Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212235
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5714212235.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so
sídlom tamtiež, proti povinnému V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXX, o vymoženie 2.247,23 eur s
príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 27412/14, v štádiu konania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 18Er/3861/2014-27 zo dňa 31.8.2021 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Východiskovo v konkrétnostiach súdenej veci, v ktorej je tvrdeným exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, zadefinoval právomoc exekučného súdu v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) preskúmať (aj) samotný exekučný titul. Základný
(hmotnoprávny) vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský (právne regulovaný

zákonom č. 258/2001 Z.z.), z ktorého titulu sa naň aj v štádiu exekučného konania v plnej miere vzťahuje
prioritne právna úprava ochrany spotrebiteľa, vrátane práva na jeho ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
2. Okresný súd konštatoval, že dotknutá rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru. Keďže dodávateľ/oprávnený tieto predkladá klientom pripravené
vopred bez možnosti ich zmeny (a teda bez možnosti individuálneho dojednania, či ovplyvnenia

obsahu spotrebiteľom) nebola rozhodcovská doložka v súdenej veci uzavretá individuálne. Predmetná
rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou, ale podaním žaloby na rozhodcovský súd sa stáva
výhradnou, lebo žalovaný nemá podľa jej znenia možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu
na súd všeobecný. Okresný súd preto čiastkovo uzavrel, že ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je
možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nadväzne

spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci
rozhodcu výberom vykonaným silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu.
3. Okresný súd zdôraznil, že v dôsledku takto uzavretej rozhodcovskej doložky povinný (spotrebiteľ)
stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska,
čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Nakoľko je posudzovaná rozhodcovská doložka neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, je zároveň v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatnou. S poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky okresný súd vyslovil, že rozhodcovský súd nemal vôbec právomoc rozhodovaťdanú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale
za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojho
preskúmavacieho oprávnenia, ktoré mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z.z., keďže nemôže „skúmať samotné rozhodcovské konanie“. Ustanovenie, o ktoré opiera
svoje rozhodnutie, totiž stanovuje podmienku pre zastavenie exekúcie v tom zmysle, že rozhodcovský

rozsudok (a nie rozhodcovské konanie) zaväzuje k niečomu nedovolenému; navyše musí ísť o zjavný
nedostatok exekučného titulu. Pokiaľ exekučný súd § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. aplikoval
extenzívne, ukrátil strany exekučného konania o možnosť argumentácie k takémuto postupu. Ak
exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu posudzuje právne dôvody veci samej
- podľa oprávneného - tým nahrádza konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
5. Tvrdil, že konajúci súd nezisťoval okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy/doložky; osobitne, ak

konštatoval, že táto nebola zmluvnými stranami vôbec dojednaná. Odvolateľ tiež uviedol, že podanie
žaloby niektorou zo strán na všeobecnom súde predstavuje v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Povinnému teda nebola odňatá možnosť obrátiť sa v
prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou medzi účastníkmi na všeobecný súd. V
tejto spojitosti odvolateľ poukázal i na „odôvodnenie zákonodarcov“ vzťahujúce sa k § 53 ods. 4 písm.

r/ Obč. zák., ktorého cieľom je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Je nutné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote
určenej zákonom na podanie tohto oprávneného prostriedku. Uvedené -okrem iného - kladie zvýšené
nároky i na odvolateľa, keďže z iných dôvodov ako ním vymedzených (s výnimkou vád procesných
podmienok; čo však nie je prípad súdenej veci) odvolací súd napadnuté uznesenie nepreskúmava.

8. Posudzované odvolanie je typickým formulárovým odvolaním, ktoré odvolateľ v identickej, resp.
len veľmi mierne modifikovanej podobe podáva v (minimálne) stovkách ďalších vecí, v ktorých
vystupuje v pozícii oprávneného. Nadväzne ich typickým znakom je vymedzenie odvolacích námietok
v absolútnom rozpore s obsahom napadnutého uznesenia. Presne do tejto kategórie patrí tvrdenie
odvolateľa, že okresný súd konštatoval, že žiadna rozhodcovská doložka/zmluva medzi účastníkmi

nebola dojednaná; či zdôrazňovanie zákona č. 244/2002 Z.z. Ide o zjavné zlyhanie odvolateľa pri
formulovaní konkrétnych odvolacích dôvodov, ktorá okolnosť už zo svojej podstaty vylučuje dôvodné
namietanie vecnej nesprávnosti napádaného rozhodnutia.

9. Odvolateľ nespochybňoval záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere (základnej) zmluvy

o úvere. Oprávnenie exekučného súdu skúmať súvisiacu rozhodcovskú doložku/zmluvu v tom smere,
či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva pritom (aj) z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Dotknuté rozhodnutie nielen výslovne definuje
oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ale v bode 34 jeho odôvodnenia
„stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu

ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely
uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna
sila rozhodnutej veci“.
10. Ustálená vnútroštátna judikatúra taktiež jednoznačne priznáva exekučnému súdu oprávnenie
skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (bližšie rozhodnutie publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012). Z dotknutého uznesenia
súčasne vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný zamietnuť žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.11. Z konštatovaných dôvodov je zjavne neopodstatnenou zásadná odvolacia námietka oprávneného o
údajnom prekročení rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom.

12. Neopodstatnenou je aj výhrada odvolateľa o neskúmaní okolností uzavretia rozhodcovskej
zmluvy. Naopak, okresný súd podrobne posudzoval práve okolnosti a širšie súvislosti uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy (najmä body 16. až 19. a 21. až 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),
na ktoré konkrétne východiská, úvahy a závery odvolateľ vôbec nereaguje; t.j. ich žiadnym spôsobom
nespochybňuje.

13. Náležite okresný súd tiež zdôraznil, že podanie žaloby na rozhodcovskom súde má za následok, že
v tej istej veci sa druhá strana už nemôže obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu
rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo
vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní; navyše rozhodcom/
rozhodcovským súdom vybraným výlučne a vopred dodávateľom.
14. Z pohľadu spotrebiteľa je pritom rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom

rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním.
Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma týmito postupmi. V danej spojitosti je úplne irelevantný poukaz
odvolateľa na cieľ ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., keďže neakceptovateľným spôsobom (v
štádiu uzavretia zmluvy a nadväzujúcim postupom) znemožnil voľbu spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde -
na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde - uplatní svoje práva.

15. Nedôvodnou je odvolacia námietka o neumožnení oprávnenému (vecne) argumentovať. Krajský súd
poukazuje tak na dlhodobo ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR už pod R 39/1993), ako aj na jej neskoršie/aktuálne závery
(napr.uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6ECdo25/2014,či6CoE15/2014).Vichzmyslemusíbyť

zásada kontradiktórnosti dodržaná/rešpektovaná v občianskom súdnom/exekučnom konaní ako celku.
Toznamená,žedostatočnýmjeoprávnenieúčastníkauplatniťsvojvplyvnavýsledokkonania(aj)tým,že
mohol proti konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu podať odvolanie; čo v súdenej veci oprávnený i vykonal.
K záveru o správnosti predmetného prístupu dospel taktiež Ústavný súd SR v zjednocujúcom
stanovisku vydanom pod PLz. ÚS 1/2014 z 7.5.2014 keď konštatoval, že pre ústavnú konformnosť

konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému reálne poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom
prieskumu (predovšetkým pokiaľ ide o iné listiny než vyplýva z § 44 ods. 2 EP) v odvolacom konaní.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené oprávneným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom
konaní (vôbec) úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu povinnému žiadne trovy

konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421

ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.