Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109227705
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3109227705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

GabrielyJanákovejasudkyneJUDr.ĽubiceBajzovejvsporežalobkyneY.,rodenejH.,nar.XX.XX.XXXX,
štátnej občianky SR, bytom L., r.č. XXXXXX/XXXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr.
Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO 36 860 654,
za ktorú koná JUDr. Dušan Divko, proti žalovaným 2/ H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., 4/ K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., obom právne zastúpeným advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária
Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 861 901, za ktorú koná Mgr. Branislav Mikita,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných a žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. februára 2020, č.k. 22C/229/2009-406, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

I. R u š í podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 4/ k nehnuteľnostiam, a to k domu súp. č.
XXX, postavenému na parcele registra "C" č. XXX a k pozemku parcela registra "C" č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 305 m2, obe zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. S..

II. Dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra "C" č. XXX a pozemok parcela registra "C" č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 305 m2, obe zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. S.
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. R u š í podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 4/ k nehnuteľnosti, a to k pozemku parcela
registra "C" č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. S..

IV. Parcela registra "C" č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, zapísaná na LV č. XXX

pre k.ú. S. s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej 4/ sumu 930,03 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. Voči žalovanej 2/ žalobu z a m i e t a.

VII. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 142 Občianskeho zákonníka (OZ) a
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k pozemkom a domu uvedeným vo výroku (nehnuteľnosti)
tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne oproti povinnosti výplaty žalovanýchako ustupujúcich spoluvlastníčok. Podľa súdu prvej inštancie svedčila v prospech žalobkyne veľkosť
jej majoritného spoluvlastníckeho podielu. Využitie veci neprichádza podľa súdu prvej inštancie do
úvahy pre stav nehnuteľností. Záujem o rekonštrukciu a rekreačné využívanie nehnuteľností zo strany

žalovanej 4/ odôvodnené jej citovou väzbou k nehnuteľnostiam nepovažoval súd prvej inštancie za
významnejšie hľadisko ako väčšinový podiel žalobkyne. Ohľadom hodnoty nehnuteľností (3.546,91
eur) vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku Ing. Paláčika z 10.7.2018, ktorý mal podľa
súdu vyššiu výpovednú hodnotu ako stanovisko realitnej kancelárie predložené žalovanými a bol
tiež aktuálnejší než posudok Ing. Smatanu predložený so žalobou. O trovách konania rozhodol súd

prvej inštancie podľa § 255 a konštatujúc, že žalobkyňou navrhovaná a súdom akceptovaná výška
výplaty bola žalobkyňou navrhnutá až na základe pripustenej zmeny žaloby zo dňa 23.4.2019, bola
žalobkyňa úspešná čo do spôsobu vyporiadania, avšak neúspešná ohľadom výšky výplaty. Preto súd
prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 4/, ktorá nesúhlasila s prikázaním veci

žalobkyni ako ani s výškou náhrady a žiadala zmenu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie. V prvom rade však poukázala na to, že žalovaná 2/ už nie je
spoluvlastníčkou, pretože svoj podiel previedla na žalovanú 4/ a vklad bol povolený už v januári 2020.

3. Poukazujúc na potrebu komplexného posúdenia podmienok pre prikázanie veci do výlučného

vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov považovala žalovaná 4/ za nesprávne, že súd prvej inštancie
vychádzal iba z veľkosti väčšinového podielu žalobkyne. Nezohľadnil teda účelné využitie veci ani citový
vzťah žalovanej 4/ k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli starorodičovským domom navštevovaným
žalovanou 4/ v detstve. Účelne by žalovaná 4/ nehnuteľnosti využila pri svojich pravidelných návštevách
Slovenska a aj ako rekreačný objekt pre seba a svoju rodinu a nemusela by riešiť pobyt v danej

lokalite v ubytovacích zariadeniach. Naopak žalobkyňa býva neďaleko daných nehnuteľností vo veľkom
rodinnom dome sama so svojou matkou, a preto vyznieva nepresvedčivo jej zámer zrekonštruovať
nehnuteľnosti a využívať ich pre potreby svojej rodiny. Za významné pre prikázanie nehnuteľností do
jej výlučného vlastníctva považovala žalovaná 4/ aj jej ponuku výplaty, ktorá podstatne prevyšovala
cenu nehnuteľností tvrdenú žalobkyňou (cca 3.500 eur), keď žalovaná 4/ bola ochotná vyplatiť

žalobkyňu z celkovej hodnoty 7.600 eur vychádzajúcej zo znaleckého posudku Ing. Smatanu zo dňa
1.3.2011. Napokon žalovaná 4/ považovala za významné aj to, že väčšinovým spoluvlastníkom sa
žalobkyňa stala až na základe darovania od svojej matky a tiež na základe nadobudnutia dostupných
spoluvlastníckych podielov aj za cenu porušenia predkupného práva. Žalovaná 4/ záverom odvolania
poukázala na zbytočnosť súdneho konania, keďže pred jeho začatím bol z jej strany záujem na zrušení a

vyporiadaní spoluvlastníctva, čo doložila písomnou ponukou zo dňa 11.03.2011 adresovanou pôvodnej
spoluvlastníčke-matkežalobkyne,kdeponúkalasvojspoluvlastníckypodielmatkežalobkynezaodplatu
vychádzajúcu zo znaleckého posudku Ing. Smatanu, alebo za odplatu podľa návrhu matky žalobkyne
spolu so zriadením predkupného práva ako vecného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach.

4. Odvolanie proti rozsudku, a to do výroku o trovách konania podala aj žalobkyňa. Žiadala zmenu
rozhodnutia o trovách a priznanie náhrady trov v plnom rozsahu, pretože súd jej návrhu vyhovel v celom
rozsahu, teda aj čo do výšky navrhovanej výplaty a jej úspech v konaní je preto 100 %.

5.Odvolacísúdpreskúmalvecvzmysleust.§378anasl.CSPbeznariadeniaodvolaciehopojednávania

podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388
CSP.

6. Dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia je zmena spoluvlastníckych pomerov, na ktorú
poukázala žalovaná 4/ vo svojom odvolaní. Z údajov katastra nehnuteľností skutočne vyplýva, že

spoluvlastníčkami nehnuteľností sú len žalobkyňa a žalovaná 4/. Vzhľadom na to odvolací súd zmenil
napadnutérozhodnutietak,žespoluvlastníctvozrušilavyporiadallenmedzinimiavovzťahukžalovanej
2/ žalobu zamietol, pretože voči nej prestala byť dôvodná stratou postavenia spoluvlastníka.

7. V iných otázkach odvolací súd dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia nevidel. Za správne

považoval prikázanie nehnuteľností žalobkyni. Žalovaná 4/ správne uvádza, že výška spoluvlastníckeho
podielu nie je izolovaným a prioritným kritériom rozhodovania o prikázaní veci majoritnému
spoluvlastníkovi. Vo všeobecnosti sú rozhodujúce aj ďalšie kritériá, ako napríklad využívanie
nehnuteľnosti minoritným spoluvlastníkom pre účely zabezpečenia svojho bývania, resp. aj bývaniajeho rodiny, osobitne maloletých detí. S tým býva spojená aj odkázanosť minoritného spoluvlastníka na
nehnuteľnosť a skutočne aj citová väzba, na ktorú poukazuje žalovaná 4/. To všetko však za situácie,
že rovnaké okolnosti nie sú dané na strane majoritného spoluvlastníka, pretože i keď nie je majorita

kritériom rozhodujúcim a jediným, nie je na druhú stranu možné jej význam podceňovať, keďže výška
spoluvlastníckeho podielu vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach k
spoločnejveci. Pokiaľsúinéokolnostinastranespoluvlastníkovvzťahujúcesakspoločnejvecivzásade
identické,niejedôvodprihliadaťkveľkostispoluvlastníckehopodieluakokukritériunajvýznamnejšiemu.
Tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade, keď užívacie pomery spoluvlastníčok k nehnuteľnostiam

sú prakticky rovnaké. Žiadna z nich nehnuteľnosti neužíva a čo sa týka stavieb, tieto schátrali. Nejaví
sa preto ako relevantná citová väzba žalovanej 4/ k nehnuteľnostiam, pretože aj z pozície menšinovej
spoluvlastníčky sa mohla domáhať intenzívnejšieho záujmu o nehnuteľnosti, ktorý by sa prejavil aj
na stave nehnuteľností. Je potrebné uznať, že investovanie minoritného spoluvlastníka do spoločných
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu nie je ekonomicky práve najracionálnejšie správanie, no citová
väzba nijako nesúvisí s ekonomickou racionalitou. Často je to práve naopak. Vzhľadom na uvedené

tak v danom prípade ani podľa odvolacieho súdu neexistujú iné okolnosti, ktoré by pre ich význam
pre prikázanie veci bolo potrebné zohľadniť, než práve veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Snáď len
dostupnosť nehnuteľností pre spoluvlastníkov, ktorá však tiež svedčí v prospech žalobkyne bývajúcej v
rovnakej obci, ako sa nachádzajú nehnuteľnosti.

8.Čosatýkanámietkyhodnotynehnuteľností,súdprvejinštanciesprávnevychádzalznajaktuálnejšieho
znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaná 4/ sama ponúkala na výplatu sumu vyššiu, túto situáciu rieši
rozhodovacia prax takto: „Přiměřenou náhradu ve smyslu § 142 odst. 1 ObčZ je nutno chápat jako
hodnotový ekvivalent, vyjádřený v penězích, umožňující podle místních podmínek obstarání obdobné
věci, jakou představoval podíl spoluvlastníka, přisouzený ostatním spoluvlastníkům. Přiměřená náhrada

musí vyjadřovat cenu, závislou na poptávce a nabídce v daném čase. Stanovení takové obvyklé ceny
je úkolem k tomu povolaného soudního znalce. Z toho vyplývá, že mimořádná nabídka spoluvlastníka
na poskytnutí takové náhrady za podíl, která podstatně převyšuje obvyklou cenu nemovitosti, nemůže
být brána jako základ pro stanovení výše náhrady, kterou by měla poskytnout strana, které bylo takové
plnění nabídnuto (avšak nepřijala jej).“ (Nejvyšší soud ČR rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 2636/2007, zo

dňa 12.8.2008). Vzhľadom na prakticky identický zákonný základ citovaného rozhodnutia s ust. § 142
a nasl. slovenského Občianskeho zákonníka, sú uvedené závery plne použiteľné aj v tomto prípade.
Odvolací súd sa s nimi stotožňuje a napadnuté rozhodnutie považuje preto za správne aj v otázke
určenia hodnoty nehnuteľností a z toho vyplývajúcej výšky výplaty. Lehotu na plnenie uloženej peňažnej
povinnosti stanovil odvolací súd na 30 dní. Zákonná trojdňová lehota od právoplatnosti rozhodnutia by

vyžadovala urgentnú realizáciu platby, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť
hneď doručením.

9. V dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia rozhodol odvolací súd nanovo aj o trovách konania (ust.
§ 396 ods. 2 CSP). Rozhodol rovnako ako súd prvej inštancie a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal. I keď žalobkyni bolo voči žalovanej 4/ vyhovené v otázke prikázania nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva, je ohľadom výšky náhrady potrebné brať do úvahy nielen jej záverečný
návrh, ale jej postoj (resp. postoj jej právnej predchodkyne) pred začatím konania a počas celého
konania, pretože tento postoj mal dopad tak na existenciu sporu samotného ako aj na jeho priebeh.
Nie je medzi stranami sporné, že pred začatím konania tu bola ponuka žalovanej strany na predaj ich

spoluvlastníckych podielov za cenu 484,81 eur pre každého z vtedajších štyroch spoluvlastníkov alebo
za cenu navrhovanú matkou žalobkyne 131 eur pre každého so súčasným zriadením predkupného
práva v ich prospech. V konaní nevyšlo najavo, že by žalujúca strana bola ochotná uzavrieť dohodu v
druhom navrhovanom variante, teda lacnejšie ako bol výsledok sporu (požiadavku predkupného práva
je potrebné považovať za podružnú, pretože hodnotu nehnuteľností, ktoré by takto nadobudla žalujúca

strana by prakticky neovplyvnila). Zatiaľ čo teda žalovaná strana prejavila pred začatím konania záujem
o mimosúdne riešenie pre žalobkyňu výhodnejšie ako výsledok sporu, žalujúca strana toto riešenie
neakceptovala a iniciovala spor. V ňom v žalobe z roku 2009 následne navrhla odplatu v celkovej
výške 524 eur, teda menej než napokon v rozhodnutí ustálených 930,03 eur. Rovnako ani v zmene
návrhupripustenejuznesenímzodňa5.4.2011nenavrhovalažalujúcastranavýslednúvýplatu,alesumu

nižšiu, a to celkom 629 eur. Na tejto sume zotrvala až do zmeny návrhu z júla 2018. Až od tejto zmeny
možno uvažovať o návrhu, v súlade s ktorým bolo napokon rozhodnuté. Postoj žalujúcej strany na
začiatku konania a v priebehu jeho podstatnej časti teda nebol ohľadom výšky výplaty taký, ako napokon
rozhodol súd prvej inštancie, ale žalujúcou stranou navrhovaná výplata bola nižšia a predstavovala cca2/3 napokon priznanej. Prakticky teda žalujúca strana zo svojho pôvodného nároku v priebehu konania
ustúpilaačiastočnesastotožnilasvyššouodplatounežpôvodnenavrhovala.Nemožnopretopriúvaheo
úspechuvtomtokonaníposudzovaťizolovaneibaobsahposlednejzmenyžaloby,alejepotrebnévnímať

postoj strán sporu v celom konaní. Vzhľadom na to neobstojí názor žalobkyne o jej plnom úspechu v
konaníavtakomtoprípadejenamiesterozhodnúťotrováchtakakorozhodolajsúdprvejinštancie,teda,
že žiadnej zo strán nepatrí nárok na náhradu trov konania (na situáciu tohto konania je aplikovateľné
rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 572/19 zo dňa 12.12.2019). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania žiadnej zo strán sporu sa vzťahuje aj na zamietnutie žaloby voči žalovanej 2/, ktoré by bez

ďalšieho mohlo evokovať jej plný úspech v konaní a z toho vyplývajúci nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu. Aj tu je však potrebné vnímať konanie ako celok, v ktorom žalovaná 2/
až do prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu zastávala rovnaký postoj ako žalovaná 4/ a žaloba voči
nej bola zamietnutá prakticky len preto, že žalobkyňa na zmenu spoluvlastníckych pomerov nereagovala
procesne adekvátne.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).