Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200509
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518200509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z.
E.Á., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky V. E., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: J.X. XX, L., dieťa rodičov - matka: B. R.
E., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L.-J., toho času bývajúca na adrese: F. X, L. a otec: Z. H.,
narodený dňa XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Z. X, L., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom:
Prokofievova 4, Bratislava, o návrhu starej matky: V. E., zastúpená - Advokátska kancelária JUDr. Almáši

Gabriel, s. r. o., IČO: 36 856 592, so sídlom: Šumavská 3, Bratislava, o zákaze styku a na návrhu otca
na úpravu styku s maloletou, na odvolanie starej matky a odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, zo dňa 28. novembra 2019, č. k. 20P/8/2018-240, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 28. novembra 2019, č. k. 20P/8/2018-240
vo výroku o zákaze styku otca s maloletou Z. a vo výroku, ktorým návrh otca na úpravu styku zamietol,
p o t v r d z u j e.

II.OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduBratislavaV,zodňa28.novembra2019,č.k.20P/8/2018-240
vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť otcovi zaplatiť trovy znaleckého dokazovania a to sumu 1.194,42
€ na účet Okresného súdu Bratislava V a sumu 500,- € k rukám starej matky maloletej a vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 28.11.2019, č. k. 20P/8/2018-240 zakázal styk maloletej
Z. s jej otcom, návrh otca zamietol a uložil otcovi povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania a to
sumu 1.194,42 € na účet Okresného súdu Bratislava V a sumu 500,- € k rukám starej matky maloletej.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na zákaz styku, doručený súdu prvej inštancie dňa 25.11.2017, stará matka odôvodnila
tým, že maloletá je zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, s otcom sa stýka, ale stretnutia
s ním jej spôsobujú značný psychický stres a problémy. Pre psychické problémy dostáva maloletá Z.
psychologickú pomoc v Poradenskom centre Nádej a psychologička Mgr. Gajarská odporúča, aby sa s
otcom nestýkala a potvrdzuje, že maloletá otca nevníma ako súčasť svojej rodiny. Návrh podala stará
matka v záujme ochrany maloletej, s čím jej vznikli finančné náklady, v súvislosti s ktorými si uplatnila

náhradu trov konania.

3. Otec maloletej podal na súd prvej inštancie svoj návrh na úpravu styku s maloletou, doručený súdu
prvej inštancie dňa 09.03.2018, ktorý odôvodnil tým, že odkedy bola maloletá zverená do náhradnejosobnejstarostlivostistarejmatke,stretávalsasňouccarazzatritýždne,aleod08/2016mustarámatka
aktívne bráni v styku s maloletou z dôvodu, že maloletá nemá záujem o styk. Nakoľko mu stará matka
bezdôvodne bráni v styku s maloletou dcérou, je jej konanie častým zdrojom konfliktov medzi nimi, čo má

nepochybnenegatívnydopadnapsychikuavývojmaloletej,apretojenútenýdožadovaťsaúpravystyku
súdnym rozhodnutím. Vyjadril obavu, že postoj starej matky môže mať za následok zničenie jeho vzťahu
s maloletou. Otec má záujem plniť si svoje rodičovské povinnosti, výživné na maloletú platí riadne.

4. Stará matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že maloletá bola zverená do jej náhradnej

osobnej starostlivosti okrem iného z dôvodu agresívneho správania otca voči matke maloletej, ktoré
negatívne vplývalo aj na maloletú a otec bol za svoje konanie právoplatne odsúdený. Maloletá
bola účastná rôznych útokov zo strany otca, bola s matkou umiestnená do krízového centra Brána
do života a neskôr bola v Detskom domove Studienka. Od jej zverenia do náhradnej osobnej
starostlivosti /20.12.2016/ obaja rodičia súhlasili, že sa s nimi bude maloletá Z. stretávať po dohode so
starou matkou. Maloletá trpí od jej dvoch rokov post traumatickou stresovou poruchou, ktorú spustilo

násilné správanie jej otca, má z neho strach, má psychosomatické problémy, problémy s trávením,
imunitou, má laktózovú intoleranciu. Od 06.06.2017 absolvuje psychologické sedenia v Poradenskom
centre Nádej, ktoré navštevovala aj jej matka od roku 2009. Na terapiu i na skupinové aktivity chodí
pravidelne každý týždeň. S poukazom na trestnú minulosť otca, ktorá sa dotkla aj maloletej, jeho
pretrvávajúce správanie, ktoré vyústilo do početných zdravotných problémov maloletej spôsobeným

dlhodobým stresom z neho, najmä na odborné vyjadrenie psychologičky, považuje stará matka za
absolútne rozporné so záujmom maloletej, aby sa s ňou otec stýkal. Na pojednávaní konanom dňa
31.05.2018 stará matka okrem iného uviedla, že styk s otcom koncom 09/2017 sa nerealizoval, lebo
maloletá odmietla ísť s otcom a od 10/2017 sa otec viac neozval. S matkou sa maloletá stretáva bez
problémov v čase, keď má matka pracovné voľno. Matka maloletej súhlasila s návrhom starej matky,

s návrhom otca nesúhlasila.

5. Otec maloletej na pojednávaní konanom dňa 27.11.2018 uviedol, že s návrhom na zákaz styku
nesúhlasí, ide o absolútny zásah do rodičovských práv, na ktorý nie sú dané okolnosti. Základom návrhu
na zákaz styku je skutočnosť, že otec mal byť odsúdený za týranie zverenej a blízkej osoby, ale za takýto

skutok vo vzťahu k rodinným príslušníkom nebol právoplatne odsúdený. Odborné vyjadrenie Centra
Nádej je podľa názoru otca neobjektívne, vychádza z informácií od starej matky a nemôže byť použité
ako dôkaz na účely zákazu styku. Stará matka spája celiakiu a gastro problémy dieťaťa so vzťahom k
otcovi, ale on dcéru cez rok nevidel, stará matka mu aktívne bráni v styku s ňou. Má za to, že nie sú
dôvody na zákaz styku. Návrh starej matky vníma ako akt pomsty a spôsob riešenia konfliktov, ktoré

s ňou mal. Otec pracuje, má zabezpečené bývanie a chcel by postupne nadväzovať vzťah s dcérou,
stretávať sa s ňou, starať sa o ňu, preto žiada, aby súd upravil jeho styk s ňou.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 13.12.2016,
č.k. 20P/156/2016-85 zrušil ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletou Z. a zveril maloletú do

náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V. E.Š., otca zaviazal výživným na maloletú v sume 70,-
€ a matku v sume 100,- € mesačne k rukám starej matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia,
t.j. 20.12.2016.

7. Za účelom objasnenia skutočného stavu veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia a klinická psychológia detí a vykonaním
znaleckého úkonu poveril súdneho znalca Mgr. Martina Balka, ktorý na základe znaleckého
psychologického vyšetrenia maloletej Z., jej matky, otca a starej matky V. E. a preštudovania spisového
materiálu dospel k výsledkom, v zmysle ktorých je aktuálna vzťahová väzba medzi rodičmi a maloletou
komplikovaná a narušená, preto podľa znalca zo psychologického hľadiska v záujme harmonického

resp. zdravého osobnostného vývinu maloletej existujú okolnosti, ktoré si vyžadujú odlúčenie maloletej
od otca. Psychologické intervencie s maloletou poukazujú na jej opakované vystavenie traumatickým
násilným zážitkom zo strany otca voči matke v spoločnej domácnosti rodičov, ktoré zanechali na
psychike maloletej negatívne dôsledky najmä vo forme averzie voči otcovi, kvôli čomu bola v dlhodobej
psychologickej resp. psychoterapeutickej starostlivosti a súdnym rozhodnutím bola zverená do ústavnej

starostlivosti vrátane profesionálnej rodiny a následne do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
Podľa výsledkov znaleckého dokazovania má najlepšie predpoklady pre zabezpečovanie osobnej
starostlivosti a výchovy o dieťa stará matka, s ktorou má vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú
väzbu. Výsledky psychologického vyšetrenia poukazujú na momentálne zastabilizovanú situáciu v rámcirodičovskej starostlivosti o maloletú Z., ktorá je subjektívne viditeľne spokojná v domácnosti starej
matky, priebežným stykom s matkou a absenciou kontaktu s otcom. Jej preferencia prevažuje k starej
matke, ktorá jej poskytuje výchovnú starostlivosť, afilianciu referuje aj vo vzťahu k matke a negatívny,

vyhýbavý a odmietavý postoj k otcovi. V jej prežívaní a reaktivite sú zastúpené aj úzkostné momenty
a reakcie, ktoré asociuje vo vzťahu s otcom. Maloletá hodnotí výchovu starej matky výrazne pozitívne,
vyhovuje jej i spôsob realizácie styku s matkou za asistencie starej matky i absencia kontaktu s otcom.
Znalec odporúča individuálne stretávanie sa matky s maloletou na aktuálnej báze po dohovore so
starou matkou a za jej asistencie, voči čomu je maloletá otvorená a na styk s matkou sa teší, a

zároveň zo psychologického hľadiska ju neodporúča nútiť stretávať sa s otcom, ale rešpektovať vôľu
maloletej nestretávať sa s otcom, najmä s ohľadom na traumatické zážitky, ktorým bola vystavená.
Vzhľadom na zistenia považoval znalec za vhodné a prospešné pre maloletú neupraviť jej styk s matkou
a vytvoriť tak priestor pre pravidelný styk s matkou podľa potrieb dieťaťa i možností matky, a súčasne
považuje z hľadiska harmonického osobnostného a psychosociálneho vývinu maloletej za potrebné
vylúčiť stretávanie maloletej s otcom vo forme zákazu styku otca s maloletou. Voči znaleckému posudku

a jeho záverom nemal žiaden z účastníkov konania žiadne námietky.

8. Kolízny opatrovník maloletej sa k návrhu starej matky pripojil, jej návrhu žiadal vyhovieť a návrh otca
zamietnuť. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhol na základe vykonaného dokazovania
vyhovieť návrhu starej matky a návrh otca zamietnuť.

9. Súd prvej inštancie právne posúdil vec s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a
po komplexnom zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v záujme maloletej je zakázať styk
s otcom. Súd prvej inštancie zároveň návrh na úpravu styku s maloletou otca ako nedôvodný zamietol.
Mal za to, že v záujme maloletej jednoznačne je, aby vyrastala v stabilnom a zdravom, pokojnom

prostredí. Maloletá styk s otcom vníma ako ohrozujúci a sama ho odmieta. V prvých rokoch života
bola často priamym svedkom agresívneho správania otca, následne bola v krízovom centre i s matkou,
ocitla sa v detskom domove a bola umiestnená do profesionálnej rodiny, v ktorej sa nevedela začleniť
a tam sa začali objavovať v jej prežívaní psychosomatické prejavy. Po jej zverení do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky dobre reagovala na stretnutia s matkou a starou matkou zo strany otca, ale

nevedela uniesť stretnutia s otcom, prežívala ich ako emočne náročné a zaťažujúce a spôsobovali jej
emočné vypätie, ktorému nenachádzala v sebe silu čeliť, stali sa pre ňu neželanými a odmietala sa na
nich zúčastňovať. Maloletá svoj názor vyjadrila aj pred súdom prvej inštancie, kedy uviedla, že odkedy
otca nevidela, veľmi jej nechýbal, ani si na neho nespomenula. Nechce sa s ním stretávať, robil zle
jej mamine a bojí sa, že bude robiť zle aj jej, naposledy veľmi kričal a hovoril, že ju unesie a nepovie

mamine, babine ani strýkovi, kde je. Ani druhú babinu nechce navštíviť, lebo sa jej nezastala, keď otec
kričal a videla, že sa bojí. K otcovi nemá žiaden vzťah, necíti, že by ju ochraňoval. Nemá ho rada, bojí
sa ho. Na jej názor súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol v zmysle § 38 ods. 1 CMP, nakoľko
mal za to, že maloletá vo veku desať rokov je tak rozumovo vyspelá, že má vlastný názor na predmet
konania a je schopná ho vyjadriť. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec svoje násilné

správanie k matke bagatelizuje, čoho priamym svedkom bola maloletá a čo malo taký silný negatívny
vplyv na jej duševný stav, že otca odmieta a má stále odporúčané pokračovať v psychologických
terapiách.Aktuálnejepodľanázorusúduprvejinštancienajdôležitejšieanajpodstatnejšiedocieliťzdravý
psychický stav maloletej za aktívnej a pravidelnej pomoci detského psychológa a až v prípade, že otec
preukáže, že odpadol dôvod, pre ktorý súd rozhodol o jeho zákaze styku s maloletou a Z. by mala

záujem stretávať sa s ním dobrovoľne, bez prinútenia a psychicky by uniesla prípadný styk s ním,
môže otec požiadať o zmenu tohto rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie vychádzal zároveň zo záverov
znaleckého dokazovania, kedy znalec dospel k záveru, že maloletá má s otcom narušenú vzťahovú
väzbu a z hľadiska jej harmonického osobnostného a psychosociálneho vývinu považuje znalec za
potrebné, vylúčiť stretávanie maloletej s otcom vo forme zákazu styku otca s maloletou. Podľa výsledkov

psychologickéhovyšetreniabyvystavovaniemaloletejkontaktusotcomprotijejvôlimalonenapraviteľné
negatívne následky na psychike maloletej a naopak stabilizujúci efekt má obmedzenie jej kontaktu s
otcom a to najmä vzhľadom na traumatické zážitky, ktorým bola maloletá v minulosti vystavená. S
poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie styk otca s maloletou podľa ustanovenia
§ 25 ods. 3 Zákona o rodine zakázal, čo je v súčasnom období podľa názoru súdu preukázateľne

jednoznačne v záujme maloletej.

10. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o tom, že trovy znaleckého dokazovania bude hradiť otec,
vzhľadom k tomu, že otec svojím správaním vyvolal potrebu znaleckého dokazovania, ktoré súd nariadils cieľom zistiť, či je v záujme maloletej potrebné zakázať jej styk s otcom, alebo či a v akom rozsahu je
nutné upraviť jej styk s otcom, keď stará matka trvala na zákaze styku, s čím súhlasila aj matka dieťaťa
a otec trval na širokej úprave styku s maloletou. Voči nariadeniu znaleckého dokazovania rodičia a ani

stará matka nenamietali. Otec a stará matka zaplatili preddavok na trovy znaleckého dokazovania v
sume po 500,- €. Súdom priznané znalečné bolo vo výške 2.194,42 €, ktoré bolo vyplatené zo zložených
preddavkov a zvyšok vo výške 1.194,42 € zo štátnych finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie teda
rozhodol, že otec je povinný zaplatiť na účet konajúceho súdu trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli
zaplatené znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov v sume 1.194,42 € a sumu 500,- € k rukám starej

matky.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP s odôvodnením, že konanie mohlo
začať aj ex offo a stará matka mohla v danej veci požiadať o bezplatnú právnu pomoc.

12. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal otec maloletej odvolanie, z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok odvolaním napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec nesúhlasil so závermi súdu prvej
inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku. Zostáva názor, že sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadalsnámietkami,ktorévrámcipredmetnéhokonaniavznášal.Zotrvávanasvojichvyjadreniach,
že má záujem stretávať sa s maloletou a vplývať tak na jej výchovu a formovanie jej osobnosti. Od

obdobia, kedy bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, sa otec stretával
s maloletou len raz za tri týždne, pričom od augusta roku 2016 mu podľa jeho názoru stará matka
aktívne bráni v styku s maloletou a aj táto skutočnosť je dôvodom negatívneho postoja maloletej k
styku s otcom. Postoj starej matky môže mať podľa vyjadrenia otca za následok zničenie jeho vzťahu s
maloletou. Uviedol, že si riadne plní jeho vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči maloletej. Otec vyjadril

pochybnosti o objektívnosti odborného vyjadrenia OZ Poradenské Centrum Nádej, nakoľko vychádzalo
z informácií od starej matky, ktoré skresľovali skutočnosti. Otec rovnako nesúhlasí ani so závermi znalca
Mgr. Balka v rámci ním vypracovaného Znaleckého posudku č. 27/2019. Nemyslí si, že by akýmkoľvek
spôsobom manipuloval maloletú a rovnako si nemyslí ani to, že by bolo v najlepšom záujme maloletej
úplnezakázaťstyksním.Negatívnypostojmaloletejkotcovi,akoajjejnegatívnenaladenienaichstykje

ovplyvnený postojom starej matky a matky. Otec naďalej zastáva názor, že v rámci konania nebol súdom
prvej inštancie náležite zistený skutočný stav veci, pričom má pochybnosti o tom, že by z vykonaného
dokazovania bolo možné prijať jednoznačný záver o dôvodnosti tak výrazného zásahu do jeho práv
ako rodiča maloletej tým, že súd prvej inštancie zakázal otcovi styk s maloletou. Otec zastáva názor,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zákaze styku bude mať výrazne negatívny vplyv na ich vzájomný

vzťah. Poukazuje na to, že v prípade zákazu styku s maloletým dieťaťom ide o výnimočné riešenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča. Okolnosti, ktoré sú dôvodom rozhodnutia
o zákaze styku musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť,
resp. zamedziť prirodzený kontakt medzi rodičom a dieťaťom. Zákaz styku ako najzávažnejší zásah
do práva na rodinný život môže súd nariadiť len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého

dieťaťa obmedzením styku. Otec namieta v tejto súvislosti, že súd prvej inštancie neodôvodnil vo svojom
rozhodnutí, prečo pristúpil až k zákazu styku a v čom vidí neúčelnosť obmedzenia. Otec nesúhlasí s
výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu zamietol jeho návrh na úpravu styku s maloletou. Otec rovnako
nesúhlasíanisvýrokomsúduprvejinštancie,vzmyslektoréhosúdprvejinštancieuložilotcovipovinnosť
zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, a to sumu 1.194,42 € na účet Okresného súdu Bratislava V a

sumu500,-€krukámstarejmatkyvlehote3dníododňaprávoplatnostirozhodnutiasúduprvejinštancie.
Tento výrok považuje otec za nesprávny, vzhľadom na jeho rozpor s ustanovením § 49 a § 53 CMP,
pretože nie je pravda, že by otec svojím správaním vyvolal potrebu nariadenia znaleckého dokazovania
tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

13. Stará matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala v prvom rade na skutočnosť, že otec
napriek opakovane deklarovanému nesúhlasu v konaní nepredložil, resp. nenavrhol vykonať žiaden
dôkaz spôsobilý spochybniť zistený skutočný stav veci, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a
ktorý prostredníctvom svojich tvrdení prezentovala stará matka počas celého priebehu konania. Stará
matka nespochybnila právo rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, na styk

s maloletým dieťaťom, tak ako ho garantuje Ústava SR, Dohovor o právach dieťaťa a judikatúra
ESĽP. Avšak v predmetnom konaní bola všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkaznými prostriedkami
bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná potreba tak závažného zásahu do ÚPP k maloletej, akým
zákaz styku otca s maloletou bezpochyby je. Stará matka sa obrátila na súd s návrhom na zákazstyku s poukazom na svoje empirické skúsenosti, ako aj empirické skúsenosti maloletej v súvislosti
s realizáciou styku s otcom, pričom tieto boli podporené odborným vyjadrením psychologičky, ktorú
maloletá navštevovala. V priebehu konania bola dôkazná situácia posilnená prostredníctvom ďalšieho

vyjadreniapsychologičky,aleajvýsluchommaloletejaznaleckýmposudkom.Otecžiadnymrelevantným
spôsobom nespochybnil vykonané dôkazy. Ku kľúčovému dôkazu - znaleckému posudku, sa otec do
vytýčenéhopojednávania,naktorombolzároveňvyhlásenýrozsudok,aninevyjadril.Vpriebehukonania
otcom nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by spochybnil dôvodnosť napadnutého výroku o
zákaze styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a

vyčerpávajúco vysporiadal s vykonanými dôkazmi a dôsledne odôvodnil, prečo prikročil k zákazu styku a
doúvahyneprichádzalmiernejšízásahvpodobeobmedzeniastyku.Obmedzeniestykuotcasmaloletou
sa fakticky realizovalo v čase bezprostredne po zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky. Stará matka navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
(výroky I., II. a III.) potvrdil ako vecne správny a v napadnutej časti (výrok IV.) zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

tejto časti zmenil tak, že prizná starej matke voči otcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania
v plnom rozsahu a zároveň prizná starej matke voči otcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala rovnako stará matka odvolanie a to, čo do výroku o

trovách konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), a h) CSP. Dôvodom podania odvolania je
v prvom rade nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
v odseku 50 poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/2004 a z neho vyplývajúcu povinnosť
súdu dať odpovede na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam. Z odôvodnenia rozsudku však
vyplýva, že súd prvej inštancie si uvedenú povinnosť nesplnil, pretože výrok o náhrade trov konania

odôvodnil len jednou vetou, pričom z danej vety nemožno vôbec vyčítať, z akého dôvodu súd nepriznal
starej matke náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP, tak ako to v priebehu konania navrhovala. Súd v
odseku 53 uvádza dve okolnosti, pre ktoré pravdepodobne nepriznal starej matke náhradu trov konania
podľa § 55 CMP, a to skutočnosť, že konanie mohlo začať aj ex offo a stará matka mohla v danej veci
požiadať o bezplatnú právnu pomoc. Je pravdou, že predmetné konanie mohlo začať aj bez návrhu,

avšak žiadna právna norma neustanovuje, že aplikácia § 55 CMP je vylúčená v konaniach, ktoré môžu
začaťajbeznávrhu.Skutočnosť,žesúdzačnekonanieajbeznávrhuneznamená,žesúdzároveňpočas
konania poskytuje účastníkovi aj kvalifikované právne poradenstvo v rozsahu úkonov právnej služby
poskytovaných advokátom. Stará matka zdôraznila, že právo na právnu pomoc je ústavným právom
účastníka konania v zmysle čl. 42 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na dôležitosť konania je až nemysliteľné,

že by stará matka nebola v konaní zastúpená advokátom a spoliehala by sa len na svoje laické
vedomosti, alebo spoliehala na to, že konanie začne súd z vlastnej iniciatívy. Pre posúdenie splnenia
podmienok podľa § 55 CMP považuje stará matka za podstatné, že konanie sa vedie výlučne vinou
otca a jeho nevhodného správania sa k maloletej a zároveň riziko, že by stará matka nebola schopná
dostatočne kvalifikovane reagovať na postup otca v konaní, ktorý bol zastúpený advokátkou. Navyše

stará matka je dôchodkyňa, pričom jej príjem z výživného od rodičov (spolu 270,- € mesačne) nepokrýva
všetkyodôvodnenépotrebymaloletej.Javísaakonespravodlivé,abystarámatkaznášalatrovysúdneho
konania, ktorého vedenie zavinil výlučne otec. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje aj na možnosť
starej matky požiadať o bezplatnú právnu pomoc, táto uviedla, že nespĺňa podmienky na poskytovanie
bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, pretože sa nenachádza v stave

materiálnej núdze. Súd prvej inštancie sa zároveň vôbec nevyjadril, prečo nepriznal starej matke aspoň
náhradu trov konania za jedno pojednávanie, keďže otec sa bezdôvodne bez ospravedlnenia nedostavil
na pojednávanie konané dňa 31.05.2018 a muselo byť preto nariadené ďalšie pojednávanie za účelom
výsluchu otca. Absencia akéhokoľvek odôvodnenia v tomto smere predstavuje závažné porušenie práva
starej matky na spravodlivý proces. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu, teda prizná starej matke voči otcovi právo na
náhradu trov prvoinštančného konania.

15. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

16. Okresná prokuratúra odvolanie otca považuje za nedôvodné, pričom poukazuje na vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu vychádza z riadne zisteného skutočného stavu,ktorého zistenie bolo zabezpečené vykonaním rozsiahleho dokazovania. Rozhodnutie súdu je plne
konzistentné so svedeckými výpoveďami (o.i. aj matky maloletej), názorom maloletej prezentovaným v
rámci pohovoru, znaleckým dokazovaním, v konaní predneseným odporúčaním kolízneho opatrovníka,

intervenujúceho prokurátora, ako aj ďalšími dôkaznými prostriedkami zabezpečenými v spise. K
odvolaniustarejmatkyuviedla,ževdanomprípadenebolinaplnenépodmienkynaaplikáciuustanovenia
§ 53 CMP a súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, a teda súdu prvej inštancie
neostávaloiné,akorozhodnúťotrováchkonaniatak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrov
konania. Starej matke dáva za pravdu v tom, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neaplikovať § 55

CMP, aj napriek tomu, že stará matka si náhradu trov konania uplatnila, náležite neodôvodnil. Stotožňuje
sa s rozsudkom a závermi vyplývajúcimi z jeho odôvodnenia, a to vo výrokoch I. až III. Pokiaľ ide o výrok
o trovách konania, ponecháva na úvahe odvolacieho súdu, či je potrebné pre vady jeho odôvodnenia
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť, alebo ho dodatočne odôvodniť.

17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66

Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca do výroku o zákaze styku je nedôvodné, a preto rozsudok
súdu v tejto časti ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). Odvolanie starej matky a

čiastočne aj odvolanie otca do výroku o trovách konania štátu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné a vo
výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie (§ 389 ods. 1písm b) CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa
11.08.2021 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C.s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka,
stará matka, právny zástupca starej matky, otec, (právny zástupca otca) kolízny opatrovník, prokurátor,

upovedomení zákonným spôsobom.

18. V predmetnej veci bolo odvolanie zo strany otca podané do výroku o zákaze styku a súčasne
do výroku, v rámci ktorého súd prvej inštancie styk otca s maloletou zamietol s maloletou Z., ako aj
do výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že je vecou všeobecných súdov, aby pri

zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa,
ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej
verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi,
rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi (nález
Ústavného súdu ČR z 20. januára 2005, sp. zn. II. ÚS 363/03). V prejednávanej odvolací súd

zastáva názor, že už súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku týkajúceho sa výroku,
ktorým zakázal styk otca s maloletou Z., vyčerpávajúco a logicky odôvodnil svoje závery, a preto
dôvody otca uvedené v rámci podaného odvolania nemôžu spochybniť správnosť záverov súdu prvej
inštancie. Otec v rámci svojho podaného odvolania uviedol iba tie skutočnosti, ktoré už uvádzal aj
pred súdom prvej inštancie. Inak povedané, otec už na svoje otázky uvedené v rámci podaného

odvolania dostal odpoveď, v rámci odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že otec
uvedené právne závery a názor súdu prvej inštancie odmieta prijať neznamená bez ďalšieho, že by
súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, alebo by bolo jeho rozhodnutie arbitrárne. Odvolací
súd iba zopakuje, že maloletá Z. má zdravotné a psychické problémy práve v dôsledku správania
otca, ktorého bola svedkom, pričom týmito problémami trpí už od svojho útleho detstva t.j. od svojich

dvoch rokov. V dôsledku svojich dlhodobých psychických problémov je dlhodobo liečená vo viacerých
ambulanciách,pričomnaodporúčaniepsychologičkyMgr.MárieGajarskejpodalastarámatkamaloletej,
ktorá má maloletú zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti tento návrh na zákaz styku otca s
maloletou. Skutočnosti tvrdené starou matkou v návrhu na začatie konania boli potvrdené aj v rámci
tohto konania a to konkrétne prostredníctvom znaleckého dokazovania a záverov uvedených v rámci

znaleckého posudku č. 27/2019 MUDr. Martina Balka, výsluchom maloletej, a súčasne aj správou zo
psychologického poradenstva Poradenského centra Nádej Občianske združenie, v ktorom je maloletá v
dlhodobej psychologickej starostlivosti. Inak povedané, za terajšieho psychického nastavenia maloletej
a vzniknutej potreby zdravotnej starostlivosti o psychické zdravie maloletej je nariadený zákaz styku
maloletej s otcom odôvodnený. Je treba zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že maloletá Z. odmieta

styk s otcom, má v dôsledku správania otca zdravotné (psychické) problémy, nakoľko je dlhodobo v
psychologickej starostlivosti sú dostatočnými dôvodmi na to, aby styk otca s maloletou bol zakázaný a
to práve z dôvodu, že styk maloletej s otcom negatívny spôsobom ovplyvňuje zdravie maloletej Z. od
jej útleho detstva, a preto jej zdravotný stav vyžaduje psychologickú starostlivosť. Tieto skutočnosti boliriadne v rámci konania vedeného na súde prvej inštancie preukázané lekárskymi správami, správami
zo psychologického poradenstva, znaleckým posudkom, a súčasne aj výsluchom maloletej. Znalec v
rámci záveru znaleckého posudku (č.l. 214) skonštatoval, že z hľadiska harmonického osobnostného a

psychosociálneho vývinu maloletej Z. považuje za potrebné vylúčiť stretávanie maloletej Z. s otcom vo
forme zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Súčasne uviedol, že podľa výsledkov psychologického
vyšetrenia by nenapraviteľné negatívne následky na psychike maloletého dieťaťa malo, za daných
okolností, jej vystavovanie kontaktu s otcom proti jej vôli, a naopak stabilizujúci efekt má obmedzenie
jej kontaktu s otcom a to najmä vzhľadom na traumatické zážitky, ktorým bola maloletá Z. v minulosti

vystavená. Skutočnosť, že otec uvedené argumenty a dôkazy odmieta prijať nie je dôvodom na
zmenu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že korelátom práva účastníka
konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie
na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú
argumentáciu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 495/2015 z 20. augusta
2015). Inak povedané, pokiaľ otec v rámci podaného odvolania uviedol iba skutočnosti, ktoré boli súdom

prvej inštancie riadne v rámci odôvodnenia rozsudku vyargumentované, nemá odvolací súd dôvod
zopakovať odpovede na rovnakú argumentáciu účastníka. V tejto súvislosti si je treba uvedomiť, že ide o
rozhodnutie súdu v rámci konania, pre ktoré je charakteristické vyzdvihnutie záujmu maloletého dieťaťa,
pričom sa častokrát stáva, že želania toho - ktorého rodiča nekorešpondujú so záujmom maloletého
dieťaťa. Na druhej strane odvolací súd uvádza, že jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča

s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Na druhej strane treba mať na zreteli, že zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený
súdom, je spravidla opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením
nejakej lehoty neobmedzuje. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine má rodič právo kedykoľvek
podať návrh na začatie nového konania o úprave styku so svojim dieťaťom, ak sa zmenia pomery. Na

základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zákaze styku otca s maloletou dcérou, a súčasne vo výroku v rámci ktorého zamietol návrh otca na
úpravu styku otca s maloletou dcérou ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

19. Stará matka/navrhovateľka sa odvolala voči výroku o trovách konania, pričom uviedla, že výrok o

náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie len jednou vetou, a z danej vety nemožno vôbec
vyčítať, z akého dôvodu súd nepriznal starej matke náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP tak, ako to
v priebehu konania navrhovala. Odvolací súd zdôrazňuje, že s poukazom na ustanovenie § 57 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania
štátu, rozhodne súd len na návrh vyplýva, že predpokladom priznania nároku na náhradu trov konania,

je ich uplatnenie. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať
aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z obsahu predmetného spisu vyplýva,
že navrhovateľka si riadne v rámci svojho návrhu uplatnila nárok na náhradu trov konania. Za týchto
okolnostíbolopretoúlohousúduprvejinštancierozsudokvčastiodôvodneniatýkajúcehosanepriznania
nároku na náhradu trov konania riadne a vecne zdôvodniť z hľadiska ustanovenia § 55 CMP, t.j. prečo

sa s ohľadom na okolnosti prípadu nejaví byť spravodlivé priznanie nároku na náhradu trov konania.
Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež uvádza, že otec sa odvolal voči výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť uhradiť trovy znaleckého dokazovania a to
sumu 1.194,42 € na účet Okresného súdu Bratislava V a sumu 500,- € k rukám starej matky maloletej.
Svoje odôvodnenie v tejto časti súd prvej inštancie zdôvodnil (aj keď nie úplne priamo) uplatnením

určitého princípu spravodlivosti a to konkrétne, že otec svojím správaním vyvolal potrebu nariadenia
znaleckého dokazovania. Z uvedeného výroku súdu prvej inštancie (týkajúceho sa trov štátu a súčasne
trov navrhovateľky priznaných za preddavky za znalecký posudok) vyplýva, že súd prvej inštancie bol
sícepovinnýrozhodnúťotrováchštátu,avšakprirozhodovaníotrováchkonaniaštátuuplatnilinýprincíp,
ako pri rozhodovaní vo vzťahu k zostávajúcim trovám konania. Inak povedané, pri trovách štátu mal za

to, že ich celé má znášať účastník konania pre svoje správanie (t.j. otec), a teda v tejto súvislosti priznal
tieto trovy konania (vo výške 500,- €) aj navrhovateľke. Odvolací súd však v uvedenom postupe súdu
prvej inštancie vzhliadol logický rozpor a to práve z dôvodu, že trovy konania majú byť posudzované
ako jeden celok. Inými slovami, trovy, ktoré vznikli navrhovateľke v súvislosti so zložením preddavku na
trovy znaleckého dokazovania sú trovami navrhovateľky, ktoré nie je možné z časti priznať a z časti vo

vzťahu k nim určiť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rovnako tak je to aj pri
trovách konania štátu. V prípade, že mal súd prvej inštancie za to, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, bolo potrebné vo vzťahu k trovám konania štátu postupovať v zmysle ustanovenia
§ 49 ods. 3 CMP. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani prípadná aplikáciaustanovenia § 54 CMP, podľa ktorého, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú
povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Odhliadnuc od toho,
že súd prvej inštancie uvedené ustanovenie necitoval, a preto odvolací súd dedukuje, že ani neaplikoval,

je potrebné uviesť, že aplikácia tohto ustanovenia pre trovy konania štátu by v danom prípade ani
nebola možná. V tomto prípade pojem zavinenie je potrebné vykladať v procesnom zmysle a súvisí
predovšetkým s porušením procesných povinností, čo má vplyv na plynulosť, rýchlosť a hospodárnosť
konania. Porušenie týchto procesných povinností môže predstavovať porušenie procesných pravidiel
stanovených zákonom, ale aj rozhodnutím súdu. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu bolo

potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovania za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci.
Samotná skutočnosť, že otec zotrvával na svojich tvrdeniach bez ďalšieho neznamená, že procesne
zavinil trovy znaleckého dokazovania. Týmto spôsobom citované ustanovenie nie je možné vykladať.
Na druhej strane z kontextu celej veci sa odvolaciemu súdu javí uplatnenie princípu spravodlivosti
vzhľadom na okolnosti celej prejednávanej veci ako predbežne dôvodné. Skutočnosti tvrdené starou
matkou v rámci konania sa potvrdili aj v rámci vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej

inštancie, a keďže odvolaciemu súdu absentuje odôvodnenie v časti neaplikovania ustanovenia § 55
CMP, považuje rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti t.j. v oboch výrokoch o trovách konania za
nepreskúmateľný a v týchto výrokoch súčasne aj za vzájomne rozporný. Všeobecný súd musí vykladať
a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného
práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva

obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri
výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní
ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS
271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci
koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany

(predovšetkým súdnej). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
c. Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c.

Francúzsko z 19.2.1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06). Na základe vyššie uvedeného odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie z týchto dôvodov vo výrokoch III a IV (o trovách konania a o trovách
štátu) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP), nakoľko

považuje rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti za nepreskúmateľný.

20. Na základe uvedeného bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť nielen o trovách
konania účastníkov, ale aj o trovách konania štátu, pričom v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia musí
zhodnotiť naplnenie predpokladov pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 55 CMP a ustáliť, či priznanie

trov konania účastníkovi je v danej veci spravodlivé. V prípade, že bude mať za to, že priznanie trov
konania sa v predmetnej veci javí byť spravodlivé v zmysle ustanovenia § 55 CMP, bude potrebné aj
výrok o náhrade trov konania štátu uvedenému prispôsobiť. V prípade však, že súd prvej inštancie
nevzhliadne dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP a pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov
uprednostní aplikáciu ustanovenia § 52 CMP, bude výrok o trovách konania štátu na to musieť nadviazať

tak, aby každý z účastníkov uhrádzal pomerné trovy konania štátu, t.j. každý z účastníkov v rovnakom
rozsahu. Súd prvej inštancie je povinný svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť tak, aby mohlo byť
predmetné rozhodnutie v prípade podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu.

21. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1
ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriemrozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto

preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod

sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).