Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ca/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120227902
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120227902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-
obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava-Staré Mesto, IČO:
17 310 598, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku
5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: MT FOOD, s.r.o., Trojičné
námestie 190, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 435 201, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o
zaplatenie 184,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalobca
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd vyčísli ich výšku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 02. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
184,-- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom primeranej odmeny za vykonávanie
verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom
technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovaného.

2. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas.

3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov registrovaný pod číslom MV SR: Y.-XXX/XX-XXXX.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, vykonáva ochranu práv zastupovaných

subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 618/2003
Z. z. a zákona č. 185/2015 Z. z. Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe
bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu týchto dohôd
a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5. Žalobca tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a

audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a
rozdeľujeodmenyprevýkonnýchumelcov,výrobcovzvukovýchzáznamovaaudiovizuálnychzáznamov,
ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je
umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.6. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný je podnikateľom, ktorý prevádzkuje reštauráciu s názvom „K. V. X.
C.: V., V. X. XXX.

7. Žalobca tvrdil, že z jeho kontrolnej činnosti bolo zistené a preukázané, že v priestoroch žalovaného
tento disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného
prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov a žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť uhradiť primeranú odmenu vo výške 184,-- Eur. Túto odmenu určil žalobca tak,

že prevádzka reštaurácie má rozlohu 101 až 200 m2 a ročný paušál je teda vo výške 92,-- Eur ročne,
teda za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017. Zároveň žalobca tvrdil, že v tej istej reštaurácii v období
od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 v rozlohe 101 až 200 m2 dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu
a žalobcovi by mal patriť paušál v rozsahu 92,-- Eur v zmysle Sadzobníka účinného od 01. 01. 2018.
Spolu dlžná suma teda predstavovala 184,-- Eur za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018.

8. Žalobca ďalej uvádzal, že písomnosťou zo dňa 15. 11. 2019 označenou ako Vysporiadanie nárokov
výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej
odmeny vyzval žalovaného na zaplatenie tejto odmeny do 25. 11. 2019.

9. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18. 08. 2016,

stanovami, sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových
a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01. 2016 (pre
roky 2016 a 2017) a sadzobník účinný od 01. 01. 2018 (pre rok 2018). Zároveň predložil listinu nazvanú
ako výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019.

10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca s ním nemá a nikdy nemal
uzatvorenú žiadnu zmluvu na vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných, zvukových
a zvukovo obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu v súvislosti s výkonom kolektívnej
správy práv a týkali by sa reštaurácie pod názvom „K.Š. V., X. C. V., V. X. XXX. Žalovaný uviedol, že
z dôkazov, ktoré predložil žalobca, nie je zrejmé, o akú kontrolnú činnosť na jeho strane by sa malo

jednať, kedy a kým a akým spôsobom bola táto kontrolná činnosť vykonaná v prevádzke žalovaného,
pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že by v priebehu rokov 2017 a 2018 vykonal žalobca
akúkoľvek kontrolnú činnosť, o ktorej by bol žalovaný informovaný, bol by spísaný príslušný záznam
o vykonaní takejto kontrolnej činnosti. Žalovaný ďalej uvádzal, že rozmery jeho prevádzky, čo sa týka
rozlohy, sú nižšie ako 101 m2. Žalovaný namietal, že by žalobca preukázal, že žalovaný prevádzkoval

v rozhodnom čase alebo disponoval takým technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by
dochádzalo k vykonaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom
technického zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp.
zn. 3Cob/70/2018 zo dňa 20. 12. 2018 a Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Cob/21/2017 zo dňa
28. 11. 2017 a taktiež Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 4Cob/22/2017 zo dňa 26. 07. 2017.

11. Žalobca na odpor žalovaného predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nárok na zaplatenie
primeranej odmeny nevyžaduje uzatvorenie písomnej zmluvy s každým prevádzkovateľom. Každý
subjekt, ktorý plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej bude dochádzať k verejnému prenosu by ešte
pred samotným otvorením prevádzky sa mal informovať o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako

prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Práve prevádzkovateľ je ten, kto má
prejaviť náležitý záujem na plnení si svojich záväzkov za predpokladu, že prevádzkovateľ prejaví záujem
o uzatvorenie zmluvy a osloví žalobcu ako organizáciu kolektívnej správy, je táto potom povinná s
prevádzkovateľom rokovať o uzavretí takejto zmluvy.

12. Žalobca ďalej uviedol, že bola dňa 20. 11. 2019 odoslaná písomnosť zo dňa 15. 11. 2019, označená
ako Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov
a výzva na úhradu primeranej odmeny, pričom táto výzva sa vrátila do kancelárie právneho zástupcu
žalobcu dňa 13. 12. 2019 s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Žalobca
ďalej dôrazne upozornil na to, že skutočnosť, že nárok na zaplatenie primeranej odmeny výkonným

umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov je zákonného charakteru a teda nie
je podmienkou vykonania kontroly či spísanie a predloženie záznamu o jej vykonaní. Žalobca ďalej tvrdil
a v písomnom vyjadrení predložil fotografie, z ktorých malo byť zrejmé, že žalovaný v rozhodnom období
disponoval v priestoroch reštaurácie technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo kvykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov. Takéto fotografie mal žalovaný
zverejnené na svojej facebookovej stránke, z ktorých je zrejmé, že v týchto priestoroch sa takéto
technické zariadenia slúžiace na verejný prenos nachádzali.

13.Žalovanývosvojomnáslednomvyjadreníopätovnezotrvalnasvojichtvrdeniachzpredchádzajúceho
vyjadrenia o tom, že prevádzka jeho reštaurácie má nižšiu rozlohu ako 101 m2, pričom z predložených
fotografií zo strany žalobcu nijakým spôsobom nevyplýva, že by tieto fotografie sa týkali rozhodného
obdobia teda rokov 2017 a 2018 teda tak, aby mohlo byť zistené, že práve v tomto období žalovaný

disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by dochádzalo k vykonávaniu verejného
prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.

14. Podľa § 143 ods.1 a 2 zákona č. 185/2015 Z. z., kolektívnou správou práv je správa výkonu
majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

15. Podľa § 145 ods.2 písm.f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany
jeho uvedením na verejnosti
1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného

prenosu.

16. Podľa § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za
primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu
ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas

na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3
rokovania o uzavretí
a) licenčnej zmluvy,
b) hromadnej licenčnej zmluvy,
c) kolektívnej licenčnej zmluvy,

d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý
a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo
e) zmluvy o náhrade odmeny.

17. Podľa § 169 ods.4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná

a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a
b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto
nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

18. Podľa § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach,
kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.
Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

19. Podľa § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas
na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom
vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri
tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál

audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať
nájmom.
Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie
a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,

b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu
umeleckého výkonu verejnosti a
c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.20. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za
použitie zvukového záznamu
a) technickým predvedením,

b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

21. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal
za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného

Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským
právom.

24. Súd mal ďalej za preukázaný sadzobník žalobcu za rok 2016 až rok 2018 a stanovy žalobcu.

25. Spornou nebola ani otázka to, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje
reštauráciu s názvom „. V.Č., X. V. X. Y. V.. Sporným sa stalo to, že plocha tejto reštaurácie má rozlohu
nižšiu ako 100 m2 podľa tvrdenia žalovaného, pričom žalobca tvrdil opak a sporným sa stalo tak isto
to, že žalovaný napriek tvrdeniu žalobcu považoval tvrdenie ohľadne existencie technického zariadenia
u žalovaného, ktorým by bolo možné vykonávať verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových

záznamov a audiovizuálnych záznamov, za nepravdivé.

26. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v
rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri

výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto
nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.

27. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia

kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu
zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického
zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01. 01. 2017 do
31. 12. 2018.

28. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou
jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávneného subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na
použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré
ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia rokov
2017 až 2018 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov

prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zastupujúcemu
nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.

29. Súd žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Pretože strana sporu má
jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný

výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd
má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené
s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie
tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto

dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím žaloby.

30. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný prevádzkuje reštauračné zariadenie
v rozlohe 101 až 200 m2 a tak isto nepreukázal, že v prevádzke v rozhodnom období teda v rokoch2017 a 2018 počas celého tohto obdobia bolo technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu
zaznamenaných výkonov a záznamov a k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo.

31. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú
mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná,
presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti
nadobúda prostredníctvom napríklad tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto
kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a

zvukovýchzáznamovvyplývatedaibaztvrdenia,ževpriestorochprevádzkyžalovanéhobolokontrolnou
činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je
povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo. Ak tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo
zistené takéto konanie žalovaného, ktoré zakladá jeho povinnosti plniť žalobcom nárokovateľnú sumu,
potom zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj preukázať.

32. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly prípadne spísanie
záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či to je vykonaná kontrola,
ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona nevyplýva
taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, napríklad televíznym prijímačom,
je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať k

verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia technického zariadenia a existencia samotného
zariadenia v prevádzke nezakladá nárok vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu. Túto
skutočnosť súd uvádza aj k predloženým dôkazom vo forme fotografií, z ktorých má byť zrejmé, že
v prevádzke žalovaného sa technické zariadenie nachádzalo. Na dôvažok však je treba povedať,
že predložených fotografií vôbec nie je zrejmé, z ktorého obdobia tieto fotografie pochádzajú a či v

rozhodnom období, teda v priebehu celého roku 2017 a 2018 takéto zariadenia u žalovaného boli.
Pokiaľ teda žalobca preukazuje existenciu technického zariadenia len predloženými fotografiami, súd
teda môže konštatovať, že takéto fotografie z verejne prístupných webových stránok zobrazujúcu časť
interiéru prevádzky žalovaného nie sú schopné privodiť preukázanie, že sa jedná o také technické
zariadenia, ktoré umožňujú verejný prenos v reštaurácii žalovaného a že v rozhodnom období bol takýto

verejný prenos aj reálne uskutočňovaný.

33. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný
a nebolo možné mu za takéhoto skutkového a právneho stavu vyhovieť, pričom jediným legálnym
výsledkom bolo potom zamietnutie žaloby žalobcu.

34. Súd ďalej konštatuje, že ani návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania predložením zmlúv s
inými organizáciami kolektívnej správy by nedokázalo vrátiť absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení
a dôkazných prostriedkov na ich preukázanie ich poskytnutím. Preto súd takýto dôkazný návrh žalobcu
zamietol a takýto dôkaz nevykonal.

35. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca bol v
konaní v plnom rozsahu neúspešný, naopak žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nárok na náhradu
trov konania si uplatnil, preto mu ju súd s poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenie CSP
priznal v rozsahu 100 % vo výške tak, ako o nej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.