Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kráľová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203690
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5120203690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: N. U.,

R..XX.XX.XXXX, T. D. K.. Š. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., právne zastúpená JUDr. Róbert Fatura,
advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému:
J. N., O.. I.. C. X. Z., I. I. Š. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX D., právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer,
advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 233,63 EUR, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 233,63 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 20.03.2020 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 233,63 EUR a nahradenia trov konania.

2. Žalobkyňa žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že je vlastníkom motorového vozidla H. X.,
E.: U. XXX H.. Žalobkyňa má uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení so žalovaným, predmetom
ktorej je vyššie uvedené motorové vozidlo. Žalobkyňa mala na svojom motorovom vozidle škodovú
udalosť, pričom túto riadne žalovanému nahlásila a následne si poškodená nechala svoje vozidlo

opraviť v autoservise E. O. SK I.. W.. V.., I. I. W.Í. XXXX, N. D. XXX XX, X.: XX XXX XXX a za
opravu jej spoločnosť E. O. SK I..W..V.. vystavila faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2020 na sumu
1.792,92 EUR s DPH. Autoservis vypočítal cenu opravy pomocou kalkulácie programu O. I., I..W..V..,
ktorý využívajú pracovníci poisťovní, autoopravovní, znalci a ďalší odborníci z automobilovej oblasti
pri komplexnom riešení a likvidácií poistných udalostí na vozidlách na Slovensku, kde je vypočítaná
výška opravy na sumu 1.792,92 EUR s DPH. Žalovaný zaslal žalobkyni Oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 18.02.2020, v ktorom jej oznámil, že kráti cenu za vykonanú opravu na sumu 1.559,29 EUR z

dôvodu, že žalovaný krátil cenu práce a lakovania. Žalovaný tak ukrátil cenu opravy servisom o sumu
233,63EUR.Neoprávnenosťkrátenianákladovnevyhnutnevynaloženýchnaopravupredmetupoistenia
a oprávnenosť nároku žalobkyne v predmetnom konaní žalobkyňa odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa
uzavretím zmluvy o dielo s príslušným autoservisom sledovala hospodársky cieľ daného úkonu, a to
vykonanie dohodnutej opravy motorového vozidla v rozsahu nevyhnutne potrebnom na uvedenie do
stavu nachádzajúcom sa pred vznikom poistnej udalosti, bez sekundárnych motívov charakteristických
pre tzv. šikanózny výkon práva, akými napríklad sú úmysel poškodiť, či znevýhodniť žalovaného. Škodou

sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, pričom jej výška je určená rozdielom
medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení. Rozsah škody, ktorú je potrebné nahradiť
sa odvíja od nevyhnutných peňažných prostriedkov, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť k obnoveniu
stavu motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné a vizuálneobdobné stavu ako pred škodovou udalosťou. S poukazom na to, že oprava bola vykonaná účelne
a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné preniesť povinnosť úhrady
nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu na žalobcu ako poškodeného. Obdobný postoj zaujal

aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze XXXX/XX zo dňa 19.03.2008. Súčasne žalobkyňa
skonštatovala, že nie je možné po žalobkyni požadovať, aby doplácala na škodovú udalosť, ktorá je krytá
poistením, pokiaľ opravou motorového vozidla nedošlo k celkom zjavnému prínosu pre žalobkyňu. V
slovenskom súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Aj keď nie je zväčša objektívne možné
uviesť majetok poškodeného do identického stavu ako pred vznikom škodovej udalosti, poškodenému

sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky
spôsobené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Vzhľadom na to, že žalovaný si riadne nesplnil
svoju povinnosť v súvislosti s uplatnením práva žalobkyni prináležiaceho jej v spojitosti s uzavretou
poistnou zmluvou, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 233,63 EUR a
nahradiť trovy konania, pozostávajúce so zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR a trov
právneho zastúpenia vo výške 77,28 EUR.

3. Súd o veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 42C/24/2020-41 zo dňa 15.04.2020, ktorým žalobnému
návrhu vyhovel v celom rozsahu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 13.05.2020
žalovaný odpor s vecným odôvodnením, a preto ho súd uznesením č.k. 42C/24/2020-61 zo dňa
19.05.2020 v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 13.05.2020 uviedol, že vznáša námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Žilina s poukazom na ust. § 13 CSP, podľa ktorého je na konanie v prvej inštancii
miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, a preto žiadal, v súlade s ust. § 41 CSP v spojení s ust.
§ 43 ods. 1 CSP, aby súd postúpil spor miestne príslušného Okresnému súdu Bratislava I. Žalovaný

ďalej uviedol, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za
nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný uviedol, že návrh žalobkyne nespĺňa
zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1
tohtoustanoveniasavžalobe,,okremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Poukázal na ods. 2 cit. ust. podľa ktorého ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere mal za to, že žalobkyňa mala v žalobnom návrhu
označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať
údaje - ako došlo ku škodovej udalosti, aké osoby boli účastníkmi škodovej udalosti, aký bol jej rozsah
a pod. Zároveň absentuje právna argumentácia žalobkyne, o ktoré by dôvodili jej nárok, žalobkyňa

napríklad nevymedzila ani právny titul na základe ktorého by mal žalovaný plniť. S ohľadom na uvedené
je potrebné vyvodiť záver o tom, že nakoľko iba formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať jej vecné
prejednanie, predložená žaloba kvalitu tejto spôsobilosti nespĺňa, a preto by mala byť odmietnutá ako
zjavne nedôvodná. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení
o poistnom plnení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení, v ktorom sa uvádza,

že poistné plnenie bolo poskytnuté do výšky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní, v zmysle priznanej
normohodiny vo výške 20 eur bez DPH podľa kontrolného výpočtu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na skutočnosti, že postupoval podľa Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel. Podľa čl. IX
ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané
nákladynaopravualeboznovuzriadenievozidlanasledovne:a)účelnevynaloženénákladynanáhradné

dielyamateriál,účtovanépodľaopravcu,saposudzujútak,žesaporovnávajúskalkulačnýmprogramom
nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu
udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie
listy.“ Vzhľadom k uvedenému mal za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného
predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobkyni a

akékoľvek ďalšie nároky žalobkyne sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým zruší platobný rozkaz v celom rozsahu,
nariadi pojednávanie, a aby po vykonaní dokazovania žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

5. K podanému odporu doručila vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom k námietke miestnej príslušnosti
žalovaného uviedla, že miestnu príslušnosť určila v zmysle ust. § 19 písm. d) CSP, keďže žalobkyňa
má voči žalovanému postavenie spotrebiteľa a jedná sa o spotrebiteľský spor, mala za to, že miestnepríslušným je Okresný súd Žilina. Žalovaný namieta, že žalobkyňa neuviedla údaje, ako došlo ku
škodovej udalosti, aké osoby boli účastníkmi a pod. Má za to, že takáto žaloba nespĺňa všetky náležitosti
a mala by byť odmietnutá ako zjavne nedôvodná. Spor medzi žalobkyňou a žalovaným nie je o tom, ako

prebehla škodová udalosť, kto ju spôsobil, resp. rozsahu poškodenia vozidla. Spor medzi žalobkyňou
a žalovaným je o cenu opravy a preto podľa jej názoru nie je dôležité uvádzať uvedené skutočnosti
do žaloby, dokonca táto skutočnosť nie je ani sporná, keďže žalovaný žalobkyni časť ceny opravy už
plnil. Žalobkyňa je povinná len preukázať vzniknutú škodu, čo jej vznikla, keďže žalovaný čiastočne
plnil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spochybňuje krátenie ceny práce a lakovania žalovaným na sumu

20 EUR/normohodina. Ustanovenie zmluvných dojednaní, na ktoré sa odvoláva žalovaný hovorí len
o účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál, a časových noriem, ktoré všetky boli
zo strany autoservisu dodržané, neuvádza sa že žalovaný je oprávnený krátiť normohodinu servisu na
mechanické a lakiernické práce. Uvedenú sumu žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol
ani výpočet, akým sa k danej sume dostal. Žalobkyňa predloženými dôkazmi preukázala cenu opravy,
cenu náhradných dielov a cenu práce. Žalobkyňa opätovne uviedla, že uzavretím zmluvy o dielo s

príslušným autoservisom sledovala hospodársky cieľ daného úkonu, a to vykonanie dohodnutej opravy
motorového vozidla v rozsahu nevyhnutne potrebnom na uvedenie do stavu nachádzajúcom sa pred
vznikom poistnej udalosti, bez sekundárnych motívov charakteristických pre tzv. šikanózny výkon práva,
akými napríklad sú úmysel poškodiť, či znevýhodniť žalovaného. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, pričom jej výška je určená rozdielom medzi majetkovým stavom

poškodeného pred a po poškodení. Rozsah škody, ktorú je potrebné nahradiť sa odvíja od nevyhnutných
peňažných prostriedkov, ktoré bola žalobkyňa nútená vynaložiť k obnoveniu stavu motorového vozidla
tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné a vizuálne obdobné stavu ako pred
škodovou udalosťou. S poukazom na to, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, nie je možné preniesť povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla

do pôvodného stavu na žalobkyňu ako poškodenú. Taktiež nie je možné po žalobkyni požadovať, aby
doplácala na škodovú udalosť, ktorá je krytá poistením, pokiaľ opravou motorového vozidla nedošlo k
celkom zjavnému prínosu pre žalobkyňu. V slovenskom súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady
škody. Aj keď nie je zväčša objektívne možné uviesť majetok poškodenej do identického stavu ako pred
vznikom škodovej udalosti, poškodenej sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa

eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

6. Súd vo veci nariadil a dňa 04.09.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za účasti
právneho zástupcu žalobkyne a v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí
súdu oznámili, že sa nariadeného pojednávania nezúčastnia a súhlasia, aby súd pojednával a rozhodol v

ich neprítomnosti. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní
aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom
zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

7. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaným súd túto nepovažoval za dôvodnú,

nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm. d/
CSP, nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o
konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V tomto konaní je uplatnený
nárok žalobkyne, ktorá má voči žalovanému postavenie spotrebiteľa, jedná sa o spotrebiteľský spor

a žalobkyňa má v obvode tunajšieho súdu adresu trvalého pobytu. Z uvedeného vyplýva, že miestne
príslušným je Okresný súd Žilina.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o

skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. V konaní nebolo sporné, že dňa 27.09.2019 nastala poistná udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla žalobkyne značky: H. X., E.: U. XXX H.. Poistná udalosť bola žalovaným evidovaná
pod č. XXXXXXXXXX. Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú.

Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.03.2015 Poistnú zmluvu
pre havarijné poistenie vozidiel E. E. Č.. XXXXXXXXXX (č.l. 28 spisu). Následne si žalobkyňa -
poškodená nechala opraviť motorové vozidlo H. X., E.: U. XXX H. v autoservise E. O. SK I..W..V..,
ktorý jej po uskutočnení súvisiacich prác vystavil dňa 31.01.2020 faktúru č. XXXXXXXX na celkovúsumu 1.792,92 EUR s DPH (1.494,10 EUR bez DPH). Súčasťou vystavenej faktúry bol i podrobný
rozpočet materiálu, dielov a súvisiacich prác opravovne. Po ukončení vlastného šetrenia poisťovne dňa
17.02.2020 nasledovalo prijatie stanoviska, že žalovaný poistné plnenie priznáva, avšak len vo výške

1.559,29 EUR (fakturovaná suma bola 1.792,92 EUR). Prešetrovanie poistnej udalosti žalovaným bolo
ukončené Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.02.2020 (č.l. 10 spisu). Toto plnenie bolo znížené
o žalovanú čiastku 233,63 EUR. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP,
pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd
z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

10. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce zistenie ohľadne vzniku poistnej udalosti (dňa 27.09.2019,
ktorú žalovaný evidoval ako škodovú udalosť pod č. XXXXXXXXXX, teda ide o zistenie, či sa to týka
poistenej veci a či sa poistná udalosť zakladá na skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 OZ) a napokon zistenie, v akom rozsahu má žalovaný - poistiteľ v prípade
danej poistnej udalosti plniť. Prešetrovanie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX žalovaným bolo ukončené

dňa 17.02.2020 Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.02.2020. Výpočet výšky poistného plnenia bol
žalovaným určený ako rozdiel medzi faktúrou za opravu vozidla vo výške 1.792,92 EUR po odpočítaní
krátenia ceny práce a lakovania vo výške - 233,63 EUR na sumu 1.559,29 EUR.

11. Zo skutkového zistenia z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel E. E. - N. Č.. XXX N. Č..

XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2015 a
všeobecných poistných podmienok nepochybne vyplýva, že predmetom poistenia bolo motorové vozidlo
H.X.,E.:U.XXXH.,bližšiešpecifikovanévuvedenejpoistnejzmluveabolodojednanépoistenienadobu
neurčitú so začiatkom poistenia 12.03.2015. Medzi stranami sporu nebol sporný ani predmet poistenia,
ani poistná zmluva, ani to, že boli zo strany žalobkyne ako poistníka riadne plnené povinnosti pokiaľ ide

o platenie poistného. Tak isto nebolo sporné ani to, že žalobkyňa oznámila poistnú udalosť, ktorá sa
stala dňa 27.09.2019. Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa si splnila svoju
povinnosť o oznámení poistnej udalosti, nakoľko aj žalovaný evidoval poistnú udalosť zo dňa 27.09.2019
pod č. XXXXXXXXXX.

12. Žalovaný listom zo dňa 18.02.2020 (č.l. 10 spisu) oznámil žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej
udalostidňa17.02.2020,nazákladektoréhojejvprílohelistupredložilvýpočetvýškyplneniaanaúhradu
poistného plnenia po odpočítaní krátenia ceny práce a lakovania - priznané podľa kontrolného výpočtu
s NH 20,- EUR bez DPH vyplatil žalobkyni sumu 1.559,29 EUR.

13. Dodávateľ - E. O. SK I..W..V.., I. I. W. XXXX, XXX XX N. D., X.: XX XXX XXX, u ktorého si žalobkyňa
objednala opravu vozidla, po uskutočnení súvisiacich prác vyúčtoval žalobkyni faktúrou č. XXXXXXXX
zo dňa 31.01.2020, splatnou dňa 14.02.2020 sumu v celkovej výške 1.792,92 EUR (č.l. 6 spisu).
Súčasťou vystavenej faktúry bol i podrobný rozpočet materiálu, dielov a súvisiacich prác opravovne.
AutoservisvypočítalcenuopravypomocoukalkulácieprogramuO.I.,I..W..V..,ktorývyužívajúpracovníci

poisťovní, autoopravovní, znalci a ďalší odborníci z automobilovej oblasti pri komplexnom riešení a
likvidácií poistných udalostí na vozidlách na Slovensku, kde je vypočítaná výška opravy na sumu
1.792,92 EUR s DPH (Posudok - Kalkulácia č. XXXXXXXXXX - č.l. 7 - 8 spisu).

14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy, ktorých účastníci poistnej zmluvy vystupujú ako
nositelia práv a povinností ustanovených v zmluve, všeobecných poistných podmienkach, osobitných

podmienkach a príslušných právnych predpisov. Zmluvné poistenie vzniká uzavretím poistnej zmluvy
na základe dobrovoľnosti určitého subjektu alebo na základe povinnosti uloženej zákonom (povinné
zmluvné poistenie). Uzavretím poistnej zmluvy sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená a poistenec sa zaväzuje platiť poistné.

16. Podľa § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).17. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať

bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti,
ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má

právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná
udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených
v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov

poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

20. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.

21. Súd v konaní postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Predmetom sporu je uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 233,63 EUR a to vo výške
rozdielu sumy za uskutočnenú opravu vozidla t.j. 1.792,92 EUR zníženú o poskytnuté poistné plnenie
žalovaným t.j. 1.559,29 EUR, ktoré poistné plnenie žalovaný nevyplatil s odôvodnením, že kráti cenu
práce a lakovania v zmysle priznanej normohodiny vo výške 20,- EUR bez DPH podľa kontrolného

výpočtu. K podanej žalobe žalobkyňa pripojila Kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2020 (ďalej len
Posudok) vypracovaný systémom O., v ktorom určil náklady na opravu motorového vozidla v celkovej
sume 1.792,92 EUR.

23. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce zistenie ohľadne vzniku poistnej udalosti (dňa 27.09.2019),

teda či sa týka poistenej veci a či sa poistná udalosť zakladá na skutočnosti, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 OZ) a napokon zistenie, v akom rozsahu má žalovaný - poistiteľ
v prípade danej poistnej udalosti plniť.

24. Žalovaný vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení zo dňa

18.02.2020, žalobkyni oznámil, že kráti cenu za vykonanú opravu na sumu 1.559,29 EUR z dôvodu
krátenia ceny práce a lakovania. Žalovaný tak ukrátil cenu opravy servisom o sumu 233,63 EUR.

25. V danom prípade povinnosti žalobkyne ako poistníka boli riadne splnené, nakoľko mala žalobkyňa
v čase poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 27.09.2019, platne uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné

poistenie motorových vozidiel. Splnila si všetky povinnosti, poistné bolo riadne zaplatené, poistná
udalosť bola riadne nahlásená, žalovanému bola poskytnutá náležitá súčinnosť, a to predložením
potrebných dokladov. Žalobkyňa požiadala následne o vyplatenie poistného plnenia na základe
vystavenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2020 na celkovú sumu vo výške 1.792,92 EUR vrátane
DPH spoločnosťou E. O. SK I..W..V.., I. I. W.P. XXXX, XXX XX N. D., X.: XX XXX XXX, u ktorej si

žalobkyňa objednala opravu predmetného motorového vozidla. Napriek tomu zo strany žalovaného
bolo žalobkyni vyplatené krátené poistné plnenie vo výške 1.559,29 EUR s odôvodnením krátenia
ceny práce a lakovania vo výške - 233,63 EUR. S poukazom na ustanovenia § 797 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka súd mal za to, že pri vzniku poistnej udalosti má poisťovateľ, teda žalovaný
povinnosť plniť poistné plnenie okamihom vzniku škody na motorovom vozidle, pričom výška poistného

plnenia je daná rozsahom škody, ktorá vznikla na predmete poistenia okamihom vzniku škody, a
nie až výškou plnenia, ktoré bolo potrebné uhradiť za opravu predmetného motorového vozidla.
Podklady vyhotovené a predložené stranami sporu v čase zisťovania poškodení ako i skutočnosť,
že došlo k vykonaniu opravy motorového vozidla, súd nemal dôvod spochybňovať, pričom tietoskutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. Súd je toho názoru, že ak teda žalobkyňa splnila
všetky povinnosti poisteného, nebol žalovaný oprávnený na zníženie poistného plnenia vo výške -
233,63 EUR, keďže v prípade poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie;

poistná udalosť zo dňa 27.09.2019 sa týkala motorového vozidla, teda veci, na ktorú sa poistenie
vzťahovalo. V ustanovení § 799 Občianskeho zákonníka sú určené povinnosti poisteného, a v prípade
ich porušenia nastanú určité sankcie ustanovené buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi poistno-
právneho vzťahu. Sankcionované je tu iba vedomé porušenie povinnosti (§ 799 ods. 1 a 2) a to len
za predpokladu, že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti

(bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo), alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti a tiež za predpokladu, že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti
(zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom
a vedomé porušenie povinnosti zo strany žalobkyne, nebolo v konaní preukázané. Súd poznamenáva,
že skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovaného ako poistiteľa plniť, poistná udalosť
musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti v zmluve (poistných podmienkach) bližšie

označenej, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Súd je toho názoru, že
nárok na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného
motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej
škody a žalobkyňa žiadala zaplatiť iba toľko, čo vynaložila za dodanie náhradných dielov, ich výmenu a
vykonanúopravupoškodenéhomotorovéhovozidla.Súdmalpreukázané,ževýškanákladovnavýmenu

tých poškodení motorového vozidla žalobkyne, ktoré súviseli so škodovou udalosťou na predmetnom
vozidle predstavuje spolu sumu 1.792,92 EUR a po odpočítaní žalovaným poskytnutého plnenia t.j.
1.559,29 EUR, tak potom uplatnenie plnenia žalobkyne v rozsahu doplatku škody spôsobenej na
poistenej veci vo výške 233,63 EUR je dôvodné.

26. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval nárok žalobkyne za právne dôvodný
a jej návrhu titulom práva na poistné plnenie vyhovel v celom rozsahu.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola voči žalovanému úspešná v plnom rozsahu, priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.