Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/242/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200399
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7619200399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti Q. X. nar. XX.X.XXXX a N. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad detí rodičov Z. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. č XX a Q.
Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XXX v X. nad A. zastúpeného advokátskou kanceláriou Ján

Buroci, s.r.o. so sídlom na ul. Za Šestnástkou č. 17 v Spišskej Novej Vsi v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.4.2019 č.k.
3P/17/2019 - 36 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách

účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
podanom odvolaní poukázal na svoje majetkové pomery, ktoré sú minimálne a odôvodňujú zníženie
výživného. Tvrdil, že má dlh na sociálnom poistení vo výške 10 000 Eur a zdravotnom poistení vo výške 3

000 Eur. Nevlastní žiadnen hodnotný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, okrem nehnuteľnosti, ktorá je
v BSM s matkou maloletých, a ktorá je predmetom opakovanej dražby, nakoľko o ňu nemá nikto záujem.
Ďalej uviedol, že je voči nemu vedených množstvo exekučných konaní. Konštatoval, že konajúci súd
bol objektívne presvedčený o splnení dôvodov na zníženie výživného, ale návrh zamietol s poukazom
na všeobecné odkazy o povinnosti rodičov vyživovať svoje deti. Uvedené nie je v súlade s ust. § 75
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má súd brať na zreteľ schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného rodiča. Výsledkom napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že sa bude ďalej zadlžovať.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolacími dôvodmi nesúhlasí a zdôraznila,
že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a ani neplní. Dlhy, na ktoré sa otec odvoláva sú
spôsobené jeho vlastným pričinením a je neprípustné, aby maloleté deti doplácali na jeho neschopnosť
a špekulatívnosť. Vo vzťahu k nehnuteľnosti patriacej do BSM uviedla, že ju otec dostal do dezolátneho

stavu a tým sa stala nepredajnou a zdôraznila, že všetky jej pokusy o vyporiadanie boli neúspešné pre
jeho pasivitu a neochotu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal na to, že matka zabezpečuje mal. deťom riadnu výchovu a starostlivosť, pričom otec
saodetinezaujíma,resp.sazaujímalensporadicky.Konštatoval,ževkonanínebolapreukázanážiadna

prekážka, ktorá by bránila otcovi vykonávať pracovnú činnosť s reálnou mzdou a vyslovil názor, že otec
sa zámerne vyhýba pravidelne platenému zamestnaniu a výhod, ktoré z neho vyplývajú.5. Otec v odvolacej replike poprel tvrdenia matky o tom, že by neplatil výživné a zdôraznil, že čiastočné
platby priznala v konaní aj matka. Konštatoval, že ich spoločná nehnuteľnosť chátrala rokmi neužívania

a neudržiavania v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Ďalej tvrdil, že sa práci nevyhýba,
je zárobkovo činný ale nie podľa predstáv matky alebo kolízneho opatrovníka. Pokiaľ chcel kolízny
opatrovník poukázať na princíp potenciality, tak by musel mať súd preukázané, že existujú reálne voľné
miesta na trhu práce vo vybranom regióne a aká mzda ku pracovnej činnosti zodpovedá, no ani to by
nezmazalo jeho hlboké zadlženie a neriešiteľnú finančnú situáciu.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním stotožňuje a navrhla
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

7. Matka v odvolacej duplike zopakovala svoje doterajšie vyjadrenia, na ktorých zotrvala.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zníženie výživného od povinného otca pre
X. nar. XX.X.XXXX a N. nar. X.X.XXXX naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves z 4.5.2016 č.k. 15P/240/2015 - 23.

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v celom rozsahu.

17. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

18. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.
19. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané aktorénie,ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
22. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 121 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena

rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o
rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v
budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia
podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa (detí) vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov

s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky
dieťaťa (detí) v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi,
športovými a inými voľno-časovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať
a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s
pomermi v čase ostatného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov,

prípade k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

23. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel
k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením § 36 CMP, pretože nezistil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zmene výživného, najmä riadne nevyhodnotil a
neposúdil zmenu pomerov tak u maloletých detí, ako aj u otca, a v ich vzájomnej súvislosti. Súd
prvej inštancie síce okrem ďalších právnych predpisov odcitoval i ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine,

avšak citované ustanovenie vôbec nevyložil a ani na predmetnú vec neaplikoval, keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či a akým spôsobom zisťoval okolnosti rozhodujúce pre pôvodne
stanovené výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 4.5.2016
č.k. 15P/240/2015 - 23. Konštatuje, že súd prvej inštancie mal pripojený spisový materiál sp.zn.
15P/240/2015 a jeho povinnosťou bolo z predmetného spisového materiálu zistiť okolnosti rozhodujúce

pre pôvodne stanovené výživné a až na základe takto spoľahlivo zistených okolností podstatných pre
určenie výživného mohol dospieť k záveru, či došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu
pôvodne určeného výživného. Nie je postačujúcim v tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie
v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že otec bol v čase poslednej úpravy výživného, v
čase podania návrhu mal ukončenú živnostenskú činnosť a v čase rozhodovania opätovne vykonáva

živnostenskú činnosť s tým istým predmetom podnikania, pričom dlhy na sociálnom poistení a na
verejnom zdravotnom poistení mal v čase poslednej úpravy a má aj v čase rozhodovania.

24. Nedostatkom odôvodnenia zakladajúcim vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia je, že súd prvej
inštancie nevykonal dokazovanie z hľadiska zásady potencionality príjmov a uspokojil sa s faktickým

stavom, ktorý posúdil ako objektívny dôvod pre zníženie výživného (bod 20. odôvodnenia) a následne
v rozpore s týmto konštatovaním predmetný návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
dôslednenevysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiasvojmyšlienkovýpostupdostatočne
nevysvetlil s poukazom na všetky skutkové zistenia, predovšetkým vo vzťahu k zrušeniu živnosti
otca, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto podstatnej časti je založené na domnienkach,

v dôsledku čoho absentuje účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je preukázanie jeho správnosti a
odôvodnenosti. Odvolací súd je toho názoru, že z takto vykonaného dokazovania ani zo zisteného
skutkového stavu nie je možné vyhodnotiť a posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. detí, v dôsledku čoho nie je zachované aniprávo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nakoľko životná úroveň povinného rodiča
nie je zrejmá, teda závery súdu prvej inštancie o rozhodujúcich skutočnostiach sú nezrozumiteľné a
nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolací súd považuje za

nevyhnutné zdôrazniť, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho
zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu
potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom
sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a
objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené sa prejednávaná vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava
pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v
skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov
napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále
prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie

vykonávania základného dokazovania).
26. Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b), a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
27. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným. Dôsledne zistiť a vyhodnotiť zmenu
pomerov nie len na strane maloletých, ale aj na strane povinného otca, za tým účelovom vyhodnotiť
zmenu jeho príjmu, zistiť či sa otec od poslednej úpravy dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania
a z akých dôvodov, posúdiť jeho výdavky, uviesť, ktoré z nich považoval za nevyhnutné, a na ktoré
neprihliadal. Na základe zisteného skutkového stavu posúdiť, či sú tu dôvody, pre posúdenie schopností,

možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu
posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, potencionálny príjmy povinného
rodiča vyčísliť, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak,
aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli
preskúmateľné a logicky správne.

28. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.