Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202281
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1718202281.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: AMADEUS SK, s. r. o., SNP 123,
Trenčianske Teplice, IČO: 46 843 451, proti žalovaným: 1/ F. T., nar. XX.X.XXXX, N. X, B. X., 2/ Z. Š., N..
XX.X.XXXX, W. XX, B. X., 3/ V. Š., N.. XX.X.XXXX, W. XX, B. X., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení advokátom
Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a

iné, a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/33/2018-46, zo dňa 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 2.11.2018. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.11.2018 domáhal

určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené žalobcovi 8.10.2018 je neplatné a že kúpna
zmluva uzatvorená 19.8.2015 je naďalej platná; žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., ktorým by súd zakázal žalovaným 1/ - 3/ akokoľvek nakladať
(t. j. zaťažiť, scudziť) s nasledovnými nehnuteľnosťami, pozemkami v katastrálnom území Slovenský
Grob, evidovanými Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor: zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/X - trvalý trávny porast o výmere 974 m2, parc. č. XXX/XX - orná

pôda o výmere 6.806 m2, parc. č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 398 m2; zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1.876 m2, parc. č. XXX/XX -
vodná plocha, o výmere 110 m2; zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“, parc.
č. XXX/X - trvalý trávny porast, o výmere 147 m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda, o výmere 532 m2,
parc. č. XXX/XX - vodná plocha, o výmere 34 m2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných 1/ - 3/ a to až do
právoplatného skončenia sporu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

2. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal na skutkovom základe, že 19.8.2015
uzatvoril v postavení kupujúceho kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovanej 1/ a so žalovanými
2/ a 3/ v postavení predávajúcich, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv žalovaných k
pozemkom; po uzavretí kúpnej zmluvy došlo so súhlasom žalovaných 1/ - 3/ k preparcelovaniu
predmetných pozemkov; zápis pozemkov v katastri nehnuteľností bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

nasledovný: zápis na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere 6.632 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1.662 m2; zápis na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1.876 m2, parc. č. XXX/XX -
vodné plochy o výmere 110 m2; a zápis na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“, parc. č.
XXX/X - orná pôda, o výmere 618 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 169 m2. Žalobca
uviedol, že prevod pozemkov bol podľa kúpnej zmluvy bol viazaný na odkladaciu podmienku a to tak, že

žalobca ako kupujúci vybaví na pozemky všetky potrebné dokumenty (od územnoplánovacej informácie
po právoplatné stavebné povolenie), pričom tieto konania sa začali po podpise kúpnej zmluvy. ObecSlovenský Grob pôvodne vydala súhlas k predloženej štúdii, podnikateľskému zámeru a projektovej
dokumentácii, ktorá je v súlade s územným plánom, pričom zároveň vyjadrila súhlas s výstavbou
podľa priloženej projektovej dokumentácie; následne 27.10.2017 vydala obec vo vzťahu k projekčnému

zámeru protichodné stanovisko, avšak žalobca komunikuje s obcou za účelom presadenia pôvodného
zámeru. Žalovaní 1/ - 3/ 8.10.2018 v súlade s § 497 Občianskeho zákonníka odstúpili od kúpnej zmluvy
po tom, ako žalobca na základe výzvy žalovaných 1/ - 3/ na splnenie povinnosti v zmysle čl. III. ods. 1
kúpnej zmluvy, nezložil do notárskej úschovy dohodnutú kúpnu cenu ani v dodatočnej lehote na plnenie,
ktorú mu žalovaní poskytli. Žalobca mal za to, že nie sú naplnené všetky podmienky na zloženie kúpnej

ceny, čo písomne oznámil žalovaným 1/ - 3/, nakoľko doposiaľ nie je vydané stavebné povolenie k
pozemkom; poukázal taktiež na nevyhnutnosť podpísania dodatku ku kúpnej zmluve, prípadne novácie
zmluvy a to v súvislosti so zmenou parcelných čísiel pozemkov, v dôsledku čoho sa pôvodná kúpna
zmluva stala nespôsobilá na vklad do katastra nehnuteľností; za účelom vyhotovenia predmetného
dodatku, resp. novácie kúpnej zmluvy zároveň od žalovaných 1/ - 3/ požadoval rovnopis uznesenia o
dedičstve vo vzťahu k právnej predchodkyni žalovanej 1/. Keďže žalobca napriek odstúpeniu od zmluvy,

ktoré považuje za neplatné, naďalej vykonáva všetky potrebné kroky na splnenie jeho povinností z čl. II.
kúpnej zmluvy, vyjadril obavu, že žalovaní 1/ - 3/ vzhľadom na to, že môžu voľne nakladať s pozemkami,
môžu ohroziť rozbehnutý developerský projekt a spôsobiť žalobcovi značné škody.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil,

že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva; základným predpokladom, pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené; vyslovil názor, že so zreteľom na podstatu, účel a
zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je potrebné pre rozhodnutie o jeho nariadení vykonávať

dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť a to minimálne do tej miery, že
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; v odôvodnení upriamil pozornosť na to, že
preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
súd posudzuje len podľa návrhu a k nemu pripojených listín. S poukazom na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva skonštatoval, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný
proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom; zdôraznil, že súd musí prihliadnuť
na to, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma v
nadväznosti na skutočnosť, že nariadením takéhoto opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho
práva len v nevyhnutnom rozsahu. Uzavrel, že aby súd mohol vyhovieť návrhu, musí navrhovateľ

osvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť tzv. predbežná ochrana, ako aj osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy,predpokladomjetiežneexistenciavážnejšíchpochybnostíopotrebepredbežnej(dočasnej)úpravy
pomerov medzi stranami sporu; okrem toho navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané
zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.

4. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že skutočnosti tvrdené žalobcom v návrhu nie je možné považovať
za skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žiadnemu zo žalovaných
1/ - 3/; mal za to, že žalobca neosvedčil, že by niekto zo žalovaných 1/ - 3/ mal v úmysle, resp. vyvíjal
konkrétne aktivity smerujúce k zmene vo vlastníctve pozemkov, práve naopak, z predložených listín

vyhodnotil, že žalovaní 1/ - 3/ mali evidentný záujem na realizovaní dohodnutého predaja pozemkov,
keďže vyzvali žalobcu na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, resp. mu poskytli dodatočnú lehotu na
splnenie tejto jeho povinnosti. Skonštatoval, že za osvedčenie obavy žalobcu zo vzniku „značnej škody“
a ohrozenia prebiehajúceho developerského projektu nie je možné považovať iba jeho púhe tvrdenia,
ktoré nie sú ničím podložené. Napokon uzavrel, že žalobca v žiadnom ohľade neosvedčil potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov strán, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s pozemkami, ktoré sú
vo vlastníctve žalovaných, by bolo značne neprimeraným zásahom do ich ústavou garantovaného
vlastníckeho práva k pozemkom; na uvedenom základe z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia
základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v

zmysle čl. 1, čl. 2 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, §
329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; o nároku na náhradu
trov konania nerozhodoval.5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť;
podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.)

možno konštatovať, že nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že by z návrhu a jeho príloh neboli
osvedčené skutočnosti preukazujúce pravdepodobnosť nároku, nakoľko mal za to, že v nadväznosti
na § 48 Občianskeho zákonníka neboli žalovaní 1/ - 3/ oprávnení od kúpnej zmluvy odstúpiť, keďže
to nebolo v zmluve dojednané; zdôraznil, že vykonal kroky k naplneniu podmienok kúpnej zmluvy, t.
j. vyvíjal všetky aktivity smerujúce k vydaniu stavebného povolenia. Bol názoru, že je možné v tomto

prípade aplikovať § 497 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo
prijmehocilenčiastočnéplnenie,nemôžeužodzmluvyodstúpiť,anikeďposkytneodstupné;kodvolaniu
pripojil zálohovú faktúru č. 0018 z 10.1.2018, vystavenú na základe objednávky na vypracovanie
projektovej dokumentácie pre územné a stavebné konanie stavby: Rodinné domy - Slovenský Grob,
na zálohu 15.000 eur; zároveň priložil stanovisko obce Slovenský Grob z 29.11.2016, ktoré predložil
už ako prílohu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestotožnil sa s názorom

súdu prvej inštancie, že v prípade vydania neodkladného opatrenia by došlo k značne neprimeraným
zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaných 1/ - 3/; tento názor považoval za
rozporný s podstatou a princípom inštitútu neodkladného opatrenia. Vytýkal súdu prvej inštancie záver
o neosvedčení skutočnosti, že žalovaní 1/ - 3/ vyvíjajú aktivity smerujúce k predaju pozemkov inému
subjektu, nakoľko mal za to, že keby úmysel predať pozemky nemali, nepristúpili by k odstúpeniu od

kúpnej zmluvy, keďže im nič nebráni do zaplatenia kúpnej ceny pozemky užívať. Uviedol, že žalovaní 1/
- 3/ ho osobne informovali, že dostali ponuku na predaj pozemkov od susedov V., vlastníkov susedných
pozemkov.

6. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť; považovali ho riadne odôvodnené, pričom sa plne stotožnili s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia. Na doplnenie uviedli, že je síce pravdou, že v zmluve možnosť odstúpenia nebola osobitne
upravená, to však neznamená, že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych
predpisov o odstúpení od zmluvy, pričom poukázali na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Upriamili
pozornosť na to, že už v samotnom odstúpení od zmluvy, výzvou z 11.6.2018 bol žalobca ako kupujúci

vyzvaný splniť povinnosť podľa čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy a zložiť kúpnu cenu v prospech predávajúcich
(resp. právnej nástupkyne jednej z predávajúcich) do notárskej úschovy, a to v lehote 30 dní odo
dňa doručenia výzvy. Lehota na splnenie povinnosti žalobcovi uplynula 18.7.2018, dokedy kúpnu cenu
do notárskej úschovy nezložil a ani nijako na výzvu nereagoval. Následne žalovaní 1/ - 3/ výzvou z
23.7.2018 poskytli žalobcovi na splnenie jeho vyššie uvedenej povinnosti dodatočnú 15-dňovú lehotu,

pričom upozornili žalobcu, že v prípade nesplnenia jeho povinnosti ani v tejto dodatočnej lehote, využijú
svoje právo odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy. Dodatočná lehota na splnenie povinnosti žalobcovi
uplynula 28.8.2018, dokedy však kúpnu cenu do notárskej úschovy nezložil a na výzvu nereagoval,
preto žalovaní 1/ - 3/ v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpili
listom zo 17.9.2018. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že preukázal, že vykonal všetky kroky smerujúce k

vykonaniu jeho podnikateľského zámeru na pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko
dôkazy založené v spise preukazujú opak. Poukázali na to, že v odvolaní odkazuje na údajné pôvodne
súhlasné stanovisko starostu obce, pričom však z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom
(č.l. 12, 13, 22 a 23) jednoznačne vyplýva, že obec nikdy súhlasné stanovisko nevydala, naopak
vydala dve zamietavé stanoviská. Z uvedených dokladov im ďalej vyplynulo, že žalobca opakovane

predkladal na schválenie neúplné doklady (ktoré obec žiadala pred poskytnutím stanoviska doplniť),
a teda je celkom zrejmé nepravdivé tvrdenie žalobcu, že urobil všetky potrebné úkony smerujúce k
uskutočneniu jeho podnikateľského zámeru. Zdôraznili, že ako vyplýva zo zamietavých stanovísk obce,
tento zámer je v rozpore so záväznými predpismi a preto je nerealizovateľný. Boli názoru, že žalobca
nepreukázal vynaloženie žiadnych nákladov, nakoľko predložená zálohová faktúra nepreukazuje (ani

neosvedčuje), že by suma na nej uvedená bola naozaj aj uhradená, ani aká je skutočná cena prípadných
poskytnutých služieb. Napokon uviedli, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nemá nijaký
význam vo vzťahu k predmetu samotného konania, v ktorom sa žalobca domáha neplatnosti odstúpenia
od zmluvy; ak by žalobca v konaní aj uspel a odstúpenie od zmluvy by súd vyhlásil za neplatné,
nič to nemení na skutočnosti, že žalovaní 1/ - 3/ môžu predmetné nehnuteľnosti odpredať tretej

osobe. Na platnosť prípadného prevodu nemá vplyv existencia skoršej prevodnej zmluvy. Akékoľvek
obmedzovanie žalovaných v nakladaní s nehnuteľnosťami preto vo vzťahu k veci samotnej postráda
zmysel a opodstatnenie a predstavovalo by absolútne neadekvátny zásah do ich základných práv
a slobôd, medzi ktoré právo vlastniť majetok a voľne ním disponovať nepochybne patrí. Poukázalitiež na to, že nebol naplnený ani ďalší základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to
hodnoverné osvedčenie meritórneho nároku, nakoľko s poukazom na § 137 písm. d) C.s.p. nie je vôbec
prípustné, aby sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, resp. platnosti zmluvy,

nakoľko ide o právne skutočnosti. Určenia právnej skutočnosti je možné sa domáhať žalobou na súde
iba vtedy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, čo v danom prípade nie je splnené.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy
procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že
exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v
odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie),
s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť,
že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie

skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že
žalobcatým,ženepreukázalaanilenneosvedčilúmyselžalovaných1/-3/nakladaťspredmetomkúpnej
zmluvy,neosvedčiltvrdenénebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy;samotnétvrdenieomožnostidisponovania s nehnuteľnosťami iba potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nedokáže kvalifikovane
preukázať a ani len osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu iným spôsobom, ako svojimi
domnienkami o prípadnom konaní žalovaných 1/ - 3/, vychádzajúc z ich neobmedzenej zmluvnej

voľnosti, resp. z tvrdených skutkových a právnych okolností sporu, ktoré však na účely bezodkladnej
úpravy pomerov vo vzťahu k jeho právam nezakladajú objektívne nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že
žalobca nepreukázal existenciu konkrétnych úkonov žalovaných 1/ - 3, v dôsledku ktorých by sa mohol
dôvodne obávať vzniku nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy, čím neosvedčil ani potrebu

neodkladnej úpravy pomerov.

16. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).