Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoZm/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226538
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115226538.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému: U.. I. M., O.. XX.X.XXXX,
V. M. XXX/XX, XXX XX F. V., o zaplatenie zmenkovej sumy 360,- eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21CbZm/37/2015-59 zo dňa 19.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a
výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým opravným uznesením Okresný súd Prešov rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 360 eur , zmenkový úrok z omeškania vo

výške 0,25% denne zo sumy 360 eur od 31.7.2010 do 14.10.2010 a 6 % ročný zákonný úrok zo sumy
360 eur od 14.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného
rozkazu zo dňa 14.9.2015, ktorý bol doručený Okresnému súdu Kežmarok dňa 16.9.2015, žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 360,- eur, zmenkový úrok z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 360,- eur od 31.7.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo sumy 360,- eur od 14.10.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo

výške 152,18 eur, ako aj nahradiť trovy tohto konania.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I., ktorým bolo uložené zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
vo výške 360,- eur s príslušenstvom ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania podal žalovaný
včas odvolanie.

4. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že mu bolo doručené predvolanie v úplne inej veci, na
nesúvisiace pojednávanie so žalovaným. V danom predvolaní bol uvedený úplne iný žalovaný a úplne
iný predmet žaloby. Týmto bol žalovaný uvedený do omylu, na základe čoho mu nebolo umožnené sa
obhajovať pred súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že prijatím rozsudku bolo porušené jeho právo na
pojednávanie pred súdom a neboli riadne splnené procesné podmienky podal žalovaný odvolanie na

príslušný súd.5. Spolu s odvolaním predložil žalovaný pojednávanie vo veci žalobcu - POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti
žalovanému - T. Č., O.. XX.XX.XXXX, vo veci 21CbZm/40/2015 na deň 19.11.2019 o 11:00 hod.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 - § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 - § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, ktoré
možno podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

8. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol, a preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

9. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaniu pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.

10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu tak, že sa
ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,

teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo6/2014,3Cdo38/2015,5Cdo201/2011,
6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,

nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pojem
„procesný postup“ súdu je potrebné vykladať tak, aj za účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla
2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2019, sp. zn. 8Cdo 50/2018).

11. K nesprávnemu postupu súdu, v dôsledku ktorého sa znemožní strane sporu realizácia jej

procesných práv dochádza aj vtedy, ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strany sporu, hoci
procesné predpoklady preto neboli dané.

12. Právo strany, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky nemožno chápať tak, že by súd nemohol v konaniach rozhodovať vo veci bez

prítomnosti strany ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva.
Ojedinelá požiadavka je za súčasnej právnej úpravy vyjadrená hlavne v ust. § 178 ods. 2 CSP, ktorej súd
ukladá predvolať strany na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu spravidla najmenej 5
dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak strane bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní,
mala by z tohto dôvodu požiadať odročenie pojednávania, pričom treba súdu oznámiť dôvody žiadosti.

13. Ak súd neumožní strane prípravu na pojednávanie, ktorý minimálny rozsah vyplýva z ust. § 78 ods.
2 CSP, odníma možnosť konať pred súdom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
35/2001).

14. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 19.11.2019, na ktoré žalovaný riadne predvolaný nebol, keď z ním predloženej fotokópie
predvolanianapojednávanievyplýva,žemubolodoručenépredvolaniepreinúosobužalovaného,atoT.
Č., na ten istý deň, na iný čas pojednávania. Z vrátenej obálky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie
konané dňa 19.11.2019 je zrejmé, že spisová značka konania, na ktorú bol žalovaný predvolaný, ktorá

bola pôvodne pretlačená bola následne rukou upravovaná tak, aby sa táto spisová značka zhodovla so
spisovou značkou tohto konania.15. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny,
v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé ak nebol preukázaný opak. Verejnou
listinou je doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V

takomto prípade potom každý kto namieta správnosť týchto údajov znáša bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé.

16. V danej veci žalovaný namietal, že zásielka s predvolaním na pojednávanie obsahovala predvolanie
na pojednávanie pre inú osobu ako žalovaného, o čom predložil aj dôkaz vo forme fotokópie tohto

predvolania na pojednávanie (č.l. 67 súdneho spisu) s tým, že zároveň odvolací súd zistil, že spisová
značka konania uvedená na obálke s predvolaním žalovaného na toto pojednávanie, ktorá sa súdu
vrátila neprevzatá späť, bola rukou menená, a preto podľa odvolacieho súdu nemožno vychádzať z toho,
že tieto údaje sú pravdivé.

17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie pri nariaďovaní predmetného

pojednávania došlo k nesprávnemu procesnému postupu a k znemožneniu žalovanému uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, nakoľko postup súdu prvej inštancie (keď na predvolaní na pojednávanie
nebol uvedený žalovaný ale iná tretia osoba) nebol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd po posúdení dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a už len z tohto dôvodu je nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie napraviť pochybenia uvedené v tomto
uznesení, predovšetkým bude potrebné riadne predvolať žalovaného na pojednávanie.

20. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania vrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).