny a príslušného úroku, nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky, príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinností, pretože

bez porušenia povinností konateľov by ku vzniku škody nedošlo (spoločnosť by neprevzala tovar, o
ktorom vedela, že ho nemá z čoho zaplatiť). Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 8Cb/75/2012-98
zo dňa 23.8.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným disponovať so svojimi
nehnuteľnosťami za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, ktorá bola ohrozená. K vydanému
predbežnému opatreniu sa žalovaní vyjadrili v rámci odvolania proti predbežnému opatreniu na čl.

102 a nasledujúce spisu. Tvrdili, že žalobca neosvedčil existenciu práva proti žalovaným. Bližšie toto
tvrdenie nekonkretizovali, nepreukázali. Taktiež tvrdili, že neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy. Na
čl. 105 odvolania uviedli, že samotný nárok na náhradu škody spôsobenej žalovanými ako konateľmi
neskorým podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu neexistuje. Bližšie toto tvrdenie nekonkretizovali
ani nepreukázali. Uviedli, že žalobca nepreukázal, že by jeho právo bolo ohrozené tým, že by mu

spoločnosť nemienila zaplatiť. Zároveň vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti. Uviedli, že žalovaní
1/ - 3/ nepretržite žijú v okrese Čadca, kde majú sídlo aj spoločnosti B. U. U..G..C.., H. J. U., U..
G.. C.. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/148/2012-129 zo dňa 30.10.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.11.2012, rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Uviedol, že žalobca v konaní neosvedčil znižovanie hodnoty majetku žalovaných, teda, že si počínajú

tak, že to nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery, aby mohlo byť vydané predbežné opatrenie a
urobený takýto zásah do vlastníckeho práva žalovaných na nevyhnutnú mieru. Ohrozenie práva nebolo
reálne a bezprostredné. Vo vyjadrení na čl. 202 spisu žalobca uviedol k odvolaniu žalovaných, že
zodpovednosť žalovaných vyvodzuje z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., keďže žalovaní
ako konatelia dlžníka porušili svoju povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedajú

žalobcovi ako veriteľovi za škodu, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Táto zodpovednosť je špecifickou
zodpovednosťou za škodu, ktorá je v Obchodnom zákonníku upravená v ustanovení § 373 a nasl. Je to
nárok na náhradu škody, ktoré je založené na ustanovení konkurzného zákona. Základom tohto práva
je obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou B. U. U..G..C.., (predtým J. U., U.. G.. C..). Podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka tento záver možno vyvodiť z ustanovenia § 11 ods. 4 štvrtá veta

zákona č. 7/2005 Z. z. Protiprávne konanie žalovaných ako konateľov dlžníka je ich nečinnosť. Dlžník bol
v úpadku, nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.
z. dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Štatutárny orgán je povinný včas podať
riadny návrh na vyhlásenie konkurzu pod hrozbou osobnej zodpovednosti za škodu tým spôsobenú.
Úpadok existoval vo forme predĺženia. Úpadok je zistiteľný objektívne a bez osobitných komplikácií z

účtovných závierok dlžníka, ktoré musí vyhotovovať minimálne na konci roku v súvislosti s daňovým
priznaním. Zistenia boli uvedené aj v žalobe žalobcu. Po skončení prvého roku svojej činnosti bol v
predĺžení vo výške 8 346 €, v druhom roku 2010 sa predĺženie prehĺbilo na sumu 53 496 € a v treťom roku
činnosti (rok 2011) vo výške 130 427 €. Žalovaných zaťažovala povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu najneskôr po tom, ako preukázateľne poznali výsledky hospodárenia za rok 2009, teda v marci

2010. Je právne irelevantné tvrdenie, že sa snažili zabezpečiť pre dlžníka lukratívne obchody, ktoré
nevyšli, a preto konali s odbornou starostlivosťou. Za odbornú starostlivosť nemožno považovať, keď je
spoločnosť sústavne v strate, prehlbuje sa a štatutárne orgány nekonajú podľa zákona a nepodajú návrh
na vyhlásenie konkurzu, hoci im to zákon ukladá. Vznik škody žalobca preukázal v článku III. návrhuna začatie konania. Doložil škodu dokladmi, faktúrami. Došlo k zastaveniu konkurzného konania pre
nemajetnosť, a preto výška škody sa zisťuje k tomuto dňu. Výška škody obsahuje aj úroky z omeškania
patriace do tohto dňa. Celková výška škody je preto 42 522,68 €. V tomto smere ani žalovaní nenamietali

výšku škody. Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou je v tom, že žalovaní
nekonali, nepodali návrh na konkurz a tým nestiahli neprosperujúcu firmu z trhu. Pokiaľ by tak boli
konali, neuzatvárali by ďalšie zmluvy s inými subjektmi vrátane žalobcu. V dôsledku svojho nekonania
uzavreli obchodnú zmluvu na dodávku tovaru aj so žalobcom. Konali tak v čase, kedy už dlhodobo
vytvárali stratu. Bolo teda zrejmé, že uzavreli zmluvu a za dodaný tovar nezaplatia. Keby boli podali

návrh na konkurz, tak ako im ukladá zákon, nebol by žalobca s neexistujúcou firmou uzavrel zmluvu
na dodávku tovaru a nevznikla by mu škoda titulom nezaplatenej dodávky, tvoriaca predmet sporu. Po
doručení zrušujúceho uznesenia z odvolacieho súdu dňa 26.8.2015 na čl. 254 spisu žalobca navrhol
vykonať dôkazy z daňového úradu na spoločnosť J. U., U.. G.. C.., Č., N.: XXXXXXXX, na daň z príjmov
za roky 2009, 2010, 2011 a 2012, a to na daň z príjmov právnických osôb, na rovnakú spoločnosť
a za rovnaké časové obdobie aj na DPH. Na túto spoločnosť vyžiadať z daňového úradu aj čísla

bankových účtov tejto spoločnosti. Z bánk vyžiadať exekučné príkazy na účtoch v rokoch 2010, 2011,
2012. Vyžiadať kópie exekučných príkazov, výpisy z týchto účtov za uvedené roky. Pripojiť z Okresného
súdu v Žiline konkurzný spis 1K/4/2012 úpadcu B. U. U..G..C.., (predtým J. U., U.. G.. C..). Od
predbežného správcu Y.. W. W.Á. vyžiadať spis predbežného správcu 1K/4/2012 na spoločnosť B. U.
U..G..C.. Od žalovaného 1/ žiadať účtovníctvo firmy B. U. U..G..C.. za roky 2009, 2012, pretože T. A. bol

od 17.11.2011 až do výmazu firmy jediným spoločníkom a konateľom. Zaťažovala ho povinnosť viesť a
archivovať účtovníctvo firmy. B. U. U..G..C.. bola dňa 22.10.2013 vymazaná z obchodného registra. Po
zrušení rozsudku Okresného súdu Čadca (čl. 478) odvolací súd uznesením č. k. 13Cob/233/2016-536
zo dňa 29.6.2017 uviedol aj záväzný právny názor, ktorým sa prvostupňový súd cítil byť viazaný.
Povinnosťou žalobcu bolo preukázať porušenie povinnosti žalovaných vyhlásiť konkurz - ustáliť časový

moment, kedy sa spoločnosť dostala do predĺženia vychádzajúc z predpokladu úpadku dlžníka podľa §
3 ods. 1 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z. (body 30, 31 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).
Keďže žalobca navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika podnikov, prvostupňový súd
tomuto návrhu bol povinný vyhovieť. Závery prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal porušenie
povinností žalovaných 1/, 2/, 3/ ako konateľov spoločnosti včas podať návrh na konkurz, ako i záver

o absencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinností žalovaných, odvolací
súd vyhodnotil ako predčasný záver. V nadväznosti na bod 32 odôvodnenia odvolacieho súdu čo do
výšky škody - vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré zostali po zastavení konkurzného konania
pre nedostatok majetku (prvostupňový súd ustálil výšku na 38 213,20 € v zmysle komunikácie strán
sporu čl. 126), bolo potrebné vyhodnotiť i tú skutočnosť, v akom rozsahu si škodu spôsobil aj veriteľ

tým, že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Na čl. 533 - 547 spisu
žalobca trval na nariadení znaleckého dokazovanie znalcom z odboru ekonomika podnikov, avšak
limitoval súd otázkami, ktoré sám konkretizoval (hoci prvostupňový súd v tomto smere bol viazaný
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, hypotézou právnej normy, ktoré tvrdenia, dôkazy v
konanímusiabyťpreukázanéahociuznesenieonariadenídokazovaniajeuznesenímovedeníkonania,

proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pretože pojednávanie, konanie a dokazovanie si vedie súd -
§ 179 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP. Taktiež súd neurčuje výšku znalečného, výšku si určuje znalec,
preto nie je porušením povinnosti súdu, keď znalecký ústav Žilina najskôr oznámil preddavok 2 000
€, ktorý žalobca zložil a následne po doručení uznesenia čl. 569 o nariadení znaleckého dokazovania
žiadal doplatok preddavok o 6 000 €, celkom na sumu 8 000 € (čl. 574). Samotný žalobca nepodal

sťažnosť proti uzneseniu č. k. 4Cb/1/2013-569 zo dňa 25.1.2018 o nariadení znaleckého dokazovania.
Nenamietal rozsah otázok. Sťažnosť podal (čl. 600) až proti uzneseniu č. k. 4Cb/1/2013-590 zo dňa
8.2.2018 o zložení doplatku preddavku vo výške 6 000 € na znalecké dokazovanie. Uznesením č.
k. 4Cb/1/2013-606 zo dňa 8.3.2018 súd sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Žalobca navrhol vykonať
dôkaz - znalecké dokazovanie, proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania nepodal sťažnosť

a naviac ide o uznesenie o vedení konania, kde si o rozsahu položených otázok rozhoduje súd a nie
strana konania v nadväznosti na hypotézu právnej normy a záväzný právny názor odvolacieho súdu.
Bol poučený právny zástupca žalobcu a ako advokát si je vedomý ustanovenia § 253 ods. 3 CSP, že
podľa novely CSP, ak nedôjde k zloženiu preddavku, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, čo sa prejaví v
neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobcovi muselo byť známe, že keď podá žalobu,

svoje tvrdenia musí aj preukázať, pričom v nadväznosti na § 185 CSP súd má právo vykonať len dôkazy,
ktoré vyplývajú z verejných registrov, ostatné dôkazy nemá právo súd vykonať, ani preddavkovať z
úradnej činnosti súdu a na účet súdu. Pokiaľ sa právnemu zástupcovi žalobcu preddavok zdal byť
vysoký, mohol sám predložiť súkromný znalecký posudok za primeranejšiu cenu. Z uvedených dôvodovsúdznaleckýdôkaznevykonal,čosaprejavilovneunesenídôkaznéhobremenažalobcunapojednávaní
dňa 5.6.2018. Nepredložil právny zástupca žalobcu súkromný znalecký posudok, hoci to vyplýva z
odôvodnenia uznesenia o zamietnutí sťažnosti (čl. 607). Zároveň všetci právni zástupcovia aj znalec boli

o takom postupe informovaní podaním súdu zo dňa 25.4.2018 čl. 613, že súd pre nezloženie preddavku
na trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 3 CSP nariadené znalecké dokazovanie nevykoná.

3. Tvrdenia, ktoré produkovali žalovaní 2/, 3/: Žalovaní 2/, 3/ uviedli. V odvolaní zo dňa 16.8.2013 čl. 180
spisu uviedli, že prvostupňový súd v rozhodnutí nerozlišuje právne vzťahy vyplývajúce zo záväzkového

vzťahu z kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou B. U. U..G..C.., a právne vzťahy medzi
žalobcom a žalovanými. Žalobca nikdy nedodal žalovaným žiaden tovar. Tovar dodal spoločnosti B. U.
U..G..C.. Táto spoločnosť zodpovedala za svoje záväzky. Spoločníci (žalovaní 1/, 2/, 3/) mali splatené
svoje peňažné vklady v celej výške, preto nemôžu ručiť za záväzky spoločnosti. Je neprípustné spájať
bývalých spoločníkov so zodpovednosťou za škodu spôsobenú žalobcovi nezaplatením kúpnej ceny
za dodaný tovar. Konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným nezodpovedajú

a neručia za záväzky spoločnosti a v zásade voči nim nemožno uplatňovať náhradu škody za
nesplnené záväzky spoločnosti, nakoľko ich právne úkony sú právnymi úkonmi spoločnosti. Súd
prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka. Nejde o zodpovednosť za
škodu zo záväzkového vzťahu. Medzi žalobcom a žalovanými neexistoval záväzkový vzťah. Vzťah
existoval medzi žalobcom a spoločnosťou B. U. U..G..C.. Pohľadávka žalobcu voči tejto spoločnosti

zo záväzkového vzťahu zanikla právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konkurzu pre nemajetnosť
dlžníka. Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, v konaní riadne nepokračoval. Proti
uzneseniu, ktorým bolo konkurzné konanie zastavené, nepodal odvolanie. Spoločnosť B. U. U..G..C..,
sa prostredníctvom konateľa (žalovaného 3/) snažila celú situáciu so žalobcom urovnať mimosúdne.
Navrhovala uzavretie splátkového kalendára a vrátenie tovaru zo skladu z dôvodu druhotnej platobnej

neschopnosti. Časť tovaru, ktorý dodal žalobca spoločnosti B. U., bol dodaný odberateľom a tí si
nesplnili záväzky voči spoločnosti B. U. U..G..C.., preto nemohlo byť toto plnenie poskytnuté žalobcovi.
Napriek uvedenému trval žalobca na platobných podmienkach, ktoré pre dlžníka boli nesplniteľné.
K mimosúdnemu urovnaniu nedošlo. Nie je splnený ani jeden predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu žalovaných. Absencia čo i len jedného predpokladu znamená neexistenciu zodpovednostného

vzťahu. Nemožno konštatovať, že žalovaní porušili svoju povinnosť nezaplatením kúpnej ceny, keďže
žalovaníakospoločníciakonateliatakútopovinnosťnikdynemali.Tátopovinnosťzaťažovalaspoločnosť
B. U. U..G..C.. B. U. U..G..C.., nevykonáva žiadnu činnosť. Konkurzné konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť.Žalovaní,spoločníciakonateliaspoločnostiB.U.U..G..C..,nikdynedisponovalisdodaným
tovarom od žalobcu, nikdy ho nespeňažili a všetok majetok a záväzky spoločnosti boli riadne posúdené

predbežným správcom v konkurznom konaní. Konatelia by mohli teoreticky zodpovedať za škodu,
ktorá vznikla veriteľom spoločnosti B. U. U..G..C.., v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Predpoklady zodpovednosti za
škodu stanovené súdom v rozsudku sú preto nesprávne a nezakladajú zodpovednosť žalovaných za
škodu spôsobenú žalobcovi. Súd si v danom prípade zamieňa záväzkovú zodpovednosť za škodu so

zodpovednosťou konkrétnych osôb za nesplnenie zákonnej povinnosti. Žalovaní 2/ a 3/ svoje podanie
dňa 16.9.2015 na čl. 262 spisu po zrušení veci odvolacím súdom doplnili nasledovne. Uviedli, že po
doručení rozhodnutia odvolacieho súdu nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Trvajú na
svojom podaní, ktoré súdu doručili. V zaniknutej spoločnosti B. U. U..G..C.., boli konateľmi len do
28.10.2011. Aj v období pred zánikom ich funkcií konateľov vykonával konateľské oprávnenia (všetky

obchody a zmluvné vzťahy) výhradne žalovaný 1/. Nemali vedomosť o pohľadávkach a záväzkoch
spoločnosti. Žalobca neosvedčil existenciu všetkých predpokladov ich zodpovednosti za škodu. Keď
mal vedomosť, že spoločnosť B. U. U..G..C.., je predĺžená, nemal s ňou obchodovať. Žalovaný 1/ sa
snažil spoločnosť zachrániť. Rokoval s veriteľmi o splátkových kalendároch. Rokoval o iných formách
úhrady dlhov. Z objektívnych dôvodov nebola spoločnosť schopná splatiť dlhy z dôvodu neúmerných

požiadaviek veriteľov vrátane žalobcu. Z týchto dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 1/ uviedol: Žalovaný 1/ dňa 30.8.2013 na čl. 188 spisu v odvolaní uviedol, že prvostupňový
súd nesprávne právne vec posúdil. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Aj zo žalobom predložených účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť J. U., U.. G.. C.., aj v

rokoch 2009, 2011 mala majetok, nebola nemajetná. Mala vážne ekonomické problémy. Boli spôsobené
neuhrádzaním faktúr zo strany odberateľov, tzv. druhotnou platobnou neschopnosťou. Žalovaní ako
konatelia spoločnosti však konali s odbornou starostlivosťou. Snažili sa zachrániť spoločnosť pred
zánikom. Intenzívne zháňali investorov, nových odberateľov a snažili sa preniknúť na nové trhy. Vkonaní nebolo preukázané, že žalovaní porušili zákonnú povinnosť podať na spoločnosť včas návrh na
vyhlásenie konkurzu. Pred dátumom 21.2.2012 spoločnosť J. U., U.. G.. C.., nespĺňala podmienky na
vyhlásenie konkurzu. Konatelia spoločnosti konajúc s odbornou starostlivosťou správne takýto návrh

podali dňa 21.2.2012. Spochybnil tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že spoločnosť
J. - B. bola predĺžená už v roku 2009, čo znamená, že do marca 2010 bolo ich povinnosťou urobiť
účtovnú závierku a podať návrh na konkurz v zmysle platných právnych predpisov. Pohľadávka žalobcu
vznikla až v januári 2011. Keby žalobca bol vedel o predĺžení, nebol by nadviazal obchodný vzťah
so žalovanými, alebo by bol obchodoval len oproti hotovosti. K tomuto tvrdeniu žalobcu žalovaný 2/

uviedol, že ak by žalovaní podali v roku 2009 na spoločnosť návrh na konkurz (spoločnosť však nebola v
úpadku ani v predĺžení, takže takáto povinnosť neexistovala), tak by nezrealizovali ani obchody uzavreté
medzi ich spoločnosťou a žalobcom v roku 2010, z ktorých mal žalobcas zisk. Podľa názoru žalovaného
bolo povinnosťou súdu skúmať aj to, či žalobca konal s odbornou starostlivosťou, keď v roku 2011
opakovane (27-krát od januára do septembra 2011) dodával spoločnosti tovar na faktúru, pričom, ako
tvrdí, vedel o finančných problémoch spoločnosti a o tom, že spoločnosť bola v omeškaní s úhradou

žalobcom postupne vystavovaných faktúr. Ani v prípade, keby bol návrh na vyhlásenie konkurzu na
spoločnosťJ.U.,U..G..C..,žalovanýmipodanýskôr,pohľadávkyžalobcubynebolivrámcikonkurzného
konaniauspokojenévplnejvýške.Súdsamalvysporiadaťstoutootázkou.Vkonanínebolopreukázané,
že by práve konaním žalovaných, resp. ich opomenutím došlo k zanedbaniu konania s odbornou
starostlivosťou,vdôsledkučohobybolažalobcovivzniklaškoda.Žalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosť

medzi škodou a konaním žalovaných. Z obsahu spisu nevyplýva, či žalobcovia riadne a včas prihlásili
svoje pohľadávky do konkurzu, či pohľadávky boli, alebo neboli aspoň čiastočne uspokojené. Súd
mal skúmať, aký podiel na neuspokojení pohľadávok má žalobca, a to najmä vo väzbe na nevyužitie
svojho oprávnenia podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti J. U., U.. G.. C..,
(ak žalobca tvrdí, že žalovaní tak mali učiniť ešte pred 21.2.2012, dokonca už v roku 2009), ako aj

oprávnenia nahliadnuť do zbierky listín a každoročne ukladaných účtovných závierok spoločnosti J.
U., U.. G.. C.., zistiť jej majetkovú a záväzkovú štruktúru, ako konateľ spoločnosti konal s odbornou
starostlivosťou. Ak by sa rozbehnuté obchody boli zrealizovali, tak by bola spoločnosť uspokojila všetky
svoje záväzky a ešte by aj dosiahla zisk. Až po tom, čo sa definitívne potvrdilo, že obchody sa
nepodarí zrealizovať, konajúc s odbornou starostlivosťou podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa

§ 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že osoba povinná podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (teda žalovaní) nezodpovedá za škodu, ktorá veriteľom
(žalobcovi) vznikla v dôsledku toho, že porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. V tomto smere súd nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Zodpovednosť konateľov za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinnosti podať včas

návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa Obchodného
zákonníka. Ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii prezumuje vznik škody a jej výšku. Musia
byť splnené podmienky ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., aby veriteľovi bol priznaný nárok
na náhradu škody voči konateľom dlžníka. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, porušením ktorej právnej

povinnosti žalovaných žalobcovi mala vzniknúť škoda. Dňa 4.9.2015 na čl. 259 spisu žalovaný 1/ svoj
prednes doplnil nasledovne. Uviedol, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach. Ako konateľ spoločnosti
B. U. U..G..C.., vždy postupoval s odbornou starostlivosťou. So žalobou nesúhlasí. Poukázal na závery
odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevyporiadal so špeciálnou právnou
úpravou v § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. S uvedeným záverom

odvolacieho súdu sa stotožnil. Keďže sa zdržuje mimo SR, ide o zložitý súdny spor, rozhodol sa zvoliť si
právnehozástupcu.Ztýchtodôvodovpožiadaloposkytnutielehoty30dní.Podaniedoručildňa4.9.2015,
lehota 30 dní uplynula dňa 4.10.2015 márne. Podrobnejšie vyjadrenie žalovaného 1/, ktoré avizoval, ako
aj doručenie plnej moci právneho zástupcu súdu doručené neboli. Ihneď po uplynutí tejto lehoty súd dňa
6.10.2015 vytýčil termín pojednávania na deň 20.10.2015. Spor trvá od 25.7.2012. Ku dňu vytýčenia

pojednávaniadňa6.10.2015,zadobu3rokov,malžalovanýdostatočnýčasovýpriestornaprodukovanie
tvrdení, dôkazov a na zabezpečenie právneho zástupcu.

5. Dôkazy, ktoré súd v konaní mal vykonané a skutkový stav, ktorý dôkazmi mal súd preukázaný:
Výpisom z obchodného registra čl. 121 spisu mal súd preukázané, že spoločnosť B. U. U..G..C.., od

7.2.2012 (predtým od 30.5.2009 do 6.2.2012 J. U., U.. G.. C..), Č., C. XXX, N.: XX XXX XXX, vznikla
dňa 30.5.2009. T. A. bol spoločníkom od 30.5.2009 a od 30.5.2009 je aj aktuálnym konateľom. Y. A. H. T.
A. boli spoločníkmi od 30.5.2009 do 16.11.2011 a rovnako aj konateľmi. Keď súd porovnal, že splatnosť
faktúr je od februára do októbra 2011, mal za to, že v príčinnej súvislosti s ekonomickou situáciouspoločnosti B. U. U..G..C.., predtým J. U., U.. G.. C.., zo spoločnosti P. N., U..G..C.., dňa 12.11.2011
zmenou obchodného názvu na J. U., U.. G.. C.., vznikla spoločnosť, do ktorej T. A. prešla dňa 12.11.2011
ako spoločník a Y.B. A. dňa 12.11.2011. Týmito výpismi mal zároveň súd preukázanú aj pasívnu

legitimáciu žalovaných 1/, 2/, 3/, ktorí v čase, kedy škoda vznikla, teda v čase splatnosti dodaného tovaru
a v čase povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, v období február - október 2011, boli spoločníkmi a konateľmi
spoločnosti B. U. U..G..C.., (predtým J. U., U.. G.. C..) a vo vzťahu k nim ako spoločníkom a konateľom
sa viaže táto povinnosť tvoriaca predmet sporu. Je teda daná pasívna legitimácia žalovaných 1/, 2/,
3/ k zaplateniu dlhu v celom rozsahu. Súd vychádzal aj z listinných dôkazov - kópie mailovej pošty

medzi spoločnosťou žalovaných a žalobcom čl. 125 - 128 súdneho spisu. Z tejto korešpondencie je
zrejmé, že už 26.10.2011 právny zástupca spoločnosti žalovaných konštatoval zlú ekonomickú situáciu
tejto spoločnosti. Konštatoval, že klient nedisponuje hotovosťou a nedokáže uhradiť dodaný tovar.
Nespochybnil dodanie tovaru, nespochybnil cenu dodaného tovaru. Žiadal splátky a možnosť vrátiť
tovar, čo podmienil právny zástupca žalobcu ohliadkou a vrátením neporušeného, nepoškodeného a
nepoužívaného tovaru. Bol ochotný takýto tovar dobropisovať. Už z tejto korešpondencie je zrejmé, že

bola výška dodaného tovaru zadefinovaná vo výške 39 246,11 €. Zlá ekonomická situácia spoločnosti
žalovaného je niekoľkokrát zdôrazňovaná. Nebol schopný prijať ponuku na splátkový kalendár s prvou
splátkou 5000 €, požadoval prvú splátku vo výške 2000 €. Konštatoval, že nedisponuje majetkom ani
peňažnými prostriedkami. Nemajetnosť tejto spoločnosti súd mal preukázanú aj dôkazmi na čl. 148,
149 a 150 súdneho spisu, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť B. U. U..G..C.., Č., H. J. U., U.. G..

C.., Č., je zadlžená. Je účastníkom konania v nasledovných sporoch: 8Er/869/2012, 11Er/868/2012,
11Er/1128/2012, 8Er/1128/2012, 16Er/1130/2012, 11Er/1129/2012, 8Er/1129/2012, 4Er/1130/2012,
11Er/1130/2012, 16Er/1206/2012, 11Cb/4/2013, 16Cb/7/2013, 8Rob/73/2012, 16Cb/8/2013,
5Er/330/2013, 10Cb/9/2012, 11Cb/26/2011, 13Cb/14/2011, 13Rob/16/2012, 13Rob/31/2011,
16Cb/1/2012, 4Cb/29/2011, 4Cb/29/2011, 4Rob/73/2012, 5Cb/1/2012, 5Cb/18/2012, 5Rob/73/2012,

6Cb/25/2011, 6Rob/43/2012, 8Cb/1/2012, 8Cb/27/2011, 10Cb/9/2012, 11Rob/46/2011, 11Rob/47/2011,
13Cb/14/2011, 13Rob/10/2011, 13Rob/31/2011, 13Rob/9/2011, 14Rob/46/2011, 16Rob/46/2011,
5Cb/1/2012, 5Cb/18/2012, 5Rob/9/2011, 6Cb/25/2011, 8Cb/1/2012, 8Rob/46/2011. Ďalej súd mal
preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene dodaného tovaru vo
výške 38 213,20 € istiny s príslušenstvom, vo výške, ktorá nebola sporná. V konaní nebolo preukázané

zaplatenie kúpnej ceny zo strany B. U., predtým J. U., U.. G.. C.., a následne spoločnosť bola predĺžená,
došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nemajetnosť. Zmluvný vzťah súd mal preukázaný dodacími
listami, faktúrami, ako aj tým, že žalovaní po celý čas nespochybňovali okolnosť dodania tovaru v
uvedenej špecifikácii a za uvedenú cenu. Na pojednávaní dňa 2.7.2013 právny zástupca žalobcu
uviedol, že žalovaní nezaplatili nič na kúpnu cenu, nenadviazali s nimi žiaden písomný alebo osobný

kontakt. Podľa účtovných závierok bol predĺžený už v roku 2009. Myslel tým spoločnosť J. - B.. To
znamená, že do marca 2010 bolo ich povinnosťou urobiť účtovnú závierku a podať návrh na konkurz
v zmysle platných právnych predpisov. Pohľadávka žalobcu vznikla až v januári 2011. Keby žalobca
vedel o predĺžení, nebol by nadviazal obchodný vzťah so žalovanými, alebo by bol obchodoval len oproti
hotovosti. Žalobca túto skutočnosť nevedel, žalovaní mu to neoznámili. Obchodoval so žalovanými

aj predtým, nešlo o prvý obchodný prípad. Spočiatku neboli signály, že by mal finančné ťažkosti.
Bola zaužívaná platba faktúrami. Dovtedajšie faktúry platil. Problém nastal až v tomto obchodnom
prípade. Nemal žalobca dôvod žiadať zo zbierky listín žalovaného účtovné závierky, ktoré má povinnosť
tam doručovať. Predložil písomné mailové rozhovory medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym
zástupcom žalovaného, v ktorých priznáva zlú finančnú situáciu na strane žalovaného. Konateľ žalobcu

na pojednávaní dňa 2.7.2013 uviedol, že rozumie slovenskému jazyku. Súhlasí so všetkým, čo napísal
a povedal jeho pán právny zástupca. Uviedol, že mali dlhoročné obchodné vzťahy, dlhoročné obchodné
vzťahy mal už aj s otcom žalovaného. S tým neboli žiadne problémy. Problémy nastali až s jeho
synom T.. Problémy nenastali hneď. Začal s ním obchodovať v roku 2009. Vtedy nebol žiaden problém.
Problém nastal, keď nezaplatil faktúru. V septembri 2011 prišiel oznámiť žalobcovi, že zaplatí všetky

faktúry, ktoré dlhuje. Dali mu návrh splátkového kalendára, ktorý pripravili, poslali mu ho, mal ho vrátiť
podpísaný. Čakali, že splátkový kalendár vráti a začne podľa neho splácať. Keď po 2 - 3 týždňoch
splátkový kalendár nevrátil, dali to právnikom. Z výpisu z obchodného registra B. U. U..G..C.., na čl.
256 spisu súd mal zistené, že spoločnosť bola vymazaná dňom 22.10.2013 ex offo výmaz a zrušená od
12.6.2012. Právnym dôvodom je rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre

nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Spoločníkmi spoločnosti boli Y.
A., T. A., T. A.. Rovnako boli aj štatutárnymi orgánmi. V ďalších právnych skutočnostiach je uvedené,
že na základe uznesenia Okresného súdu v Žiline č. k. 1K/4/2012-247 zo dňa 21.5.2012, ktorým bolo
konkurzné konanie dlžníka B. U. U..G..C.., zastavené pre nedostatok majetku, sa obchodná spoločnosťs obchodným menom B. U. U..G..C.., C. XXX, Č., N.: XXXXXXXX, podľa § 68 ods. 4 Obchodného
zákonníka vymazáva z obchodného registra. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.1.2016 čl.
331spisuuviedol.Trvalnazabezpečeníavykonanídôkazu-konkurznéhospisu1K/4/2012.Poukázalna

prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorými musí byť v konkurznom spise zoznam majetku, zoznam
záväzkov,zoznampohľadávok,zoznamprepojenýchosôb.Ztýchtoskutočnostísadajúzistiťskutočnosti
významné pre tento spor, najmä rozsah veriteľov, či do tohto zoznamu zahrnul dlžník aj pohľadávky
žalobcu.Rovnakotietoskutočnostisadajúzisťovaťajzospisupredbežnéhosprávcu.Sudkyňavyžiadala
konkurzný spis 1K/4/2012 (čl. 337). Mailovým podaním zo dňa 17.2.2016 čl. 341 stanovila všetkým

trom právnym zástupcom všetkých strán konania lehotu 10 dní na naštudovanie konkurzného spisu,
vyhotovenie kópií, aby mohli súdu produkovať konkrétne tvrdenia vo veci 4Cb/1/2013, konkrétne dôkazy.
Boli poučení, že po uplynutí lehoty 10 dní bude spis 1K/4/2012 vrátený OS Žilina a opakovane už nebude
vyžiadaný. Po vrátení budú musieť strany konania, resp. právni zástupcovia nahliadnuť do spisu na
Okresnom súde v Žiline s privolením zákonného sudcu vo veci 1K/4/2012. Konkurzný spis je živý spis
a bolo nevyhnutné ho vrátiť. Do konkurzného spisu nahliadol právny zástupca žalobcu (čl. 342), právny

zástupca žalovaných 2/, 3/ (čl. 345). Právny zástupca žalovaného 1/ do konkurzného spisu nenahliadol.
Právny zástupca žalobcu na čl. 358 zopakoval svoje dôkazné návrhy, ktoré produkoval už na čl. 254.
Navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom na ustálenie otázky, kedy sa spoločnosť B. U. U..G..C..
Č., predtým J. U., U.. G.. C.., dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia podľa § 3 zákona č.
7/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov.

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Súd sa cítil byť viazaný závermi odvolacieho súdu, a
to obidvoch rozhodnutí odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
13Cob/38/2015-244 zo dňa 8.7.2015, odvolací súd v záväznom právnom názore uviedol, že vo vzťahu
k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody žalobca vymedzil v žalobe svoj nárok ako nárok na

náhradu škody v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu s odkazom
na špeciálnu úpravu v § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 31.12.2012. Prvostupňový súd preto bol povinný posudzovať a vyhodnotiť uplatnený nárok práve
vo väzbe na znenie ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré ustanovenie upravuje osobitnú
zodpovednosť osôb povinných podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu za škodu vzniknutú

veriteľom porušením povinností podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Predpokladmi vzniku tejto
zodpovednosti podľa úpravy v § 11 ZKR je:

1. porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu,
2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
4. skončenie konkurzného konania zrušením konkurzu alebo zastavením konkurzného konania pre
nedostatok majetku.

Súd preto nesprávne postupoval, keď zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenia Obchodného

zákonníka a nie pod príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pokiaľ ide o záväzný
právny názor z druhého uznesenia odvolacieho súdu, po zrušení rozsudku Okresného súdu Čadca (čl.
478) odvolací súd uznesením č. k. 13Cob/233/2016-536 zo dňa 29.6.2017 uviedol aj záväzný právny
názor, ktorým sa prvostupňový súd cítil byť viazaný. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať porušenie
povinnosti žalovaných vyhlásiť konkurz - ustáliť časový moment, kedy sa spoločnosť dostala do

predĺženia vychádzajúc z predpokladu úpadku dlžníka podľa § 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z.
(body30,31odôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúdu).Keďžežalobcanavrholznaleckédokazovanie
znalcom z odboru ekonomika podnikov, prvostupňový súd tomuto návrhu bol povinný vyhovieť. Závery
prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaných 1/, 2/, 3/ ako konateľov
spoločnosti včas podať návrh na konkurz, ako i záver o absencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou

škodouaporušenímpovinnostížalovaných,odvolacísúdvyhodnotilakopredčasnýzáver.Vnadväznosti
na bod 32 odôvodnenia odvolacieho súdu čo do výšky škody - vo výške neuspokojených pohľadávok,
ktoré zostali po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (prvostupňový súd ustálil výšku
na 38 213,20 € v zmysle komunikácie strán sporu čl. 126), bolo potrebné vyhodnotiť i tú skutočnosť,
v akom rozsahu si škodu spôsobil aj veriteľ tým, že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal návrh na

vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2012:(1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie
konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje
tento zákon.

(2) Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel
alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v
mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka
a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou

povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej
ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku
nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi
spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh
na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu,
je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej

zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom
tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku
na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
(3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať

vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako
jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
(4) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z
dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za
škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri

podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa
rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa
o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok
spoločnosti,vykonásajejlikvidácia.Akpoukončeníkonkurznéhokonanianezostanespoločnostižiaden

majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov
a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre
nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol
konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz
spoločnosti z obchodného registra.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. V zmysle rozhodnutia
NajvyššiehosúduSR-uznesenie4Cdo/13/2009zodňa24.2.2010stranykonaniasúviazanébremenom
tvrdenia a bremenom dokazovania. Na svoje tvrdenia sú povinní predložiť dôkazy a preukázať tak svoje

tvrdenia. Je to povinnosť strán konania, nie je to povinnosť súdu. Žalobca má naviac zodpovednosť za
výsledok konania popri zodpovednosti dôkaznej aj za svoje tvrdenia. Bremeno tvrdenia je povinnosť
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z hypotézy právnej normy. K tejto hypotéze právnej
normy je každá zo strán konania povinná produkovať aj tvrdenia, aj dôkazy a preukázať tak svoje
tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je povinný tvrdiť žalobca, žalovaný je teda určený

hypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerúčastníkov.Hmotnoprávnanorma
určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť tvrdené a preukázané
a určuje aj nositeľa tohto dôkazného bremena. Skutočnosti, ktoré navodzujú žalované právo, musí
tvrdiť a preukázať žalobca. Skutočnosti, ktoré právo vylučujú, musí tvrdiť a preukázať žalovaný. Pri
posudzovanídôkaznéhobremenatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,toznamenápravidlo,

že neexistenciu niečoho, čo má trvalý charakter, sa nepreukazuje. Nemožno od strany konania žiadať,
aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Preukazuje sa existencia právnej skutočnosti,
nie neexistencia (nemohli žalovaní preukázať, že svoju povinnosť neporušili; bol povinný žalobca
preukázať, že žalovaní svoju povinnosť porušili). Bolo teda dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať,
že žalovaný porušil právnu povinnosť, že mu vznikla škoda a v akej výške, že existuje príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, že žalovaný zavinil vznik škody. Dôkazným
bremenom žalovaného boli tvrdenia týkajúce sa zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu, tzv.
exkulpácia, v nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka spoluzavinenie poškodeného žalobcu a
skutočnosť, či škodu zaplatil, alebo nezaplatil. Spôsob dokazovania vyplýva z CSP, zo všeobecnýchzásad, ako aj z ustanovení § 185 a nasl. CSP. Zároveň pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov súd bral
doúvahyajprostriedkyprocesnéhoútoku,procesnejobranypodľaCSP,ktorébolpovinnýpoužiťžalobca
i žalovaný v zmysle ustanovení § 149, 150, 151 CSP. Okrem už uvedených ustanovení a povinností

čo do dôkazného bremena bolo teda povinnosťou strany žalobcu a strany žalovaného postupovať aj
podľa článku 8, 9, 10 všeobecných zásad CSP, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, § 186 ods. 2 CSP, § 149, § 150
ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať podmienky vyplývajúce z
hypotézy právnej normy - z § 11 ZKR a vyplývajúce zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorý bol vyjadrený v obidvoch rozhodnutiach odvolacieho súdu. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať

1. porušenie povinnosti žalovaných podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, 2. vznik a výšku škody,
3. príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, 4. skončenie konkurzného konania zrušením konkurzu alebo zastavením konkurzného
konania pre nedostatok majetku. Žalobca preukázal len jednu z uvedených podmienok, a to skončenie
konkurzného konania zrušením konkurzu, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku.
Nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti za škodu pod bodmi 1, 2, 3, nepreukázal porušenie

povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na strane žalovaných, nepreukázal vznik a výšku
škody a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením žalovaných podať návrh na
vyhlásenie konkurzu (vzhľadom k tvrdeniu žalovaných, že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinností žalobcu, ktorý sám mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keď mal
vedomosť, že žalovaný je v úpadku). Dôkazné bremeno v naznačenom smere vyplýva aj zo zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu č. k. 13Cob/233/2016-536 zo dňa 29.6.2017, body 30, 31, 32 odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať porušenie
povinnosti žalovaných ustálením časového momentu, kedy sa spoločnosť dostala do predĺženia. Je
povinnosťou žalobcu preukázať porušenie povinnosti žalovaných 1/, 2/, 3/ ako konateľov spoločnosti
včas podať návrh na konkurz. Je povinnosťou žalobcu preukázať príčinnú súvislosť medzi vzniknutou

škodou a porušením povinnosti žalovaných. Je povinnosťou žalobcu preukázať vznik a výšku škody a
taktiež príčinnú súvislosť, ktorá spočíva aj v tom, v akom rozsahu si škodu spôsobil aj veriteľ (žalobca)
tým, že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že
dôkazné bremeno na preukázanie všetkých uvedených tvrdení je na strane žalobcu. Podľa § 185 ods.
2 CSP súd môže dôkazy vykonať len na návrh strán konania (okrem dôkazov vyplývajúcich z verejných

registrov, zoznamov). Právny zástupca žalobcu vzniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania.
Po nariadení znaleckého dokazovania proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania a otázkam
tam uvedeným nepodal sťažnosť, aj keď ide o konanie, ktoré sa týka vedenia konania, proti ktorému nie
je prípustné odvolanie, pretože právo viesť konanie a dokazovanie patrí súdu a nie strane konania (§
179 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP). Za situácie, kedy nezložil žalobca preddavok na trovy dôkazov, súd

vychádzal z ustanovenia § 253 ods. 3 CSP a navrhnutý znalecký dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu
nevykonal. Keďže žalobca nepredložil ani súkromný znalecký posudok, súd ustálil, že neuniesol svoje
dôkazné bremeno a žalobu žalobcu voči žalovaným 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu zamietol. Z uvedených
dôvodov sa súd nezaoberal skúmaním zachovania odbornej starostlivosti žalovaných podľa § 11 ods.
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď neboli preukázané podmienky zodpovednosti za škodu

podľa § 11 ZKR zo strany žalobcu. Tým, že žalobca nepreukázal časový moment predĺženia, pri aplikácii
logického výkladu nepreukázal ani to, kedy uplynulo 30 dní od predĺženia a tým nepreukázal ani časový
moment vzniku právnej povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz v stanovenej zákonnej lehote
od časového momentu vzniku predĺženia. Keďže táto základná podmienka nebola preukázaná, bolo
nadbytočné a právne irelevantné zaoberať sa tým, či žalovaní sa k tomuto časovému momentu (ktorý

žalobca nepreukázal) dozvedeli, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o časovom
momente vzniku predĺženia a o svojej povinnosti do 30 dní od nepreukázaného časového momentu
podať návrh na konkurz. Neunesením dôkazného bremena tak žalobca nepreukázal ani vznik a výšku
škody, pretože predmetom sporu je pohľadávka žalobcu na základe faktúr splatných od 2/2011 do
10/2011. Nepreukázaním časového momentu predĺženia žalovaného nielen že žalobca nepreukázal

časový moment vzniku právnej povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz v stanovenej zákonnej
lehote, ale nepreukázal ani to, ktoré z uvedených faktúr spadajú po uvedenom časovom momente
predĺženiaaktorépreduvedenýmčasovýmmomentompredĺženia,tedanepreukázal,ktorézuvedených
faktúr sú v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz a ktoré
z uvedených faktúr sú v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu podať návrh na konkurz.

Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody, a to v nadväznosti na už
uvedenú nepreukázanú príčinnú súvislosť s porušením povinností zo strany žalobcu alebo zo strany
žalovaných a rozsah tohto porušenia v nadväznosti na splatnosť jednotlivých faktúr a výšku jednotlivých
faktúr. Z faktúr vyplýva, že žalobca požadoval podľa faktúr cenu tovaru vo výške 39 246,11 € vrátaneDPH. Takú sumu uplatnil aj v konaní 13Rob/31/2011. Z mailovej komunikácie strán konania (čl. 126) je
preukázané, že cena tovaru bola nesporná vo výške 38 213,20 €. V žalobe však žiadal žalobca nahradiť
škodu vo výške 42 522,68 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia (39

087,84 € istina a vyčíslený úrok z omeškania ku dňu zastavenia konkurzného konania). V konaní tak
súd mal preukázané, že majetková ujma a škoda v uvedenej preukázanej výške 38 213,20 € žalobcovi
vznikla, avšak nie je preukázaná príčinná súvislosť, teda kto za túto škodu a v akom rozsahu zodpovedá,
v akom rozsahu žalobca a v akom rozsahu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalovaných. Príčinnú súvislosť bol povinný preukázať žalobca, a to v celom rozsahu. Majetková ujma

bola preukázaná tým, že nesporne dodal žalobca žalovanému tovar, za ktorý nedostal ekonomický
ekvivalent - vyfakturovanú cenu tovaru, čím mu vznikla škoda. Z uvedených dôvodov súd žalobu
zamietol v celom rozsahu. V tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že všetky podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu musia byť preukázaní kumulatívne, všetky naraz. Pri nepreukázaní
čo i len jednej podmienky vzniku nároku na náhradu škody je potrebné aplikovať logický výklad.
Prvostupňový súd na základe aplikácie logického výkladu dospel k záveru, že pri nepreukázaní čo i len

jednej podmienky vzniku nároku na náhradu škody, ktoré musia byť preukázaná naraz, kumulatívne, je
potom nadbytočné, nehospodárne a právne irelevantné dokazovať ostatné podmienky vzniku nároku na
náhradu škody (aplikácia logického výkladu a možnosť takého výkladu vyplýva aj z nálezu Ústavného
súdu SR III. ÚS 341/07 a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uznesenie 6M Cdo/22/2010).

7. Trovy konania: Úspech žalovaných 1/, 2/, 3/ je daný v celom rozsahu. V celom rozsahu úspechu, teda
v rozsahu 100 % súd priznal žalovaným 1/, 2/, 3/ aj náhradu trov konania voči žalobcovi v nadväznosti
na § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví
kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.