Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2214217388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcov: 1/ E. U., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu T. - W. T., T. XXXX/XXA, 2/ Ing. D. U., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu T.
- W. T., T. XXXX/XXA, spoločne právne zastúpení splnomocnencom: Fons iuris s.r.o., IČO: 47 240
318, adresa sídla Bratislava, Kominárska 2,4, proti žalovanému: I. G. - CONSTANT, IČO: 40 814 661,
miestom podnikania Veľký Meder, Krátka 2170/6, zastúpený advokátom: JUDr. Eva Skačániová, adresa
sídla Dunajská streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o náhradu škody a o ochranu osobnosti, o odvolaní
žalovaného a žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/436/2014-427 zo 4.

februára 2020, v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
9C/436/2014-433 z 12. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného voči výroku VII. rozsudku sa o d m i e t a.

II. Odvolanie JUDr. U. T. z 5.5.2020, doručené súdu dňa 6.5.2020 sa o d m i e t a.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom sa vo výrokoch I. až

VI., výroku IX. a vo výroku I. dopĺňacieho rozsudku p o t v r d z u j e.

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku VIII. m e n í tak, že žalobcovi 1/ sa voči žalovanému
priznáva nárok na náhradu trov tohto konania o zaplatenie sumy 173,20 eur s príslušenstvom z titulu
náhrady škody a o zaplatenie 10 eur z titulu náhrady nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho
posudku v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

V. Žalobcovi 1/ sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov tohto konania o zaplatenie sumy
422,58 eur s príslušenstvom z titulu náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

VI.Žalobcovi1/savočižalovanémupriznáva nároknanáhradutrov tohtokonaniaaozaplateniezsumy
786 eur s príslušenstvom z titulu náhrady za bolesť v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

VII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov zastaveného konania o zaplatenie sumy 172,33 eur.

VIII. Žalobkyni 2/ sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov tohto konania o zaplatenie sumy
10 eur z titulu náhrady nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.IX. Žalobkyni 2/ sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov tohto konania o zaplatenie sumy
550,20 eur s príslušenstvom z titulu náhrady za bolesť v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

X. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov zastaveného konania o zaplatenie sumy 5.000 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ 10 eur ako
náhradu nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku výrok (I. rozsudku), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ 10 eur ako náhradu

nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(výrok II. rozsudku), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ z titulu náhrady straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti žalobcu 1/ za obdobie od 6.9.2012 do 30.9.2012 a za obdobie od
1.10.2012 do 7.10.2012 sumu 422,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy
422,58 eur od 6.9.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

(výrok III. rozsudku), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 173,20 eur z titulu náhrady
škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 173,20 eur od 6.9.2014 až do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV. rozsudku), žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 550,20 eur z titulu náhrady za bolesť spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 550,20 eur, od 6.9.2014 až do zaplatenia, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V. rozsudku ), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1/ sumu 786 eur z titulu náhrady za bolesť spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo
sumy 786 eur, od 6.9.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.
rozsudku), konanie čiastočne čo do nároku žalobcu 1/ voči žalovanému na zaplatenie sumy 172,33 eur
titulom náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu 1/ a čo do nároku žalobkyne

2/voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy zastavil (výrok VII.
rozsudku) a napokon žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda
sumu 117 eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok IX. rozsudku).

1.1.2 Dopĺňacím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 703,31 eur z titulu znalečnej
odmenypreznalca:Technickýaskúšobnýústavstavebný,n.o.,IČO:31821987,adresasídlaBratislava,
Studená 3 na účet vedený vo R., a.s., pobočka T. - S., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a žalobcom
každému po 150 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že na základe objednávky žalobcov z 15.10.2008
žalovaný vykonal pre žalobcov montáž sadrokartónu a osadenie stropných výklopných schodov v dome
žalobcov v T. - W. T. F. T. XX/A.Za predmetné práce žalovaný žalobcom vyfakturoval odplatu a to
faktúrou číslo 2009/2 z 18.3.2009 v znení jej prílohy číslo 1 v sume 2.489 eur, ktorú sumu žalobcovia
žalovanému uhradili dňa 19.3.2009.

1.2.2 Dňa 5.9.2012 došlo k zrúteniu predmetných schodov so žalobcom 1/ v čase, keď sa snažil
prostredníctvom týchto schodov dostať na povalu, pričom tento sa spolu so schodmi zrútil na žalobkyňu
2/.

1.2.3 Ku zrúteniu schodov došlo v dôsledku ich neodbornej montáže vykonanej v rozpore s ich
montážnym návodom uvedeným výrobcom.

1.2.4 Žalobca 1/ v dôsledku pádu z výšky so schodiskom utrpel zranenia ako podvrtnutie viacerých
prstov nohy a natiahnutie vnútorného alebo vonkajšieho postr. kollat. väzu, v dôsledku čoho bol

práceneschopný v čase od 6.9.2012 do 30.9.2012 a od 1.10.2012 do 7.10. 2012.

1.2.5 Za podvrtnutie viacerých prstov nohy bolo žalobcovi 1/ lekárskym posudkom priznané bolestné
v počte 15 bodov a za natiahnutie vnútorného alebo vonkajšieho postr. kollat. väzu priznané bolestné
v počte 35 bodov. Žalobca 1/ vynaložil na vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom náklady v

sume 10 eur.1.2.6 Žalobca 1/ bol v rozhodnom období zamestnancom Dopravného podniku Bratislava a.s., IČO:
00492736, adresa sídla Bratislava, Olejárska 1. V druhom štvrťroku roku 2012 mal priemerný hrubý

zárobok vo výške 2.667,59 eur a tak priemerný hrubý hodinový zárobok predstavoval sumu 5,8094 eur.
Za tretí štvrťrok roku 2012 dosiahol priemerný hrubý zárobok vo výške 48,054 eur/deň a priemerný čistý
zárobok vo výške 36,478 eur/deň. V rozhodujúcom období v mesiacoch apríl až jún 2012 žalobca 1/
odpracoval spolu 428,65 hodín.

1.2.7 Počas práceneschopnosti žalobcu 1/ mu zo strany zamestnávateľa a sociálnej poisťovne z
titulu nemocenských dávok bola vyplatená suma 558,39 eur (sumu 153,79 eur vyplatil žalobcovi 1/
zamestnávateľ z titulu nemocenského v mesiaci september 2012, sumu 275,80 eur vyplatila v tom istom
mesiaci žalobcovi 1/ z titulu nemocenského aj sociálna poisťovňa a sumu 128,80 eur vyplatila žalobcovi
1/v mesiaci október 2012 z titulu nemocenského opäť sociálna poisťovňa).

1.2.8 Žalobkyňa v dôsledku pádu konštrukcie schodiska na telo utrpela pomliaždenie bedrovej chrbtice a
pomliaždenie kĺbu hornej končatiny, za ktoré poranenia jej bolo lekárskym posudkom priznané bolestné
35 bodov. Žalovaná 2/ vynaložila na vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom náklady v sume
10 eur.

1.2.9 Žalobca 1/ vynaložil na opätovnú montáž predmetných schodov náklady vo výške 173,20 eur,
pozostávajúce z nákladov na novú montáž schodov - prácu, vo výške 110 eur a náklady na materiál
(schody a skrutky) vo výške 63,20 eur.

1.2.10 Žalobca 1/ počas konania zobral žalobu o zaplatenie sumy 172,33 eur titulom náhrady za stratu

na zárobku počas pracovnej neschopnosti späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

1.2.11 Žalobkyňa 2/ počas konania zobrala žalobu v časti o zaplatenie 5.000 eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

1.2.12 Žalovaný uplatnené nároky žalobcov ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie neuhradil a to ani
sčasti a to napriek výzve žalobcov na ich zaplatenie z 11.8.2014 doručenej žalovanému pred podaním
žaloby.

1.3 Vec právne posúdil ako nároku žalobcu na zastavenie konania v časti čiastočne späťvzatej žaloby

podľa § 144 a § 145 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov), nárok poškodeného na náhradu škody na veci podľa § 415, § 420 ods. 1 ods.
3, § 443 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), nárok
poškodeného na náhradu škody na zdraví - bolesti podľa § 444 O.z. a § 2 ods. 1, § 3 a § 5 ods. 2
ZoBaSSU (v zákon číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov), nárok poškodeného na stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví
podľa § 445 O.z. a podľa § 106 ods. 1 a 2 O.z. a napokon nárok veriteľa na úrok z omeškania s

plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 O.z. a dospel k záveru, že v častiach späťvzatých žalôb je
potrebné konanie vo veci samej zastaviť a v ostatnej časti je potrebné žalobe v celom rozsahu vyhovieť
z dôvodu jej plnej opodstatnenosti a nedôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania nárokov
uplatnených žalobcami v tomto konaní.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným, žalovaný spolu s ďalšími
tromi pracovníkmi vykonal pre žalobcov montáž sadrokartónu ako aj osadenie drevených stropných
výklopných schodov, ktoré skutočnosti priamo vyplývajú z faktúry číslo 2009/2, znejúcej na sumu 2.489
eur, v znení jej prílohy číslo 1, vystavenej žalovaným ako podklad pre zaplatenie ceny predmetu

zmluvy. Podľa prílohy číslo 1 k faktúre a rozpisu prác v nej uvedených, súčasťou dodávky stavebných
prác žalovaného žalobcom bolo aj osadenie drevených stropných výklopných schodov. V konaní bolo
ďalej preukázané, že dňa 5.9.2012 došlo k zrúteniu schodov v čase, keď sa žalobca snažil po týchto
schodoch dostať na povalu domu, v dôsledku čoho žalobca utrpel škodu na zdraví a z dôvodu jehopráceneschopnosti (od 6.9.2012 do 7.10.2012) došlo u neho aj k strate na zárobku. Zároveň bolo
preukázané, že potom, čo sa schody spolu so žalobcom utrhli, tieto spolu so žalobcom spadli na
žalobkyňu, ktorá sa v tom čase nachádzala v priestore pod schodmi, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela

škodu na zdraví. Zo záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca vyplynulo, že jedinou
príčinou zrútenia sa schodov bolo ich neodborné ukotvenie (pri montáži nebol dodržaný montážny návod
priložený výrobcom - výrobok bol ukotvený namiesto v ôsmich kotviacich bodoch len v šiestich kotviacich
bodoch). Keďže žalovaný zodpovedá za montáž schodov a teda aj za porušenie právnej povinnosti pri
ich osadení (teda aj za osoby ktoré na montáž schodov použil), zodpovedá aj za škodu, ktorá v príčinnej

súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti vznikla žalobcom.

1.5 Žalobcovia si uplatnili náhradu nákladov spojených s vypracovaním lekárskych posudkov po 10
eur. Súd im nárok uznal za opodstatnený s poukazom na preukázané potvrdenia, príjmové pokladničné
doklady zo dňa 10.12.2012 znejúce na sumu 2 krát 10 eur, ktorá bola uhradená chirurgickej ambulancii,
polikliniky Karlova Ves. Ďalej si uplatnili bolestné, žalobca 1/ vo výške 786 eur a žalobkyňa 2/ vo výške

550,20 eur. Bolestné bolo správne vyčíslené, bolo podložené dôkazmi a to lekárskymi posudkami o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 10, 15 v spise), ako aj lekárskymi správami (čl. 12,
13, 17 v spise), ktoré dokladujú, že v kritickom čase 5.9.2012 o 20:45 hod. obaja navštívili lekára. Ďalej
súd uznal nárok žalobcu na sumu 173,20 eur z titulu opravy schodov, za tým účelom predložil faktúru
zo dňa 18.10.2012 č. 19/2012, vo výške 110 eur spolu s účtenkami na zakúpenie materiálu. Súd priznal

žalobcom aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne - žalobcovi 1/ počítaný zo sumy 422,58
eur od 6.9.2014 do zaplatenia a zo sumy 173,20 eur od 6.9.2014 do zaplatenia a žalobkyni 2/ zo sumy
550,20 eur počítaný od 6.9.2014 do zaplatenia.

1.6 Ústavný súd SR nálezom č. PL.ÚS 10/2016-53 zo dňa 10.10.2018 rozhodol, že ustanovenie § 446

O.z. nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky týmto dňom stratilo ustanovenie § 446 O.z. účinnosť. Podľa § 446 O.z. v tomto
znení náhradou za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, je rozdiel medzi
jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Citované ustanovenie treba vykladať
v súvislosti s § 445 O.z. podľa ktorého sa má vychádzať z priemerného zárobku poškodeného, ktorý

pred poškodením dosahoval. Ustanovenia § 445 a § 446 O.z. boli v tomto znení obsiahnuté v zákone
od jeho účinnosti, teda od 01.04.1964. Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu O.z je pritom
úprava nárokov na náhradu za stratu na zárobku podobná, ako pri pracovných úrazoch. V dôsledku
toho treba pri aplikácií citovaných ustanovení vychádzať z rovnakých princípov, na akých bol založený
výpočet priemerného zárobku na účely náhrady straty na zárobku pri pracovných úrazoch podľa §

200 Zákonníka práce. Spôsob výpočtu priemerného zárobku upravuje § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka
práce v znení účinnom k 31.07.2011, podľa odseku 1 ktorého tento zisťuje zamestnávateľ zo mzdy
zúčtovanej zamestnancom na výplatu a v rozhodujúcom období, ktorým je podľa ods. 2 predchádzajúci
kalendárny štvrťrok, z obdobia odpracovaného zamestnancom v tomto rozhodujúcom období. Tento
priemerný zárobok sa podľa ods. 4 zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ak je potrebné použiť

priemerný mesačný zárobok postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca.

1.7 Právny zástupca žalobcov opravil petit žaloby v časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku v

zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL 10/2016 z 10.10.2018. Dňa 15.11.2019
doručil na súd vyjadrenie, ktoré sa týkalo nielen hore uvedeného nálezu, ale aj čiastočného späťvzatia
žaloby v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti (čl. 350 v spise). Vo svojom
vyjadrení uviedol opravu výpočtu výšky priemernej mzdy potrebnej na výpočet straty na zárobku
nasledovne: počet dní počas ktorých bol žalobca práceneschopný je 32 kalendárnych dní od 6.9.2012

do 7.10.2012 (v mesiaci september 16 pracovných dní, v mesiaci október 5 pracovných dní). Priemerný
hrubý zárobok za tretí štvrťrok 2012 žalobca mal vo výške 48,054 eur/deň a priemerný čistý zárobok za
tretí štvrťrok 2012 mal 36,478 eur/deň. Priemerný hrubý zárobok za druhý štvrťrok 2012 mal 2.667,59
eur. Výška nemocenskej dávky za mesiac jún 2012 nesúvisiaca s udalosťou vo výške 153,79 eur.
Žalobca v rozhodujúcom období apríl až jún 2012 spolu odpracoval 428,65 hodín. Náhrada za stratu

na zárobku za mesiac september 2012 pri stanovení priemernej mzdy v súvislosti s náhradou
straty príjmu za mesiac september je potrebné vychádzať z priemerného hrubého príjmu, ktorý žalobca
dosiahol za kalendárny štvrťrok predchádzajúci predmetnej udalosti, teda za druhý štvrťrok v roku 2012.
Priemerný hodinový zárobok tak predstavuje sumu 5,8094 eur/brutto a to ako podiel mzdy žalobcuza rozhodujúce obdobie 2.667,59 eur počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období 428,65
hodín. Priemerný denný zárobok žalobcu za druhý kvartál 2012 tak pri 7,5 hodinovom pracovnom čase
žalobcu za jeden deň predstavuje hodnotu 43,5705 eur/brutto. Stratu na zárobku za mesiac september

2012 je tak potrebné stanoviť na základe súčinu hodnoty priemerného denného hrubého zárobku v
rozhodujúcom období za druhý štvrťrok 2012 a počtu pracovných dní počas pracovnej neschopnosti v
mesiaci september (17 pracovných dní) táto suma potom predstavuje hodnotu 740,6985eur. Priemerný
mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor a teda suma zárobku za predmetné
obdobie práceneschopnosti žalobcu predstavuje sumu 740,70 eur. Náhrada za stratu na zárobku za

mesiac október 2012. Pri stanovení priemernej mzdy je potrebné vychádzať z priemerného hrubého
príjmu, ktorý žalobca dosiahol za kalendárny štvrtok predchádzajúci predmetnej udalosti a teda za tretí
štvrťrok2012.Priemernýdennýzárobokjetakpotrebnéstanoviťnazákladesúčinuhodnotypriemerného
denného hrubého zárobku za tretí štvrťrok 2012 a hodnoty (48,054 eur) počtu pracovných dní počas
práceneschopnosti v miesiaci október 2012 (5 pracovných dní). Táto suma potom predstavuje hodnotu
240,27 eur. Následne je potrebné stanoviť výšku prijatých súm počas práceneschopnosti žalobcu od

zamestnávateľa a od sociálnej poisťovne z titulu nemocenskej dávky, čo predstavuje sumu 558,39 eur,
skladujúcu sa z nasledovných položiek: - suma vyplatená zamestnávateľom z titulu nemocenského vo
výške 153,79 eur počas prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti v mesiaci september 2012,
suma vyplatená sociálnou poisťovňou z titulu nemocenského 275,80 eur v mesiaci september 2012
za 15 kalendárnych dní zo strany sociálnej poisťovne, - suma vyplatená sociálnou poisťovňou z titulu

nemocenského vo výške 128,80 eur v mesiaci október 2012 za 7 kalendárnych dní zo strany sociálnej
poisťovne do skončenia práceneschopnosti. Následne právny zástupca vypočítal rozdiel medzi sumou,
ktorú by žalobca ako zamestnanec dostal v prípade, že by k predmetnej škode a následne pracovnej
neschopnosti nedošlo a suma, ktorá bola žalobcovi vyplatená z titulu nemocenského a to nasledovne: v
prípade straty na zárobku za mesiac september 2012: - suma priemerného zárobku v mesiaci september

2012, to je 740,70 eur, - suma nemocenského za mesiac september vo výške 429,59 eur, rozdiel: 311,11
eur. V prípade straty na zárobku za mesiac október 2012, suma priemerného zárobku v mesiaci október
2012 je 240,27 eur, suma nemocenského za mesiac október 2012 je vo výške 128,80 eur čo predstavuje
rozdiel: 111,47 eur. Po súčte súm náhrady za stratu na zárobku tak celková suma za mesiac október
a september 2012 predstavuje sumu 422,58 eur. Vzhľadom na to, že v tejto časti žalobca si uplatnil

vyššiu sumu a to 594,91 eur, z toho dôvodu právny zástupca žalobcu zobral späť žalobu vo výške,
ktorá prevyšuje sumu 422,58 eur, teda vo výške 172,33 eur spolu s príslušenstvom. Súd zdieľa názor
žalobcov, že nárok nie je premlčaný, lebo právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ku škode došlo 5.9.2012, kedy došlo k
havárií, zrútili sa schody, žaloba bola podaná na súd 6.9.2014.

1.8 Opodstatnenými sú aj nároky žalobcov na bolestné a to v prípade žalobcu 1/ (za bolesti spojené
s podvrtnutím viacerých prstov nohy a natiahnutie vnútorného alebo vonkajšieho postr. kollat. väzu
ohodnotené lekárskym posudkom 50 bodmi) vo výške 786 eur (po 15,72 eur za 1 bod) a v prípade
žalobkyne 2/ (za bolesti spojené s pomliaždenín bedrovej chrbtice a jedného kĺbu hornej končatiny

ohodnotené lekárskym posudkom 35 bodmi) vo výške 550,20 eur (po 15,72 eur za 1 bod), nakoľko
z dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu zdravia žalobcova s tým súvisiacej bolesti došlo v priamej
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalobcu - neodborného osadenia schodov majúcej
za následok ich zrútenie a následne bolesti žalobcov.

1.9 Nakoľko žalobkyňa 2/ žalobu v časti o zaplatenie 5.000 eur z titulu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy vzala späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

1.10Otrováchkonaniarozhodoltakžežalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcom
vo výške 74,52%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou

priznania žalovanému náhrady trov konania v rozsahu jeho úspechu v spore s tým, že pri výpočte
vychádzal z pôvodne uplatnenej sumy 7.124,21 eur. Žalobcovia spolu boli úspešní v rozsahu žaloby o
zaplatenie sumy 1.951,20 eur (1.391,20+560,20). Žalobcovia mali vo veci úspech v rozsahu 12,73% a
žalovaný v rozsahu 87,26% (12,73% : 87,26%).

1.11 Rozhodnutie o znalečnom v dopĺňacom rozsudku odôvodnil len vecne potrebou uloženia povinnosti
žalovanému nahradiť trovy znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie navrhol žalovaný a
jeho výsledok bol v prospech žalobcov. Dňa 5.11.2018 uznesením sp. zn. 9C/436/2014 bolo nariadené
znalecké dokazovanie. Za znalca bol ustanovený Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., so sídlomStudená 3, Bratislava (čl. 209 v spise). Strany sporu boli povinné zložiť preddavok na znaleckú odmenu.
Podľa uznesenia sp. zn. 9C/436/2014-189 zo dňa 6.11.2017 žalobcovia boli zaviazaní na zloženie
preddavku na znaleckú odmenu po 150 eur (záznamy o zložení z 12.11.2018 je na čl. 213, 214 v spise).

Znalecký posudok č. 10-05/2019 bol vyhotovený dňa 14.5.2019. Dňa 17.5.2019 bol znalecký posudok
doručený na súd spolu s vyúčtovaním č. 10190054 s vyčíslenou znaleckou odmenou vo výške 1.030,31
eur. Znalcovi bol zaslaný preddavok na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 300 eur (uznesenie
sp.zn. 9C/436/2014-247 zo dňa 9.7.2019), teda znalcovi ešte patrí suma 730,31 eur (1.030,31 - 300).

1.12 Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil právne podľa § 4 ods. 2 ZoSP (zákon číslo 71/92 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 5 ZoOS zákon číslo 250/2007 a vecne
potrebou uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému z dôvodu oslobodenia žalobcov od
platenia súdnych poplatkov s tým, že výšku súdneho poplatku vypočítal z priznanej sumy 1.951,20eur
x 6% podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položka 1 písm. a).

2.1 Rozsudok a dopĺňací rozsudok vo všetkých jeho výrokoch napadol riadnym a včasným odvolaním
žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prípadne návrhom na jeho zmenu úplným zamietnutím žaloby a priznaním žalovanému
plnej náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, viniac súd prvej inštancie, že tento
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené a že súd vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 písm. b), d), e), f), g), a h) C.s.p.).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že rozsudok je podľa jeho názoru zmätočný, trpiaci
predovšetkým takými vadami, ktoré spôsobili jeho nepreskúmateľnosť, jeho rozpornosť, že odôvodnenie
rozsudku je nepresvedčivé, nelogické, nezodpovedajúce zákonu a vykonanému dokazovaniu a preto
konanie trpí vadami, ktoré spôsobili nesprávne rozhodnutie a je v rozpore s právom na spravodlivý a

zákonný proces.

2.3 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovanými vznikla zmluva
o dielo v akejkoľvek forme, ktorej predmetom by mala byť montáž - osadenie sklápacích schodov,
nakoľko o takejto skutkovej okolnosti nejestvuje žiaden dôkaz a skutkové tvrdenia žalobcov sú v tomto

smere nepravdivé. Súd poukazujúc na vykonané dokazovanie uvádza v tejto súvislosti predovšetkým
faktúru žalobcu číslo 2009/2 splatnú 25.3.2003 s popisom prác, čo je zrejme jej prílohou, ale neskôr
odkazuje na objednávku z 15.10.2018, na vykonanie stavebných prác bez ich konkrétneho popisu, čo je
absolútne nelogické, lebo žiadna objednávka z roku 2018 na montáž - osadenie schodov neexistuje, ani
neexistovala tak, ako neexistovala a ani neexistuje žiadna ani ústna zmluva o dielo, predmetom, ktorej

by bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcov montáž - osadenie schodov. Ani sporná faktúra číslo
2009/2 z 25.3.2009 v prílohe číslo 1, kde je uvedený popis prác vykonaných žalovaným tomu vôbec
nenasvedčuje. Naopak, potvrdzuje len to, že žalovaný pre žalobcu 1/vykonal len montáž sadrokartónu
za sumu 2.092,20 eur, čo žalobca aj zaplatil. Pokiaľ v popise prác (príloha číslo 1 k faktúre číslo
2009/2) je uvedená aj montáž nosnej konštrukcie - povaly, montáž a osadenie sklápacích schodov,

montáž tepelnej izolácie a doprava stavebného materiálu, všade pri týchto položkách je uvedená ako
cena za ich vykonanie 0, pretože tieto práce žalovaný pre žalobcu nevykonal, ani si ich žalobca u
žalovaného neobjednal. V tejto prílohe sú uvedené len preto, lebo pôvodne žalovaný so žalobcom
rokoval aj o vykonaní týchto prác, na čo žalovaný žalobcovi 1/ predložil cenovú ponuku s rozpisom pre
jednotlivé druhy prác (montáž nosnej konštrukcie povaly za 1.000 eur, montáž sadrokartónu za 2.092,20

eur, montáž - osadenie sklápacích schodov za 95 eur, montáž tepelnej izolácie za 150 eur, doprava
stavebného materiálu za 200 eur, spolu 3.537 eur), ale žalobca jeho cenovú ponuku neprijal, nesúhlasil
s tým, aby žalovaný za navrhované ceny stavebné práce vykonal, súhlasil len s tým, aby žalovaný pre
neho namontoval sadrokartón za 2.092,20 eur, čo sa aj uskutočnilo. Len v tomto smere, ohľadom tých
prác bola jeho objednávka, ktorú žalovaný prijal.

2.4 Ohľadom montáže - osadenia sklápacích schodov sa vyjadril žalobca 1/tak, že túto montáž vykoná
sám, ale potrebuje k tomu nejakých pracovníkov - pomocnú pracovnú silu. Požiadal ma, či by som
takúto prácu niekomu z mojich pracovníkov neponúkol osobitne. Chcel som svojmu zákazníkovi vyjsť vústrety, ale už sa nepamätám, komu som túto prácu ponúkol. Možno, že to boli živnostníci, ktorých som
navrhol aj vypočuť - P. R. a R. P.. Myslel som si, že som v tejto súvislosti oslovil aj E. B., ktorého som si
príležitostne najímal na pomocné práce, ale nebol mojím zamestnancom. Nemohol som menovaného

prijať na prácu - montáž schodov, keď sám sa k tejto práci nezaviazal, žalobca si ju u mňa neobjednal,
chcel ju vykonať svojpomocne. Pamätal som si, že pomáhal na zákazke, ktorú som pre žalobcu 1/
vykonával - montáž sadrokartónu a preto som si myslel, že tomu som túto prácu ponúkol, aby si zarobil.
Menovaný ako svedok na pojednávaní uviedol, že u mňa pracoval príležitostne bez zmluvy pri montáži
sadrokartónu a vtedy tam pracovali aj dvaja starší ľudia z C. R., pričom jeden sa volal R. P.. Keďže ja som

spolupracoval s dvoma osobami z C. R., označil som ako možných pracovníkov pri montáži schodov P.
R. a R. P., ktorých súd síce na pojednávanie predvolal, ale keď sa nedostavili, od ich výsluchu upustil.

2.5 Tak zostala úplne neobjasnená najpodstatnejšia vec - kto vlastne pomáhal žalobcovi 1/ schody
namontovať. Žalobca 1/ to sám presne nevedel a žiadnym spôsobom neosvedčil, že práve tieto osoby
som použil na vykonanie tejto práce.

2.6 Žalobca nikdy neuviedol a súd sa ho ani nepýtal, komu a koľko za montáž schodov zaplatil. Mne
zaplatil žalobca len za montáž sadrokartónu. Je pre mňa nevysvetliteľné, na základe čoho dospel súd
k záveru, že som montoval schody ja spolu s ďalšími pracovníkmi (ktorých neidentifikoval), za ktorých
som zodpovedal - neuviedol na základe akého titulu. Neskôr súd prvej inštancie už tvrdí, že išlo o mojich

subdodávateľov, za ktorých pokladá nelogicky mojich pracovníkov, ktorí pracovali na živnosť.

2.7 Dňa 6.5.2020 bolo doručené súdu odvolanie podávané JUDr. U. T. (predchádzajúcou právnou
zást. žalovaného) v mene žalovaného, ktorého prílohou bol aj nový listinný dôkaz - cenová ponuka
žalovaného, napádajúc rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

3.1 Rozsudok vo výroku VIII. napadli riadnym a včasným odvolaním aj žalobcovia s návrhom na
jeho zmenu priznaním náhrady trov konania obom žalobcom v plnom rozsahu a v prípade zastavenia
konania v časti náhrady nemajetkovej ujmy nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, viniac súd
prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa dopustil vady
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec aj nesprávne právne posúdil
(§ 365 písm. b), d), a h) C.s.p.).

3.2 Svoje odvolanie odôvodnili tým, že rozsudok je v odvolaním napádanej časti nepreskúmateľný, čo

zakladá inú vadu konania, respektíve porušuje práva žalobcov na spravodlivý proces.

3.3 Ku späťvzatiu časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy došlo z dôvodu zmeny ustálenej judikatúry
a teda pokiaľ súd rozhodoval o trovách konania súvisiacich so späťvzatím žaloby má rozhodnúť o tomto
nároku zvlášť v súvislosti so späťvzatím žaloby v tejto časti. Rovnako zvlášť mal rozhodnúť súd aj v

prípade ostatných nárokov žalobcov. Pri výpočte úspechu v konaní súd nesprávne vychádzal v prípade
žaloby o nemajetkovú ujmu zo sumy 5.000 eur, hoci podľa ustálenej judikatúry nie je možné vychádzať
zo žalovanej sumy, nakoľko suma a hodnota sporu závisí od posúdenia tejto sumy súdom.

3.4 Základný nárok žalobcov bol súdom v danom konaní priznaný a preto žalobcovia majú zato, že

boli v konaní úspešní a na tom nič nemení ani to, že v prípade náhrady nemajetkovej ujmy vzali časť
žaloby späť z dôvodu opatrnosti, kde počas súdneho konania došlo k rozhodnutiu a doplneniu ustálenej
judikatúry súdov v prípade duplicity nároku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a
bolestné. Súd pri výpočtoch nezohľadnil ani úrok z omeškania. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom uznesení I. ÚS 426/2014 sa priklonil k názoru, že nemajetková ujma je v slovenskej právnej

úprave krytá cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa § 444 O.z.. Táto skutočnosť aj judikatúra bola ale dostupná až po podaní žaloby. Aj to bol dôvod,
prečo by žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania podľa § 257 C.s.p. a to za konanie,
ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby.

4.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov zotrval na svojich doterajších tvrdeniach
a dôvodoch odvolania, súhlasiac so žalobcami, že pri uplatnení viacerých samostatných nárokov sa
ich samostatnosť musí prejaviť pri rozhodovaní o trovách konania a že otázku úspechu a neúspechu
v konaní treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Žalovaný sanestotožňuje s názorom žalobcov, že v prípade späťvzatia žaloby o 5.000 eur žalobcom nemožno
pričítať zavinenie späťvzatia z dôvodu, že v prípade nemajetkovej ujmy je výška tejto náhrady závislá
od rozhodnutia súdu. V danom prípade totiž súd o nemajetkovej ujme aj výške vôbec nekonal. Ak je

žalobou uplatnených niekoľko samostatných nárokov, nemôže úspech žalobcov ohľadne niektorého
nároku založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak žaloba
ohľadne tohto čiastočného nároku bola účinne vzatá späť. Otázku úspechu a neúspechu v konaní treba
ohľadom tej, ktorej strany konania hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne.
Žalovanému nemožno pri späťvzatí žalôb žalobcami pričítať žiadne procesné zavinenie a preto platí, že

žalobcovia zastavenie konania pre späťvzatie žaloby zavinili sami. Obdobne nie sú dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 C.s.p..

5.1 Žalobcovia vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného poukázali na to, že pokiaľ v súvislosti
s odvolacím konaním predkladá súdu objednávku - novú listinu, toto sa deje po ukončení dokazovania
v konaní na prvom stupni, potom, čo žalovaný nemal žiadny návrh na doplnenie dokazovania. Nejde

ani o dôkaz, ktorý by spĺňal podmienky § 366 C.s.p. a preto je predkladaná listina absolútne irelevantná
pre rozhodnutie v tejto veci.

5.2 Takáto listina bola žalovaným účelovo vyhotovená pre účely tohto konania a žalobcom nikdy nebola
predložená. O dodatočnom vyhotovovaní tejto listiny svedčí aj to, že na nej sú ceny v eurách, hoci v

roku 2008, kedy mala byť údajne vyhotovená, ešte euro nebolo platnou menou a toto bolo zavedené
až od 1.1.2009.

5.3 Žalovaný síce namieta, že rozsudok je nepreskúmateľný, nelogický a vnútorne rozporný, avšak nikde
neuvádza, v ktorej časti, ani nepoukazuje čo na rozhodnutí konkrétne, akú jeho časť alebo tvrdenie súdu

považuje za nepreskúmateľné alebo nelogické.

5.4 Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný vykonával práce prostredníctvom tretích osôb, ktoré sám
označil súdu pri predvolávaní a označovaní svedkov. Na základe údajov zo strany žalovaného boli tieto
osoby aj predvolané na pojednávanie. Objednávka z 15.10.2008 bola potvrdená žalovaným niekoľkokrát

v konaní - naposledy v stanovisku z 23.1.2020, kde sám spomínal objednávku. Žalovaný dokonca
sám spochybnil v odvolaní faktúru, ktorú vystavil sám a na ktorej je riadne spomínaná objednávka z
15.10.2008. Nie je logické, aby na faktúre figurovalo niečo, čo nebolo vykonané. Faktúru vystavil pritom
sám žalovaný a montáž schodov ako práce, ktoré vykonal tam uviedol on sám.

5.5 Samotný žalovaný potvrdil v rámci konania, že predmetné schody montoval - a to v zápisnici z
24.4.2016, kde samotný žalovaný v zápisnici na strane 4 uvádza „odvtedy sme namontovali aspoň 50
podobných schodov a od nikoho neboli žiadne sťažnosti“.

5.6 Ďalej žalovaný na strane 5 zápisnice z 24.4.2016 na konci 3. odstavca uviedol: „spolu s pánom s

Habalom to robili, on bol celý čas doma, pripravili konštrukciu, na ktorú sme naložili tie schody“.

5.7 Na strane 6 zápisnice z 24.4.2016 žalovaný na otázku, či sa osoby, ktoré zabezpečil pre vykonávanie
diela zúčastňovali aj na montáži schodov žalovaný uvádza:

„konkrétne pri montovaní schodov, nebol som tam každý deň na stavbe, mal som aj iné stavby. Ich som
tam poslal a urobili to,..."

5.8 Žalobca 1/ jednoznačne popiera, že by akýmkoľvek spôsobom montoval schody a konštrukciu
schodov. Žalovaný rovnako potvrdil skutočnosť, že bežne montoval schody v rámci svojej činnosti -

v samotnej zápisnici - teda minimálne 50 krát. Išlo tak celkom evidentne jeho neodborne vykonanú
odbornú činnosť, ktorú vykonal žalovaný na základe objednávky žalobcu. Je aj nelogické, že ak by
žalobca 1/ nechcel, aby mu žalovaný vykonal montáž schodov, obracal by sa práve na neho s otázkou,
či by mu nemohol túto montáž vykonať niektorý z jeho pracovníkov.

5.9 Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval žalovaný,
nakoľko žalovaný nenavrhol žiadne iné dôkazy a ani nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Samotný
žalovaný ani žiadne návrhy na vykonanie dokazovania nekonkretizuje - neuvádza aké dokazovanie
nebolo vykonané, ktoré navrhoval v rámci konania. Ide len o tendenčné tvrdenie žalovaného.6.1 Pokiaľ ide o odvolanie JUDr. T. z 5.5.2020, doručené súdu 6.5.2020 podávané v mene žalovaného
a odvolanie žalovaného voči výroku VII. rozsudku Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) pred prejednaním veci
preskúmal náležitosti odvolania (§ 363 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie JUDr. T. z 5.5.2020,
doručené súdu 6.5.2020 podávané v mene žalovaného ako aj odvolanie žalovaného voči výroku VII.
rozsudku je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. b) C.s.p.).

6.2Podľa§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

6.3 Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu
C.s.p. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie spočívajúce v tom, že právo podať odvolanie

priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Pri skúmaní toho,
či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného sa skúma to, či rozhodnutie svojím obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej
právne postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinnosti) a či preto u nej existuje možnosť
požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie v jej prospech. Nato, aby bolo rozhodnutie

vydané v neprospech strany stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto
ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená
ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t.j., ak sa môže dosiahnuť
náprava tejto ujmy, ak nie v plnom rozsahu, tak, hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry

(§ 376 C.s.p.). Podmienka existencie ujmy by však nebola splnená, ak by sa odvolaním sledovalo len
uspokojenie vnútorných pomerov žalovaných.

6.5 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca 1/ svojim podaním doručeným súdu
15.11.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 172,33 eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas

PN späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby žalobcu 1/ bolo žalovanému doručené
na jeho vyjadrenie sa k nemu dňa 2.1.2020 (čl. 364) a tento so späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas.
Žalobkyňa 2/ svojim podaním doručeným súdu 30.1.2020 vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby
žalobkyne 2/ bolo žalovanému doručené na jeho vyjadrenie sa k nemu dňa 4.2.2020 ( čl. 397) a tento

so späťvzatím žaloby nevyjadril nesúhlas. Súd prvej inštancie rozsudkom (výrok VII.) konanie v časti o
zaplatenie sumy 172,33 eur titulom nároku žalobcu 1/ na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas
jeho PN a v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur titulom nároku žalobkyne 2/ na náhradu nemajetkovej
ujmy zastavil.

6.6 Takéto rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný - teda strana sporu v ktorej neprospech predmetný
výrok rozhodnutia nebol; predmetné rozhodnutie žalovaného žiadnym spôsobom neznevýhodňuje -
nezhoršuje jeho právne postavenie a to či už zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností a
nespôsobuje mu žiadnu ujmu na jeho právach.

6.7 Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku nebola splnená (odvolanie
žalovaného smerovalo voči výroku o zastavení konania), odvolací súd sa nemohol odvolaním meritórne
zaoberať a toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b)
C.s.p..

6.8 Pokiaľ ide o odvolanie JUDr. T., doručené súdu 6.5.2020, podávané v mene žalovaného odvolací súd
zo spisu zistil, že žalovaný svojim podaním zo 4.5.2020, doručeným súdu dňa 5.5.2020 súdu oznámil, že
dňa 3.5.2020 odvolal doterajšej právnej zástupkyni JUDr. U. T. splnomocnenie na právne zastupovanie
v tejto veci. Pokiaľ potom menovaná podala v jeho mene odvolanie doručené súdu 6.5.2020 aj toto
odvolanie bolo potrebné ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

7. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o trovách konania a odvolanie žalovaného voči
vyhovujúcej časti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku a voči rozhodnutiu o trovách konania Krajský súd
v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia

použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným voči vyhovujúcej časti rozsudku

(výrokom I., II., III., IV., V., VI., IX. a výroku I. dopĺňacieho rozsudku) nie sú dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné pre jeho vecnú správnosť v tejto časti potvrdiť (§ 387 C.s.p.), čo však
neplatilo pre odvolacie námietky žalobcov a žalovaného voči rozhodnutiu o trovách konania (výrok VIII.
rozsudku), ktoré bolo potrebné považovať za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
tejto časti postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie.

8.1 Predmetom konania je žaloba žalobcu 1/ o zaplatenie sumy 10 eur titulom náhrady nákladov
spojených s vypracovaním znaleckého posudku, sumy 173,20 eur s 8,15%-ným ročným úrokom z
omeškania počítaným zo sumy 173,20 eur od 6.9.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody, sumy
594,91 eur titulom náhrady straty na zárobku počas PN za obdobie od 6.9.2012 do 30.9.2012 a za

obdobie od 1.10.2012 do 7.10.2012 a sumy 786 eur s 8,15%-ným ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 786 eur od 6.9.2014 do zaplatenia titulom náhrady za bolesť a žaloba žalobkyne
2/ o zaplatenie sumy 10 eur titulom náhrady nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku,
sumy 550,20 eur s úrokom z omeškania počítaným zo sumy 550,20 eur od 6.9.2014 do zaplatenia
titulom náhrady za bolesť a sumy 5.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

8.2 Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok žalovaného, že súd prvej
inštancie, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené a že súd vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 písm. b), d), e), f), g), a h) C.s.p.).

9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu pre rozhodnutie vo veci samej. Nakoľko tu
však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv.
odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s
ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému

zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. Aj v tejto súvislosti odvolací súd musí
konštatovať, že žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. iba
deklaroval,aležiadenkonkrétnynesprávnyprocesnýpostupneuviedolataknemoholbyťanipredmetom
prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 C.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd bol oprávnený a

povinný zaoberať konkrétnou odvolacou za námietkou / konkrétnym odvolacím dôvodom nestačí len
deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods. 1 C.s.p., ale je
potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť
úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len navady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že rozsudok nebol riadne
odôvodnený, neuviedol ktorá jeho konkrétna časť, prípadne ktoré závery súdu prvej inštancie považoval
za riadne neodôvodnené.

11. Pokiaľ ide o námietky o vade konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza:

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o také vady,
ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní nešpecifikoval
o akú konkrétnu vadu konania sa má jednať (nestačí len všeobecné konštatovanie, že rozsudok je
nepreskúmateľný, zmätočný, rozporný a pod.). Žalovaný neuviedol konkrétne ktorá časť rozsudku je
nepreskúmateľná, zmätočná, príp. rozporná a z akého dôvodu. Preto aj pokiaľ ide o túto námietku
odvolací súd dodáva, že nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na

konkrétne písm. § 365 ods. 1 C.s.p., ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany
napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec
dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

12. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., aj v tejto súvislosti odvolací súd musí
konštatovať, že žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. iba
deklaroval, ale žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal neuviedol. Zo spisu
odvolací súd zistil, že žalovaný bol riadne súdom poučený o jeho procesných právach a povinnostiach
aj podľa § 154 C.s.p. (č.l. 116 a čl. 117) a počas konania súdu prvej inštancie návrhy na vykonanie

dokazovania nemal a aj pokiaľ vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu na otázky sudcu označil určité
osoby, ktoré poveril vykonaním stavebných prác pre žalobcov (R. P. a B. E.) tieto osoby konkrétne
nenavrhol vypočuť na preukázanie ním konkrétne tvrdených skutočností a pokiaľ aj súd z vlastnej
iniciatívy vyvinul snahu tieto osoby vypočuť (najskôr z vlastnej iniciatívy ich predvolával na pojednávania
a neskôr na návrh žalobcov), žalovaný ich neidentifikoval tak, aby mohli byť riadne predvolané na

pojednávanie súdu (konkrétne dátumom narodenia, príp. neuviedol skutočnú adresu na ktorej sa
zdržiavajú a pod.). Skutočnosť, že žalovaný nenavrhoval vykonanie dokazovania výsluchom vyššie
citovaných osôb vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 9.3.2019, na ktorom jeho právna
zástupkyňa uviedla, že len na základe pokynu súdu a jeho snahu predmetné osoby vypočuť zahájili
pátranie po týchto osobách, ktoré však je bezúspešné. Pán E. B. bol riadne vypočutý súdom a to aj za

prítomnosti žalovaného, čo je zrejmé zo zápisnice z pojednávania súdu zo dňa 9.3.2017 (čl. 159). Na
tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného prehlásil, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
Znalecké dokazovanie nariadil súd na návrh žalobcov a v podstate proti vôli žalovaného, ktorý s takýmto
dokazovaním nesúhlasil, pričom žalovaný len na výzvu súdu zaslal súdu otázky, ktoré chcel položiť
znalcovi. Takáto námietka preto nemohla obstáť.

13. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla zmluva o dielo v
akejkoľvek forme, ktorej predmetom by mala byť montáž - osadenie sklápacích schodov, nakoľko o
takejto skutkovej okolnosti nejestvuje žiaden dôkaz a skutkové tvrdenia žalobcov sú v tomto smere

nepravdivé, že takúto okolnosť nemožno vyvodiť ani z faktúry žalovaného č. 2009/2 v znení jej prílohy
č. 1, nakoľko pokiaľ v popise prác (príloha číslo 1 k faktúre číslo 2009/2) je uvedená aj montáž
nosnej konštrukcie - povaly, montáž a osadenie sklápacích schodov, montáž tepelnej izolácie a doprava
stavebného materiálu, všade pri týchto položkách je uvedená ako cena za ich vykonanie 0 a v tejto
prílohe sú uvedené len preto, lebo pôvodne žalovaný so žalobcom 1/ rokoval aj o vykonaní týchto prác,

načožalovanýžalobcovi1/predložilcenovúponukusrozpisomprejednotlivédruhyprác(montážnosnej
konštrukcie povaly za 1.000 eur, montáž sadrokartónu za 2.092,20 eur, montáž - osadenie sklápacích
schodov za 95 eur, montáž tepelnej izolácie za 150 eur, doprava stavebného materiálu za 200 eur, spolu
3.537 eur), ale žalobca 1/ jeho cenovú ponuku neprijal, nesúhlasil s tým, aby žalovaný za navrhované
ceny stavebné práce vykonal, že žalobcovia si takéto práce neobjednali objednávkou z 15.10.2018,

nakoľko žiadna objednávka z roku 2018 na montáž - osadenie schodov nejestvuje, ani neexistovala,
a napokon, že žalovaný prijal objednávku žalobcov len na montáž sadrokartónu, nakoľko samotný
žalovaný ju formuluje nezrozumiteľne, keď na jednej strane popiera, že by existovala nejaká objednávka
na predmetné práce zo strany žalobcov a nevie odkiaľ súd dospel k záveru, že objednávka žalobcovz 15.10.2008 vôbec existovala a na druhej strane sám priznáva že objednávka žalobcov z 15.10.2008
existovala, a napokon to vyplýva aj zo samotnej faktúry vystavenej práve žalovaným, na ktorú sa
odvolávajú obe sporové strany, že táto bola vystavená na základe objednávky žalobcov z 15.10.2008,

pričom z prílohy tejto faktúry jednoznačne vyplýva, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie, že
pokiaľ ide o popis fakturovaných prác, tieto sú fakturované čo do rozsahu podľa špecifikácie uvedenej v
prílohe číslo 1 ku faktúre, kde v popise fakturovaných prác je aj montáž - osadenie sklápacích schodov.
Táto skutočnosť bola v konaní nesporná. Pre rozhodnutie vo veci bolo nerozhodným, akú cenu žalovaný
za predmetné práce fakturoval. Žalobcovia tvrdili, že si u žalovaného objednali osadenie sklápacích

schodov na základe objednávky z 15.10.2008 a tieto práce žalovaný aj uskutočnil. Na preukázanie
tohto tvrdenia predložili práve žalovaným predloženú faktúru s prílohou číslo 1. Žalovaný tieto ich
skutkové tvrdenia poprel s tým, že predmetné práce si žalobcovia napriek jeho ponuke neobjednali a
on ich ani nevykonal z dôvodu, že sa nedohodli na cene týchto prác. Na preukázanie týchto svojich
skutkových tvrdení však súdu nepredložil žiadne dôkazy. Práve naopak, na pojednávaní súdu konanom
dňa 24.4.2016 uviedol: „odvtedy sme namontovali aspoň 50 podobných schodov a od nikoho neboli

žiadnesťažnosti“,ďalejnaotázkusudcučisapracovnícižalovanéhozúčastňovaliajnamontážischodov
uviedol: „konkrétne pri montovaní schodov, nebol som tam každý deň na stavbe, mal som aj iné
stavby. Ich som tam poslal a urobili to“, prípadne tvrdil... „spolu s pánom s U. to robili, on bol celý čas
doma, pripravili konštrukciu, na ktorú sme naložili tie schody“. Zároveň vo svojej výpovedi potvrdil, že
pracovníkom ktorí vykonali v predmetnej dobe aj montáž schodov zaplatil aj za túto prácu pre žalobcu

1/ a to 30 alebo 40 eur. Z dôkazov predložených žalobcami a to faktúry žalovaného číslo 2009/2 z
18.3.2009, splatnej dňa 25.3.2009 vrátane prílohy číslo 1 tejto faktúry jednoznačne vyplýva, že žalovaný
stavebné práce uvedené v prílohe číslo 1 faktúry vykonal a to z doslovného znenia uvedeného práve
vo faktúre „fakturujeme vám za prevedené stavebné práce, podľa prílohy číslo 1 na stavbe“ a v prílohe
číslo 1 sa jednoznačne uvádza: „popis prác: montáž - osadenie skláp schody - TKK hod. mzda 95“.

V civilnom sporovom konaní je povinná každá zo sporových strán preukázať svoje skutkové tvrdenia
a pokiaľ žalovaný svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalobcovia si tieto práce napriek jeho ponuke na
ich vykonanie neobjednali, chceli si montáž schodov vykonať svojpomocne a on tieto práce pre nich
nevykonal nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
Obdobne žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že žalobca 1/ si montáž schodov skutočne

objednal, keď v tejto súvislosti uvádza: „... najprv bola reč o sadrokartóne, potom konštrukcia a neskôr
by bolo dobré sa dostať na povalu a nech sú aj schody a pán U. prišiel, priniesol schody, aby montovali
aj schody“.

13.1 V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 191 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom podľa judikatúry zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca robí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného
sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu

veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z
nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. V tejto
súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem
ľudských odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje
do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho

dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení,
súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom rade však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získa týmto
hodnotením obsahu výpovede strany, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe

hodnotenia ostatných dôkazov, a uvážiť, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné,
vzájomne sa doplňujúce a podobne. Súd teda musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad
logického myslenia aj bežné ľudské a odborné skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka.
Najmä pri hodnotení výpovede strany, ale aj všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislostí sudca nemusí
ani nesmie bez ďalšieho uveriť takej verzii udalosti, ktorá odporuje bežnej ľudskej skúsenosti a ktorá

navodzuje dojem celkom nelogického nezmyselného konania ľudí, ktorí inak pôsobia racionálne. Práve
snaha dokazovať takúto verziu udalostí musí v sudcovi vzbudiť pochybnosti o tom, prečo daní ľudia
konajú nelogicky alebo spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému ľudskému správaniu. Na tieto prípadné
motívy potom musí takisto prihliadnuť pri celkovom hodnotení dôkazov, pretože môžu spätne zohrávaťúlohu pri hodnotení dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov. V tu prerokúvanej veci žalovaný nerozporoval
tvrdenia žalobcov o montáži schodov pre žalobcov súčasne, resp. bezprostredne pred montážou
sadrokartónu pracovníkmi žalovaného a to za ich prítomnosti na stavbe, tvrdenia žalobcov o vznesení

ich požiadavky žalovanému o montáž schodov a zároveň reálnej nemožnosti ich montáže samostatne
žalobcom 1/, ako aj uvedenie týchto prác do prílohy č.1 faktúry č. 2009/2, ktorou žalovaný fakturoval
žalobcom vykonané práce. V rámci obrany však tvrdil, že síce svojim pracovníkom dovolil, aby schody
namontovali, keď už boli prítomní na stavbe a bolo to aj potrebné, aby následne mohli montovať
sadrokartón, ale sám ich takouto prácou nepoveril, lebo nebola objednávka na tieto práce a že schody

si namontoval žalobca 1/ sám, prípadne on poveril zamestnancov žalobcu ich montážou a títo ich aj
namontovali, ale bez jeho poverenia a že do prílohy faktúry, ktorou fakturoval vykonané práce síce
uviedol aj montáž schodov, ale len preto, lebo sa nedohodol so žalobcom 1/ na cene za takúto montáž -
žalobca 1/ neprijal jeho cenovú ponuku a to bol aj dôvod, prečo v kolonke „mzda celkom“ prílohy k faktúre
je uvedená 0, čo údajne preukazuje skutočnosť, že montáž schodov nevykonal, lebo práce uvedené
v popise vykonaných a fakturovaných prác nepožadoval zaplatiť. Takýto postup je z hľadiska bežných

ľudských, ale aj odborných skúseností nelogický a ťažko uveriteľný, najmä ak vo svojej výpovedi potvrdil,
že tým čo schody montovali za takéto práce okrem prác spojených s montážou sadrokartónu aj zaplatil
- považujúc to za prirodzené, keď prácu vykonali.

13.2 Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie tak ako je uvedený v bodoch 1.2.1 až 1.2.12

tohto rozsudku odvolací súd považuje za vyplývajúci z riadne a pre rozhodnutie vo veci dostatočne
vykonaného dokazovania, ako aj z medzi stranami nesporných skutkových okolností.

14. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnenéodvolací

súd uvádza, že žalovaný v odvolaní neoznačil žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené a tak takáto námietka nemohla obstáť. Pre poriadok je potrebné uviesť, že pokiaľ aj
JUDr. T. predložila súdu cenovú ponuku žalovaného išlo o síce o prostriedok procesnej obrany, ktorý
nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak tento nebolo možné v odvolacom konaní
použiť. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného

systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku
alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je
obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky
použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených

podmienok a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej
diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie
novôt, § 366 C.s.p. pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad

prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až
h) C.s.p., právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia
týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k
odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany ktoré
uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad

úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj
opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti. V prejednávanej veci žalovaný ani netvrdil
ani nepreukázal, že predmetný listinný dôkaz nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny
použiť a tak na takýto dôkaz predložený v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

15. Nakoľko žalovaný v odvolaní inými ako vyššie uvedenými nedôvodnými námietkami odvolanie
neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrobku I., II., III., IV., V., VI., IX. a vo
výroku I. dopĺňacieho rozsudku ako vecne správny postupom podľa 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keďže
súd prvej inštancie rozhodol správne aj o poplatkovej povinnosti žalovaného, ako aj o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním znaleckého dokazovania.

16.1 Pri rozhodovaní o trovách konania súd dospel k záveru, že žalovaný mal v konaní úspech vo výške
74,52% a preto mu vznikol nárok voči žalobcom na náhradu trov konania v takomto rozsahu. S takýmtozáverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a odvolacie námietky sporových strán voči
rozhodnutiu o trovách konania považuje za dôvodné.

16.2 Žalobca 1/ si v konaní uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho
posudku vo výške 10 eur, nárok na náhradu škody vo výške 173,20 eur s príslušenstvom a tieto
nároky mu boli v plnom rozsahu priznané. Žalobcovi 1/ tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania o
zaplatenie sumy 183,20 eur (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Ďalej si uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti vo výške 594,91 eur s príslušenstvom, pričom počas konania žalobu v

rozsahu 172,33 eur vzal späť. Predmetom konania potom zostal nárok žalobcu 1/ voči žalovanému na
zaplatenie sumy 422,58 eur s príslušenstvom, ktorý mu bol priznaný v plnom rozsahu s tým, že konanie
o zaplatenie sumy 172,33 eur bolo pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavené. V časti zastaveného
konania vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi 1/, ktorý späťvzatím žaloby
zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Žalovaný však voči rozhodnutiu o zastavení konania v
časti o zaplatenie 172,33 eur podal odvolanie, ktoré bolo odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou

čo je potrebné vyhodnotiť ako neúspech žalovaného v tejto časti odvolania a tak v takom istom rozsahu
vznikol nárok na náhradu trov konania aj žalobcovi 1/ voči žalovanému. Zohľadniac uvedené možno
uzavrieť, že žalobcovi 1/ v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil
nárok na náhradu za bolesť v sume 786 eur s príslušenstvom, ktorý nárok mu bol v plnom rozsahu

priznaný a preto mu vznikol plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (§ 255 ods. 1 C.s.p.).

16.3 Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom 1/ a
žalovaným postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil postupom podľa § 396, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
C.s.p. a žalobcovi 1/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 10 eur

ako náhrady nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku o zaplatenie sumy 173,20 eur s
príslušenstvom z titulu náhrady škody, o zaplatenie sumy 422,58 eur s príslušenstvom z titulu náhrady
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a o zaplatenie z sumy 786 eur s príslušenstvom
z titulu náhrady za bolesť v plnom rozsahu s tým, že v časti zastaveného konania o zaplatenie sumy
172,33 eur žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

16.4 Žalobkyňa 2/ si v konaní uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s vypracovaním
lekárskeho posudku vo výške 10 eur a tento nárok jej bol v plnom rozsahu priznaný. Žalobkyni 2/ tak
vznikol nárok na plnú náhradu trov konania o zaplatenie sumy 10 eur (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Ďalej si
uplatnila nárok na náhradu za bolesť v sume 550,20 eur s príslušenstvom, ktorý nárok jej bol v plnom

rozsahu priznaný a preto jej v súvislosti s uplatnením tohto nároku vznikol plný nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Napokon si žalobkyňa 2/ uplatnila voči žalovanému aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, pričom počas konania žalobu o tomto nároku v
celom rozsahu vzala späť. Konanie o zaplatenie sumy 5.000 eur bolo pre späťvzatie žaloby žalobkyňou
2/ zastavené. V časti zastaveného konania vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému voči

žalobkyni 2/, ktorá späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Žalovaný
však voči rozhodnutiu o zastavení konania v časti o zaplatenie 5.000 eur podal odvolanie, ktoré bolo
odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou, čo je potrebné vyhodnotiť ako neúspech žalovaného v
tejto časti odvolania a tak v takom istom rozsahu vznikol nárok na náhradu trov konania aj žalobkyni
2/ voči žalovanému. Zohľadniac uvedené možno uzavrieť, že v konaní o zaplatenie 5.000 eur vznikol

obom stranám vzájomný nárok na náhradu trov konania v tom istom rozsahu a tak po započítaní týchto
vzájomných nárokov žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu zastaveného konania. Preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným postupom
podľa§388C.s.p. zmenilapostupompodľa§396,§255ods.1a§256ods.1C.s.p. žalobkyni 2/priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 10 eur z titulu náhrady nákladov

spojených s vypracovaním lekárskeho posudku a o zaplatenie z sumy 550,20 eur s príslušenstvom z
titulu náhrady za bolesť v plnom rozsahu s tým, že v časti zastaveného konania o zaplatenie sumy 5.000
eur žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).