Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116011067
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116011067.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu Y.. L. L. H. Č. U. Y.. H. Y. H. L. W.,
v trestnej veci obžalovaných T. W. H. N.. N. V., na hlavnom pojednávaní konanom 24. októbra 2019 v
Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X/ T. W. nar. XX. XX. XXXX P. T., trvale bytom T. Č.. XXX
X/ N.. N. V. nar. XX. XX. XXXX P. Č. G., trvale bytom B., Š. Č.. X, toho času vo výkone trestu P. Ú. H. Ú. I.

sa uznávajú za vinných, že
obvinený T. W. ako konateľ obchodnej spoločnosti I., U..G..C.., U. U.J. P. X. X., Z. S. Č.. XX, N.: XX
XXX XXX, registrovanej na daň z pridanej hodnoty od 01. 01. 2005 s mesačným zdaňovacím obdobím,
v období od 28. 03. 2008 do 28. 05. 2008 predložil správcovi dane, Daňovému úradu Banská Bystrica

II, daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia mesiacov február, marec a
apríl 2008, na základe ktorých si uplatnil nárok na vrátení dane z pridanej hodnoty v celkovej výške
2.836.347,- Eur (85.447.790,- Sk) z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy Č.. XXXXXXXX/SK-
G. uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX P. Ž., medzi obchodnou spoločnosťou I., U..G..C.., ako predávajúcim
a spoločnosťou C. H., U. C., W. C., G. K. ako kupujúcim, bol kupujúcemu za cenu 15.394.336,06
Eur (463.769.768,- Sk) dodaný tovar, ktorý mala obchodná spoločnosť I., U.. G.. C. nadobudnúť od

obchodnej spoločnosti R., U..G..C.., U. U. P. B., J. XXX/XX, N.: XX XXX XXX na základe kúpnej zmluvy
Č.. XXXXXXXX Z. J. XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bola X. U. X. X U. R. I. R., na základe čoho bola
obchodnou spoločnosťou R., U..G..C.., zastúpenou konateľom N.. N. V., vystavená dňa 21. 04. 2008
fiktívna faktúra na sumu 5.814.512,38 Eur (175.168.000,- Sk) a dňa 21. 04. 2008 vystavená fiktívna
faktúra na sumu 5.372.103,83 Eur (161.840.000,- Sk) a kúpnej zmluvy Č.. XXXXXXXX zo dňa XX.
XX. XXXX, predmetom ktorej bolo U. Z. O. L.-XXXT, na základe čoho bola obchodnou spoločnosťou
R., U..G..C.., zastúpenou konateľom N.. N. V., J. XX. XX. XXXX vystavená fiktívna faktúra na sumu

6.572.395,94 Eur (198.000.000,- Sk), čím N.. N. V. umožnil T. W. ďalšie zaúčtovanie týchto dokladov a
následné neoprávnené uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
vo výške 2.836.347,- Eur (85.447.790,- Sk), pričom k realizácii uvedených obchodných transakcií v
skutočnosti nedošlo, kúpna cena nebola kupujúcim zaplatená a cena tovaru dohodnutá v kúpnych
zmluvách zjavne nezodpovedala jeho skutočnej hodnote určenej znaleckým posudkom na 7.957,91 Eur
bez DPH,

teda
obžalovaný T. W.
si uplatnil nárok na vrátenie danej z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech vo
veľkom rozsahu,
obžalovaný N.. N. V.
zadovážením prostriedkov poskytol obžalovanému T. W. pomoc pri uplatnení si nároku na vrátenie dane
z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech veľkého rozsahu,

čím spáchaliobžalovaný T. W.
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase
spáchania činu,

obžalovaný N.. N. V.
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase
spáchania činu formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania
činu.
Za to sa odsudzujú:

obžalovaný T. W.
Podľa 277 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného
zákona, § 46 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaraďuje
obžalovaného do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať

funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničnej osoby alebo prokuristu
v trvaní 6 (šesť) rokov.

obžalovaný N.. N. V.

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného upúšťa od uloženia ďalšieho trestu, pretože trest
uložený mu skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK - 2Tš/29/2006 zo
dňa 28. 04. 2008 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 1To/10/2010 zo dňa 19. 12. 2011, právoplatného
dňa 19. 12. 2011 za pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa §§ 10 ods. 1 písm. c),
148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Trestného zákona v znení platnom do 30. 06. 2002 v trvaní 7 (sedem) rokov

nepodmienečne so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol
podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/175/2019 dňa 16. 10. 2019,
právoplatný dňa 16. 10. 2019, sa považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica

číslo 3 Pv 32/15/6601 z 12. 12. 2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a
poisteného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona u obvineného V. spáchaný formou pomoci
podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Obžalovaný V. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Keďže odpovedal na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku

kladne, súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku. Súd následne
u obvineného V. vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom
opatrení.
Obžalovaný W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný (hlavné pojednávanie konané
10. 08. 2017). Po vykonanom dokazovaní, na poslednom hlavnom pojednávaní (konanom 24. 10. 2019)

vyhlásil, že spáchal trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, k jeho spáchaniu sa v celom
rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval.
Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, bolo preukázané, že obžalovaní W.H. H. V. spáchali trestný čin tak, ako im prokurátor dával
v obžalobe za vinu.

Obžalovaný W. je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou obžalovaného V., výpoveďami svedkov
Š., B., I.Á., W., U., T., U., W., Ď., L., K., Š., Č., U., P., K., X., Š., D., T., X. H. X., ako aj listinnými dôkazmi, a
to dokladmi daňových úradov, Colného úradu T., ako aj listinným materiálmi zabezpečenými z domových
prehliadok a prehliadok iných priestorov, ďalej znaleckým posudkom N.. R..
Vyhlásenie obžalovaného V. o vine zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Obžalovaný V. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a to formou pomoci, pretože odstránením
prekážok poskytol obžalovanému W. pomoc pri uplatnení si nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty
v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech.Obžalovaný W. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pretože si uplatnil nárok na vrátenie dane z
pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech vo veľkom rozsahu.

V odpise registra trestov má obžalovaný W. jedno zahladené odsúdenie z roku 2013. V ústrednej
evidencii priestupkov má deväť záznamov o priestupkoch najmä pre porušenie pravidiel cestnej
premávky.
Obžalovaný V. má v registri trestov evidované jedno odsúdenie rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu sp. zn. PK-2Tš/29/2006 z 28. 04. 2008 právoplatným 19. 12. 2011 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/10/2010 z 19. 12. 2011 za pomoc k trestnému činu
neodvedenia dane a poisteného podľa § 148a ods. 1 alinea 2, 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení účinnom do 30. 06. 2002 na 7 rokov nepodmienečne v II. NVS. V ústrednej evidencii priestupkov
obžalovaný V. nemá žiadny záznam.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov podľa §
34 Trestného zákona. Prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok (neoprávnené

uplatnenie si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 2.836.347,-
eur), ako aj na zavinenie (obžalovaní spáchali úmyselný trestný čin).
Obžalovanému W. poľahčovala jedna okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pred
spáchanímtrestnéhočinuriadnyživot.Inapriektomu,žesaobžalovanýW.priznalkspáchaniutrestného
činu, a svoje konanie oľutoval, súd tento postoj obžalovaného nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný W. sa v priebehu súdneho konania vyhýbal účasti
na hlavnom pojednávaní. Jeho zavinením bolo hlavné pojednávanie opakovane odročené, pričom
súd musel nariadiť až 13 termínov hlavného pojednávania. Obžalovaný W. sa priznal k spáchanej
trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval až pod vplyvom vykonaných dôkazov svedčiacich v jeho
neprospech. Vzhľadom na správanie sa obžalovaného W. v priebehu súdneho konania, súd vyhodnotil

ľútosť obžalovaného W. nad spáchaným trestným činom ako špekulatívnu a neúprimnú. Nepriťažovala
mu žiadna okolnosť. Poľahčujúce okolnosti prevažujú nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1 : 0.
Obžalovaný W. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Po tejto
úprave trestná sadzba pre ukladanie trestu predstavovala sedem rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Súd
uložil obžalovanému W. trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 8 (osem)
rokov. Trest odňatia slobody ukladal ako nepodmienečný. Uložený trest je s prihliadnutím na spôsobený
následok veľkého rozsahu zákonným trestom, pre obžalovaného W. primeraným, dostatočným na

dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného W.. Vymeraný trest je dostatočne dlhý na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred obžalovaným W. tým, že mu po dostatočne dlhú dobu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život (individuálna
prevencia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia).
V posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný W. nebol vo výkone trestu

odňatia slobody, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný W. spáchal trestný čin ako konateľ obchodnej spoločnosti I. U..G..C.. U. U. P. X. X., Z. S.
XX, N. XX XXX XXX. Súd preto podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému W.
trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho

organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v trvaní 6 (šesť) rokov. Výmera trestu zákazu činnosti
zodpovedá vážnosti a následku trestného činu, ktorý obžalovaný W. ako konateľ obchodnej spoločnosti
spáchal.
Pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného V. súd zohľadnil skutočnosť, že tento spáchal trestný čin

predtým (v období od 28. 03. 2008 do 28. 05. 2008), než bol trest uložený mu skorším rozsudkom,
Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. PK - 2Tš/29/2006 zo dňa 28. 04. 2008 v spojení s
rozsudkom NS SR sp. zn. 1To/10/2010 zo dňa 19. 12. 2011, právoplatného dňa 19. 12. 2011 za pomoc
k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c), 148a ods. 1 alinea 2,
ods. 4 Trestného zákona v znení platnom do 30. 06. 2002 v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne

so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1PP/175/2019 dňa 16. 10. 2019, právoplatný
dňa 16. 10. 2019, vykonaný. Trest vo výmere 7 (sedem) rokov uložený rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu považuje súd za dostatočný na nápravu obžalovaného V., ako aj na ochranu spoločnosti,preto podľa § 44 Trestného zákona od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného V. upustil. Vzhľadom na
právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný V. sa na trestnom
čine podieľal formou pomoci, postoj obžalovaného V. k spáchanej trestnej činnosti v priebehu trestného

konania, mieru prejavenej sebareflexie po vykonanej časti trestu odňatia slobody, súd nepovažoval za
potrebné uložiť obžalovanému V. ďalší trest.

Poučenie:

Proti výroku o vine tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výrokom o treste a o ochrannom
opatrení je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu
Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2

Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.

1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.