Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708203982
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8708203982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Poprad, IČO: 36 168 815, so sídlom Moyzesova 3368, 058 01 Poprad, právne zastúpenému
Hudzík & Partners, s. r. o., IČO: 47 251 654, so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti
žalovanému: K.. I. E., A., Q.W.: XX XXX XXX, C. C. V. C. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 8.897,68 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/85/2008-280
z 22. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a IV. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.797,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.797,69
eur od 4. júna 2011 do zaplatenia, zastavil konanie v časti o zaplatenie 99,99 eur s príslušenstvom,
zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 28. apríla 2008 domáhal, aby súd

určil neplatnosť zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 28. apríla 2005, pričom okrem žalovaného
žaloval aj N.. V. C. ako žalovaného v 2. rade a Q. Q. ako žalovaného v 3.rade. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že 28. apríla 2005 (v jeho mene neoprávnene konali pôvodne žalovaní v 2.a 3.rade) uzatvoril so
žalovaným zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá bola uňho zaevidovaná až 24. júna 2005.
Žalovanýhooficiálnenikdyanikdenezastupoval.Zmluvupovažujezaantidatovanú,uzatvorenúvsnahe
„vytunelovať“ od neho peňažné prostriedky.
2.2 Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie 29. septembra 2008.

Vychádzajúc z ustanovenia § 243 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“) a ustanovenia § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
mal za to, že N.. C., Q., Z. A. Q.. E. konali v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb
ako súkromné osoby a po zmene právneho stavu uskutočnenej na zhromaždení delegátov konanom
27. apríla 2005 sa stali osobami riadne zvolenými do orgánov družstva a následne boli zapísaní
aj do obchodného registra. Keďže išlo o deklaratórny účinok zápisu do obchodného registra, úkony

registrového súdu nemali nijaký právny účinok na menovanie, alebo odvolanie štatutárneho orgánu.
Práca bola vždy objednaná a odovzdaná k rukám N.. C. a Q.. E. ako riaditeľa správy OSBD Poprad.
Zúčastňoval sa prvých zasadnutí orgánov žalobcu, mal priamy kontakt so zamestnancami žalobcu pri
výmene predstavenstva a riešil spolu so svojimi kolegami vznikajúce právne problémy žalobcu. Žalobcamu k 29. septembru 2008 neuhradil na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb za vykonanú
prácu odmenu vo výške 380.000,- Sk. Žalobu žiadal zamietnuť. K žalobe sa podaním doručeným súdu
21. októbra 2008 vyjadrili aj pôvodne žalovaní v 2.a 3.rade, ktorí navrhli taktiež žalobu zamietnuť.

2.3 Nový právny zástupca žalobcu požiadal na pojednávaní konanom 6. februára 2011 o pripustenie
zmeny žalobného petitu v zmysle, aby žalovaný bol povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi
uhradiť 8.897,68 eur s príslušenstvom a voči žalovaným v 2.a 3.rade vzal žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal konanie voči nim zastaviť. Súd uznesením z 9. mája 2011 súd zastavil konanie voči žalovaným
v 2. a 3.rade a pripustil zmenu žalobného petitu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k

prvému výroku 21. júna 2011 a vo vzťahu k druhému výroku 3. júna 2011.
2.4 Uznesením z 25. júla 2013 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní
vedených Okresným súdom Prešov pod sp.zn.: 1/Exre/327/2009, 1/Nsre/59/2006, 1/Nsre/65/2006,
1/Nsre/66/2006, 4/Re/460/2007, 3/Re/916/2008, 3/exre/123/2011, 4/Re/944/2011, 1/Re/868/2012, 1/
Re/758/2013. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2013.
2.5 Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že súd po zmene žalobného petitu ako

predbežnú otázku musí posúdiť platnosť zmluvy podpísanej 28. apríla 2005 a zaevidovanej u žalobcu
24. júna 2005, keďže z rozhodnutí súdov je zrejmé, že za žalobcu nekonali osoby, ktoré mohli za žalobcu
konať. Takýto právny úkon nemôže byť platný a na základe takéhoto neplatného právneho úkonu došlo
k plneniu bez právneho dôvodu, ktoré žiadajú vydať. Od 27. apríla 2005 bolo zapísané predstavenstvo
žalobcu na čele s predsedom R. R., ktorý aj v čase podpisu zmluvy bol zapísaný ako predseda

predstavenstva, pričom osobami, ktoré zmluvu podpisovali bol N.. C. a Q. Q.. Z ich strany konanie
nemohlo zaväzovať žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný zaslal žalobcovi celkovo štyri faktúry,
ktoré mali súvisieť s posudzovanou zmluvou. Faktúra č. 25/2 bola na sumu 400.000,- Sk, pričom z tejto
faktúry žalobca uhradil žalovanému 170.000,- Sk, faktúra č. 25/4 na sumu 30.000,- Sk, faktúra č. 25/3
na sumu 35.039,- Sk, ako aj faktúra č. 25/6 na sumu 30.000,- Sk boli uhradené úplne. Pokiaľ žalovaný

požičiaval počítače aj motorové vozidlo poukázal na to, že aj v ďalšej veci, ktorá bola prejednávaná na
tomto súde a v tomto senáte pod sp. zn. 16Cb/197/2007 malo dôjsť tiež k uzatvoreniu zmluvy medzi
žalobcom a ďalšou právnickou osobou, predmetom ktorej bolo taktiež požičanie kancelárskej techniky
a počítačov. Obdobne v ďalšom spore, ktorý tiež bol vedený v tomto senáte si obchodná spoločnosť
pána R. uplatňovala zaplatenie faktúr za poskytnuté motorové vozidlá. Vo vzťahu k pôžičke, ktorú

žalovaný spomínal, je otázne komu táto pôžička bola poskytnutá. Pánovi Z., pánovi E., alebo niekomu
inému? V záverečnej reči navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Ďalej tvrdil, že na základe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb do budúcna žalovaný neposkytoval žiadne služby žalobcovi. Súčasťou
tejto zmluvy sú prílohy, z ktorých vyplýva, že mal poskytnúť pre žalobcu služby, ktoré však v žiadnom
prípadenemožnocharakterizovaťakoprávneslužbyzaobdobiefebruáražapríl2005.Predmetnéslužby

spočívali v zápožičke tonerov, nákladoch za fotoslužby, pôžičke, poskytnutí dopravných prostriedkov
a telefónu a žalobca mal za ne žalovanému uhradiť 35.039,- Sk. Preto, ak žalovaný prijal odplatu za
údajné právne služby, ktorých vykonanie ani nepreukázal (od 28. apríla 2005 do budúcna) a ktoré
vyúčtoval v období jún až august 2005, tak sa bezdôvodne obohatil, lebo takéto služby žalobcovi nikdy
neposkytol. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že súd si správne vyhodnotil už na začiatku

konania, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. K námietke že nie je správne
udelená plná moc pre právneho zástupcu K.. P. alebo jeho advokátsku kanceláriu z dôvodu, že od roku
2003 sú všetky uznesenia zhromaždení delegátov vyhlásené za neplatné uviedol, že aj z činnosti toho
senátu je jednoznačne zrejmé, že uznesenie náhradného zhromaždenia delegátov konaného 27. apríla
2005 nebolo vyhlásené za neplatné. Rovnako z činnosti tohto senátu je zrejmé, že za neplatné nebolo

vyhlásené ani uznesenie zhromaždenia delegátov konaného 25. mája 2006.Žalobca bola síce pánom
Z. podaná, ale pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo konanie zastavené. Rovnako nebola vyslovená
neplatnosť uznesení zhromaždenia delegátov konaného 30. novembra 2006 a zhromaždení delegátov
konaných v roku 2009. Námietku podal nebohý Š. Z.. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že zmluva
o poskytovaní právnych služieb je z časti neplatná, lebo ju mal podpísať Q. Q., ktorý nebol členom

predstavenstva, tak z ich pohľadu to nespôsobuje len čiastočnú neplatnosť, ktorú súd posudzuje, ale
úplnú neplatnosť, pretože za žalobcu konala osoba, ktorá nebola na to oprávnená a nebola členom
jeho predstavenstva. Ak sa žalovaný odvoláva na údaje z obchodného registra a zásadu materiálnej
pravdy vo vieru v tento zápis tak je potrebné povedať, že 28. apríla 2005 nebol zapísaný ako predseda
predstavenstva žalobcu ani N.. C.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má právnické vzdelanie a

pôsobí ako advokát, argumentácia, že sa spoliehal na zápis v obchodnom registri neobstojí. N.. C.
bol zapísaný ako predseda predstavenstva 7. júna 2005 a vymazaný 25. augusta 2005, zmluva o
poskytovaní právnych služieb prišla podľa došlej pečiatky na zmluve na podpis žalobcovi 24. júna 2005,
teda skoro dva mesiace po tom ako sa mali poskytovať právne služby. Na predchádzajúcich, ale aj nadnešnom pojednávaní žalovaný nevedel preukázať aké právne služby poskytol, čoho sa týkali, v akom
rozsahu. Na predchádzajúcom pojednávaní povedal, že služby spočívali v poskytnutí identifikácie osôb,
trikrát zapožičanie auta, poskytnutie PC, telefónov, faxov ale za obdobie predtým ako sa táto zmluva

mala uzatvoriť. K argumentácii žalovaného, že súd rozhodnutím, ktoré nie je právoplatné vyslovil, že
uznesenia zhromaždenia delegátov konaného 29. novembra 2007 sú neplatné a z toho odvodzuje, že
budúzapísanípôvodníčlenoviapredstavenstvavobchodnomregistrijenutnéuviesť,žetotorozhodnutie
nemá žiadny vplyv na konanie v tejto veci, a to z dvoch dôvodov: my predbežne posudzujeme platnosť
zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená 28. apríla 2005 a rovnako sa domnievam, že je mylný právny názor,

že na základe toho, že súd určil že uznesenia zhromaždenia delegátov konaného 29. novembra 2007
sú neplatné a budú v obchodnom registri zapísaní členovia pod vedením pani Z.. Stanovy družstva od
roku 2001 bez ohľadu na to, kto je vo vedení upravujú, že funkčné obdobie členov predstavenstva trvá
štyri roky. Ak pani Z. bola zvolená do predstavenstva družstva 22. júna 2002, tak jej funkčné obdobie
podľa stanov skončilo 22. júna 2006, teda skoro rok predtým ako sa konalo zhromaždenie delegátov
v roku 2007. Súdu je z tejto činnosti známe, že všetky uznesenia zo zhromaždení delegátov (okrem

uznesení prijatých na náhradným zhromaždením delegátov konaným 27. apríla 2005) od roku 2003,
ktoré sú právoplatné do roku 2005, boli vyslovené za neplatné, teda pani Z., ani N.. C., ktorý mal byť
predsedom predstavenstva na základe uznesenia zhromaždenia delegátov konaného 27. apríla 2005,
neboličlenmipredstavenstva,leboajtietouznesenia,kdebolzvolenýN..C.bolivyhlásenézaneplatné.Z
týchtoskutkovýchajprávnychdôvodovmajúzato,žežalobabolapodanáosobou,ktorájeaktívnevecne

legitimovaná, žalovaný prevzal peňažné prostriedky z neplatnej zmluvy a navyše ani v tomto konaní
nepreukázal, žeby nejaké právne služby po podpise zmluvy vykonal. V prípade úspechu si uplatnili nárok
na náhradu trov konania.
2.6 R. R., predseda predstavenstva žalobcu, na pojednávaní uviedol, že k faktúram, ktoré boli zo strany
žalovaného vystavené v minulosti(v roku 2005), chýbajú akékoľvek podklady, ktoré by preukazovali

činnosti, ktoré odôvodňovali vystavenie faktúr, neboli predložené žiadne podklady, ktoré by súviseli s
tým, čo bolo fakturované. Pokiaľ by sa aj hypoteticky pristúpilo, že nejaká činnosť u nejakého právnika
bola vykonaná, v súvislosti s činnosťou žalobcu v tom období, avšak v rovnakom období si vyfakturovali
za obdobné činnosti, resp. identické činnosti zaplatenie úhrad ďalší právnici, resp. ďalšie obchodné
spoločnosti. Spochybnil vykonávanie týchto činností a mal za to, že tieto faktúry boli len fiktívne. Zákon

nepripúšťa, aby existovali dve predstavenstvá, pričom od 27. apríla 2005 sú zapísaní nepretržite v
obchodnom registri. Táto skutočnosť bola napádaná a bol vnesený zmätok do rozhodnutia obchodného
registra. Po 27. apríli 2005 predstavenstvo pod vedením N.. C. násilným spôsobom vniklo do budovy
žalobcu a pôsobilo tam protiprávne počas doby jedného roka. Priestory tak mali k dispozícii a toto
vniknutie sa riešilo aj v trestnoprávnej rovine.

2.7 Žalovaný v zhode so svojím písomným vyjadrením doručeným súdu 7. júna 2008 uviedol, že jediná
čiastka, ktorú môže bezpečne potvrdiť, že ju prevzal, bola suma 35.039,- Sk, ktorú prevzal osobne na
základepokynuQ..N.E.,riaditeľasprávyžalobcu.Tátosumabolavyplatenánazákladeprílohykzmluve
o poskytovaní právnych služieb a jej obsahom sú práca a poskytnuté peňažné a hmotné prostriedky
na to, aby mohlo byť 27. apríla 2005 vykonané zhromaždenie delegátov žalobcu. Žalobcovi poskytol

pôžičku v sume 5.000,- Sk na dvojdňový nájom veľkej zasadačky Mestského úradu v Poprade. Ďalej
platil za všetky úkony súvisiace s identifikáciou a úkonmi osôb, ktoré s ním podpísali zmluvu, nákup
kolkových známok vo výške 2.000,- Sk. trikrát požičal osobné auto, aby ho používali pri ceste do Prešova
na zápis do obchodného registra, na kontrolu v tomto obchodnom registri a v podstate nebola uplatnená
cesta len do Prešova, používalo sa na úkony ktoré potrebovali v tom čase, vyúčtoval si 1.800,- Sk. V

budove na J. M. Č..XX A. Č.. XX bola v prenájme jedna miestnosť, v ktorej pracovali funkcionári bytového
družstva, kde poskytol počítače, premiestnil aj inštaloval počítače, na ktorých pracovali s telefónom
a faxom, kde si účtoval takisto tieto sumy. Všetky tieto položky, ktoré sú uvedené, boli spotrebované
nielen N.. C. a pánom Q., ale aj pánom Z. a ostatnými funkcionármi žalobcu, ktorí v tom čase pracovali.
Prílohou faktúry bol zoznam týchto úkonov, ktoré N.. C. a pán Q. užívali pred obdobím uzatvorenia

zmluvy v písomnej forme, čo súviselo s prípravou na zhromaždenie delegátov, ktoré bolo 27. apríla
2005. Táto suma, ktorá bola v prílohe vyfakturovaná, bola mu skutočne aj odovzdaná. K tomu je aj
ním podpísaný výdavkový doklad z 9. augusta 2005. Nemá žiadne výhrady k likvidačnému listu faktúry,
teda tvrdenie, že prevzal sumu 35.039,- Sk je pravdivé. Ostatné doklady, ktoré mu boli predložené,
poprel v celom rozsahu a uviedol, že na jeho účet neboli prevedené formou úhrady prevodným príkazom

tak, ako je to tvrdené žalobcom čiastky vo výške 30.000,- Sk, 30.000,- Sk a 170.000,- Sk, ktoré mal
prevziať a to platbou na účet. Poukázal na výpisy z účtovníctva žalobcu a na to, že doklady, ktoré mu boli
predložené, nie sú hodnovernými dokladmi z dôvodu zákonnej povinnosti právnickej osoby pri vedení
účtovníctva, koncoročného vysporiadania záväzkov a pohľadávok formou inventarizácie pri podpiseprávnickej osoby a osoby, ktorá je povinná z tohto vzťahu. Takéto doklady chýbajú, neexistujú ako aj
ďalšie úkony súvisiace s tým, že fotokópie, ktoré boli predložené nie sú jednoliate, ale sú prekrývané a
teda mohli byť vkladané alebo vyberané údaje do nich. Preto tieto doklady spochybnil a nepovažoval

za vierohodné. Navrhol vypočuť Q.. N. E., ktorý bol v tom čase riaditeľom správy žalobcu, ktorému
boli tieto písomnosti predložené, aby uviedol, v akom rozsahu mu boli predložené, akým spôsobom
s nimi bolo nakladané, a teda ako jediný riaditeľ správy mohol dať pokyn aj k ich preplateniu. K
podpisom na likvidačných listoch sa nevedel vyjadriť a navrhol vypočuť aj N.. C. a pána Q., ktorí boli
prítomní pri konzultácii právnych služieb v celom rozsahu. Nevedel, z akého dôvodu faktúry nemali

prílohu, hoci mali mať. Pripustil možnosť, že tieto faktúry on nevystavoval. V tom období sa používala
ihličková tlačiareň, na ktorej boli faktúry vytlačené ako aj fungoval program T602, a teda predpokladal,
že žalobca v tomto programe pracoval. Jeho účtovníctvo vykonávala externá firma, externá osoba.
Minimálne tá jedna faktúra na 35.039,- Sk bola ňou spracovaná. Túto sumu obdŕžal za ním poskytnuté
služby, a preto ju odmieta vydať žalobcovi. Čo sa týka ostatných, k tomu sa nevedel na pojednávaní
konanom 10. júla 2018 vyjadriť. Potvrdil však, že účet na ktorý boli finančné prostriedky zasielané, bol

účtom jeho manželky, s ktorou v tej dobe mali spoločné združenie a ktorá tiež bola advokátkou. Svoju
pečiatku nikomu nepožičiaval, nachádzala sa však v kancelárii na J. M. Č..XX v I. uzavretá v plechovej
skrini. On sám už účtovníctvo z tohto obdobia nemá, archivoval ho len desať rokov. Po predložení
originálov dokumentov zo strany žalobcu na pojednávaní konanom 18. septembra 2018 tieto dôkazy
už nespochybňoval a po ich preštudovaní súhlasil s ich obsahom. Platbu vykonanú v hotovosti cez

pokladňu vo výške 35.039,- Sk, t. j. 1.163,08 eur prevzal 9. augusta 2005 podľa príjmového dokladu.
Ďalšie platby, ktoré boli zdokumentované ako úhrada na účet, a to 12. augusta 2005 vo výške 30.000,-
Sk, čo je mesačný paušál za vykonanú prácu, 12. augusta 2005 vo výške 50.000,- Sk, 18. augusta
2005 vo výške120.000,- Sk (táto suma bola zrejmé pridružená k faktúre, ktorá bola vystavená na sumu
400.000,- Sk a tak sa jednalo o čiastkové plnenie 120.000,- Sk a 50.000,- Sk a 25. augusta 2005 vo

výške 30.000,- Sk ako mesačný paušál za vykonanú prácu. Podľa dokladov predložených žalobcom mu
bolo vyplatených 265.039,- Sk, t. j. 8.797,68 eur s istým rozdielom oproti podanému návrhu. Žalobca
viedol účtovníctvo v súlade so zákonom a nerozporuje tam žiadne písomnosti, ktoré boli predložené.
Vyjadril sa ku genéze udalostí uňho hlavne k jeho náhradnému zhromaždeniu delegátov konanému
27. apríla 2005, kde bol schválený do funkcie riaditeľa správy žalobcu Q.. N. E.. Podľa vtedy platných

stanov (modrá brožúrka stanov OSBD) správa družstva je organizačnou zložkou družstva a na jej
čele je riaditeľ, ktorý riadi bežnú činnosť družstva v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.
Predstavenstvo ho vymenováva a odvoláva a vymenovaný riaditeľ plní uznesenia predstavenstva a
zodpovedá za svoj výkon. V tejto dobe dochádzalo k porušovaniu stanov družstva a na základe
zavádzajúcich pokynov a úloh bol vnesený totálny zmätok a anarchia do najvyššieho orgánu družstva.

Od 19. júna 2003 až do doby kedy na základe uznesenia náhradného zhromaždenia delegátov bol
zapísaný ako predseda predstavenstva R. R. prebiehali sústavné spory o to, kto bude viesť žalobcu,
prebiehali spory o funkcie členov predstavenstva a kontrolnej komisie, a to aj vzhľadom na to, že žalobca
bolo jedným z najväčších bytových družstiev v Slovenskej republike, disponovalo najväčším majetkom
a najslabšou ochranou družstevného majetku. Toto bola výzva pre mnohých a chceli riadiť právnickú

osobu, pri ktorej sa dajú riešiť mnohé veci. Zmluva o poskytovaní právnych služieb so svojou prílohou
podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako atypická
zmluva poskytovala technické prostriedky funkcionárom družstva, ktorým bol zabránený prístup do
budovy žalobcu a znemožnenie vydania akýchkoľvek dokladov. Tieto sa museli prácne zabezpečovať,
čo vyžadovalo enormné úsilie na to, aby sa sústredili vecné a právne skutočnosti, ktoré súviseli nielen

s prípravou zhromaždenia delegátov konaného 27. apríla 2005, ale aj so zabezpečovaním všetkých
tých skutočností, na základe ktorých bolo treba zaistiť prevzatie vedenia žalobcu, celej evidencie a
všetkých dodávateľsko-obchodných vzťahov, ktoré bolo treba riešiť vzhľadom na to, že po zápise N..
C. a ostatných osôb podľa uznesenia náhradného zhromaždenia delegátov do obchodného registra
tieto osoby si začali svoju funkciu plniť a zabezpečovať ju podľa potrieb v rozsahu, aby dochádzalo

čo k najnižšiemu poškodzovaniu členov družstva a znehodnocovaniu majetku družstva. Mnohé veci
sa vydávali ústne, vecné plnenie spočívalo v zaistení všetkých dôkazov a hlavne obnovenie činnosti a
správy žalobcu od rozpracovania interných predpisov až po zabezpečenie kontaktu s členmi družstva.
Nie je pravdou, že R. R. a Q.. N. C. boli niekedy právoplatne zapísaní do obchodného registra. Aj keď
dnes podľa výpisu z obchodného registra je predsedom zapísaným s účinnosťou od 28. apríla 2005 R.

R.. Poukázal na to, že tento zápis bol napadnutý a na základe právoplatného rozhodnutia je považovaný
za neplatný, ako aj všetky ostatné neskôr, ktoré boli zhromaždením delegátov alebo náhradným
zhromaždením delegátov, prípadne členskou schôdzou, alebo náhradnou členskou schôdzou formou
pokusov zabezpečované na zápis do obchodného registra. Výstup písomností z obchodného registraje formou verejnej listiny, verejná listina je materiál, o dôveryhodnosti ktorej sa nepochybuje, pokiaľ nie
je napadnutá zákonným spôsobom, ktorý napríklad môže byť rozhodnutie súdu. Poukázal na rozsudky
Okresného súdu Poprad, Krajského súdu v Prešove, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

opakovane na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu vo veci podanej žaloby a udelených plných mocí
advokátom K.. P. a K.. J. a tieto považuje za neplatné. Pre tieto dôvody si myslí, bez ohľadu na obsah
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, že došlo zo strany žalobcu k neplatnému uplatňovaniu práva,
pretože žalobca v tejto veci nie je nositeľom práv a povinností vo vzťahu k žalovanému. Nesúhlasil s tým,
že právna služba nebola vykonaná, túto riadil a osobne kontroloval nielen N.. C. a na základe písomného

splnomocnenia I. Z. spolu aj s Q.. N. E., ktorí aj osobne prevzali vyúčtovanie, ktoré im predložil a osobne
užívali v spojitosti s osobami, ktoré pripravovali zhromaždenie delegátov všetky pôžitky, ktoré im boli
poskytované. Minimálne tri mesiace dopredu od 27. apríla 2005, v čase keď dochádzalo k najväčšiemu
rozporu medzi zapísanými a vymazanými žiadateľmi a u žalobcu sa viedli zaujímavé zoskupenia, ktoré
mali uspokojovať potreby jednej alebo druhej skupiny zabezpečujúce zápis do obchodného registra. Aj
fingované zhromaždenie delegátov konané v priestoroch obchodnej spoločnosti S. &. W. vo večerných

hodinách, ktoré sa neuskutočnilo, malo svedčiť o tom, do akej miery sú osoby pod vedením R. R.
schopné zabezpečovať tieto dôkazy nezákonným spôsobom. Pre tieto dôvody navrhol žalobný návrh v
celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
2.8 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že 28. apríla 2005 uzatvorili žalovaný a
žalobca zastúpený N.. V. C. a Q. Q. zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v článku II. ktorej vymedzili

predmet poskytovania objednaných právnych služieb, ako aj ďalšie služby súvisiace s organizovaním
zhromaždenia delegátov konaného v apríli 2005. V článkoch III. a IV. tejto zmluvy bola dohodnutá
odmena za poskytovanie právnych služieb, pričom predmetná zmluva mala byť účinná od 1. júna 2005
do 31. decembra 2005. Na základe tejto zmluvy boli vystavené faktúry, na ktorých sa nachádza podpis
a pečiatka žalovaného, a to faktúra č. 25/2 vystavená 14. júna 2005 na sumu 400.000,- Sk s dátumom

splatnosti 1. júl 2005, ktorou bola vyfakturovaná odmena v zmysle článku III. zmluvy. Ďalej bola 23. júna
2005 vystavená faktúra č. 25/3 na sumu 35.039,- Sk splatná v rovnaký deň ako bola vystavená, kde
boli fakturované režijné náklady v zmysle prílohy k zmluve. Ďalšia faktúra č. 25/4 bola 30. júna 2005
vystavená na sumu 30.000,- Sk s dátumom splatnosti 22. júla 2005 za poskytovanie právnych služieb v
mesiaci jún 2005 a 28. júla 2005 bola vystavená faktúra č. 25/6 na sumu 30.000,- Sk za právne služby

v mesiaci júl 2005 s dátumom splatnosti 11. augusta 2005. Každá z faktúr je opatrená došlou pečiatkou
žalobcu a bolo jej pridelené číslo. Podľa uvedenej pečiatky súčasťou týchto faktúr, ktoré boli doručené
žalobcovi 27. júla 2005 a posledná 2. augusta 2005,mali byť aj prílohy v počte od dvoch do troch listín.
Prílohy k faktúram neboli predložené ani žalobcom ani žalovaným. Z likvidačných listov k faktúram mal
súd preukázané, kedy a v akej výške došlo k úhrade vystavených faktúr a uvedené mal súd preukázané

aj z výdavkového pokladničného dokladu zo 9. augusta 2005, ktorý je podpísaný žalovaným, kedy
osobne prevzal sumu 35.039,- Sk od žalobcu a z výpisov z bankového účtu žalobcu o poukázaní sumy
2x 30.000,- Sk, 1x 120.000,- Sk a 1x 50.000,- Sk na účet žalovaného, čo žalobca preukázal listinnými
dôkazmi. Žalobca považuje zmluvu so žalovaným o poskytovaní právnych služieb za neplatnú a z tohto
titulu si uplatnil vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného.

2.9 Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca konajúci prostredníctvom osôb N.. C. a
Q. Q. 28. apríla 2005 uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní právnych služieb na obdobie od 1.
júna 2005 do 31. decembra 2005. Osoby, ktoré zmluvu za žalobcu podpísali neboli v tom čase zapísané
v obchodnom registri Okresného súdu Prešov ako osoby oprávnené konať za žalobcu, kedy podľa
úplného výpisu z obchodného registra z tej doby členmi predstavenstva boli v období od 8. júna 2005

do 26. augusta 2005 N.. C. ako predseda predstavenstva a Š. Z. ako podpredseda predstavenstva so
vznikom funkcie 27. apríla 2005. Zápis členov predstavenstva do obchodného registra mal deklaratórny
účinok, konštitutívny účinok má už rozhodnutie zhromaždenia delegátov. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že všeobecné účinky síce nastávajú zverejnením, avšak môžu nastať už dňom kedy sa rozhodlo o
určitej skutočnosti. Náhradné zhromaždenie delegátov konané 27. apríla 2005 zvolalo predstavenstvo

pod vedením N.. C. vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Poprade, Popradské nábrežie 2802/3,
Poprad. Na ňom bolo prijaté uznesenie, ktoré bolo napadnuté žalobou, ktorú podala K. R. ako členka
družstva a ktorou sa domáhala určenia neplatnosti prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené pod sp.
zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo rozhodnuté 17. mája 2006 tak, že súd určil uznesenie z náhradného
zhromaždenia delegátov z 27. apríla 2005 za neplatné. Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť,

že predstavenstvo družstva nevypracovalo po 29. novembri 2001 platné zásady, podľa ktorých by sa
volili delegáti a ich náhradníci na zhromaždení delegátov. V ten istý deň, t.j. 27. apríla 2005 sa konalo
náhradné zhromaždenie delegátov o 20:00 hod. v priestoroch spoločnosti S. A. W. C.. C. B..W.. I.,
ktoré bolo zvolané predstavenstvom pod vedením R. R.. Toto náhradné zhromaždenie delegátov bolonapadnuté žalobou, na základe ktorej viedol Okresný súd Poprad konanie pod sp. zn. 16Cb/192/2005,
v ktorom I. Z. ako člen družstva žiadal o určenie neplatnosti uznesenia z náhradného zhromaždenia
delegátovaakodôvoduvádzal,žetakétozhromaždeniedelegátovsanikdynekonaloapísomnédoklady

o tejto schôdzi boli vyhotovené fiktívne. Túto žalobu žalobca písomným podaním zo 6. júna 2006 zobral
späť z dôvodu, že je potvrdené, že na 27. apríla 2005 o 20:00 hod. sa nikdy reálne nezvolalo zasadanie
zhromaždenia delegátov OSBD Poprad, a preto zo strany žalobcu už nie je záujem žiadať o určenie
tejto neplatnosti a predstavenstvo pod vedením N.. C. bolo zapísané do obchodného registra. Preto súd
uznesením z 8. júla 2006 konanie zastavil a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. júna

2006.
2.10 Na základe uznesenia zhromaždenia delegátov konaného 27. apríla 2005 bol 29. apríla
2005 podaný návrh na zmenu zápisu členov predstavenstva žalovaného. Registrový súd žiadanú
zmenu zapísal 8. júna 2005 a uvedené zloženie členov predstavenstva pod vedením N.. V. C.
ako predsedu predstavenstva bolo zapísané v obchodnom registri až do 27. augusta 2005 so
vznikom funkcie 27. apríla 2005, kedy došlo k zmene zápisu v obchodnom registri. Avšak otázka

správnosti rozhodnutia registrového súdu z 24. augusta 2005 bola predmetom mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky viedol konanie pod
sp. zn. 5MObdo/2/06. V tomto konaní dovolací súd uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 2Nsre
101/05, Dr 475P-210 z 24. augusta 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o ktorom následne
rozhodol Okresný súd Prešov. Súd konštatuje, že na základe uznesenia náhradného zhromaždenia

delegátov konaného taktiež 27. apríla 2005, avšak predstavenstvom pod vedením R. R. bol 3. mája
2005 podaný návrh na zmenu údajov v obchodnom registri, kedy registrový súd odmietol vykonať zmenu
zápisových údajov a taktiež 10. júna 2005 bol podaný návrh, kedy opätovne registrový súd odmietol
vykonať zmenu zápisových údajov. K zmene zapísaných údajov došlo až 24. augusta 2005, kedy bolo
zapísané predstavenstvo pod vedením R. R. do obchodného registra so vznikom funkcie u niektorých

členov k 27. aprílu 2005 a u niektorých k 28. aprílu 2005.
2.11 Podľa názoru súdu prvej inštancie nesporným faktom je, že v rozhodnom období, kedy bola
zmluva o poskytovaní právnych služieb podpísaná, resp. predtým, a to 27. apríla 2005 sa uskutočnili
dve zhromaždenia delegátov OSBD Poprad zvolané rôznymi osobami, ktoré v tom čase vytvárali dve
predstavenstvá OSBD Poprad. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že rozhodnutie zhromaždenia delegátov

má samo o sebe právotvorné účinky, zápis do obchodného registra je len deklaratórnym potvrdením
platnéhoprávnehostavu.Tretiaosobamôženamietaťzverejnenéznenievobchodnomregistrilenvtedy,
ak nemala vedomosť o skutočnosti, ktorá má právotvorný účinok. Predmetom žaloby, je zaplatenie za
služby vykonané pred uzavretím zmluvy v období apríl až máj 2005, ako aj za obdobie jún až júl 2005. V
tomto prípade je podstatný fakt, že žalovaný sa priamo zúčastnil zhromaždenia delegátov konaného 27.

apríla 2005 na Mestskom úrade v Poprade a bol následne informovaný o tom, že sa konalo v rovnaký
deň aj ďalšie ZD OSBD Poprad zvolané predstavenstvom pod vedením R. R.. Vnútorné rozpory v
OSBD Poprad týkajúce sa členov štatutárneho orgánu ako aj kontrolnej komisie a neprehľadná situácia,
ktorá v OSBD Poprad trvá už niekoľko rokov, nemôže byť na ujmu tretích osôb, ktoré vstupujú do
zmluvného vzťahu v dobrej viere, že zmluvu uzatvárajú s osobami, ktoré sú na to oprávnené. Pokiaľ

ide o obdobie apríl až máj 2005, žalovaný na pojednávaní uviedol, že tu pravdepodobne uzatvoril ústnu
zmluvu s predstavenstvom, kedy jednal s N.. C. o poskytnutí služieb, ktoré boli následne predmetom
písomnej zmluvy, čo sa malo odraziť aj v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní právnych služieb
(viď úvodné ustanovenie čl. I. zmluvy). Žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenie, ktoré by ho
oprávňovalo fakturovať služby za mesiace apríl až máj 2005, keďže neexistoval žiaden zmluvný základ.

Žalovaný v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, naopak žalobca preukázal, že v tomto období
žalovaným neboli poskytované žiadne právne služby pre OSBD Poprad.
2.12 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a žalovaný 28. apríla 2005 uzatvorili zmluvu
o poskytovaní právnych služieb, prílohou ktorej bolo vyúčtovanie materiálnotechnického zabezpečenia
činnostipredstavenstvažalobcu.PodľačlánkuIII.bod1.zmluvyprávnemupredchodcovižalobcuvznikol

nárok na odmenu za jeho činnosť vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve, a to za predpokladu,
že vykoná činnosť resp. poskytne dohodnuté služby. Zo znenia zmluvy nie je možné vyvodiť záver,
aby čo i len nejaká časť dohodnutej odmeny mala charakter paušálnej odmeny, na ktorú by vznikol
žalovanému nárok bez ohľadu na to, či bola alebo nebola služba reálne poskytnutá. Žalovaný od
počiatkupopieralprevzatiepeňažnýchprostriedkovodžalobcuadokoncaajvystaveniefaktúr.Následne

v júli 2018 pripustil prevzatie sumy 35.039,- Sk od žalobcu (č. l. 192), avšak nespomínal si, aby
on vystavoval faktúry a uviedol možnosť vystavenia faktúr inou osobou a nevedel si vysvetliť jeho
podpis a pečiatku na faktúrach. Po predložení originálov listín od žalobcu nenamietal listinné dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu, i keď uznal len prevzatie vyššie spomínanej sumy, ktorú odmieta vydaťžalobcovi. K ďalším sumám, ktoré mali byť pripísané na jeho účet sa nevyjadril. K rozsahu poskytnutých
služieb teda neuviedol nič konkrétne a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie o
poskytnutých právnych službách žalobcu v rozhodnom období. Argument, že účtovníctvo už nemá k

dispozícii tu neobstojí, keďže žaloba podaná ešte v roku 2008 a ide o osobu, ktorá je advokátom, teda
osobou znalou práva, u ktorej sa predpokladá znalosť právnych predpisov. Žalovaný namietal aktívnu
legitimáciu žalobcu v súvislosti so zápismi členov predstavenstva OSBD Poprad do obchodného registra
a množstvom konaní, ktoré prebiehali na Okresnom súde Prešov a Krajskom súde v Prešove.
2.13 V súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vychádzal zo zápisu

v obchodnom registri žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd dospel k
záveru, že žalobca vznikol zápisom do obchodného registra 20. decembra 1996, kedy pôvodné OSBD
Poprad bolo zrušené bez likvidácie rozdelením na dva právne subjekty tak, že vzniklo OSBD Poprad
a Bytové družstvo Kežmarok s tým, že oba prevzali práva a povinnosti zrušeného družstva podľa
delimitačného protokolu a doposiaľ je zapísaný v obchodnom registri a nie je tu podstatná okolnosť

či koná prostredníctvom predstavenstva pod vedením R. R. alebo nejakej inej osoby. Žalobca v tomto
spore je aktívne legitimovaným subjektom.
2.14 Obsahom toho, čo mal poskytovať žalovaný žalobcovi na základe zmluvy, neboli právne služby,
keď sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pred 28. aprílom 2005 poskytol peňažné aj hmotné
prostriedky na to, aby sa mohlo konať zhromaždenie delegátov 27. apríla 2005 platil úkony súvisiace

s identifikáciou, požičiaval auto, poskytol PC, telefón, fax a výsledkom jeho práce neboli reálne právne
služby tak ako to vyplýva zo zmluvy. Podstatné v tomto spore bolo vyriešiť ako predbežnú otázku
platnosť či neplatnosť zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 28. apríla 2005. Osoby, ktoré za žalobcu
podpísali túto zmluvu, neboli v tom čase oprávnené konať za žalobcu, a to ani N.. C., ani Q. Q., čo
uznal aj sám žalovaný vo svojej výpovedi, preto z ich strany takéto konanie nemohlo zaväzovať žalobcu

vo vzťahu k žalovanému. Pre takéto posúdenie nie sú rozhodujúce ďalšie konania, ktoré prebiehali
či už na Okresnom súde Poprad, alebo na registrovom súde. Uvedená okolnosť, teda spôsobuje
neplatnosť zmluvy o právnych službách a ďalšou okolnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy
je jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovení. Zmluva trpí vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo
do vymedzenia predmetu činnosti ako aj dohodnutej odplaty, keďže podľa ustanovenia § 37 ods. 1

Občianskeho zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Súd teda posúdil zmluvu o právnych službách ako neplatnú.
2.15 Keďže súd posúdil zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako zmluvu neplatnú, žalovaný má
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal od žalobcu v podobe vyplatenia peňažných súm
na základe vystavených faktúr. Súd na margo veci konštatoval, že aj v konaní vedenom pod sp. zn.

16Cb/229/2006 si obchodná spoločnosť A. C.. B.. W.. ako žalobca uplatňovala voči OSBD Poprad
zaplatenie sumy 19.465,28 eur na základe zmluvy o poskytnutí poradenstva a služieb z 10. júna 2005
a dodatku k tejto zmluve z 15. júna 2005, kedy žalobca mal poskytovať poradenstvo a motorové vozidlá
práve pre osoby, resp. pre osoby, ktoré vytvorili predstavenstvo pod vedením N.. C.. Obdobne vo veci
vedenejpodsp.zn.16Cb/197/2007OSBDPopradakožalobcažiadalvovzťahukobchodnejspoločnosti

X. I. C.. B.. W.., ktorú právne zastupoval K.. I. E., určiť za neplatnú zmluvu o poskytovaní technicko-
organizačných služieb a odbornej pomoci pri spracúvaní normatívnych aktov riadenia OSBD Poprad, na
základe ktorej bolo žalovanému plnené na základe ním vystavených faktúr peňažné plnenie vo výške
300.000,- Sk, čo predstavuje 9.832,94 eur.
2.16 Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 99,99 eur s príslušenstvom z dôvodu, že

žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a žalovaný s týmto späťvzatím žaloby súhlasil.
2.17 Súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy 8.797,69 eur od 26. augusta 2005 do 3. júna 2011. V súvislosti s tým súd uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou 28. apríla 2008 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní
právnych služieb. Až na pojednávaní konanom 16. februára 2011 požiadal o zmenu žalobného petitu

a súd uznesením z 9. mája 2011 pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 8.897,68 eur spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania z tejto sumy od 26. augusta 2005
až do zaplatenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k II. výroku 3. júna 2011.
2.18 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 27 ods. 3, § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka, § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd

žalobcovi v súlade s ustanovením § 365 prvá veta, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení
účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zmene petitu žaloby, ustanovením § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka a ustanovením § 3nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorýmsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o zmene petitu žaloby.
2.19 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol
v konaní úspešný v rozsahu 47 % a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 53 % (pomer úspechu
a neúspech žalobcu a žalovaného v konaní bol viacmenej rovnaký), nepriznal žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.797,69 eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tvrdil, že na zhromaždení delegátov žalobcu konanej 19. marca 2003 a 25. septembra 2003 boli
R. R. a Q.. N. C. zvolení za členov predstavenstva, a to ako jeho predseda a podpredseda so vznikom
funkcie od 19. júna 2003, resp. 25. septembra 2003, avšak Krajský súd v Prešove rozsudkami (sp. zn.

2Cbs/6/03 a sp. zn. 2Cbs/8/2004) určil uznesenia zhromaždení delegátov konaných 19. júna 2003 a 25.
septembra 2003 za neplatné. Vzhľadom na túto skutočnosť mal za to, že právny stav u žalobcu sa mal
vrátiť do stavu pred 19. júnom 2003, kedy boli v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov zapísaní
ako predsedníčka predstavenstva žalobcu A. Z. so vznikom funkcie od 19. júna 2002 a ako podpredseda
predstavenstva žalobcu N.. V. C. so vznikom funkcie od 22. júla 2002. Predmetné faktúry s prílohami

prevzal Q.. N. E., rozsah vykonanej práce bol odkontrolovaný N.. V. C. a následne boli tieto faktúry
prijaté a zaradené do účtovníctva žalobcu. Prešli teda riadnou kontrolou, pri ktorej sa skúmala správnosť,
vecná, finančná a formálna opodstatnenosť a až potom boli dané k úhrade. Dôkazom toho, že vec
úhrady bola riadne odkontrolovaná a postupne odsúhlasená viacerými zodpovednými zamestnancami
a daná k úhrade je likvidačný list faktúry, ktorý predložil žalobca. Preto nie je pravdou, že práca nebola

nikdy vykonaná. Mal za to, že predstavenstvo, ktoré je v súčasnej dobe zapísané v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov, nie je oprávnené konať za žalobcu a zápis v obchodnom registri je nepravdivý
a je v rozpore so skutočným stavom. Zároveň konštatoval, že v tejto veci bude potrebné podať návrh
na zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom registri so stavom skutočným, keďže Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením z 22. apríla 2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 3.

mája 2018. Z týchto dôvodov sa domáhal, aby boli predvolaní ako svedkovia Q.. N. E. a N.. V. C.,
pričom poukázal na predčasnosť predmetného rozsudku z dôvodu zrušenia uznesenia Krajského súdu
v Prešove z 3. mája 2018 Najvyšším súdom Slovenskej republiky a vytvorenie priestoru, aby strany
mohli podať návrh na zosúladenie zapísaných údajov v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov
so stavom skutočným. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 10. marca 2021. Uviedol, že žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení uvedených v odvolaní nepredložil relevantné dôkazy a poukazoval na

skutočnosti, s ktorými sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie. Na základe uvedených skutočností
žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomrozsahupotvrdilapriznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 13. apríla 2021. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo 36/2019 z 24. apríla 2020, v odôvodnení
ktorého súd presvedčivo a jasne vyjadril právny názor týkajúci sa nulitných právnych úkonov a
ničotných právnych aktov z toho vyplývajúcich pri neexistencii zvolania a neexistencii aktu rozhodnutí
zhromaždenia delegátov, ktoré nikdy nevznikli. V nadväznosti na to konštatoval, že s prihliadnutím na
tento právny názor žalobca (správne predseda predstavenstva žalobcu) nie je zákonný a legitímny člen

štatutárneho orgánu žalobcu, a to už od svojho prvopočiatku, t. j. od 19. júna 2003 dodnes. Ani zákon, ani
platné stanovy žalobcu neumožňujú zákonným spôsobom realizovať do života uznesenia zhromaždenia
delegátov žalobcu, ktoré súd právoplatne určil za uznesenia neplatné. Takéto nezákonné uplatňovanie
a realizovanie neplatných, resp. zrušených uznesení v činnosti žalobcu žalobcom (správne predsedompredstavenstva žalobcu) vykazuje znaky trestnej činnosti konkrétnych osôb. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP

bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Senátu odvolacieho súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že uznesenia
zhromaždení delegátov konaných 19. júna 2003 a 25. septembra 2003 boli súdom vyhlásené za
neplatné. Rovnako mu je však známa aj skutočnosť, že nikdy nebolo vyhlásené za neplatné uznesenie
prijaté zhromaždením delegátov žalobcu konaným 27. apríla 2005, ktorým boli zvolení noví predseda
a členovia predstavenstva žalobcu a na základe ktorého sú tieto osoby od 27. augusta 2005 zapísané

do obchodného registra.

11. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že zrušením uznesenia Krajského súdu v Prešove z 3. mája
2018 Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol vytvorený priestor, aby strany mohli podať návrh
na zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom registri, senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že v

predmetnej veci už uznesením, sp. zn. 3Cob/54/2020 z 15. októbra 2020 opakovane rozhodol tak,
že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Keďže predmetný rozsudok bol vydaný až po
rozhodnutí odvolacieho súdu o podnete na dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom
zapísaným v obchodnom registri, tvrdenie žalovaného, že tento rozsudok je predčasný, neobstojí.12. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nie je pravdou, že práca nebola nikdy vykonaná, odvolací
súd konštatuje, že v tomto prípade bola rozhodujúcou okolnosť, že zmluva o poskytovaní právnych

služieb nebola platná, a to z dôvodu, že v mene žalobcu ju podpísali osoby, ktoré neboli v jeho mene
oprávnené konať. Súčasne má odvolací súd za to, že ak žalovaný v prvoinštančnom konaní k rozsahu
poskytnutých služieb neuviedol nič konkrétne a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho
tvrdenie o poskytnutých právnych službách žalobcu v rozhodnom období (čo je zrejmé z odôvodnenia
napadnutého rozsudku), nemôže byť pravdivým ani jeho vyššie uvedené tvrdenie.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
8.797,69 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

14. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.

2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a
zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).