Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/140/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203163
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719203163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu

JUDr. Romana Tichého a JUDr. Evy Malíkovej, v spore žalobkyne: U. Z., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., so sídlom Holubyho 51,
Martin, IČO: 42 058 945, proti žalovanej: I. F., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, zastúpená
advokátom: JUDr. Ladislav Mejstrík, so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, IČO: 54 112 272, o zriadenie
vecného bremena, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17C/18/2019 zo
dňa 15.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 151o ods. 3 OZ zamietol návrh žalobkyne,
v ktorom sa domáhala zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty vo forme prechodu
peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez susediaci pozemok parc. reg. C č. 785/14, kat. územie
obce V. k stavbe jej vlastnícky patriaceho rodinného domu, nachádzajúceho sa na jej pozemku parc.
reg. C č. 785/11, a to v rozsahu dielu č. 1 vymedzenom v geometrickom pláne č. 44/2019, a to za účelom
zloženia palivového dreva pre svoj dom, pričom malo ísť o celkom výnimočné prejazdy. Z vykonaného

dokazovania, a to výsluchu strán sporu, svedkov, vykonanej ohliadky a snímok z katastrálnej mapy a
fotodokumentácie mal preukázané, že ako žalobkyni tak žalovanej pri zachovaní a rešpektovaní hranice
medzi pozemkami 785/11 a 785/14 zostáva pre každú z vlastníčok z tej-ktorej parcely od ich rodinných
domov po hranicu vzdialenosť 2,5 m, cez ktorú sa povedľa svojho rodinného domu dostane väčším
osobným motorovým vozidlom na zadnú časť dvora na svojom pozemku. Ďalej z katastrálnej mapy
je zrejmé, že oproti žalobkyni vlastnícky patriacej parcele č. 758/6 (na ktorom stojí jej rodinný dom)
a parcele č. 785/11 sa nachádza parcela č. 785/1, ktorá je vo vlastníctve Mesta C. a oproti parcelám

vlastnícky patriacim žalovanej č. 785/12 (na ktorej stojí jej rodinný dom) a č. 785/14 sa nachádza parcela
patriaca pánovi K., ku ktorému pozemku je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo
alebo autom v prospech žalobkyne a na ktorú nadväzuje cesta, ktorá vedie do intravilánu obce V. po
parcele č. 980/1 a č. 985 vo vlastníctve Obce V., pričom sa jedná o miestnu a účelovú komunikáciu. Z
uvedeného mal zrejmé, že žalobkyňa má prístup k svojmu rodinnému domu stojacemu na parcele č.
785/6 z obce V. cez cestu vedúcu cez parcely č. 980/1 a 980/5, ďalej pokračuje k svojmu domu cez
parcelu č. 786/1 vo vlastníctve pána K., ku ktorej má zriadené vecné bremeno a následne sa dostane

pred svoj rodinný dom na parcelu č. 785/1, ktorá je vo vlastníctve Mesta C., a teda ide o verejné
priestranstvo, pričom táto parcela bezprostredne hraničí s parcelou č. 785/11, ktorá patrí žalobkyni.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobkyňa má pohodlný prístup k verejnej komunikácií
bez akýchkoľvek problémov a vecné bremeno cez parcelu vo vlastníctve žalovanej by jej tento prístupžiadnym spôsobom nezabezpečilo. Vo vzťahu k vecnému bremenu, spočívajúcemu v práve prechodu
peši cez parcelu vo vlastníctve žalovanej mal zato, že je absolútne nedôvodné, pretože žalobkyňa má
zabezpečený prístup na svoju parcelu priamo z verejného priestranstva, pričom na prechod povedľa

svojhorodinnéhodomupohranicupozemkujejzostávacca2,5m,čojeabsolútnedostačujúce.Rovnako
má zabezpečený prístup k verejnej komunikácii aj nákladným vozidlom priamo pred hranicu svojho
pozemku, a to parcelu č. 785/11, pričom to, že chce vojsť nákladným motorovým vozidlom až na zadný
dvorzasvojímdomomtak,žebymalavzmyslegeometrickéhoplánuzriadenévecnébremenočiastočne
cez susediacu parcelu žalovanej č. 785/14, by zasahovalo nad obvyklú mieru do vlastníckeho práva

žalovanej, a preto sa mu javilo ako neúčelné a vychádzajúce z istej miery pohodlnosti žalobkyne.
Navyše Mesto C. nesúhlasilo s uložením čohokoľvek na jeho pozemku (parc.č. 780/1), čo nie je totožné
s termínom zložiť na nevyhnutný čas. Žalobkyňa nemusí drevo na tomto pozemku ukladať, len na
nevyhnutný čas zložiť, aby ho pomocou osobného motorového vozidla, príp. s prívesným motorovým
vozíkom, eventuálne s fúrikom, navozila na svoj dvor. Rovnako je to s prechodom cez parcelu pána K. (č.
786/1), kde má žalobkyňa zriadené vecné bremeno a v žiadnom prípade tam nepotrebuje drevo ukladať,

ale ho tadiaľ len autom premiestniť na hranicu svojho pozemku. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala
dohodou, ktorá bola podmienkou pre odkúpenie pozemkov ňou a žalovanou od Mesta C., tak práve z
tejto dohody vyplýva, že sa ráta s rozdelením susediacich pozemkov medzi ich rodinnými domami na
polovicu, čo sa aj stalo. Pokiaľ ďalej žalobkyňa argumentovala a svedkovia čestnými prehláseniami mali
potvrdiť, že ani vjazd osobným motorovým vozidlom po jej pozemku povedľa jej rodinného domu nie

je možný kvôli tomu, že ide o strmý kopec, mal na základe ohliadky vykonanej na mieste samom zato,
že žiadny strmý kopec sa tam nenachádza, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie a pokiaľ ide o riziko
blata, skĺznutia a pod., nič nebráni žalobkyni, aby si svoju časť parcely povedľa rodinného domu upravila
akýmkoľvek jej potrebám zodpovedajúcim spôsobom. Preto, vychádzajúc z uvedených skutočností,
žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. §

255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, ho voči žalobkyni priznal v rozsahu 100%.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stavenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) CSP a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok považovala za prekvapivý, pretože na záver pojednávania

dňa 07.02.2020 súd uviedol, že mu majú byť doručené návrhy na odplatnosť vecného bremena
pre prípad, že by bolo zriadené. Ak dovtedajšia dôkazná situácia odôvodňovala takúto výzvu, po
tomto dátume neexistuje v reťazi dôkazov nič, čo by ju mohlo zmeniť. Zameranie sa na odplatnosť
vecného bremena je umožnené tým, že jeho existencia je preukázaná. Následne boli predkladané len
dôkazy, ktoré už len dokresľovali preukázané skutkové tvrdenia a jej dôkazná aktivita nebola zameraná

aj na získanie iných dôkazov. Súd vybral z navrhnutých a vykonaných dôkazov len tie, ktoré mu
pasovali a ostatné buď opomína, alebo im dáva iný obsah. Mesta C. sa dopytovala, či súhlasí so
zložením palivového dreva, pričom s uložením nesúhlasilo, z čoho je zrejmé, že pojmu zloženie/uloženie
pristupuje totožne, čo zodpovedá aj Slovenskému synonymickému slovníku, pričom opačné tvrdenie
súdu vykazuje vysokú mieru špekulatívnosti. Mailový dopyt z dňa 30.02.2020 súd prvej inštancie napriek

návrhu nevykonal, pričom patrí medzi tie dôkazy, ktoré ak by boli vykonané, by sťažili argumentáciu
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na preukázanie nesprávnosti názoru súdu prvej inštancie sa
opätovne obrátila na Mesto C., ktoré v stanovisku zo 14.07.2020 nesúhlasilo s uložením, zložením ani
položením palivového dreva na jeho pozemky, a to ani nevyhnutný čas. Žiadnu z týchto listín nemohla
predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože tento ani nenaznačoval, že jeho úváhy budú

smerovať k takejto svojvôli. Podobne sa súd postavil aj k ďalším ňou navrhnutým dôkazom, ktoré
však vykonal, a to k čestným vyhláseniam B. I. a M. Z.. Súd ich obsah síce uvádza v odôvodnení,
no pri hodnotení dôkazov ich úplne opomína, pričom ide o osoby, ktoré sú vodičmi z povolania a
ktoré boli daný terén obzrieť a obaja sa vyjadrili, že doprava prívesným vozíkom do jej dvora nie je
možná (I.), resp. hrozí vznik škody (Z.) a z obidvoch vyplýva nevhodnosť prístupovej cesty danej úzkym

priechodom a prítomnosťou briežku vo vzťahu k chyteniu podvozku pri ťažkom náklade, pričom názor
súdu po ohliadke, že by sa tam dalo dôjsť autom s prívesom, je ničím neodôvodnený, keďže súd takúto
skúsenosť ani znalosť nemá. Rovnako ako pri posudzovaním pojmu uloženie palivového dreva, aj pri
posudzovaní strmosti kopca ide o laickú svojvoľnú aktivitu súdu. Uvedeným procesným postupom jej
súd znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pretože má právo navrhovať dôkazy a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu náležite sa
s dôkaznou situáciou vysporiadať, k čomu nedošlo. Pretože dôkazná aktivita sa uberala k platnosti
vecného bremena, predložila záver zo stretnutia 21.01.2019, ku ktorému sa dostala až po doručení
rozsudku, z ktorého je zrejmé, že problémom nebol prístup ťažkými vozidlami, čo jej žalovaná podľajej vlastných slov umožňovala, ale údajné parkovanie na jej pozemku, čo vylučuje tvrdenia súdu o jej
pohodlnosti, tak isto ako aj výsluch zaťa žalovanej M. K.. Ďalej uviedla, že v konaní nebolo sporné,
že ročne potrebuje cca 20 m3 dreva, čo predstavuje 20 ton, pri ktorej hmotnosti nemôže drevo zložiť

na žiadnom pozemku v okolí jej domu, hoci súd tvrdí opak, z ktorého dôvodu je taktiež tvrdenie o jej
pohodlnosti nefér, pričom z čestného vyhlásenia M. Z. vyplýva, že nákladné auto by sa muselo nahradiť
desiatkami prívesných vozíkov, ak by to bolo vôbec možné. Čiastočne súhlasil iba, čo sa týka práva
prechodu peši cez parcelu vo vlastníctve žalovanej, pričom aj keď sa presúva po určitom pozemku
motorovým vozidlom, môže nastať situácia, že potrebujete vozidlo obslúžiť a po danom pozemku musíte

prejsť. Súd mal zohľadniť však aj to, že zriadenie vecného bremena v tomto prípade predstavuje
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej nie je žiadny prístup a vlastníkom
priľahlého pozemku, a to aplikáciou ust. § 216 ods. 2 CSP.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť s tým, že pokiaľ sa jedná o predložené novoty v odvolacom konaní, nemal by na ne

odvolací súd prihliadnuť. Poukázala na to, že žalobkyňa konkrétny návrh na prípadnú výšku odplaty
nepredložila a ona si po celý čas, čo spolu ako susedia žijú, nikdy nedovolila to, čo žalobkyňa. Čo sa týka
pohybu medzi domami, kde bývajú, má presne tak istý koridor slúžiaci ako vstup - prechod k zadnej časti
domu a záhrady a bez problémov zvláda manipuláciu s drevom v takisto širokej časti, ako má k dispozícii
žalobkyňa. Rozhodnutie súdu nemala za prekvapivé, pretože riadnym spôsobom vykonal všetky dôkazy

slúžiace na rozhodnutie vo veci. Práve žalobkyňa zavádzala súd nepravdivými tvrdeniami, že má strmý
kopec, čo bolo vyvrátené, pričom ak sa na pozemku nachádza terénna nerovnosť, má možnosť si ho
prostredníctvom techniky upraviť a spevniť. Pritom motorové vozidlá nemajú problém byť zaparkované
u žalobkyne práve na miestach, ktoré označila ako strmý kopec a táto parkuje bez problémov aj vo
svojom dvore. Pokiaľ Mesto C. nesúhlasí s uložením ani zložením dreva na svojom pozemku, žalobkyňa

má stále možnosť pripraviť si drevo priamo v lese, resp. na sklade, kde si ho môže narezať a naštiepať
priamo na dĺžku ako potrebuje a v takomto formáte si ho povoziť na vozíku, príp. na menšom nákladnom
vozidle, a nemusí sa odvolávať na ťažké nákladné vozidlo Praga V3S. V prípade, že by žalobkyňa
nemohla zložiť drevo na pozemkoch Mesta C., len pár desiatok metrov od jej domu sa nachádza denne
využívaná parcela č. 980/1 vo vlastníctve Obce V., kde mohla požiadať obec o zloženie paliva s tým, že

tu by mohla zložiť aj palivo vo formáte metrovice a v takejto forme ho prefúrikovať cez parcelu pána K.
až na svoju záhradu bez toho, aby ju výrazne obmedzovala vo svojom vlastníctve. K zápisu zo stretnutia
z roku 2019 poukázala na to, že tento dôkaz mohla žalobkyňa zadovážiť v konaní pred súdom prvého
stupňa vzhľadom aj na dĺžku jeho trvania. V minulosti umožnila žalobkyni prechod nákladným vozidlom
cezjejpozemok,avšaktátotozačalazneužívať,parkovaťsvojevozidlánasvojompozemkuanaostatné

účely využívala jej pozemok, pričom vznikla aj škodová udalosť.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na dôvodoch uvádzaných v odvolaní.
Ďalej uviedla, že od začiatku konania bolo zrejmé, že pokiaľ ide o motorové vozidlá, je s nimi možné sa
dostať ku nej do dvora, pričom žalovaná počas konania sa nikdy nezmienila o upchatom prístupovom

koridoreajejtvrdenieomenšíchnákladnýchmotorovýchvozidláchnaprevozdrevamalauviesťvkonaní
pred súdom prvej inštancie. Tvrdenie o parcele č. 980/1 je novým skutkovým tvrdením, ktoré navyše nie
je opreté o žiadne dôkazy. Poukázala na to, že žalobou nechcela nič iné, iba to, aby sa stav, ktorý celé
roky rešpektovali, platil aj naďalej.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej ďalej uviedla, že táto má možnosť dostať sa
na zadný dvor nielen popri západnej strane svojho domu po svojom pozemku, ale takisto zo strany
východnej, kde je tiež obdobný koridor, priestor medzi jej domom a domom jej dcéry a zaťa. Poukázala
na to, že žalobkyňa by si mala zobrať príklad z toho, ako ona a jej rodina vozia drevo na fúrikoch na
zadnú časť ich pozemku ručne a zvládajú situáciu bez toho, aby žalovali protistranu len kvôli pohodlnosti

a ješitnosti.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil,

vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedlavrámciodvolaciehokonaniažalobkyňa,konštatuje,žesúdprvejinštancievo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je

potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie neysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav v prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd
dopĺňa, že podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Uvedeným je
riešenýmožnýkonfliktvýkonovvlastníckychprávsmožnosťouzriadeniavecnéhobremenarozhodnutím

súdu v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je potrebné
rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti
potrebné. Základnými predpokladmi pre zriadenie vecného bremena podľa citovaného ustanovenia,
ktoré spočívajú v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k tejto stavbe
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pritom za priľahlý pozemok je treba považovať

pozemok, ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom
stavby, ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty. Povinnosť zriadiť vecné bremeno súd nemá aj vtedy,
ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom
nepomere k výkonom vlastníckych práv vlastníka stavby, preto pri úvahe, či zriadi alebo nezriadi vecné
bremeno, sa musí zobrať na zreteľ aj princíp proporcionality.

9. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa
ako vlastníčka rodinného domu postaveného na parcele č. 785/6, ako aj priľahlého pozemku parcela č.
785/11, ktorý susedí s parcelou č. 785/14, vlastnícky patriacej žalovanej, má prístup k svojmu rodinnému
domu zabezpečený cez parcelu č. 785/11, parcelu č. 980/1 a 980/5, ktoré sú verejnými komunikáciami

vo vlastníctve Obce V., ďalej cez parcelu č. 786/1 vo vlastníctve O. K., ku ktorej má zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a autom a parcelu č. 785/1, ktorá je vlastníctve Mesta C.
a ktorá je verejným priestranstvom a bezprostredne hraničí s parcelou č. 785/11.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prístup k svojmu rodinnému domu, tak ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie, preto nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre vyhovenie

žalobe, a táto bola správne zamietnutá. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že právo cesty je núdzovým
riešením a nemožno ním vynucovať prístup k stavbe cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi,
aj keby bol tento prístup pre vlastníka stavby výhodnejší, tak ako v tomto spore pre dovoz palivového
dreva nákladným vozidlom.

10. Vychádzajúc z uvedeného sú potom pre posúdenie veci irelevantné tvrdenia žalobkyne ohľadne
zloženia a uloženia palivového dreva na parcele Mesta C., ďalej skutočností obsiahnuté v čestných
prehláseniach vodičov, aj stanovisko Mesta C. predložené v odvolacom konaní, a to v rozpore s ust. §
366 písm. d) CSP, keďže ho mohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu, konkrétne
zápisnice z pojednávania zo dňa 7.2.2020 nevyplýva, že súd prvej inštancie uviedol predbežné právne

posúdenie vo veci o existencii nároku žalobkyne (§ 181 ods. 2 CSP), ktorým by mohla byť žalobkyňa
zavedená pri navrhovaní dôkazov a pre ktoré by bolo pre ňu rozhodnutie prekvapivé, keď súd musí
náhradu za zriadenie vecného bremena skúmať aj bez návrhu, keďže tu ide o prípad, keď z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 CSP).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj k ďalšej odvolacej námietke žalobkyne
krajský súd dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnilsjejprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,aby
bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS
50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov
súdom, príp. sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Nevykonanie navrhovaného
dôkazu by bolo porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR len vtedy,aktentomoholmaťvplyvnaposúdenieskutkovéhostavu,ktorýzdoterazvykonanýchdôkazovnemožno
bezpečne ustáliť, k čomu však vzhľadom na horeuvedené v tomto spore nedošlo.

12. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne, či
už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktoré priznal žalovanej vzhľadom na jej plný
úspech podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej ho taktiež priznal v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti kt orému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).