Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205848
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5812205848.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,01109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpeného
advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXX/X, XXX XX V., o vymoženie 374,80

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k.
9Er/1205/2012-62 zo dňa 04.01.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Er/1205/2012-89 zo dňa
22.01.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2012 doručenú súdu dňa 10.09.2012.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že oprávnený sa domáha vymoženia
pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp.
zn. SR 01141/11 zo dňa 23.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011 a vykonateľnosť

dňa 21.04.2011. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 420,- eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 420,- eur od 22.10.2010 do zaplatenia,
zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 420,- eur od 05.01.2011 do zaplatenia, trov
konania vo výške 164,90 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia
predmetného exekučného titulu súd zistil, že oprávnený (v základnom konaní navrhovateľ) sa žalobou
vočipovinnej(vzákladnomkonaníodporca)domáhalzaplateniavyššieuvedenejistinyspríslušenstvom.

Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou
dňa 01.07.2010, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Nakoľko si povinná
svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle
dohodnutých podmienok splatný v plnom rozsahu dňa 22.10.2010, oprávnený v zmysle Dohody o
vyplnení zmenky vyplnil dňa 31.12.2010 zmenku, a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa
05.01.2012. Zmenka bola vyplnená na sumu 420,- eur s dátumom začiatku úročenia od 05.01.2011.

Účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z
dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde.

Následne súd citoval ust. § 243d ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučnéhoporiadku“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného do

31.12.2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.01.1010 sp. zn. 17CoE/2/2010, § 53
ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5/, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernice“), čl. 2 písm. a/ Smernice, čl. 3 ods. 1, 3, príloha
Smernice ods. 1 písm. q/ a ďalej rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, vo

veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009. Taktiež poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011. Okresný súd posúdil právny vzťah medzi
oprávneným ako dodávateľom a povinnou ako spotrebiteľom, ktorí uzavreli dňa 01.07.2010 Zmluvu o
úvere, ako spotrebiteľský. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet
činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Pri právnom posudzovaní predmetného

vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a
jednak z noriem európskeho práva. Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v
neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, a teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu

aplikačnú prax. Vyslovil, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
príslušným súdom, pretože výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, teda ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami.MohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmZmluvnýmdojednaniam
Zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne
aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy,atedadodávateľmusímaťistotu,žesihomôžedozmluvyuvádzať.Vsubjektívnenearbitrabilnej

(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je táto alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej
dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému
konaniu musí podrobiť. Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom.

Existencia exekučného titulu je podmienkou konania. Jej nedostatok znamená zastavenie exekučného
konania, resp. aj možnosť súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tak, ako je to vyššie uvedené, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

3. Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa sa vo vyjadrení zo
dňa 28.07.2021 s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka v plnom rozsahu stotožnila.

4. Okresný súd opravným uznesením č. k. 9Er/1205/2012-89 zo dňa 22.01.2021, na základe návrhu

oprávneného na opravu chyby v napadnutom uznesení, kde súd nesprávne uviedol priezvisko povinnej
s poukazom aj na návrh na vykonanie exekúcie od oprávneného, exekučný titul a žiadosť na vykonanie
exekúcieodsúdnehoexekútora,kdebolapovinnánesprávneoznačená,priezviskopovinnejspoukazom
na ust. § 224 a 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) opravil.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, ktorý navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal
súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veciprekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“. Súd v
prejednávanej veci okrem ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval

aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený mal za to, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie
súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z

predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie),
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa

opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore

s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka
znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45
zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto
zákona. Mal tiež za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový
stav veci, keďže tvrdil, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl.
zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na

samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Mal za to,
že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti so znením § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto
úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd
konal nad rámec zákonných ustanovení.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario ) uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), odvolací súd
bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky

procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia §
243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval
podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

10. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že uznesením č. k. 20CoE/106/2015-59 zo dňa
03.11.2015, odvolací súd zrušil skoršie rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
aby zaujal stanovisko, či sa jedná v predmetnej veci o spotrebiteľskoprávny vzťah. Okresný súdv napadnutom uznesení posúdil právny vzťah medzi oprávneným ako dodávateľom a povinnou
ako spotrebiteľom, ktorí uzavreli dňa 01.07.2010 Zmluvu o úvere, ako spotrebiteľský. Oprávnený v
odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil zásadný záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere

posudzovanej zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené je potrebné pri ďalších úvahách vo vzťahu
k odvolacím námietkam oprávneného vychádzať zo spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu
založeného medzi oprávneným a povinnou.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v nadväznosti na odvolaciu námietku oprávneného vo

vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukázaním na prekročenie rámca preskúmavacej
činnosti exekučným súdom, uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry je právo spotrebiteľov ako slabšej
zmluvnej strany potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor
vo viacerých rozsudkoch (napr. rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion a Godard C-429/05, v ktorom
vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu
suplovať sám súd). Ani skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah na ustanoveniach

iného právneho predpisu než Občianskeho zákonníka (napr. podľa Obchodného zákonníka) pritom
nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Okresnýsúdjetedaoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazáklade
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pričom pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako ju posúdil
rozhodcovský súd.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá okresnému súdu
posudzovať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí

žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j.
až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Z ust. § 57 ods. 1
a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. V tejto
súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožnoexekúciuvykonať...“(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.III.ÚS372/2011-18
zo dňa 13.09.2011).

13. Okresný súd je teda už v štádiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie povinný ex offo skúmať,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak

určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Nadväzne na uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2013, podľa ktorého: „Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá

právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku“.

14. Ak okresný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušnýchprávnychpredpisovpreto,abyzmluvnástrananebolauvedenouzmluvou/doložkouviazaná.
Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovení § 44 ods. 2, 3

Exekučného poriadku.

15. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd je všakoprávnený a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať
exekučnýtitul,uvedenévnávrhunavykonanieexekúciebolovydanéorgánom,ktorýmánatoprávomoc.

Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu rozhodcovského
rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená
rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou súčasne so zmluvou o úvere.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy vyznieva jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa, keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohol. Opačný záver by bolo možné prijať iba v prípade, ak by bola rozhodcovská zmluva so
spotrebiteľom individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam
tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť, a teda i ovplyvniť. To však v danom prípade nemožno
konštatovať, a to bez ohľadu na vyhlásenie dlžníka, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a

že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského
konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť uvedeným formulárom, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená na samostatnej listine,

avšak ide o formulárový typ zmluvy, bola vypracovaná dodávateľom, ktorý tento formulár používa vo
viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť
jej obsah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy, ani z ostatných pripojených dokumentov
nevyplýva, že by povinná ako spotrebiteľ bola osobitne oboznámená s možnosťou neuzavrieť túto
zmluvu, nebolo oprávneným preukázané, že podmienkou uzavretia úverovej zmluvy nebolo aj uzavretie

rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov nebolo oprávneným preukázané, že
by išlo o individuálne dojednaný právny úkon. Oprávnený nepreukázal, v akom rozsahu bola povinná
údajne poučená o rozhodcovskom konaní, a teda či deklarované osobitné poučenie je možné považovať
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania zahŕňajúce poukázanie na
rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných

okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.

17. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť rozhodcovskej zmluvy prejavujúcu sa v tom, že v prípade
neplnenia zo strany povinného dochádza automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov
na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva priamo z rozhodcovskej

zmluvy, ktorá síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna
zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd, druhá strana sa už nemôže domáhať svojich práv na
všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru,
že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi možnosť domáhať sa svojho práva zo zmluvy na
všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobujejejneplatnosť.Pokiaľprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnom
zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

18. Čo sa týka odvolacej námietky oprávneného, kde poukazuje na to, že okresný súd rozhodol bez jeho
účasti a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
krajský súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho
ústavou garantovaných práv. Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a

záverom okresného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu
uplatnil práve podaním odvolania.

19. S ohľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné
a uzatvára, že okresný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku
neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal
právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.20. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

PodľaExekučnéhoporiadkusakonanieskončírozhodnutím ozastaveníexekučnéhokonania.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)