Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612206440
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:4612206440.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: AQUATEK, spol. s r.o., so sídlom Pod
kalváriou 373, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 116 117, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti
žalovaným v 1/ rade: T. A., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX K., štátny občan SR v 2/ rade: Y.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX K., štátny občan SR, v 3/ rade: T. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. XXXX, XXX XX K., štátna občianka SR, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaných v 1/,
v 2/ a v 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013-172 zo dňa 2.7.2013

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013-172 zo dňa 2.7.2013 z r u š u j e a v r a c i a
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaní v 1/, v 2/, v 3/ rade sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 42.522,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
25.7.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením
dlhu jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu platby povinnosť ostatných žalovaných. O trovách konania
rozhodol výrokom II. tak, že žalovaní v 1/, v 2/, v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 4.601,15 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
právneho zástupcu žalobcu AK JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany,

IČO: 36 861 375 s tým, že zaplatením jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu platby povinnosť
ostatných žalovaných. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu okresný súd uviedol, že termín
pojednávania vytýčil na deň 2.7.2013. Žalovaný v 1/ rade prevzal predvolanie dňa 6.6.2013, teda mal
vykázané doručenie tohto predvolania riadne a včas a bola dodržaná i lehota podľa § 115 ods. 2
O.s.p.. Súčasne mu bolo doručené aj procesné poučenie podľa § 114 a nasl. O.s.p. vrátane poučenia
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v nadväznosti na § 205a O.s.p.. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ a v 3/ rade

okresný súd poukázal na aplikáciu ust. § 47 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaný v 2/ rade zásielku na č.l.
156 spisu - predvolanie na termín pojednávania s procesnými poučeniami neprevzal, zásielka sa vrátila
s reláciou poštového doručovateľa „neprevzatá v odbernej lehote“ okresnému súdu dňa 18.6.2013,
čo je deň doručenia. Zásielka adresovaná žalovanej v 3/ rade na č.l. 157 spisu sa vrátila s reláciou
poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ okresnému súdu dňa 18.6.2013, čo je
deň náhradného doručenia. Okresný súd mal za to, že predvolanie na termín pojednávania adresované

žalovaným v 2/ a v 3/ rade bolo doručené riadne a včas dňa 18.6.2013 zákonným spôsobom náhradným
doručením. Od 18.6.2013 do 2.7.2013 lehota podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola dodržaná.

S odkazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. okresný súd mal za to, že žalovaní boli riadne predvolaní na
termín pojednávania, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, z ktorého dôvodu konal a rozhodol v
ich neprítomnosti. Okresný súd prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy ako aj na výsluch

žalobcu, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaní a vyjadrenie jeho právneho zástupcu, ktorý bol
rovnako osobne prítomný na pojednávaní. Okresný súd poukázal na účelový postup žalovaného v 1/rade, ktorý prevzal predvolanie dňa 6.6.2013, nepožiadal o odročenie pojednávania, neprodukoval k
návrhu žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy, aj keď odo dňa 6.6.2013 do dňa 2.7.2013 mal k tomu vytvorený
dostatočný časový priestor. V rámci účelovosti jeho postupu okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že

pojednávanie bolo dňa 2.7.2013, žalovaný v 1/ rade sa na pojednávanie nedostavil, ale následne hneď
dňa 4.7.2013 nahliadal do súdneho spisu (č.l. 158).

Okresný súd uviedol, že predmetom sporu bol právny vzťah medzi žalobcom a konateľmi a spoločníkmi
spoločnostiNEOFLAMSKs.r.o.,predtýmDAFISlovakia,s.r.o.,Čadca,ktorýmžalobcadodaltovar.Daný

vzťah je teda vzťahom obchodno-právnym. Ako hmotné právo aplikoval Obchodný zákonník. Žalobca
nárokuplatnilztitulunárokunanáhraduškody.Sodkazomnaust.§373Obchodnéhozákonníkaokresný
súd uviedol, že pre preukázanie zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu bolo potrebné preukázať
vznikškody(vrátanevýškyškody),porušeniepovinnostiapríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnosti
a vzniknutou škodou. Zavinenie v obchodno-právnych vzťahoch sa nepreukazuje, ide o objektívnu
zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

Okresný súd mal preukázané, že škoda žalobcovi vznikla, a to vo vymáhanej výške zodpovedajúcej
kúpnej cene dodaného tovaru vo výške 42.522,68 Eur s 9 % úrokom omeškania ročne a nákladmi
na vymáhanie tejto pohľadávky. V konaní žalobca preukázal, že sa nemohol domôcť kúpnej ceny za
tovar, ktorý dodal spoločnostiam NEOFLAM Sk s.r.o. predtým DAFI Slovakia, s.r.o. z toho dôvodu,

že spoločnosť bola predlžená a došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nemajetnosť. Tým
preukázal, že voči spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o. (predtým DAFI Slovakia, s.r.o.) by sa svojho nároku
na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru (ktorý preukázateľne bol tejto spoločnosti dodaný, čo
mal okresný súd preukázané dodacími listami, ale i tým, že žalovaní túto okolnosť nespochybňovali
počas celého konania) nedomohol pre nemajetnosť. Nemajetnosť tejto spoločnosti mal objektívne

okresný súd preukázanú jednak uznesením konkurzného súdu, ktorý zastavil konanie o nariadenom
konkurze pre nemajetnosť, čím žalobca ako veriteľ preukázal, že v konkurznom konaní nemal objektívnu
možnosť domôcť sa svojho nároku, a tým preukázal, že dôvodne vzal návrh späť vo veci sp. zn.
10Cb/9/2012, pretože konkurzom sa preruší akékoľvek konanie a ďalej nárok uplatňoval v rámci
konkurzu. Nemajetnosť tejto spoločnosti bola preukázaná aj dôkazmi na č.l. 148, 149, 150 súdneho

spisu, z ktorých bolo zrejmé, že spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o., Čadca a DAFI Slovakia, s.r.o., Čadca je
zadlžená. Táto spoločnosť je účastníkom konania v ďalších sporoch, ktoré okresný súd špecifikoval na
strane štyri odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň mal okresný súd nemajetnosť spoločnosti preukázanú aj
tým, že od splatnosti faktúr (2/2011-10/2011) do rozhodnutia okresného súdu dňa 2.7.2013 kúpna cena
dodaného tovaru nebola zaplatená.

V nadväznosti na § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mal okresný súd pripojenými listinnými
dôkazmi (faktúrami, dodacími listami), ako aj nespornosťou tvrdení vzhľadom k tomu, že žalovaní celý
čas nespochybnili dodanie tovaru, preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar podľa špecifikácie
uvedenej vo faktúrach, dodacích listoch za kúpnu cenu tam uvedenú, splnil si svoju povinnosť

predávajúceho a kupujúci si nesplnil svoju povinnosť a dohodnutú kúpnu cenu nezaplatil. Táto
dohodnutákúpnacenamalabyťzaplatenávstanovenejlehotesplatnosti.Podľaokresnéhosúduškodou
teda je nielen kúpna cena za dodaný tovar tvoriaca predmet sporu, ale aj zákonný 9 % úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po splatnosti kúpnej ceny až do zaplatenia ako aj náklady konania.

Porušenie povinnosti mal okresný súd preukázané tým, že prevzatím dodaného tovaru spoločnosť, ktorá
dodaný tovar prevzala, jej spoločníci a konatelia vedeli, že im vznikla právna povinnosť zaplatiť kúpnu
cenu za dodaný tovar v stanovenej lehote splatnosti. Z faktúr tvoriacich predmet sporu uvedených v
žalobe vyplývalo, že lehota splatnosti kúpnej ceny bola od februára 2011 do októbra 2011. Spoločnosť
podala návrh na konkurz dňa 21.2.2012. Ku dňu pojednávania dňa 2.7.2013 žalovaní v 1/ až v 3/

rade nepreukázali, že by spoločnosť alebo spoločníci alebo konatelia dlh zaplatili. Škoda teda ku dňu
rozhodovania okresného súdu existuje. Okresný súd uviedol, že spoločnosť (spoločníci, konatelia)
disponuje tovarom, ktorý im žalobca dodal bez toho, aby zaplatili cenu dodaného tovaru. Ak tento tovar
nemajú vo svojej dispozícii, je zrejmé, že ho predali a získali za predaný tovar kúpnu cenu - zisk a napriek
tomu žalobcovi nezaplatili kúpnu cenu dodaného tovaru. Z prehľadu súdnych sporov na č.l. 148, 149 a

150 spisu bolo okresnému súdu zrejmé, že voči spoločnosti je vedené množstvo súdnych sporov aj z
roku 2011, v ktorom roku už bola spoločnosť predlžená, pretože mala viac ako jedného dlžníka, napriek
tomu prevzala dodaný tovar, hoci jej objektívne muselo byť známe, že dodaný tovar nezaplatí, pretože
je predlžená. Okresný súd teda dospel k záveru, že momentom, ako spoločnosť zistila predlženosťspoločnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. im vznikla povinnosť podať podať návrh na
vyhlásenie konkurzu a momentom vzniku tejto skutkovej a právnej situácie povinnosť nevytvárať žiadne
dlhy, nepreberať ďalší tovar, záväzky, ktoré spoločnosť preukázateľne v tomto časovom období už

nebola schopná platiť. Napriek tomu spoločnosť prostredníctvom svojich spoločníkov, konateľov dodaný
tovar prevzala, čím porušila svoje zákonné povinnosti.

V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcovi vznikla škoda. Bez porušenia povinnosti
spoločníkov, konateľov spoločnosti, ktorá tovar prevzala, by ku škode nebolo došlo. Keby spoločníci a

konatelia vedomí si svojej zadlženosti, neboli prevzali tovar tvoriaci predmet sporu žalobcu, nevzniklo
by mu právo na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru a nevznikla by mu škoda nezaplatením kúpnej
ceny a nemožnosťou vymôcť túto kúpnu cenu a vzniknutú škodu od predlženej spoločnosti.

Okresný súd mal za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky nároku žalobcu na náhradu škody,
preto zaviazal žalovaných v 1/ až v 3/ rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu vo výške

42.522,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. mal okresný súd právo povoliť žalovaným splátky, ktoré nepovolil, pretože
žalovaní o povolenie splátok nepožiadali, nepodali návrh. Okresný súd z vlastnej iniciatívy nemohol
rozhodnúť o splátkach.

V ďalšom okresný súd poukázal na to, že výpisom z Obchodného registra na č.l. 121 spisu mal
preukázané, že spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o. (predtým DAFI Slovakia, s.r.o.) so sídlom Okružná 152,
Čadca, IČO: 44 802 838 vznikla dňa 30.05.2009. Žalovaný v 1/ rade bol spoločníkom od 30.05.2009 a
od 30.05.2009 je aj aktuálnym konateľom. Žalovaní v 2/ a 3/ rade boli spoločníkmi od 30.05.2009 do
16.11.2011 a rovnako boli aj konateľmi. Keď okresný súd porovnal, že splatnosť faktúry je od februára

do októbra 2011, mal za to, že v príčinnej súvislosti s ekonomickou situáciou spoločnosti NEOFLAM
SK s.r.o., predtým DAFI Slovakia, s.r.o. zo spoločnosti V&K Invest, s.r.o. dňa 12.11.2011 zmenou
obchodného názvu na DAFI Slovensko, s.r.o. vznikla spoločnosť, do ktorej žalovaná v 3/ rade prešla
dňa 12.11.2011 ako spoločník a žalovaný v 2/ rade dňa 12.11.2011. Porovnaním uvedených časových
relácií mal okresný súd za to, že o išlo o konanie v príčinnej súvislosti s ekonomickou situáciou v

spoločnostiNEOFLAMSks.r.o,(predtýmDAFISlovakia,s.r.o.).Týmitovýpismimalzároveňokresnýsúd
preukázanú aj pasívnu legitimáciu žalovaných v 1/, v 2/, v 3/ rade, ktorí v čase, kedy škoda vznikla, teda
v čase splatnosti dodaného tovaru a v čase povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, v období február - október
2011, boli spoločníkmi a konateľmi spoločnosti NEOFLAM Sk, s.r.o. a vo vzťahu k nim ako spoločníkom
a konateľom sa viaže povinnosť tvoriaca predmet sporu.

Okresný súd vychádzal aj z listinných dôkazov, kópie mailovej pošty medzi spoločnosťou žalovaných
a žalobcom na č.l. 125-128 súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, že už 26.10.2011 právny zástupca
spoločnosti žalovaných konštatoval zlú ekonomickú situáciu tejto spoločnosti, ďalej, že klient
nedisponuje hotovosťou a nedokáže uhradiť dodaný tovar. Nespochybnil dodanie tovaru a ani jeho

cenu. Žiadal splátky a možnosť vrátiť tovar, čo podmienil právny zástupcu žalobcu ohliadkou a vrátením
neporušeného, nepoškodeného a nepoužívaného tovaru a takýto tovar bol ochotný dobropisovať. I z
tejto korešpondencie podľa okresného súdu je zrejmé, že bola výška dodaného tovaru zadefinovaná
v sume 39.246,11 Eur, pričom zlá ekonomická situácia spoločnosti žalovaných bola niekoľkokrát
zdôrazňovaná.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal
právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré v celkovej sume predstavujú výšku
4.601,15 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 2/ a v 3/ rade. Namietali, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkom konania bola
konaním súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade uviedli, že z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva posúdenie predmetu sporu ako právneho vzťahu medzi
žalobcom a konateľmi a spoločníkmi spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o. ktorým žalobca dodal tovar.

Žalovaní v 2/ a v 3/ rade poukázali na to, že už z podstaty uvedeného tvrdenia je zrejmé, že
okresný súd nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania a následne založil celé svoje
rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd v celom svojom rozhodnutí
nerozlišoval právne vzťahy vyplývajúce zo záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy medzi žalobcom aspoločnosťou NEOFLAM SK, s.r.o. a právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanými. Je evidentné, že
žalobca nikdy nedodal žalovaným žiaden tovar, pretože tento tovar dodal spoločnosti NEOFLAM SK,
s.r.o.. Menovaná spoločnosť zodpovedala za svoje záväzky, ktoré počas svojej existencie produkovala.

Nakoľko mali spoločníci (žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade) splatené svoje peňažné vklady v celej výške,
nemôžu ručiť za záväzky spoločnosti a akékoľvek spájanie bývalých spoločníkov so zodpovednosťou
za škodu spôsobenú žalobcovi nezaplatením kúpnej ceny za dodaný tovar je neprípustné. Zvýraznili,
že konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným nezodpovedajú a neručia za
záväzky spoločnosti a v zásade voči nim nemožno uplatňovať náhradu škody za nesplnené záväzky

spoločnosti, nakoľko ich právne úkony sú úkonmi spoločnosti. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade boli presvedčení,
že v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť za škodu vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, nakoľko
medzi žalobcom a žalovanými neexistoval záväzkový vzťah. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade dali do pozornosti,
že žalobca si v konkurznom konaní síce uplatnil pohľadávku, avšak v konaní riadne nepokračoval, keď
proti uzneseniu, ktorým bolo konkurzné konanie zastavené, nepodal odvolanie. Rovnako uviedli, že
spoločnosť NEOFLAM SK, s.r.o. sa prostredníctvom konateľa (žalovanej v 3/ rade) snažila celú situáciu

urovnať mimosúdne, opakovane navrhovala uzavretie splátkového kalendára, vrátenie tovaru zo skladu.
Žalobca napriek uvedenému trval na takých platobných podmienkach, ktoré neboli zo strany dlžnej
spoločnosti objektívne splniteľné. Podľa názoru žalovaných v 2/ a v 3/ rade nebol splnený ani jeden
predpoklad zodpovednosti za škodu žalovaných, pričom absencia čo i len jedného z nich znamená
neexistenciu zodpovednostného vzťahu. Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že mal preukázané

porušenie povinnosti tým, že prevzatím dodaného tovaru spoločnosť, ktorá dodaný tovar prevzala, jej
spoločníci a konatelia vedeli, že jej vznikla právna povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovaru
v stanovenej lehote splatnosti, tak okresný súd zodpovednostný vzťah žalovaných voči žalobcovi
odvodzuje od porušenia zmluvnej povinnosti nezaplatenia kúpnej ceny, pričom žalovaní ako spoločníci
a konatelia takúto povinnosť nikdy nemali. Táto povinnosť zaťažovala spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o..

Žalovaní v 2/ a v 3/ ako spoločníci a konatelia spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o. nikdy nedisponovali
s dodaným tovarom od žalobcu, ani ho nespeňažili a všetok majetok a záväzky spoločnosti boli
riadne posúdené predbežným správcom v konkurznom konaní. Poukázali na to, že súd musí vedieť,
že konatelia by mohli teoreticky zodpovedať za škodu, ktorá vznikla veriteľom spoločnosti v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., tento predpis však okresným súdom nebol pri rozhodnutí

aplikovaný. V tejto súvislosti zvýraznili i odlišné predpoklady zodpovednosti za škodu.

Vo vzťahu k procesnému postupu žalovaní v 2/ a v 3/ rade namietali odňatie možnosti konať pred súdom.
Žalovaní v 2/ a v 3/ rade mali za to, že doručenie predvolaní nebolo vykonané zákonne konformným
spôsobom. Uviedli, že je evidentné, že okresný súd sa snažil doručiť žalovaným v 2/ a v 3/ rade

predvolanie na pojednávanie listovou zásielkou doporučene do vlastných rúk v súlade s ustanoveniami o
doručení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zákonná konštrukcia, umožňujúca náhradné doručenie
podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia skutočne zdržuje v mieste
doručenia.Ajkeďtentopojemniejevýslovnedefinovaný,zjavnesajednáomiesto,kdebyadresátmohol
byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo prostredníctvom upovedomenia

o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. V čase doručovania predvolania sa žalovaný
v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade nachádzali dlhodobo v zahraničí, nezdržiavali sa v mieste doručenia a
nemalitakreálnumožnosťdozvedieťsa,žeimsúddoručujeúradnúzásielku.Vdanomprípadetakneboli
splnené zákonné predpoklady doručovania do vlastných rúk, nakoľko doručovateľ vhodným spôsobom
neupovedomil žalovaného v 2/ rade a žalovanú v 3/ rade, že im zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení a žalovaní v 2/ a v 3/ rade boli v zahraničí. Teda pokiaľ žalovaní v 2/
a v 3/ rade neboli riadne predvolaní na pojednávanie, na ktorom dokonca prvostupňový súd rozhodol
vo veci samej, na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom a na základe žalobcom navrhnutých
a predložených dôkazov, boli týmto postupom hrubo porušené ich procesné práva. Žalovaní v 2/ a v
3/ rade sa nemali možnosť na pojednávaní vyjadriť k tvrdeniam žalobcu a vykonanému dokazovaniu.

Týmto postupom im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem nesprávneho právneho posúdenia
nároku žalobcu prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, aké skutočnosti považoval za
preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení riadil. Odôvodnenie rozhodnutia podľa žalovaných v 2/ a v 3/ rade je vecne nesprávne,
neodôvodnené a nezrozumiteľné, teda trpí vadou konania, čím rovnako došlo k odňatiu možnosti

žalovaných v 2/ a v 3/ rade konať pred súdom. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade v celom rozsahu. Žalovaný
v 1/ rade namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., a to
odňatiu možnosti konať pred súdom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že okresný súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v
1/ rade poukázal na to, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 02.07.2013 na pojednávaní,

ktorého sa nemohol zúčastniť, nakoľko tomu zabránila náhla, neočakávaná udalosť, a to vážna porucha
jeho motorového vozidla na ceste zo zahraničnej cesty, ktorá mu zabránila dostaviť sa v deň termínu
pojednávania na okresný súd a pojednávania sa zúčastniť. Na pojednávaní žalovaný v 1/ rade chcel
na svoju obranu oboznámiť súd s rozhodujúcimi skutočnosťami a označiť dôkazy. Predvolanie na
pojednávanie mu síce zo strany okresného súdu bolo doručené, avšak nebolo mu doručené poučenie
o procesných právach účastníka súdneho konania. Nedoručením poučenia o procesných právach

účastníka konania, a tým, že ho okresný súd nepoučil v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p., bolo porušené jeho
ústavné právo na spravodlivý súdny proces, čo viedlo k tomu, že nezákonným postupom okresného
súdu sa mu ako žalovanému v 1/ rade odňala možnosť konať pred súdom. To, že sa chcel zúčastniť
predmetného pojednávania, potvrdzuje skutočnosť, že ihneď, ako mu to bolo umožnené, sa dopravil
do Čadce a požiadal pracovníkov okresného súdu o umožnenie nahliadnutia do súdneho spisu, z

ktorého zistil, že jeho obsahom je aj písomnosť - procesné poučenie pre účastníka konania, ktorá
mu však nikdy nebola doručená a o obsahu ktorej nemal vedomosť. Napriek tomu, že okresný súd v
odôvodnení uvádza, že mu bolo doručené procesné poučenie vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 v
nadväznosti na § 205a O.s.p., tak tieto listiny mu doručené neboli. Pokiaľ zo zápisnice o pojednávaní
vyplývalo, že právny zástupca žalobcu predložil ako dôkaz písomné mailové rozhovory medzi právnym

zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaného, tak tento listinný dôkaz bol založený do súdneho
spisu, následne okresný súd nariadil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu ako účastníka konania.
I týmto postupom boli porušené zákonné a ústavné práva žalovaného v 1/ rade na spravodlivý súdny
proces, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vychádzal aj z listinných dôkazov
- kópie mailovej pošty medzi spoločnosťou žalovaných a žalobcom predloženej na pojednávaní, z

ktorej je podľa okresného súdu zrejmé, že už 26.10.2011 právny zástupca spoločnosti žalovaných
konštatoval zlú ekonomickú situáciu tejto spoločnosti. Podľa žalovaného v 1/ rade, ak sa okresný
súd rozhodol vec prejednať v jeho neprítomnosti, bol povinný prihliadnuť na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy, a tým, že okresný súd nariadil výsluch konateľa žalobcu a umožnil právnemu
zástupcovi žalobcu predložiť listinné dôkazy, ktoré následne boli založené do súdneho spisu, pričom

žalovanému v 1/ rade nebolo umožnené sa k týmto vykonaným dôkazom vyjadriť, postupoval v rozpore
s § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že niektoré listinné dôkazy boli žalobcom
predložené až na pojednávaní, takže k týmto sa vôbec nemohol vyjadriť, čo je v zjavnom rozpore
s princípom rovnosti zbraní účastníkov občianskeho súdneho konania. Konaním prvostupňového
súdu bolo žalovanému v 1/ rade odopreté právo konať pred súdom, a teda porušené jeho ústavné

právo na spravodlivý proces. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, podľa žalovaného v 1/ rade
napadnuté rozhodnutie je zmätočné, odôvodnenie nie je dostatočne presvedčivé, čo spôsobujú jeho
nepreskúmateľnosť. Rozsudok okresného súdu má vady. Z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe
akých relevantných skutočností mal prvostupňový súd za preukázané, že spoločnosť DAFI Slovakia,
s.r.o. (neskôr NEOFLAM SK s.r.o.), v ktorej bol konateľom, bola v rozhodnom období nemajetná a

predlžená, a teda, že žalovaní ako konatelia tejto spoločnosti boli údajne povinní podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Rovnako nevyplýva, kedy tak mali žalovaní urobiť. Aj zo žalobcom predložených
účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť DAFI Slovakia, s.r.o. aj v rokoch 2009, 2011 mala majetok,
a teda nebola nemajetná. To, že v tomto čase mala pomerne vážne ekonomické problémy, žalovaný
v 1/ rade nepoprel, avšak žalovaní ako konatelia spoločnosti konali s odbornou starostlivosťou a

snažili sa zachrániť spoločnosť pred bankrotom. V súdnom konaní nebolo preukázané, že žalovaní
porušili zákonnú povinnosť podať na spoločnosť včas návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko pred
dňom 21.02.2012 spoločnosť DAFI Slovakia, s.r.o. nespĺňala podmienky na vyhlásenie konkurzu,
resp. konatelia tejto spoločnosti, konajúc s odbornou starostlivosťou, správne takýto návrh podali dňa
21.02.2012. Ak by i žalovaní podali na spoločnosť v roku 2009 návrh na konkurz, tak by sa nezrealizovali

ani obchody uzavreté medzi spoločnosťou a žalobcom v roku 2010, z ktorých mal žalobca zisk. Žalovaný
v 1/ rade mal za to, že povinnosťou okresného súdu bolo skúmať aj to, či žalobca konal s odbornou
starostlivosťou, ak v roku 2011 dodával spoločnosti tovar na faktúru, pričom ako sám tvrdil, vedel
o finančných problémoch tejto spoločnosti. Ani v prípade, ak by bol návrh na vyhlásenie konkurzuna spoločnosť DAFI Slovakia, s.r.o. žalovanými podaný skôr, pohľadávky žalobcu by neboli v rámci
konkurzného konania uspokojené, resp. s určitosťou nie v plnej výške. V konaní nebolo preukázané,
že by práve konaním žalovaných, resp. ich opomenutím došlo k zanedbaniu konania s odbornou

starostlivosťou, v dôsledku čoho by bola žalobcovi vznikla škoda. Žalobca ani nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi škodou a konaním žalovaných. Zo samotnej konštrukcie § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z. vyplýva, že osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, nezodpovedá za
škodu, ktorá veriteľom vznikla v dôsledku toho, že porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. V tomto kontexte žalovaný v 1/ rade

uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doposiaľ neboli uplatnené, a tým okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný v
1/ rade zároveň poukázal na to, že zodpovednosť konateľov za vzniknutú škodu v dôsledku porušenia
povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je
špeciálnou úpravou, a preto má prednosť pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa
Obchodného zákonníka. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako hmotné právo aplikoval

Obchodný zákonník, pričom absentuje odkaz na § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z tohto dôvodu
preto vec nesprávne právne posúdil a ani nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Podľa
žalovaného v 1/ rade z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne nevyplýva ten fakt, porušením ktorej
právnej povinnosti zo strany žalovaných mala žalobcovi vzniknúť škoda. Okresný súd jasne a výstižne
neuviedol porušenie tejto povinnosti. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že predpoklady zodpovednosti za

škodu, tak ako ich konštatoval okresný súd, neboli splnené a nezakladajú zodpovednosť žalovaných za
údajnú škodu spôsobenú žalobcovi. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu. Bol toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne a procesne správny a navrhol
ho potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. K námietke žalovaných v 2/ a v
3/ rade, že neboli riadne predvolaní, resp. žalovaného v 1/ rade, že sa nezúčastnil pojednávania
pre náhodnú udalosť a námietku, že mu nebolo doručené ani poučenie o procesných právach a
povinnostiach, žalobca uviedol, že nevie, či je pravdivé tvrdenie žalovaného v 1/ rade o náhode s

motorovým vozidlom. Podľa textu odvolania na to neprodukuje žalovaný v 1/ rade žiaden dôkaz, a preto
považoval toto jeho tvrdenie za účelové. Okrem toho, pokiaľ aj takáto náhodná udalosť sa prihodí, treba
ju nepochybne zohľadniť na ťarchu toho účastníka, ktorému sa prihodila a nie na ťarchu procesného
postupu okresného súdu. K námietke žalovaného v 1/ rade, že mu nebolo doručené poučenie o
procesných právach a povinnostiach, okresný súd konštatoval, že toto poučenie bolo účastníkom

zasielané spolu s predvolaním a niet žiadneho dôvodu o tomto pochybovať. Na konto tohto tvrdenia
žalobca uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené tak predvolanie k pojednávaniu ako i
poučenie súdu a procesné poučenie pre účastníkov konania, a niet žiadneho dôvodu sa domnievať, že
sa tomu u žalovaného v 1/ rade nestalo. Čo sa týka doručovania žalovaným v 2/ a v 3/ rade, žalobca
bol toho názoru, že doručovanie k im rukám prebehlo riadne podľa procesných predpisov a tvrdenie

o dlhodobom pobyte v zahraničí je účelové. Podľa žalobcu skutočný priebeh doručovania bol taký, že
doručovanú zásielku prevzal cielene iba žalovaný v 1/ rade, z tejto zásielky sa všetci traja (bývajú na tej
istej adrese) dozvedeli o čo ide a žalovaní v 2/ a v 3/ rade sa naprosto účelovo vyhli riadnemu doručeniu
zásielky. Podľa názoru žalobcu ani jednému zo žalovaných nebola postupom okresného súdu odňatá
možnosť konať pred súdom a nebolo porušené ani ústavné právo na spravodlivý súdny proces. Na konto

argumentácie žalovaných považoval žalobca za potrebné poukázať na to, že žalovaní prevzali návrh
vo veci samej dňa 3.9.2012 a do termínu pojednávania uplynulo desať mesiacov, pričom za celú túto
dobu nepovažovali za potrebné na tvrdenia uvedené v návrhu reagovať. Podľa žalobcu výklad § 101
ods. 2 O.s.p. ako ho robí žalovaný v 1/ rade, je nesprávny. K vecnej stránke sporu žalobca uviedol,
že zodpovednosť žalovaných vyvodzuje z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá je špecifickou

zodpovednosťou za škodu, ktorá je v Obchodnom zákonníku upravená v § 373 a nasl.. Ide teda o
náhradu škody, ktoré právo je založené na citovanom ustanovení konkurzného zákona. Je pravdou, že
základom tohto práva je obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou NEOFLAM SK s.r.o. podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka, tak tento záver možno vyvodiť z ust. § 11 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z.. Žalobca mal za to, že právne zdôvodnenie nároku okresným súdom nie je chybné, i keď

snáď mal okresný súd viac poukázať na znenie ust. § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca svojou
argumentáciou a s dôkazmi, ktoré predložil okresnému súdu, na základe ktorých bol ustálený zistený
skutkový stav, preukázal všetky náležitosti zodpovednosti žalovaných ako konateľov dlžníka za škodu,
a to:a)protiprávnekonaniežalovanýchakokonateľovdlžníka.Týmtoprotiprávnymkonanímjeto,žežalovaní
ako konatelia dlžníka za situácie, že dlžník bol v úpadku, nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu,
pričom v návrhu žalobca zdôraznil úpadok najmú vo forme predlženia, keď tento je zistiteľný objektívne

a bez osobitných komplikácii z účtovných závierok dlžníka, ktoré tento musí vyhotovovať minimálne na
konci roku v súvislosti s daňovým priznaním. Podľa žalobcu žalovaných zaťažovala povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr po tom, ako preukázateľne poznali výsledky hospodárenia za
rok 2009, t.j. v marci 2010. Argumentácia, že sa snažili zabezpečiť pre dlžníka lukratívne obchody, a
preto konali s odbornou starostlivosťou, neobstojí.

b) Vznik škody žalobca zdokladoval v článku 3 návrhu na začatie konania a predloženými dokladmi.
Keďže výška škody sa zisťuje ku dňu, kedy došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nemajetnosť,
vchádzajú do nej aj úroky z omeškania patriace do tohto dňa. Celková výška škody činí preto 42.522,68
Eur, vo vzťahu k čomu žalovaní ani nevzniesli žiadne námietky.
c) Príčinnú súvislosť medzi a) a b). Čo sa týka príčinnej súvislosti, žalobca ju videl v tom, že žalovaní
nekonali, nepodali návrh na konkurz, a tým nestiahli neprosperujúcu firmu z trhu. Pokiaľ by boli konali

riadne a včas, neuzatvárali by s inými subjektami trhu obchodné zmluvy na dodávku tovaru, ktoré už z
tohto dôvodu boli rizikové. Za situácie, že dlžník vytvára svojím podnikaním stratu, a tá sa neznižuje,
je otázkou času, kedy prestane platiť svojim dodávateľom. Pri výške straty 8.346 Eur vyprodukovanej
za rok 2009 sa dalo fungovať, ale v roku 2010 už bola strata až 53.496 Eur, čo sa už muselo v
hospodárení firmy prejavovať všeobecným meškaním s úhradou faktúr. Pokiaľ by žalovaní konali riadne

a s odbornou starostlivosťou, návrh na vyhlásenie konkurzu po zistení predlženia mali podať. Keby
žalovaní konali včas, nedošlo by k dodávkam tovaru zo strany žalobcu, ktorých hodnota je základom
škody konštruovanej v § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, že tento bol preskúmavaný v
medziach odvolacích dôvodov žalovaných v 1/ až 3/ rade za viazanosti vyššie citovaných ustanovení §
212 O.s.p.. Odvolacie dôvody žalovaných v 1/ až 3/ rade sa primárne viazali k vade konania spočívajúce

v odňatí možnosti žalovaných konať pred súdom.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná sporová vec bola pôvodne krajskému súdu
predloženápredkladacousprávouOkresnéhosúduŽilinač.k.4Cb/1/2013-212zodňa24.februára2014.
Odvolací súd vzhľadom na vymedzený odvolací dôvod žalovaných v 2/ a v 3/ rade vrátil predmetnú

odvolaciu vec právnu vec prvostupňovému súdu na vykonanie dokazovania podľa ust. § 213 ods. 5,
6, 7 O.s.p., pretože bol názoru, že pre posúdenie odvolacej námietky žalovaných v 2/ a v 3/ rade, a
to, že sa v čase doručovania nachádzali dlhodobo v zahraničí, nezdržiavali sa v mieste doručenia a
nemali tak reálnu možnosť dozvedieť sa o doručení úradnej zásielky, je potrebné doplniť dokazovanie
ohľadne spôsobu doručovania termínu pojednávania žalovaného v 2/ rade a žalovaných v 3/ rade na

deň 02.07.2013, t.j. či boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 47 ods. 2 O.s.p..

Po vrátení veci odvolacím súdom okresný súd vyzval žalovaného v 1/ rade, aby v lehote 10 dní
doručil konkrétne tvrdenia a dôkazy, a to názov opravárenskej spoločnosti, objednávku, faktúru,
účtovný doklad o opravení motorového vozidla, ŠPZ motorového vozidla, konkretizáciu miesta, účelu

a existencie zahraničnej služobnej cesty, konkretizáciu zahraničných obchodných partnerov, odkedy
- dokedy zahraničná služobná cesta trvala pričom k tvrdeniu, že procesné poučenia (§ 114) neboli
doručené s termínom pojednávania, aby uviedol, prečo podpísal doručenku, že preberá i procesné
poučenia. Predmetné výzva bola žalovanému v 1/ rade doručená dňa 27.3.2014.

Na predmetnú výzvu žalovaný v 1/ rade odpovedal v podaní zo dňa 17.04.2014, v ktorom zopakoval,
že sa pojednávania zo dňa 02.07.2013 nemohol zúčastniť z dôvodu náhlej neočakávanej udalosti, a to
vážnej poruchy jeho motorového vozidla zo zahraničnej pracovnej cesty, a to konkrétne z Prahy, kde sa
zdržiaval od 29.06.2013 do 01.07.2013, ktorej účelom boli obchodné rokovania s jediným spoločníkomobchodnej spoločnosti SUNCOM CZ s.r.o., so sídlom Vysoká 110, 269 01 Rakovník, Česká republika,
IČO: 264 846 09. Dňa 01.07.2013 (pondelok) sa mu počas návratu pokazilo osobné motorové vozidlo
(Audi A4, ŠPZ: BL-042-DS), ktoré vozidlo bolo opravené v autoservise ZD-CAR TUNING, automechanik

- Zdeněk Drábek, IČO: 707 790 31, so sídlom Kiliánska 257, 252 06 Davle, Česká republika (prevádzka:
U Národní galerie 478, 156 00 Praha - Zbraslav, Česká republika), pričom objednávku nevie predložiť,
nakoľko sa nerealizovala písomne. Žalovaný v 1/ rade zotrval na skutkových tvrdeniach, ktoré uviedol
v podanom odvolaní, že procesné poučenia mu neboli doručené s termínom pojednávania, pričom
doručenku podpisoval pred otvorením zásielky, a teda v čase podpisu doručenky nevedel, čo je jej

obsahom. Až po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že obsahom predvolania mala byť aj písomnosť
procesné poučenie pre účastníkov konania.

Okresný súd zároveň vyzval žalovaného v 2/ rade a žalovanú v 3/ rade podaním zo dňa 13.3.2014, aby
doručili okresnému súdu v lehote 10 dní konkrétne tvrdenia a dôkazy o mieste pobytu v zahraničí, dobe
pobytu odkedy - dokedy.

Na predmetnú výzvu žalovaní v 2/ rade a v3/ rade v podaní zo dňa 03.04.2014 oznámili, že v období
od 10.05.2013 do 20.06.2013 boli na návšteve u dcéry J. P. žijúcej so svojou rodinou na adrese W.
XX, XXXXX A., B., a to z dôvodu, že potrebovala zabezpečiť dočasnú opateru svojich detí, vnúčat.
Súčasne navrhli, aby si okresný súd overil na pošte, či v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. boli upovedomení

doručovateľom, že zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení a boli tak naplnené
predpoklady fikcie doručenia. Súčasne k vyjadreniu žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 3/ rade pripojili
čestné vyhlásenie J. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXXXX A., B., podľa obsahu ktorého táto
čestnevyhlásila,ževobdobíod10.05.2013do20.06.2013boliunejvMníchovevNemeckunanávšteve
rodičia Y. A. a T. A., ktorí prišli na jej pozvanie, nakoľko v danom období bola aj s manželom značne

pracovne zaneprázdnená a potrebovala zabezpečiť starostlivosť o deti. Predmetné čestné vyhlásenie
bolo vyhotovené dňa 03.04.2014.

Okresný súd Čadca žiadosťou zo dňa 13.3.2014 požiadal Poštu Čadca, aby sa vyjadrila ku kópii
doručeniek na č.l. 206 a 207 spisu v tom smere, či sa v čase doručovania žalovaní zdržiavali v mieste

doručovania a k spôsobu, akým bolo doručovanie vrátane výziev zo strany pošty realizované.

Na výzvu okresného súdu Slovenská pošta, a.s. odbor spracovania klientskych podaní, Banská Bystrica
v podaní zo dňa 25.06.2014 oznámila, že pri predmetnej zásielke pre adresáta T. A. a spol. bol vykonaný
prvý pokus o doručenie dňa 08.10.2013. Dňa 09.10.2013 bol vykonaný aj druhý pokus o doručenie

zásielky a zásielka dňa 09.10.2013 bola uložená, adresát nezastihnuteľný.

Po tomto vykonanom dokazovaní prvostupňovým súdom podľa § 213 ods. 5, 6, 7 O.s.p. bola vec
opätovne predložená Krajskému súdu v Žiline predkladacou správou č.k. 4Cb/1/2013-234 zo dňa
27.01.2015.

Krajský súd sa vzhľadom na základný odvolací dôvod žalovaných v 1/ rade ž v 3/ rade o odňatí možnosti
konať pred súdom zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci žalovaným v 1/
až v 3/ rade bola odňatá možnosť konať pred okresným súdom. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd,
že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký chybný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K predmetnému dôvodu odvolania sú vlastne tri
pojmové znaky:
1/ odňatie možnosť konať pred súdom,
2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a

oprávnených záujmov.

Vo vzťahu k námietkam žalovaného v 1/ rade, ktorý tvrdil náhlu prekážku, brániacu mu v účasti
na predmetnom pojednávaní ako aj, že mu nebolo doručené procesné poučenie prvostupňovýmsúdom, a tým pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 2.7.2013 v
jeho neprítomnosti porušil jeho procesné práva, sa krajský súd oboznámil so spôsobom doručovania
predvolania na nariadené pojednávanie žalovanému v 1/ rade. Z obsahu doručenky na č.l. 152 spisu

krajský súd zistil, že zásielka obsahujúca predvolanie na deň 2. júla 2013 bola žalovanému doručená
podľa doručenky na č.l. 152 rub spisu dňa 6. júna 2013, čo žalovaný v 1/ rade potvrdil svojím podpisom
nachádzajúcim sa pod textom „Potvrdzuje príjem tejto písomnosti“. Z údajov nachádzajúcich sa na
zásielke bolo zistené, že zásielka sa týka veci sp.zn. 4Cb/1/2013, obsahuje termín 2/7 + poučenie,
§ 114. Žalovanému v 1/ rade tak bolo okresným súdom riadne doručené predvolanie, so zachovanou

lehotou podľa ust. § 115 O.s.p, čo žalovaný v 1/ rade nespochybňoval. K námietke, nedoručenia
procesných poučení sa krajský súd oboznámil aj s obsahom nedoručených zásielok nachádzajúcich sa
v spise na termín 2.7.2013 adresovaných žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/ rade, na ktorých sa
zhodne v označení zásielky nachádzalo označenie veci sp. zn. 4Cb/1/2013, T 2/7 + poučenie, § 114
a po oboznámení sa s ich obsahom zásielok zistil, že obsahovali predvolanie na termín pojednávania,
procesné poučenie pre účastníka konania a poučenie. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaných v 1/ až 3/ rade rovnako potvrdil, že obsahom zásielky, ktorá mu bola doručená, bolo nielen
predvolanie na nariadený termín, ale i procesné poučenie pre účastníkov konania a poučenie. Vzhľadom
k tomu, že údaje uvedené v zásielkach, doručovaných žalobcovi, žalovanému v 1/ rade, žalovanému
v 2/ rade a žalovanej v 3/ rade boli totožné, týkali sa a označovali vec, termín, poučenie, § 114,
nebol dôvod pochybovať zo strany odvolacieho súdu o tom, že zásielka doručovaná žalovanému v 1/

rade, prevzatie ktorej potvrdil vlastnoručným podpisom, obsahovala i procesné poučenie pre účastníkov
konania a poučenie zo strany prvostupňového súdu, pričom žalovaný opak nedokázal. Za aplikácie
ust. § 45 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len
„doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, preto odvolací súd predmetnú námietku
žalovaného v 1/ rade zhodnotil ako nedôvodnú.

Pokiaľ žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní tvrdil, že sa nariadeného pojednávania na deň 2.7.2013
nemohol zúčastniť pre náhlu prekážku, a to poruchu motorového vozidla, tak poukazuje krajský súd
na okresným súdom doplnené dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu. Prvostupňový súd
vo výzve zo dňa 13.3.2014 vyzval žalovaného v 1/ rade, aby doložil konkrétne tvrdenia a dôkazy o

tejto náhlej prekážke, ktoré v predmetnej výzve boli podrobne špecifikované, na čo žalovaný v 1/ rade
reagovallenposkytnutímtvrdení,avšakbezichpreukázania.Akžalovanýv1/radelenposkytoltvrdenia,
avšak tieto žiadnym spôsobom nepreukázal, tak krajský súd konštatuje, že žalovaný v 1/ rade neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia o náhlej nehode pri zahraničnej ceste, ktorá mu zabránila zúčastniť sa
na nariadenom pojednávaní. Len samotné tvrdenia žalovaného v 1/ rade bez ďalšieho nebolo možné

kvalifikovať ako preukázaný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Teda, pokiaľ prvostupňový
súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade, keďže nezistil dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania, bol jeho postup vecne správny, v súlade s ust. § 101 ods.2 O.s.p., s ktorým
postupom sa krajský súd stotožňuje.

K odvolaciemu dôvodu žalovaných v 2/ a v 3/ rade, že neboli splnené podmienky pre záver o
kvalifikovanom doručení predvolania na nariadené pojednávanie na deň 2.7.2013, a to spôsobom
náhradného doručenia podľa ust. 47 ods. 2 O.s.p, odvolací súd poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v

neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že ust. § 101 ods. 2 O.s.p. upravuje možnosť súdu meritórne
prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok.
Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť

pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z ust. § 115 ods. 2 O.s.p. spravidla najmenej 5 dní pred
začiatkom konania pojednávania.

Podľa ust. § 47 ods.2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.Vo vzťahu k doručovaniu predvolaní na nariadené pojednávanie na deň 2.7.2013 žalovaným v 2/
rade a v 3/ rade a k posúdeniu, či došlo k jeho riadnemu a včasnému doručeniu, sa krajský súd

oboznámil s obsahom nedoručených zásielok na č.l. 156, 157 spisu. Zistil, že išlo o zásielky doporučene
s doručenkou, bez výzvy o opakované doručenie s údajom dňa uloženia zásielky 27.5. a reláciou
poštového doručovateľa „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, ktoré zásielky ako nedoručené sa
Okresnému súdu Čadca vrátili dňa 18.06.2013. Okresný súd na základe jemu známych skutočností
skonštatoval vykonanie doručenia predvolania tzv. náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p..

V tejto súvislosti však vzhľadom na v odvolacom konaní žalovanými v 2/ a v 3/ rade poskytnuté tvrdenie
o nezdržiavaní sa v mieste doručovania a pripojený listinný dôkaz, a to Čestné prehlásenie J. P. zo
dňa 03.04.2014 o zdržiavaní sa žalovaných v 2/ a v 3/ rade v období od 10.05.2013 do 20.06.2013
v Nemecku, v Mníchove, nebolo možné odvolacím súdom zhodnotiť riadne doručenie predvolania
žalovaným v 2/ a v 3/ rade vo väzbe aj na nedostatočnú informáciu Slovenskej pošty, a.s., pobočka
Čadca zo dňa 25.06.2014 (č.l. 225, 226), v ktorej nebolo zaujaté stanovisko vo vzťahu k doručovaniu

žalovaných v 2/ a v 3/ rade zásielok nachádzajúcich sa na č.l. 156, 157 spisu. Vo vzťahu k žalovaným
v 2/ a v 3/ rade krajský súd nehodnotí riadne doručenie predvolania, a to v súvislosti i so záverom
vysloveným v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27. októbra 2010, v ktorom
ústavný súd konštatoval, že ...„využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného § 47 ods. 2
O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných

predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej
doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa
o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v
periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001)“. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. júla 2010,
sp. zn. 3Cdo 30/2010 ...„Pri doručovaní písomností súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia

preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená
doručenka, zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods.
2 O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok
však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje
údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručeniabolasplnená.Vtakomtoprípadejepovinnosťousúduvykonaťšetrenienazisteniejejsplnenia,
pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že
účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o
účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia

v čase doručovania zdržoval“. Pri preskúmaní spisového materiálu za absencie relevantných zistení
vzťahujúcich sa k tvrdeniu žalovaných v 2/ a v 3/ rade, že v čase doručovania predvolania na nariadené
pojednávanie sa zdržiavali v mieste bydliska, pričom pripojili v rámci odvolacieho konania i dôkaz, čestné
prehlásenie, z ktorého bolo potvrdené, že sa v mieste bydliska nezdržiavali, krajský súd konštatuje, že
okresný súd v tejto rovine nevykonal dostatočné dokazovanie, a tým preto nemohol zhodnotiť účinnosť

doručenia predvolania na nariadené pojednávanie. Ak za tohto stavu, teda za konštatovania absencie
bližšieho zisťovania a splnenia základnej podmienky pre riadne doručenie okresný súd vyvodil záver,
že predvolanie na pojednávanie konané dňa 2.7.2013 bolo žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/
rade doručené riadne, tak tento záver, z dôvodu preukázaného tvrdenia žalovaných v 2/ a v 3/ rade o
nezdržovaní sa v mieste bydliska, bol predčasný.

Vzhľadom k tomu, že i žalovaní v 2/ a v 3/ rade nemali riadne doručené predvolanie na termín
pojednávania na deň 2.7.2013, neboli potom splnené procesné podmienky, aby okresný súd nariadil
pojednávanievneprítomnosti týchtožalovaných.Prejednanímsporovejvecivneprítomnostižalovaných
v 2/ rade a v 3/ rade dňa 2.7.2013, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie, žalovaným v 2/ rade a v

3/ rade bola odňatá možnosť konať pred súdom a žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade tým nemali možnosť
sa vyjadriť k vykonávaným listinným dôkazom tak, ako to vyplýva z ust. § 123 O.s.p., podľa ktorého
účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali v spojení
s ust. § 122 ods. 2 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého účastníci konania majú právo byť prítomní na
takto vykonávanom dokazovaní. Vykonaním pojednávania dňa 2.7.2013 v neprítomnosti žalovaných

tak bolo porušené aj ustanovenie čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Keďže obsahom
súdnej zásielky s nariadeným termínom pojednávania na deň 2.7.2013 bolo i poučenie podľa § 120
ods. 4 O.s.p. (č.l. 156,157 spisu), nedošlo tak k splneniu procesnej poučovacej povinnosti vo vzťahu k
žalovaným v 2/ rade a v 3/ rade.Z vyššie uvedeného zistenia krajského súdu bolo preto potrebné konštatovať, že postupom okresného
súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému v 2/ rade a žalovanej v 3/ rade konať pred súdom, z ktorého

dôvodu bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Toto bol primárny dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

K zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu a jeho vráteniu na ďalšie konanie došlo nielen vo vzťahu k
žalovaným v 2/ a v 3/ rade, ale i vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vzhľadom na žalobou uplatnený

nárok, charakter sporu vo väzbe na napadnutým rozsudkom uloženú povinnosť žalovaným v 1/ až v 3/
rade zaplatiť žalobcovi sumu 42.522,68 Eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody vo veci samej považuje za potrebné
zdôrazniť krajský súd, že predmetný návrh žalobca vymedzil v podanej žalobe ako nárok na náhradu

škody v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu s odkazom na
špeciálnu úpravu v § 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2012. Zo strany prvostupňového súdu bolo preto potrebné posudzovať a zhodnocovať uplatnený
nárok práve vo väzbe na znenie ust. § 11 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré ustanovenie upravuje osobitnú
zodpovednosť osôb povinných podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu za škodu vzniknutú

veriteľom porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Predpokladmi vzniku tejto
zodpovednosti podľa úpravy v § 11 ZKR je 1/ porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie
konkurzu, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu a 4/ skončenie konkurzného konania zrušením konkurzu alebo zastavením
konkurzného konania pre nedostatok majetku. Okresný súd všetky predpoklady vzniku zodpovednosti

však v rámci prvostupňového konania dostatočne neskúmal a tieto nezhodnotil. A preto odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu v časti, v rámci ktorej sa vysporiadaval s nárokom žalobcu na náhradu
škody voči žalovaným, nie je celkom presvedčivé, keďže prvostupňový súd na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale výlučne ustanovenia
Obchodného zákonníka. V novom konaní je teda potrebné uplatnený nárok vyhodnotiť primárne cez

túto osobitnú právnu úpravu.

Okresný súd z vyššie uvedeného v rámci nového konania, primárne bude dbať na splnenie procesných
podmienok, t.j. aby mal relevantným spôsobom vykázané doručenie predvolania na pojednávanie
účastníkom súdneho konania a až po takomto splnení procesných podmienok pristúpi k vykonávaniu

dôkazov za rešpektovania ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ust. § 122, §
123 Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom
krajského súdu, doplní dokazovanie v zmysle návrhu účastníkov vo vzťahu k žalobcom tvrdenému
nároku a tento posúdi podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z.. V rámci tej skutočnosti, že
došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, otvára sa tak pre žalobcu, ako i pre žalovaných možnosť

navrhovania dôkazov, ktorých potreba vykonania vyvstane v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom. Po doplnenom dokazovaní okresný súd všetky dôkazy vyhodnotí vo vzájomnej súvislosti podľa §
132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodne za posúdenia, ktorý z účastníkov v zmysle označených dôkazov
uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.