Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117219847
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117219847.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláž a členov senátu

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloleté deti H., N. nar. XX.
XX. XXXX a F. nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny M. M., deti matky X.. L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., H. XX, právne
zastúpenej Z. & Z. L. Z. so sídlom v M., X. XF a otca X.. F. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. M.,
M. R. XX, právne zastúpeného H. H. Q., V. so sídlom v M. M., Z. XX A, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 32P/149/2017-1254 zo dňa 30. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd maloleté deti H., N. nar. XX. XX. XXXX a F. nar. XX. XX. XXXX
zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že striedavá osobná starostlivosť sa bude
realizovať v týždennom intervale s tým, že od nedele od 18:00 hod. párneho týždňa v roku do nedele
18:00 hod. nepárneho týždňa v roku osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať matka a od
nedele od 18:00 hod. nepárneho týždňa v roku do nedele do 18:00 hod. párneho týždňa v roku osobnú

starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať otec (výrok I.), zároveň súd rozhodol o tom, že obaja
rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.),
upravil styk rodičov s maloletými deťmi (výrok III. až IX.) a o tom, že rozsudok je vo výrokoch o striedavej
osobnej starostlivosti o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku v bežných veciach a o styku
(výroky I. až IX.) predbežne vykonateľný jeho doručením. Okresný súd taktiež rozhodol o povinnosti otca
prispievať na výživu maloletého N. H. výživným v sume 70,- € mesačne a maloletú F. H. v sume 50,- €
mesačne (výrok XI.), priznal znalcovi X.. D. S. znalečné v sume 521,04 € (výrok XII.), upravil učtáreň

okresného súdu, aby štátu zaplatil trovy spočívajúce zo zaplatenej časti znalečného v sume 271,04 €
zo zálohy zloženej na znalecké dokazovanie vedenej pod položkou denníka U. v sume 125,- € a pod
položkou denníka U. v sume 125,- € v súdom určenej lehote (výrok XIII.), rodičom maloletých detí uložil
povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume po 10.052,- € v súdom určenej lehote (výrok XIV.
a XV.) a rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok XVI.).

2. Okresný súd tak rozhodol o návrhu otca maloletých detí doručeným súdu 07. 07. 2017, ktorým sa

domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, upravenia styku matky s maloletými
deťmi a uloženia matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným. Vykonaným
dokazovaním okresný súd zistil, že medzi rodičmi maloletých detí nebola sporná dôvodnosť podaného
návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ani splnenie podmienkypre takúto úpravu v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keďže rodičia od roku XXXX nežijú v
spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí a obnovenie ich spolužitia nie
je možné vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí si založil novú rodinu. Z množstva vyjadrení a

listinných dôkazov pripojených v spise okresný súd zistil, že otec sa od začatia konania snažil spochybniť
starostlivosť matky o maloleté deti s poukazom na jej život, bytové pomery, nezodpovedný prístup a
najmä alternatívny spôsob života. Procesnou obranou matky v konaní bolo vyvracanie a popieranie
tvrdení otca. To malo za následok vydanie niekoľkých neodkladných opatrení, nariadenie znaleckého
dokazovania, podania množstva podaní účastníkov konania. Vo veci bolo nariadené neodkladné

opatrenie č. k. 32P/149/2017-186 zo dňa 09. 07. 2018, ktorým súd dočasne zveril maloleté deti do
starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými deťmi. Ďalším neodkladným opatrením bol upravený
letný styk matky s maloletými deťmi v roku 2019 a posledným neodkladným opatrením súd zveril
maloleté deti od 23. 03. 2020 do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (poznámka odvolacieho súdu
- uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/149/2017-980 zo dňa 23. 03. 2020), ktorá sa
vykonávala do zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 13. 05. 2020 (poznámka odvolacieho

súdu - č. k. 11CoP/13/2020-1075 zo dňa 13. mája 2020, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu
vo výrokoch o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o styku
matky s maloletými deťmi a o povinnosti rodičov odovzdávať si maloleté deti osobnej starostlivosti
druhého rodiča zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol). Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, ktoré vyžadujú potrebu len osvedčiť rozhodujúce skutočnosti,

nie ich hodnoverne preukázať, zameral súd svoje skúmanie v prvom rade k otázke a procesnému
útoku otca o nespôsobilosti výchovného prostredia matky. Vykonaným dokazovaním mal súd bezpečne
preukázané, že tvrdenia otca (osvedčené v prvom neodkladnom opatrení) sa nepreukázali a výchovné
prostredie matky je pre maloleté deti vyhovujúce a zodpovedá záujmu maloletých detí. Nebolo
preukázané, že spôsob života matky by bol v rozpore so záujmom maloletých detí. Je pravdou, že

spôsob života matky a jej výchovný prístup nezodpovedá požiadavkám otca a jeho predstavám, matka je
podľa názoru okresného súdu viac emočne ladená, prejavuje svoje pocity a náklonnosť k deťom, pracuje
na zlepšovaní ich zručností rôznymi voľnočasovými aktivitami, ako je hra na klavíri, spoločné varenie,
pečenie, trávenie času v prírode, na koňoch, poskytovanie maloletému N. možnosť hrať sa na počítači v
rovnakomrozsahu1hodinydenneakouotca(uotcajetorozdelenénadvepolhodinypočasdňa).Matka

síce nepristupuje k riešeniu situácii pragmaticky, skôr emočne, avšak to vo vzťahu k pragmatickému
prístupu otca nie je negatívom pre maloleté deti. Maloleté deti sa pred opatrovníkom pri posledných
dvoch pohovoroch vyjadrili, že sa na matku tešia, majú ju radi, radi s ňou trávia čas, maloletá sa s ňou
učí, maloletý N. sa učí sám a v prípade potreby vyhľadá otca alebo jeho manželku. Matka s maloletými
deťmi trávi športové aktivity, pričom súd stotožnil so stanoviskom matky, že tá skutočnosť, že má

certifikát oprávňujúci ju vykonávať činnosť pre združenie O. N. G., nemôže automaticky diskvalifikovať
jej rodičovskú spôsobilosť. Otec pritom v konaní nepredložil žiadny priamy dôkaz o tom, že by účasť
maloletých detí na daných aktivitách s prítomnosťou matky negatívne ovplyvnil maloleté deti. Toto
nebolo zistené ani znalcom v znaleckom posudku (poznámka odvolacieho súdu, znalecký posudok X..
D. S. č. XX/XXXX zo dňa 12. 07. 2018). Matka síce menila počas konania bydlisko aj viackrát, avšak

opatrovník, ktorý vykonával opakovane v danej domácnosti sociálne šetrenia, nezistil bytové nedostatky,
ktoré by mali vplyv na priaznivý fyzický a psychický vývoj maloletých detí. V konaní nebolo preukázané
ani nepodávanie predpísanej liečby maloletým deťom zo strany matky. Okresný súd posudzoval v
dôvodoch rozhodnutia otcom vytýkané nedostatky matky pri výchove maloletých detí (body 21 až 30
dôvodov rozsudku). Aj keď otec maloletých detí vylučoval striedavú osobnú starostlivosť, okresný súd

o nej rozhodoval vzhľadom na alternatívny petit vznesený v konaní matkou maloletých detí a skúmal,
či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletých detí. Zo správ opatrovníka a posledných
pohovorov s maloletými deťmi za účasti psychológa súd zistil, že k matke maloletých detí prežívajú silné
emočné väzby a vnútornú potrebu byť s matkou viac, viac času s ňou tráviť a zažívať rôzne životné
situácie. Pri pohovore dňa 12. 03. 2020 uviedli, že by chceli byť s matkou o jeden deň viac, maloletá by

možnochcela,abytobolotak,akopredtým,tedavoformestriedavejosobnejstarostlivosti.Zposledného
pohovoru zo dňa 12. 04. 2020 vyplynulo, že matku majú maloletí radi, radi s ňou trávia čas, majú s ňou
vždy vymyslený program. Obe deti zhodne uviedli, že by s matkou chceli byť o dva dni dlhšie, u tatíka
im je dobre. Z obsahu spisu pre súd vyplynulo, že matka pozná potreby detí, ich záujmy, vytvára im
podnetný program. Vplyv matky na maloletého sa pretavil až do takej miery, že maloletý začal vnímať

potrebu svojej realizácie umeleckým smerom. Maloletá navštevuje hodiny klavíra, absolvovala týždenné
kurzy jazdy na koni. Otec začal rešpektovať záujmy maloletých detí, ktoré v nich podľa názoru okresného
súdu podnietila práve matka. U otca majú maloleté deti rovnako vytvorené prostredie, kde sa hrajú, učia,
chodia na výlety, chodia na chatu po pradedovi, majú tam súrodencov zo strany rodiny otca. Poskytnutierovnocennej starostlivosti vie maloletým deťom poskytnúť výchovný vplyv zo strany oboch rodičov. Otec
vie maloletým deťom v rámci starostlivosti poskytnúť zázemie v podobe reflektovania ich záujmov a
svojím pragmatickým zameraním osobnosti vie obohatiť výchovu maloletých detí po popri emocionálne

založenej výchove zo strany matky. Striedavá osobná starostlivosť tak vie zabezpečiť všestranný rozvoj
osobnosti maloletých detí tak po stránke racionálnej a pragmatickej ako aj po stránke emočnej, a to
práve kombináciou prístupu rodičov k výchove maloletých detí. Striedavá osobná starostlivosť bude pre
maloleté deti viac obohatením ako ujmou a vytvorí rovnocenné väzby detí k obom rodičom.

3. Súd v plnej miere nezohľadnil želanie maloletých detí, aby ostali u otca a boli s matkou len viac
dní. Pri posudzovaní názoru maloletých detí zobral do úvahy, že maloleté deti sú u otca v dočasnej
starostlivosti skoro 3 roky, čo môže mať vplyv na názor maloletých detí. Pre súd bolo rozhodujúce, že
pri pohovoroch vždy vyjadrili prianie byť s matkou viac, ako je tomu doposiaľ. Súd zohľadnil znalecký
posudok X.. D. S., z ktorého vyplynulo, že vo veku maloletých detí sa preferencie môžu meniť situačne
a prevládajú v nich skôr emócie pred citmi a racionalitou. Nie je možné, aby súd postoj maloletého

dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil len na jeho prianí, a nie na starostlivom
a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Taktiež súd poukázal na to, že nemôže vylúčiť striedavú
osobnú starostlivosť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí. V predmetnej
veci na prvý pohľad môže vylučovať striedavú osobnú starostlivosť zlá rodičovská komunikácia, súd
však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičovská komunikácia je odstrániteľná

položka v živote rodičov. Otec o zverenie maloletých detí do starostlivosti matky zásadne neprejavil
záujem o jej zlepšenie, matku opakovane napomínal. Pri odovzdávaní maloletých detí matke, napr. ani
nevyšiel z domu, nepozdravil matku a teda logicky jej ani neposkytol informáciu o maloletých deťoch.
Otec rozhodoval o výbere krúžkov, lekárov, fyzioterapeuta bez vedomia matky, iba jej to dodatočne
oznámil. Nerešpektoval žiadosť matky, aby sa jeho manželka nezapájala do rodičovských združení a

individuálnych konzultácií, a to všetko spôsobovalo medzi rodičmi prehlbovanie negatívnej komunikácie
a vzájomnú animozitu. Súd mal za to, že rodičia maloletých detí by mali za odbornej pomoci prispieť
k zlepšeniu svojej vzájomnej komunikácie, pretože je v záujme maloletých detí, aby rodičia aspoň v
základoch vedeli spolu komunikovať na slušnej úrovni a neprenášali svoj negatívny vzťah na maloleté
deti. Súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 361/2016-63 zo dňa

19. 03. 2020, podľa ktorého podmienkou striedavej osobnej starostlivosti nie sú nevyhnutné iba ideálne
a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ani určitá miera napätia, nezhody a antipatie
medzi rodičmi samé o sebe nepredstavujú prekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti. Zohľadnil aj ďalší nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 46/2013, v zmysle ktorého
nemožno uprednostniť zásadu stability výchovného prostredia (prezentovanú otcom), ak má ustúpiť

vyššiemu cieľu, ktorým je zabezpečenie riadnej výchovy maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že v
priebehu konania otec rozhodoval o výbere lekára (psychológa, fyzioterapeuta) a krúžkov pre maloleté
deti samostatne bez matky, rozhodol súd, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných
veciach sú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ ide o znalecký posudok X.. S., vykonaný v roku XXXX, súd
sa nestotožnil so záverom znalca o nedostatočnej stabilite vhodnosti podmienok pre maloleté deti, keď

za posledné 4 roky štyrikrát matka menila bývanie a prihliadol na to, že k sťahovaniu došlo aj na strane
otca - z nájmu, k rodičom, potom do rodinného domu.

4.Vzhľadomktomu,žerodičiasavkonanívzásadenevedelibezrozhodnutiasúdudohodnúťospôsobe
trávenia Vianoc, Veľkej noci a letných prázdnin s maloletými deťmi, súd rozhodol autoritatívne o styku

rodičov počas všetkých prázdnin v rovnakom pomere.

5. Vzhľadom na nepomer v príjmoch rodičov okresný súd vzhľadom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine
určil otcovi povinnosť prispievať matke na výživu maloletých detí podľa kritérií uvedených v § 75 Zákona
o rodine, t. j. s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného tak, aby maloleté deti mali zachovanú približne rovnakú životnú úroveň. Zohľadnil,
že príjem matky je síce pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti dostatočný, avšak príjem otca
predstavuje skoro jedennásobok príjmu matky. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre maloleté
deti v domácnosti matky teda okresný súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého v
sumu 70,- € mesačne a v sume 50,- € mesačne na maloletú F.. Prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť

otca k ďalším dvom maloletým deťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva otca. O predbežnej
vykonateľnosti rozsudku súd rozhodol podľa § 233 CSP vzhľadom na výnimočnosť prejednávaného
prípadu, jeho zložitosť a rozsah spisu. V časti úpravy styku a striedavej osobnej starostlivosti je
nevyhnutné, aby sa účastníci konania riadili pravidlami nastavenými súdom v týchto otázkach už oddoručenia rozsudku. Pokiaľ bola súdom zistená vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti
a matke bolo po značnú dobu znemožnené podieľať sa starostlivosťou na výchove maloletých detí, je v
záujme maloletých detí, aby sa začal vykonávať od doručenia rozhodnutia rodičom maloletých detí. Súd

zároveň rozhodol aj o priznaní znalečného znalcovi, o spôsobe úhrady tohto znalečného a zároveň o
povinnostiach rodičov zaplatiť štátu náhradu trov konania, o náhrade trov konania rozhodol s poukazom
na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, 2

písm. d), § 62 ods. 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa § 233 CSP, podľa § 40 CMP, podľa článku 3
a článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie otec z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v
napadnutom rozhodnutí v prvom rade hodnotil spôsobilosť matky na starostlivosť o maloleté deti, pričom
mal za to, že výchovné prostredie matky pre deti vyhovujúce a zodpovedá záujmu maloletých detí.
Výhrady otca pritom nesmerovali k tomu, že spôsob života matky nezodpovedá jeho požiadavkám či
predstavám, ako naznačuje súd prvej inštancie, otec akceptuje odlišný životný štýl matky, v konaní

však preukazoval, že táto inklinuje k osobám, hnutiam a myšlienkovým prúdom, ktoré sú objektívne
spôsobilé negatívne poznačiť psychický vývoj maloletých detí. Jedná sa najmä o hnutia O. N. G. a V.,
ktorých myšlienky matka aktívne šírila a aplikovala pri výchove maloletých detí, pričom vystupovala aj
ako lektorka týchto hnutí. Súd sa tieto aktivity matky snažil bagatelizovať tým, že ide o tvrdenia z rokov
2017 až 2018. Uviedol, že produkoval dôkazy svedčiace o tom, že matka sa naďalej venuje sporným

aktivitám a filozofickým prúdom, pričom pôsobí ako asistentka učiteľa psychosofie B. N.. Toto hnutie
je pritom rovnako ako hnutie O. N. G. odborníkmi v oblasti siekt považované za sporné, a nie je v
súlade s vedou a výskumom. Matka sa naďalej aktívne pohybuje v prostredí vyššie uvedených hnutí,
nosí tričká podporujúce tieto hnutia, naďalej je vedená ako lektorka programu V. a venuje sa spornej
metóde psychofonetiky. Matka pri bežných dialógoch s deťmi používa ezoterický slovník vyplývajúci z

jej svetonázorov. Tvrdil tiež, že nebezpečnosť osôb z prostredia ZŠ D. (neskôr ZŠ U. R.), s ktorými
bola matka v intenzívnom kontakte, potvrdzujú aj medializované správy o týchto osobách. Na základe
údajovzistenýchpriinšpekciivykonanejnaškoleU.R.bolanáslednetátoškolarozhodnutímpríslušných
orgánov zrušená. Len zo skutočnosti, že voči matke nebolo pre jej aktivity vedené trestné stíhanie,
nemožno vyvodiť, že tieto sú z hľadiska možného ohrozenia vývoja maloletých detí neškodné. Maloletá

F. od februára 2018 navštevuje psychologičku, pričom dôvodom absolvovania psychologickej terapie je
práve spracovanie traumatických zážitkov, ktorým bola maloletá vystavená v prostredí bývalej ZŠ D..
Význam jednotlivých dôkazov sa súd snažil zľahčovať. Súd sa uspokojil z prehlásením matky o tom,
že sa vyššie uvedeným aktivitám už nevenuje a že toto nebolo zistené ani v znaleckom posudku, hoci
znalec X.. D. S. v psychologickom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v odpovedi na otázku

č. 10 uviedol, že smerovanie matky k nekonvenčným (alternatívnym) formám životného štýlu považuje
u matky za rizikové pre deti, pretože ani ona sama ich nemá osobnostne zvládnuté. Vychádzajúc
zo znaleckého posudku možno konštatovať, že matka v osobe jej „zamestnávateľa“ B. N. vyhľadáva
„vedenie dominantných osôb, ktoré často nekriticky nasleduje“, resp. „... koná a rozhoduje sa skôr pod
vplyvom svojich pocitov alebo presvedčení iných osôb“ (str. 26 znaleckého posudku). Matka bola napr.

v lete 2020 s deťmi na dovolenke v M. u O. F., ktorá sa prezentuje ako „liečiteľka svetla“, ktorá bola v
auguste XXXX na „cvičení“ u L. Z., u ktorého si matka urobila kurz O. N. G.. Matka je tiež stále v kontakte
sX.F.,ktorásaprezentujeakoterapeutkavtémachliečeniasexualityavzťahovamatkatedaopakovane
tvrdila nepravdu o tom, že po žiadosti otca prestala na tieto akcie deti vodiť. Všetky tieto skutočnosti
potvrdzujú pretrvávajúcu inklináciu matky k horeuvedeným kontroverzným a pre zdravý vývoj maloletých

detí zjavne nevhodným filozofiám a hnutiam. Nie je tiež pravdou konštatovanie súdu, že matka po
rozchode súhlasila s očkovaním detí a ponechala dôveru v tejto otázke na otca. V skutočnosti má
matka k očkovaniu naďalej odmietavý postoj. Matka nespolupracuje pri dodržiavaní epidemiologických
odporučení v súvislosti s epidémiou COVID-19. Ďalej otec maloletých detí namietal, že okresný súd
selektívne prezentoval prístup matky k zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti o maloleté deti. X..

M. bola ako pediatrička maloletých detí vybraná matkou, ktorú matka preferovala práve z dôvodu jej
príklonu k alternatívnym liečebným metódam (čínska medicína), k možnosti odkladu povinných očkovaní
a pod. X.. M. navštevovali aj p. W. a Z. a ich deti, či viacerí členovia komunity, v ktorej sa pohybovala
matka, čo u nej zavážilo pri výbere tejto pediatričky. X.. M. toleruje názory matky, čomu prispôsobujeaj liečebné postupy. Súd bagatelizuje zlyhanie matky pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o
maloleté deti, pričom podľa tvrdenia súdu šlo o jeden ojedinelý prípad, kedy matka zabudla maloletému
podať predpísanú tabletku. V danom prípade však zo strany matky nešlo o neúmyselné opomenutie,

ale o cielené prerušenie a nešlo o jediný obdobný prípad, ale podobným spôsobom deťom prestala
podávať predpísané lieky a takto matka postupovala aj v minulosti. Nepravdivé je tvrdenie súdu o
tom, že otec tiež preferoval v spolužití s matkou alternatívne spôsoby života, namietal, že hygienické
podmienky v domácnosti matky v V. v auguste 2017 neboli vôbec preverené. Ďalej tvrdil, že v rozpore
s tvrdeniami súdu otec opakovane poukazoval na rozdiely vo výchovnom prostredí otca a matky, ktoré

spočívajú predovšetkým v celkovom rozdielnom filozofickom prístupe k výchove maloletých detí, čo
možno prezentovať napr. aj kúpou tarotových kariet matkou, čo súd opäť zľahčil tvrdením, že sa jedná
o detské karty kúpené v Panta Rhei. Matka pritom tieto karty maloletej nekúpila len ako hračku, ale s
ich pomocou sa ju snaží „zasväcovať“ do svojej filozofie, a to spôsobom, ktorý je zjavne neprimeraný
pre 7-ročné dievča, ktoré nedokáže chápať pojmy ako „karma“, „druhý život“ a pod. Tvrdil, že deti,
predovšetkým maloletá F., po návrate od matky nemajú vypracované domáce úlohy, poukázal na časté

striedanie partnerov zo strany matky, ktorá nevytvára pre maloleté deti stabilné rodinné prostredie.
Matka partnerské vzťahy intenzívne prežíva, rozpráva o nich deťom, za posledných 6 rokov mala 5
partnerov. Posledný matkin partner W. C. je absolvent výcviku u B. N. (focus na mužskú sexualitu,
nevhodné výchovné metódy, nevyžiadané dotyky, nevhodné užívanie násilia, a pod., čo má na deti
nepriaznivý vplyv). Súd časté striedanie partnerov vôbec nevyhodnotil ako skutočnosť, ktorá by mala

mať vplyv na maloleté deti, resp. na posúdenie rodičovskej spôsobilosti matky. Tvrdil ďalej, že matka na
manželku otca neustále verbálne útočí, v minulosti dokonca došlo aj k fyzickému útoku na jeho manželku
(zdokumentovaný incident pri odovzdávaní detí zo dňa 27. 01. 2019). Otec v súlade s požiadavkou súdu
zabezpečuje, že sa primárne na školských akciách zúčastňuje osobne a pokiaľ ho na niektorých akciách
sprevádza aj jeho manželka, nevidí v tom žiadny zásah do práv matky. Poukázal na to, že maloletá F. má

dlhodobé problém s defekáciou a pomočovaním, čo spôsobovalo aj zdravotné komplikácie a nie je teda
bez významu neschopnosť matky, obzvlášť v tomto prípade, keď nie je schopná dohliadať na základné
potreby dieťaťa. Otec sa po celý čas prioritne snažil, aby mu matka poskytla aspoň základné garancie
spoločnej výchovy, t. j. že deti nebudú vychovávané v úplne rozličných prostrediach a na základe
rozličných hodnôt, na čo však matka nebola ochotná pristúpiť. Súd zľahčuje, až opomína dlhodobé

správanie sa matky, ktorá nevykonáva s deťmi cviky, neučí sa, netrénuje zručnosti, hoci má vedomosť o
týchto úlohách. Matka tak zanedbáva plnenie základných rodičovských povinností. Poukázal na prípad z
minulosti, kedy bol otec zo strany stomatológa kontaktovaný, lebo matka s deťmi neprišla na dohodnutý
termín a na správu klinickej psychologičky X.. V. zo dňa 10. 02. 2020, z ktorej vyplýva, že k zníženiu
úrovne intrapsychickej tenzie a k ústupu neurotickej symptomatológie v zmysle zlepšení nočného a

denného pocikávania a tiež k ústupu špinenia (u maloletej F. - poznámka odvolacieho súdu) došlo
takmer okamžite práve po úprave výchovného režimu, kedy boli deti zverené do osobnej starostlivosti
otca. Zo správy psychologičky teda možno vyvodiť záver, že problémy maloletej mali priamy súvis so
striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá u maloletej vyvolávala zvýšenú intrapsychickú tenziu. Podľa
jeho názoru nie je tiež zrejmé, z čoho súd vyvodzuje záver, že maloletá si želala, aby došlo k nastaveniu

pôvodnej striedavej osobnej starostlivosti. Z poslednej správy zo sociálneho zisťovania zo dňa 16. 04.
2021 jednoznačne vyplýva, že maloletá sa vyjadrila, že chce byť s maminou o dva dni dlhšie. Ak teda
chce tráviť o niečo viac času s matkou, neznamená to, že si dieťa želá návrat k režimu striedavej osobnej
starostlivosti. Maloletý N. takúto formu úpravy styku vyslovene odmietol. Od aktuálneho realizovania
striedavej osobnej starostlivosti, t. j. od 09. 05. 2021, došlo k zhoršeniu stavu F., ktorá sa začala denne

pomočovať a v noci je pri riešení situácie absolútne nekooperatívna.

8. Pokiaľ ide o bytové podmienky matky, otec detí uviedol, že tieto nespochybňuje, ale skôr spochybňuje
ich nestabilitu, keď matka v súčasnosti uvádza, že aj aktuálne jej bývanie je len dočasné. Podľa
jeho názoru rozdielne výchovné prostredie a prístupy oboch rodičov a predovšetkým nestabilita a

rizikovosť výchovného prostredia matky prakticky vylučujú nariadenie striedavej osobnej starostlivosti.
Rozhodnutie súdu je v rozpore so závermi znaleckého posudku, s odporúčaním opatrovníka, ako aj
ostatných inštitúcií, ktoré posudzovali, či vyšetrovali maloleté deti a dokonca aj v rozpore s prejaveným
názorom maloletých detí. Tendenčný prístup súdu sa prejavil aj v otázke úpravy styku, keď tento súd
upravil nad rámec toho, čo požadovala matka. Nad rámec len návrhu matky súd rozhodol aj o povinnosti

otca platiť na maloleté deti výživné, vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel k výške určeného výživného,
pričom za nepochopiteľný považuje otec aj výrok X. rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o predbežnej
vykonateľnosti rozsudku. Súd pri svojom rozhodnutí prioritne nesledoval záujmy maloletých detí, ale
záujmy matky, čomu prispôsobil aj rozsah vykonaného dokazovania, resp. spôsob, akým vykonanédôkazy vyhodnotil. Vo vzťahu k osobe otca badať zo strany súdu prehnane kritický prístup, keď z celého
rozhodnutia je zreteľný jednoznačný príklon súdu k tvrdeniam matky, ktoré súd nekriticky preberal,
účelovo ignoroval alebo zľahčoval dôkazy, ktoré spochybňovali rodičovské kompetencie matky, resp.

vhodnosť súdom zvoleného modelu striedavej osobnej starostlivosti.

9. Otec maloletých detí navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, maloleté deti zveriť do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach, matke uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške 50,- € mesačne

a na výživu maloletého N. vo výške 70,- € mesačne. Navrhol upraviť styk matky s maloletými deťmi
každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 17:00 do nedele do 18:00 hodiny a styk matky s
deťmi počas vianočných prázdnin a počas veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin tak, ako je
to uvedené v návrhu petitu rozhodnutia v odvolaní.

10. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí, ktorá uviedla, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozsudok považuje za zákonný, spravodlivý a
sledujúci najlepší záujem maloletých detí, považuje rozsudok za dostatočne a logicky odôvodnený. Otec
v priebehu celého konania je až obsedantne posadnutý obviňovaním, šikanovaním a prenasledovaním
matky, nevie prekonať vlastné antipatie voči matke. Otec neváha na „preukázanie“ svojich strachov, fóbií
a antipatie voči matke, z ktorých sa nedokázal dostať ani po 4 rokoch, doslova preliezať facebookové

profily rôznych ľudí, ktorých spája s matkou, alebo skryto fotiť matku na ulici. Neváha argumentovať
jednak už mnohokrát spomínanými a zo strany matky a prvostupňového súdu vyvrátenými fabuláciami
z rokov 2017, či 2018, či fotkami matky na ulici, pričom z predloženej fotky je zrejmé iba to, že ju otec
vyhotovil tajne bez vedomia matky. Maloleté deti sú dlhodobo vystavené poškodzujúcemu nenávistnému
postoju otca voči matke, vedia, že otec zbiera dôkazy proti matke, pretože to v jeho domácnosti zachytili,

prežívajú extrémne pocity viny, keď napr. chvíľu meškajú s matkou pri odovzdávaní, alebo pri zabudnutí
nejakej veci, dávajú si pozor na to, čo povedia, alebo nepovedia, aby pred matkou nepovedali niečo,
čo by sa otcovi nepáčilo. Jednoznačne počas celého trvania súdneho konania matku vytesňoval zo
starostlivosti o maloleté deti. Uviedla tiež, že ona sa nehlási k hnutiu O. N. G., nezúčastňuje sa žiadnych
kurzov, školení, ani života tohto hnutia už niekoľko rokov. Maloletá sa počas týždenných pobytov u

matky nepomočuje viac, ako tomu bolo aj v predchádzajúcom období, teda do mája 2021, ponechala na
zváženie, či poskytovaná psychoterapia zo strany psychologičky, ktorú vybral otec bez vedomia matky,
jevhodnáajnaniečoiné,akonapísanietendenčnýchsprávnažiadosťotca.Tvrdila,žejeplnespôsobilá
navýchovumaloletýchdetíformoustriedavejosobnejstarostlivosti,vjejvýchovenebolizistenézostrany
kolízneho opatrovníka, ani prvostupňového súdu akékoľvek nedostatky, o výchovu jej detí má záujem

a rovnako aj maloleté deti chcú byť s matkou, majú k nej vytvorené citové väzby. Súdna úprava je v
najlepšom záujme maloletých detí a garantuje im plnú realizáciu ich práv. Nelogickosť a neuveriteľnosť
otcovho odvolania vrcholí v navrhovanom petite rozhodnutia, kde navrhuje, že matka, ktorú v odvolaní
vykreslil ako neschopnú a nebezpečnú pre maloleté deti, navrhuje zveriť do jeho osobnej starostlivosti,
ale styk navrhuje upraviť od stredy do nedele v bežnom týždni. Rozsudok okresného súdu navrhla

potvrdiť.

11. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že matka vo svojom
vyjadrení nereaguje vecne na žiadny z argumentov uvádzaných otcom v odvolaní a snaží sa odviesť
pozornosť od merita veci. Matka v konaní neprodukuje žiadne dôkazy, klame, zavádza súd a osobu otca

sa snaží vykresliť v očiach súdu v negatívnom svetle. Je to práve ona, ktorá sa nedokázala zmieriť so
situáciou, v ktorej sa nachádza. Poukázal na benevolentný a nezodpovedný prístup matky aj vo vzťahu
k príprave detí na vyučovanie a k riadnemu dodržiavaniu školskej dochádzky. Lepší zdravotný stav detí
po ich zverení do osobnej starostlivosti otca skonštatovala aj pediatrička, matka naproti tomu nedbanlivo
pristupuje k ochrane zdravia maloletých, napr. kedy matka ani ochranu, ani očkovanie proti kliešťovej

encefalitíde nepovažuje za potrebné. Otcovi tiež nie je zrejmé, prečo má matka potrebu spochybňovať
prebiehajúce terapie maloletej, ktoré sú nevyhnutné pre jej zdravý psychický vývoj a ktoré zlepšili jej
psychický stav. Matka sa nesnaží žiadnym preukázateľným spôsobom vyvrátiť tvrdenia, že sa naďalej
stretáva s osobami, ktoré zjavne inklinujú k sporným filozofickým smerom. Naďalej zľahčuje situáciu v
tejto otázke. Matku maloletých detí neprenasleduje a nefotí tak, ako to matka interpretuje, podľa jeho

názoru nie je splnená ani základná podmienka na striedanie osobnej starostlivosti o maloletých, a to
aspoň bazálna úroveň komunikácie rodičov. Trval na zmene rozsudku okresného súdu tak, ako je to
uvedené v jeho odvolaní.12. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny ako kolízny
opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil odvolaciemu súdu potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu. Podľa jeho názoru súd prvej

inštancie rozhodol vecne správne s ohľadom na požadovanú úroveň starostlivosti o maloleté deti,
ochranu duševného, telesného a citového vývinu detí, vyhovujúce výchovné prostredie u oboch
rodičov maloletých detí, ktoré sú od mája 2021 vychovávané v rôznom rodinnom prostredí a vo
výchove maloletých detí sa budú prejavovať odlišné názory rodičov. Zákon nestanovuje za podmienku
zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti bezproblémovú komunikáciu rodičov, ku

dňu vyhotovenia vyjadrenia kolízny opatrovník nezaznamenal žiadne problémy rodičov alebo výhrady
maloletých detí pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Prvostupňový súd zohľadnil
vyjadrenie maloletých detí, ktoré sa viackrát vyjadrili na úrade, že matku majú radi, chcú s ňou stráviť
viac času, radi sa s matkou učia a trávia aktívne voľný čas. Súd rozhodol v najlepšom záujme maloletých
detí a rešpektoval právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

13. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil

aj správne právne závery. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami
účastníkov konania prednesenými na súde prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazuje na to, že
tvrdenia účastníkov konania sú v podstate totožné aj v odvolacom konaní. V hodnotení skutkových
zistení súdu prvej inštancie neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný
súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd sa vysporiadal s

každou jednotlivou námietkou otca maloletých detí, na ktoré poukazoval v konaní, pričom súd prvej
inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti zverenia
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú

pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Otec maloletých detí v odvolaní
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené
a vyhodnotené prvostupňovým súdom, prípadne ktoré by boli schopné vyvrátiť závery okresného súdu
uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci a ani že by z neho vyvodil nesprávne právne závery, tak

ako to namietal otec maloletých detí. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantnézákonuzodpovedajúcesúdnekonanie.Zprávanaspravodlivýsúdnyprocesalepreprocesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Na potvrdenie tohto názoru existujú viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03,akoajrozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/124/2019.Odôvodnenierozhodnutiasúdu

prvej inštancie stručne a jasne objasnilo skutkový aj právny základ rozhodnutia a stačí na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Aj pokiaľ
ideootcommaloletýchdetítvrdenénesprávneprávneposúdenieveci,odvolacísúduvádza,žezobsahu
spisu nezistil omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, nezistil, že by súd použil nesprávnyprávny predpis, alebo že by súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, a
nezistil ani, že by súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery,
a to aj pokiaľ ide o výrok X., v ktorom okresný súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku,

pričom odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode
47. dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Aj keď matka maloletých detí vo
veci nepodala návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, okresný súd riadne odôvodnil,
prečo má prednosť v súdenej veci spravodlivosť rozhodnutia pred prísnym formalistickým výkladom ust.
§ 233 CSP, nehovoriac už o tom, že v súdenej veci išlo o nesporové konanie, v ktorom podľa ust. § 40

zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu a v zmysle § 44 ktorého
rozsudok rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

17. Vzhľadom k tomu, že rozsudok okresného súdu bol potvrdený vo výroku o zverení maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti a o oprávnení oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať

ich majetok v bežných veciach, odvolací súd skúmal dôvodnosť a správnosť úpravy styku rodičov
s maloletými deťmi, pričom zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o úprave styku rodičov s deťmi
prihliadol na najlepšie záujmy maloletých detí a správne upravil styk oboch rodičov počas vianočných a
veľkonočných sviatkov, ako aj počas letných prázdnin rovnomerne tak, aby ani jeden z rodičov pri úprave
styku nebol na úkor toho druhého z rodičov ukrátený. Odvolací súd sa stotožňuje dôvodmi rozsudku

okresného súdu aj vo výrokoch o úprave styku rodičov s maloletými deťmi (výrok III. až výrok IX.) v
celom rozsahu.

18. Okresný súd taktiež riadne a dostatočne odôvodnil aj výrok rozsudku o povinnosti otca prispievať
na výživu maloletých detí otcom maloletých detí a aj v tomto výroku sa odvolací súd s rozsudkom

okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje. Uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov by bolo vlastne
len opakovaním dôvodov uvedených okresným súdom.

19.Ďalšievýrokyrozsudkuokresnéhosúdusúvýrokyzávisléodrozhodnutiavovecisamej,ktorénavyše
otec maloletých detí odvolaním ani nenapadol, avšak vzhľadom na ich závislosť od rozhodnutia vo

veci samej odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny aj v týchto výrokoch (výroky XII. až XVI.
rozsudku).

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako súd prvej inštancie podľa ust. §
52 CMP, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).