Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221269
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117221269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Rakúska republika, M. XX, XXXX A. am X., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr.
AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Pred poľom 1652, IČO: 36 857 882 proti
žalovanému: ERROX s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 28.októbra 1176/37, IČO: 46 728 252 o odstránenie
stavieb takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby
predajného stánku č. X, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X a predajného stánku č. X, nachádzajúceho
sa na parcele č. XXX/X, v k .ú. S., spočívajúce v práve tieto pozemky užívať, zapísané na LV č. XXXX,

v k. ú. S. sa z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi sa v späťvzatej časti proti žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

III. Žaloba sa z a m i e t a .

IV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania vo veci samej proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť
na vlastné náklady stavby predajný stánok (box) č.X a predajný stánok (box) č.X stojace na pozemku
KN-C s parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, pozemku KN-C s parc.č.
XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a na pozemku KN-C s parc.č. XXX/X- zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2 evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. S. do
30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Uviedol, že je vlastníkom
vyššie uvedených pozemkov a žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu spôsobom umiestnenia

dočasných stavieb - predajných stánkov ( boxov) č. X a X pre výkon jej podnikateľskej činnosti (ďalej aj
ako „stavby“). Z podkladov a informácií poskytnutých mu stavebným úradom žalobca zistil, že stavby boli
povolené ako dočasné stavby s povoleným časom užívania, ktorý už uplynul a teda uplynutím doby ich
povolenia sa tak stavby stali nepovolenými stavbami. Žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu na
ktorom stavby stoja neoprávnene, bez právneho titulu, ktorý by ho oprávňoval k ich užívaniu. Listom zo
dňa 09.10.2017 žalobca zaslal žalovanému výzvu na odstránenie stavieb, avšak bezvýsledne. Žalobu
odôvodňuje svoj nárok poukazom na ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka a súčasne aj na ust. §

135c Občianskeho zákonníka. Ako dôkaz predložil LV č. XXXX pre k.ú. S. a domáhal sa zabezpečenia
spisu vedeného stavebným úradom, mestom Trenčín ohľadom týchto stavieb.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a vydať nasledujúci rozsudok : Súd zriaďuje
vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - predajný stánok č. 1, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X
k.ú. S. vecné bremeno, spočívajúce v práve užívať pozemok parc reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2, zapísaná na LV č. XXXX tak, že vlastník stavby -predajný stánok č.
1, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je oprávnený a vlastník parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2 je povinný strpieť a umožniť vlastníkovi užívanie stavby -
predajnýstánokč.1,nachádzajúcisanaparc.č.XXX/Xk.ú.S.atonepretržite. Vlastníkstavby-predajný
stánok č.X , nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie

pozemku parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 24 m2 vo výške 72€
mesačne; súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - predajný stánok č. 2, nachádzajúci
sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. vecné bremeno, spočívajúce v práve užívať pozemok parc reg. C s.č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 15 m2, zapísaná na LV č. XXXX tak, že vlastník stavby
-predajný stánok č. 2, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je oprávnený a vlastník parc.reg. C s.č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere 15 m2 je povinný strpieť a umožniť vlastníkovi

užívanie stavby -predajný stánok č. 2, nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. a to nepretržite. Vlastník
stavby - predajný stánok č.X , nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X k.ú. S. je povinný platiť peňažnú
náhradu za užívanie pozemku parc.reg. C s.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. S. o výmere
15 m2 vo výške 45€ mesačne a zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že predajné stánky
- box č.X na parc.č. XXX/X a box č.X na parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č.

XXXX v k.ú. S. na Q. X v S. nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.9.2017. Dňa 18.6.1993
vydal Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne kolaudačné rozhodnutie na dočasnú stavbu pod č.
ŽP XXXX/XXXX-Ta na dobu do 31.12.2002 na základe návrhu navrhovateľa PEEP spol s.r.o. , ktorým
bolo povolené užívanie 6ks predajných nepotravinárskych stánkov v k.ú. S. na parc.č. XXX a v prípade
stánkov X a X sa jedná o povolené stavby spolu s ostatnými predajnými stánkami. Žalobca je dlhodobým

vlastníkom pozemkov, na ktorých stánky stoja či už ako fyzická osoba, alebo prostredníctvom svojich
obchodných spoločností. Žalobca mal ako prenajímateľ so spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. so
sídlom Nová ulica 1588, Stupava IČO: 36 351 440 uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol
nájom pozemkov pod stánkami a žalovaný mal so spol. REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. uzatvorenú Dohodu o
užívaní č. N/XXXXXX/XXXX, s tým, že listom z 27.7.2017, ktorý prevzal právny predchodca žalovaného

B. L. list od REALITY-NÁJOMNÁ, a.s. mu bolo oznámené, že jej nájomný pomer bol ukončený k
31.8.2017vdôsledkučohomalzaniknúťajvzťahzaloženýDohodououžívaní. Žalovanýtvrdil,žestavby
predajných boxov X a X sú stavebnotechnicky neoddeliteľnou súčasťou jednej stavby, vytvárajúcej
komplex spolu s predajnými boxami č. X,X,X a X vo vlastníctve iných subjektov nachádzajúcich sa
na parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Uvedená stavba tvorená jednotlivými predajnými stánkami

má spoločné časti ( strecha medzi stánkami X a X), resp. rozvod vody, spoločnú prípojku a rozvádzač
elektrickej energie ( umiestnený na boxe X na parc.č. XXX/X a spoločné potrubie pre odpad,
pričom jednotlivé boxy majú spoločné priečky. Podľa informácií žalobcu predajný stánok (box) č.X vo
vlastníctve p. I. nachádzajúci sa na par.č. XXX/X je ako trvalá stavba evidovaný na LV č. XXXX k.ú. S. a
na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/58/2017 sa domáha zriadenia vecného bremena za náhradu v jeho

prospech. Žalovaný poukázal na to, že petit žaloby je nevykonateľný, pretože súčasne by muselo dôjsť
aj k odstráneniu predajných stánkov X,X,X a X. Žalovaný mal záujem situáciu vyriešiť tak, že by : po a/
pozemky odkúpil, po b/ v jeho prospech by sa zriadilo vecné bremeno alebo po c/ uzavretím nájomnej
zmluvy, čo navrhoval žalobcovi aj písomnou formou, avšak žalobca na list nereagoval. Vzhľadom k
tomu, že žalobca podal na súd žalobu o odstránenie stavby , žalovaný sa obráti na príslušný stavebný

úrad, kde sa bude domáhať vydania kolaudačného rozhodnutia k stánkom č. X a X na neurčitú dobu.
Ohľadne stánku č.X žalovaný disponuje rozhodnutím Spoločného obecného úradu, Mesto Trenčín č.
X. X/XXXXZVA zo dňa 19.3.2003, ktorým došlo k trvalej zmene užívania stánku č. 1, pričom vlastník
pozemku (REALITY, a.s. ) s takouto trvalou zmenou súhlasil. Uvedené preukazoval Prezenčnou listinou
z 13.3.2003, z konania o zmene užívania stánku č.X s písomným súhlasom so zmenou užívania stavby

z 20.2.2003 vlastníka pozemku parc.č. XXX/X ( REALITY, a.s.) a preto má žalovaný za to, že stavba
stánku č.X bola a je stavbou trvalo povolenou. Na LV č. XXXX v k.ú. S. je pri pozemkoch parc.č. XXX/X
a XXX/X evidované v časti poznámka : „ P439/15-Predbežné opatrenie zákaz nakladať s nehnuteľným
majetkom na základe Uznesenia Krajského súdu v Brne zn. KSBR 31INS25648/2014 A-51 na pozemky
okrem iného aj C-KN parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX/X “ a žalovaný má za to, že žalobca v širšom

slova zmysle nakladá s nehnuteľným majetkom - pozemkami parc.č. XXX/X a XXX/X, keďže sa domáha
odstránenia stavieb, ktoré plnili vo vzťahu k pozemkom hospodársku funkciu. Ďalej poukázal na to, že
stánky č. X a X ale aj stánky č. X,X,X,a X v minimálnom rozsahu bránia v užívaní pozemkov a predajné
stánky prinášali od začiatku ich užívania ich vlastníkom hospodársky prospech takým spôsobom, žetam priamo ich vlastníci prevádzkovali obchod alebo tieto boli predmetom prenajímania tretím osobám.
Žalovaný mal za to, že odstránenie stánkov by nebolo účelné, a preto navrhoval, aby súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností na stanovenie všeobecnej

hodnoty stánkov č. X a X a to výnosovou metódou a zistenie, či sa v prípade stánkov č. X až X
jedná o samostatné nehnuteľnosti alebo o jednu spoločnú nehnuteľnosť a vyžiadať si o tom aj vyjadrenie
stavebného úradu, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo samostatné nehnuteľnosti a či je vo
verejnom záujme, aby sa stránky odstránili. Ako dôkazy predložil Dohodu o užívaní N/XXXXXX/XXXX,
LV č. XXXX z k.ú. S. zo dňa 25.7.2017, LV č. XXXX z k.ú. S. z 13.11.2017, kolaudačné rozhodnutie

na dočasnú stavbu pod ŽP XXXX/XXXX, rozhodnutie Spoločného obecného úradu , Mesto Trenčín č.
X. X/XXXXZVA zo dňa 19.3.2003, prezenčnú listinu zo dňa 13.3.2003, rozhodnutie Okresného úradu
v Trenčíne C N., geometrický plán č. XXX/XX, snímku geodeta Ing. Branislava Nováka , fotografie č.
1 až 9, domáhal sa pripojenia spisu tun. súdu sp.zn. 20C/58/2017 ( dokumenty v ňom oboznámiť ako
dôkazy) a vykonať obhliadku stánkov a oboznámiť uznesenie Krajského súdu v Brne o zákaze nakladať
s nehnuteľnosťami. Dňa 8.2.2018 boli žalovanému doručené „Závery zo štátneho stavebného dohľadu

“ zo dňa 2.2.2018 , z ktorého vyplýva , že predajné stánky č.X na parc.č. XXX/X a č.X na parc.č. XXX/
X, č. X na parc.č. XXX/X ( O. P.), č. X na parc.č. XXX/X ( O. P.), č. X na parc.č. XXX/X ( P. I.) a č.
X na parc.č. XXX/X ( G.. P. W.) majú spoločnú prípojku elektriny, spoločné rozvody elektriny, vody a
kanalizácie a ďalej spoločné deliace steny medzi jednotlivými stánkami č. X a X . Predajné stánky preto
vytvárajú stavebnotechnicky neoddeliteľný celok -stavbu. Preto žalovaný zotrval na svojom stanovisku,

že prípadné žalobcom požadované odstránenie predajných stánkov by nebolo možné bez odstránenia
predajných stánkov č. X,X,X a 6. Dňa 27.2.2018 žalovaný spolu s O. P. , nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. XXX/X, T. nad Q. a P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. P. XXX/XX, A. P. nad Q. uzatvoril Dohodu o
spoločnom užívaní nehnuteľností a žalovaný spolu s O. P. a P. I. dňa 28.2.2018 podali na stavebný úrad
v Trenčíne žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalovaný v súvislosti s jeho tvrdením, že odstránenie

stavieb(stavby)bynebolojednoznačneúčelnépredložilnájomnézmluvy,zktorýchvyplýva,žeprenájom
stánkov prinášal hospodársky prospech pre vlastníka stánkov č.X a 2. Predložil ako dôkazy Závery so
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 2.2.2018, Dohodu o spoločnom užívaní nehnuteľností, Žiadosť o
dodatočné povolenie stavby a zmluvy o nájme nebytových priestorov z rokov 1998, 1999, 2001, 2003,
2005, 2006, 2007, 2008, 2012, 2013, 2014, 2016.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2018 uviedol, že posudzovanie stavieb stánkov č. 1
až X podľa vyjadrenia stavebného úradu má dočasný a nie trvalý charakter, keďže vnímanie stánkov
ako spoločnej stavby zo strany stavebného úradu je odôvodnené tým, že stánky majú jednu elektrickú
prípojku a spoločné rozvody elektriny a kanalizácie. Je tak namieste otázka, akým spôsobom sú

dodávané energie do stánkov, či si tieto zabezpečujú priamo vlastníci stánkov alebo ich dodáva tretia
osobaanaakomzáklade. NaOkresnomsúdeTrenčínprebiehananávrhžalobcukonanieoodstránenie
staviebstánkov č.XaX (sp.zn.17C/63/2017)protiO.P.-stánkuč.X(sp.zn.23C/65/2017)proti
P. I., a stánku č. X ( sp.zn.18C/3/2018) proti G.. P. W. a preto žalobca v zmysle § 166 C.s.p. navrhol, aby
súd spojil na spoločné konanie vec sp.zn. 14C/62/2017 s vecou sp.zn. 17C/63/2017 a 18C/3/2018. Z

oznámenia výsledkov štátneho stavebného dohľadu z 5.2.2018 vyplýva, že žalovaný a vlastníci stánkov
č. X a X užívaním stánkov porušili ust. § 76 ods.1 Stavebného zákona, pretože stavby stánkov v
čase výkonu stavebného dohľadu užívali v rozpore s termínom užívania stavieb ako stavby dočasnej.
Žalovaný sa nielenže dopustil porušenia verejnoprávnych noriem na úseku stavebného zákona ale už
pri výstavbe stánkov si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že ide o dočasné stavby , ktoré bude treba

po uplynutí povolenia ich užívať, odstrániť. Žalobca nepoznal obsah stavebného povolenia týkajúceho
sa stavieb stánkov, ak bolo vydané , keďže nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia,
ak sa uskutočnilo. Postup, keď si žalovaný zriadi na cudzom pozemku dočasnú stavbu , ktorú odmieta
odstrániť po skončení doby jej užívania, pričom sa jedná významom o menej podstatnú stavbu a jej
stavebnotechnické riešenie umožňuje túto stavbu rozobrať a odstrániť a to všetko na úkor vlastníka

pozemku, ktorý sa žiadneho porušenia nedopustil, určite nemožno poňať ako usporiadanie vzájomných
vzťahov v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti. Žalovaný sa tak snaží ťažiť z vlastného
protiprávneho konania a žalovaný inkasuje odplatu od osôb, ktorým stánky prenecháva za odplatu do
užívania. S návrhom žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania ani s vyžiadaním stanoviska
stavebného úradu, či je odstránenie stánkov vo verejnom záujme , žalobca nesúhlasil. Poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 44/2012, kde za neoprávnenú stavbu v zmysle §
135c Obč. zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho,
aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku ; pre posúdenie či ide
o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas)obce o stavbe. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 4304/2011, z ktorých
vyplýva, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu v Českej republike sa v minulosti opakovane zaoberala
prípadmi, kedy stavebník mal v dobe stavby občianskoprávny titul k stavbe, ale jedná sa o oprávnenie

časovo obmedzené, alebo v prípadoch kedy stavebník vedel alebo vedieť mal, že jeho právo stavby
je iba dočasné. Riešenie týchto prípadov posúdil dovolací súd v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1997/2000 so
záverom, že „pokiaľ stavebník zriadil na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku,
ktorý je oprávnený užívať iba dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby ( či po inom spôsobe
zániku práva) naďalej mať na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do

vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby“. Dočasné právo
mať na cudzom pozemku stavbu sa nemôže zmeniť na trvalé právo len tým, že pozemok nadobudne
nový vlastník, ktorý je o existencii stavby informovaný ( rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/620/2013). Nie
jepravdivétvrdeniežalovanéhootom,žežalobcanezaujalstanoviskovtejtoveci.Listomz9.10.2017sa
domáhalodstráneniastánkov,avšakbezvýsledne.Žalobcanemázáujemopredajdotknutýchpozemkov
žalovanému, ani o uzavretie nájomnej zmluvy, či zriadenia vecného bremena. Žalobca trval na ich

odstránení, lebo mal záujem využiť pozemky pod stánkami iným spôsobom. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovanéhovtom,žezmenaúčeluužívaniastánkovmá zanásledok trvalépovoleniestaviebstánkov.Je
potrebnérozlišovaťzmenuúčeluužívaniastavbypodľaust.§85Stavebnéhozákonaodčleneniastavieb
na stavby dočasné a trvalé, ktoré nemá žiadnu spojitosť s účelom užívania stavby. Pre obmedzenie
užívania stavby, ktorá bola povolená ako dočasná nie je podstatné, na aký účel sa stavba užíva. Na to,

aby sa stavba mohla užívať aj po uplynutí doby zriadenia je nutné použiť inštitút konania o dodatočnom
povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona. Stavebný zákon však vyžaduje existenciu práva
vlastníka stavby k užívaniu pozemkov pod stavbou, čo splnené nie je, lebo žalovaný nemá žiadne
oprávnenie k užívaniu pozemkov evidovaných v k.ú. Trenčín na LV č. XXXX, na ktorých stoja stavby
stánkov č. X a 2. F. žalovaného na uznesenie Krajského súdu v Brne nemá vplyv na prebiehajúce

konanie, keďže žalobca nenakladá s dotknutými pozemkami. Žalobca nesúhlasil so zriadením vecného
bremena spočívajúceho v práve nepretržitého užívania pozemkov a tento žiadal zamietnuť. S
poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 1241/2010 by mal súd vždy najskôr skúmať preferenčnú
postupnosť stanovenú v § 135c Obč. zákonníka. Teda najskôr skúmať možnosť odstránenia stavby,
následné prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania.

Ak by súd nevyhovel návrhu žalobcu na odstránenie stánkov, navrhoval prikázať stavby do vlastníctva
žalobcu za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.4.2018 uviedol, že energie do stánkov boli dodávané z
nehnuteľností žalovaného, k čomu sa žalovaní ako aj jeho právni predchodcovia zmluvne zaviazali.

Elektrickú energiu do stánkov dodávala napr. žalobcom ovládaná resp. spriaznená spoločnosť
REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. Postupné dobudovanie rozvodov vody a kanalizácie k stánkom bolo
realizované v súvislosti so zmenou účelu užívania stánkov z nepotravinárskych a na potravinárske.
Žalobca znemožnil žalovanému užívať stánky vystavaním betónových bariér pred stánkami dňa
3.4.2018, taktiež odpojil dodávku vody a elektriny od 27.3.2018 a znefunkčnil v súvislosti s rozkopávkou

cielene elektrickú prípojku jej rozvŕtaním, ktorá nebola vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný má za
to, že rovnako ako navrhuje zriadiť vecné bremeno v podobe užívania pozemku, tak má právo
navrhovať aj zriadenie vecného bremena vo svoj prospech ohľadne uloženia elektrickej, vodovodnej a
kanalizačnej prípojky na pozemku žalobcu, resp. iných pozemkoch, susediacich s pozemkom žalobcu.
Základným predpokladom pre podanie tohto návrhu sa žalovanému javí vyriešenie základnej otázky a

to zriadenia práva žalovaného užívať pozemok žalobcu. K tvrdeniu žalobcu o vedomosti žalovaného
o dočasnosti stavieb žalovaný uviedol, že v minulosti dochádzalo k predlžovaniu termínu užívania
stánkov, avšak stavebný úrad v Trenčíne v minulosti štatutárovi žalovaného , keď sa informoval o
možnosti predĺženia termínu užívania stánkov uviedol, že to nie je potrebné, že stánky sa po zmene
účelu ich užívania považujú za trvalé stavby. Taktiež samotný žalovaný akceptoval uvedené užívanie

pozemkov zastavaných stánkami až do leta 2017, pričom zmluvný vzťah so žalovaným mal dlhodobo
uzavretý prostredníctvom žalobcom ovládanej a so žalobcom spriaznenej spoločnosti REALITY-
NÁJOMNÁ, a.s. a to do roku 2030 ( v zmysle Dohody o užívaní č. N/XXXXXX/XXXX) a táto spoločnosť
súhlasila ( 20.2.2003) so zmenou užívania stavby v rámci stavebného konania s užívaním pozemku
č. XXX/X právnym predchodcom B. L. bez časového obmedzenia. Čo sa týka žalobcom uvádzaných

skutočností ohľadne stavebnotechnického riešenia stavby v súvislosti s jej odstránením žalovaný
uvádza,žepodľajehovedomostíjedinýmdôvodomdočasnostistavby stánkovpriichprvotnejkolaudácii
bola skutočnosť, že pozemok, na ktorom sa stavba stánkov realizovala bol v tom čase predmetom
záložného práva. Predstavitelia spol. PEEP, s.r.o. boli ústnou formou s predbežne s nadobúdateľmistánkov dohodnutí ( F. F. , konateľ PEEP, s.r.o. s B. L. ) , že ihneď , ako bude pozemok zastavaný
stavbou stánkov bez tiarch, bude odpredaný vlastníkom stánkov. K tomu však nedošlo pre nesplácanie
úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k pozemku, zastavanému stánkami. Žalovaný poprel

tvrdenia žalobcu, že je možné stavbu rozobrať a že ide o významovo menej podstatnú stavbu. Poukaz
žalobcu na judikatúru v súvislosti so zriadením stavby na cudzom pozemku bez právneho titulu v
danom prípade neobstojí. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca zriaďoval stavbu na pozemku, ku
ktorému mal právny titul, pričom stavba bola riadne skolaudovaná a následne došlo k zmene účelu
užívania stánkov z nepotravinárskych na potravinárske. Žalovaný nesúhlasil so stanoviskom žalobcu

ohľadne zmeny užívania stavby v súvislosti s jej dočasným, resp. trvalým charakterom. Poukázal na list
„Žiadosť o usmernenie vo veci riešenia dočasných stavieb, ktorým plynula doba dočasnosti - odpoveď z
19.6.2015. Žalovaný v súvislosti s tvrdením, že odstránenie stavieb by nebolo účelné chcel zabezpečiť
na vlastné náklady znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty stánkov.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.9.2020 uviedol, že na základe právoplatného a

vykonateľnéhorozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.12C/149/2013-414zodňa24.6.2019(právoplatný
dňa 14.8.2019) súd určil výlučné vlastníctvo pozemkov reg. C k parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 15m2 a k parc.č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 24m2, aktuálne
zapísané v LV č. XXXXX v k.ú. Trenčín v prospech spol. REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom
Potočná 21/A, Bratislava, IČO: 36 347 507 z dôvodu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy podľa § 39 Obč.

zákonníka uzavretej medzi touto spoločnosťou ( predávajúcim) a žalobcom ( kupujúcim) pre porušenie §
196aods.1Obchodnéhozákonníka(prevodmajetkupredsedompredstavenstvabezpredchádzajúceho
súhlasu dozornej rady ). Žalobca sa tak nestal vlastníkom pozemkov C-KN parc.č. XXX/X a XXX/X a
preto nemal oprávnenie uzatvárať nájomné zmluvy, predmetom ktorej by bolo užívanie týchto pozemkov
treťou osobou a ani tretia osoba nemohla prenechať tieto pozemky do užívania žalovanému a preto

žalobca trvá podľa § 126 ods.1 Obč. zákonníka na odstránení stavieb stánku č. X a X vo vlastníctve
žalovaného, pretože žalovaný na užívanie týchto pozemkov nemá právny titul. Ak žalovaný tvrdí, že
jeho užívacie právo k pozemkom trvá, je dôkazné bremeno na ňom aby preukázal právny titul, ktorý ho
oprávňuje na ich užívanie. Žalobca tvrdí, že pokiaľ by súd dospel k záveru , že žalobca bol oprávnený
uzavrieť zmluvu o nájme pozemkov, tak došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a tiež podnájomnej zmluvy,

od ktorej žalovaný odvodzoval svoje právo užívať pozemky a keďže k ukončeniu podnájomného vzťahu
došlo uplynutím doby podnájmu dňom 1.6.2018 a k ukončeniu nájomného vzťahu došlo uplynutím
výpovednej doby na základe výpovede zmluvy o nájme. K zániku všetkých podnájomných zmlúv
derivovaných od nájomného vzťahu došlo zánikom nájomného vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2016 pod sp.zn.3Co/537/2013: „ Teória práva totiž

vymedzuje podnájom ako nájom nájomného práva, pričom predstavuje od nájomcu odvodené užívacie
právo k predmetu podnájomného vzťahu za odplatu. Podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od
nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do
svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný
vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah . Tento následok platí bez ohľadu na

to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. “ Poukázal tiež na rozsudok NS SR zo dňa
26.8.2015 sp.zn. 10Sžso/71/2014 v ktorom bolo judikované : „ Podnájom je odvodený od nájmu bytu, čo
znamená, že podnájom je vzťahom akcesorickým a závisí od nájomného vzťahu ako vzťahu hlavného.
Jeho akcesorická povaha spočíva hlavne v tom, pokiaľ ide o jeho vznik, že predpokladá existenciu
hlavného záväzku , t.j. nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, pokiaľ ide o jeho zánik, takisto závisí od

zániku hlavného právneho vzťahu a pokiaľ ide o jeho obsah, akcesorický vzťah je podmienený zásadne
obsahom hlavného právneho záväzku, aj keď nemusí byť vždy rovnaký, nakoľko môže byť vymedzený aj
užšie. Podnájom teda predstavuje druhotný právny dôvod užívania bytu, ktorý je podmienený nájomným
vzťahom (...).“ V prejednávanej veci došlo k absolútnemu zániku právneho vzťahu založeného dohodou
o užívaní momentom ukončenia nadradeného podnájomného a nájomného vzťahu. Žalobca naďalej

popiera tvrdenia žalovaného o tom, že ide o spoločnú stavbu 6 stánkov a tvrdí, že každý jeden stánok
bol samostatným predmetom zmluvných vzťahov ( kúpnych a darovacích zmlúv) medzi odlišnými
subjektmi a samotný právny predchodca žalovaného ich prenajímal tretím osobám ako ich výlučný
vlastník a nie menšinový podielový spoluvlastník a tieto stavebný úrad posudzoval ako samostatné
stavby, keď rozhodoval o predĺženia doby povolenia ich užívania, keďže tieto sú dočasnými stavbami.

V danom prípade žalobca navrhoval znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti ich odstránenia aj
s prihliadnutím na skutočnosti, že sú odpojené od dodávky energií. Žalobca namietol zriadenie vecného
bremena spočívajúce v práve nepretržitého užívania pozemkov pod stavbami č. 1a 2 za neprimerane
nízku odplatu a tento navrhoval zamietnuť s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,pretožetakýtonávrhjeoprávnenýpodať ibavlastníkpozemkuanievlastníkstavby.Predložilakolistinné
dôkazy výpoveď zmluvy o nájme z 28.2.2018, dohodu o zmene nájomnej zmluvy z 1.9.2015, zmluvu o
podnájme zo dňa 1.6.2014, dohodu o zmene zmluvy o podnájme nehnuteľností z 1.9.2015 a kolaudačné

rozhodnutie.

6.Podľa§166ods.1C.s.p.vzáujmehospodárnostikonaniasúdspojínaspoločnékonanietakékonania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania
pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo

konanie skôr.

7. Súd sa zaoberal návrhom žalobcu na spojenie vecí prebiehajích na tunajšom súde na návrh žalobcu
a to konaní o odstránenie stavieb stánkov č. X a X ( sp.zn. 17C/63/2017) proti O. P. - stánku č. 5 ( sp.zn.
23C/65/2017) proti P. I., a stánku č. 6 ( sp.zn.18C/3/2018) proti G.. P. W.. Z moci úradnej zistil, že
vec spzn. 17C/63/2017 bola právoplatne skončená zamietnutím žaloby rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k.17C/63/2017-204 zo dňa 19.3.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17Co/112/2019-254 zo dňa 20.2.2020. Konanie vedené pod sp.zn. 18C/3/2018 sa právoplatne skončilo
dňa 13.6.2018 uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku a vec 23C/63/2017 nie je právoplatne
skončená a prebieha skúmanie podmienok konania z dôvodu úmrtia žalovaného P. I., kde uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9D/403/2018 zo dňa 21.8.2020 súd nariadil likvidáciu

dedičstva. Do úvahy by teda prichádzalo spojenie tohto konania s vecou 23C/65/2017 ( napadlo neskôr),
avšak nebolo by to z hľadiska dĺžky tohto konania, v ktorom sa rozhodne sa o novom majiteľovi stánku
hospodárne, čo napokon uznal aj samotný žalobca a na tomto návrhu netrval, preto súd o spojení veci
nerozhodoval.

8. Podľa § 145 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Žalovaný počas konania ( na pojednávaní dňa 9.9.2020) vzal svoj návrh na zriadenie vecného
bremena späť a v dôsledku späťvzatia vzájomnej žaloby, za súhlasu žalobcu, súd konanie zastavil.
Predmetom sporu tak zostalo iba odstránenie sporných stánkov č. 1 a 2.

11. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa § 135c ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť

za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14.Podľa§853ods.1Občianskehozákonníkaobčianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

15. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán v spore. Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
16. V prejednávanej veci sa žalobca vydával sa za vlastníka pozemkov KN-C parciel č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 15
m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Trenčín
a žalobou sa domáhal ochrany svojho domnelého práva podľa § 126 ods.1 Obč. zákonníka postupom
podľa § 135c ods. 1, prípadne ods.2 Občianskeho zákonníka a to odstránením predajných stánkov
( boxov) č. X a X patriacich žalovanému, postavených na parc.č. XXX/X ( box 1) a parc.č. XXX/X ( box

2) na Q. ul.č. X v S., resp. ich predajom za náhradu. Tvrdil, že žalovaný neoprávnene zasahuje do
jeho vlastníckeho práva, pretože uvedené predajné stánky (boxy) sú neoprávnenými ( iba dočasne
povolenými ) stavbami na cudzom pozemku, ktorým doba ich umiestnenia rozhodnutím stavebného
úradu pominula a žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie predmetných pozemkov.
Zmluva o podnájme podnájmu č. N/XXXXXX/XXXX, od ktorej odvodzoval svoje užívacie práva zanikla
v dôsledku zániku nájomnej zmluvy jej výpoveďou zo dňa 28.2.2018 ku dňu 31.8.2018. Výpoveď, na

základektorejmalodôjsťkzánikuvšetkýchnájomnýchpodnájomnýchakoajpodpodnájomnýchvzťahov
sa mala týkať hlavnej Zmluvy o nájme z 1.6.2014 uzavretej medzi P. T. ( prenajímateľom) a nájomcom
spol. REALSVIT, a.s. so sídlom Stupava, Nová ulica 1588, IČO: 35 947 357, pričom výpoveď adresoval
P. T. spol. REALSVIT, a.s.

17. Žalovaný tvrdil, že má oprávnenie sporné pozemky pod stavbami užívať na základe Zmluvy
o podnájme podnájmu č. N/XXXXXX/XXXX zo dňa 27.9.2014 na dobu určitú od 1.10.2016 do
31.12.2030, ktorú mal uzavretú jeho právny predchodca B. L. ako užívateľ so spoločnosťou REALITY
-NÁJOMNÁ, a.s. so sídlom v Stupave, Nová ulica 1588, IČO: 36 351 440 ( vydávajúcou sa právnickú
osobu, oprávnenú disponovať s predmetnými pozemkami ako podnájomca nehnuteľností). Spoločnosť

REALITY -NÁJOMNÁ, a.s. so sídlom v Stupave, Nová ulica 1588, IČO: 36 351 440 si mala pozemky
prenajať od nájomcu REALITY- správcovská 1 CZ s.r.o. organizačná zložka v SK so sídlom v Bratislave,
Kopčianska 10, IČO: 47 451 165 s novým nájomcom REALSVIT, a.s. so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Trenčianska cesta 647/24, IČO: 35 947 357 na základe Dohody zo dňa 1.9.2015 a prenajímateľom
mal byť žalobca.

18. Z listu vlastníctva č. XXXXX ( pôvodný LV č. XXXX) v k.ú. Trenčín vyplýva, že ako vlastník pozemkov
KN-C parciel č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 15 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 je vedený REALITY-
NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Potočná 12/A, Bratislava - mestská časť Rača titulom nadobudnutia

rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/149/2013 o určení vlastníckeho práva ( právoplatný
14.8.2019 č.l. 194 spisu). Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva má
iba vlastník sporných nehnuteľností a tým aktuálne je spoločnosť Portos Real Estate, a.s. so sídlom v
Českej republike, Navrátilova 666/7, Praha -Nové Město, IČO: 087 19 322, právny nástupca spoločnosti
REALITY-NÁJOMNÉDOMY,a.s. sosídlom Potočná12/A,Bratislava-mestskáčasťRača,IČO:36347

507. V žalobe označený žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, pretože nie je
nositeľom práva, ktorého sa domáha. P. T. nebol ku dňu 1.6.2014 ( kedy sa vydával za prenajímateľa
týchto pozemkov ) ich vlastníkom a preto nemohol vo svojom mene uzatvoriť žiadnu nájomnú zmluvu
a všetky vyššie uvedené zmluvy o nájme, podnájme a podpodnájme sú absolútne neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka a preto právo sporné nehnuteľnosti užívať nemohlo zaniknúť žalovanému

na základe týchto vzťahov. Pokiaľ žalovanému ani jeho právnym predchodcom skutočný vlastník
pozemkov, ktorým nesporne bola minimálne od 25.9.2006 REALITY- NÁJOMNÉ DOMY, a.s. s IČO: 36
347 507 (vyplýva z bodu 8 rozsudku č.k. 12C/149/2013-414 zo dňa 24.6.2019 ) celých 14 rokov nebránil
v umiestnení stánkov, ani nič nenamietal, mohol toto právo mať tam umiestnené stánky žalovaný
nadobudnúť aj vydržaním ( formou výkonu práva ) podľa § 151o ods.1 Obč. zákonníka), avšak toto

nebolo predmetom dokazovania.

19. Súd považuje za potrebné dodať, že ani za predpokladu, ak by sa touto žalobou domáhal súdnej
ochrany skutočný vlastník nehnuteľností , nebolo by možné žalobe vyhovieť postupom podľa § 135c
ods.1 a 2 Obč. zákonníka, pretože súdnej ochrany sa v tomto prípade možno domáhať iba vtedy,

ak ide o neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva. Za neoprávnenú stavbu nemožno považovať
stavbu, zriadenú na cudzom pozemku so súhlasom jej vlastníka. O neoprávnenú stavbu ide, ak
niekto na cudzom pozemku postaví stavbu bez toho, aby k tomu mal občiansko-právny titul. Stavba ani
po zániku práva na jej umiestnenie na cudzom pozemku nie je neoprávnenou stavbou podľa § 135cods.1 Občianskeho zákonníka, lebo v čase stavby titul existoval. Ak postavil stavebník na cudzom
pozemku stavbu, ku ktorej mal občiansko-právne oprávnenie, ktoré neskôr odpadlo, čo je prejednávaný
prípad môžu nastať 2 situácie : a/ situácia, kedy stavebník stavia na základe práva, ktoré nie je časovo

nijako limitované a dôvodne sa mohol domnievať, že existencia stavby nebude časovo obmedzená;
táto situácia nepodlieha režimu ust. § 135c Občianskeho zákonníka ale režimu ust. § 126 ods.1
Občianskeho zákonníka a v takomto prípade je aplikácia ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka
vylúčená alebo po b/ situácia, ak stavebník od začatia stavby vedel, alebo z okolností mohol vedieť,
že právo stavby bude časovo limitované a v takomto prípade aplikácia ust. § 126 ods.1 Občianskeho

zákonníka je možná. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd musí prihliadnuť na :
povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla; či vlastník stavby vedel, že
stavia na cudzom pozemku; porovnať rozsah zastavaného pozemku; porovnať hospodársku a inú stratu,
ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby; zistiť dôvody, prečo vlastník
pozemku, ktorý o neoprávnenej stavbe vedel, proti nej nezakročil v čase jej realizácie a tiež prihliadnuť
k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

20. Z obsahu predložených listinných dokladov však nepochybne vyplýva, že žalovaný nebo
stavebníkomspornýchpredajnýchstánkovatietonadobudoldovlastníctvaužpostavené akolaudované
( v roku 1993), od právnych predchodcov. Žalovaný nadobudol vlastnícke práva k predajnému stánku
( box č.1) na parc.č. XXX/X o výmere 24 m2 a k predajnému stánku ( box č.2) na parc.č. XXX/X o výmere

15m2 na Q. ul.č. X v Trenčíne až na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.9.2017 od darcov B. L. a jeho
manželky Y. L., rod. S., bytom v S., ul.XX.októbra XXXX/XX. Predajné stánky v počte 6ks v skutočnosti
postavila spol. PEEP spol. s. r.o. so sídlom Q. 6, S. ( kolaudačné rozhodnutie č. j. ŽP XXXX/XXXX-Ta
zo dňa 18.06.1993 vydané Obvodným úradom životného prostredia v Trenčíne na č.l. 186 spisu) na
svojich pozemkoch, čo preukazuje kúpna zmluva zo dňa 12.06.1993, doložená v spise tunajšieho súdu

sp.zn.17C/63/2017. Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia, toto bolo vydané pre všetky predajné
stánky ako jeden celok a nie len pre stavby, čo tiež preukazuje, že stavby nepredstavujú samostatnú
nehnuteľnosť, ale tvoria ako nehnuteľnosť jeden celok s ostatnými predajnými stánkami. Z uvedených
skutočnosti je zrejmé, že stavby boli na pozemkoch zriadené ich vlastníkom v súlade s ustanovením
§ 123 Občianskeho zákonníka, ktorý bol oprávnený k ich zriadeniu bez časového obmedzenia a preto

tieto nemožno považovať za neoprávnené. Až potom, ako došlo k zriadeniu stavieb predal ich pôvodný
vlastník pozemkov, obchodná spoločnosť PEEP, právnemu predchodcovi žalovaného, pričom mu
umožnila, aby pozemky i naďalej užíval za účelom umiestnenia stavieb. V čase, keď nový vlastník
nadobúdal vlastnícke právo k pozemkom, bol oboznámený s ich faktickým ako aj právnym stavom, bol
si vedomý toho, že na nich sú vybudované stavby. Z týchto dôvodov súd nemohol žalobe vyhovieť a

túto zamietol.

21. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Zastavenie konania o vzájomnej žalobe zavinil žalovaný jej späťvzatím a preto súd priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania za procesný úspech v plnej výške.

23. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.1C.s.p. onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania vo veci samej súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý by mal nárok
na ich náhradu, ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na
Okresnom súde Trenčín v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.